Hovoríme s Ing. Tomášom Dražilom, PhD. riaditeľom Správy Národného parku Slovenský raj

V Národnom parku Slovenský raj dominuje ochrana prírody. spolupráca a ústretovosť k návštevníkom

Národný park Slovenský raj je vlastne veľmi kontrastný. Kým severu dominujú rokliny, či Tomašovský výhľad, západ, teda Vernár, je oáza pokoja a dovolenka úplne iná. Pokojné ale krásne prechádzky lesnou či lúčnou krajinou s pokračovaním na Prednú a Kráľovú hoľu. Juh, teda Dedinky, zase patria vode, ale nájdete tam aj najmenšiu roklinu Slovenského raja – Zejmarskú či nádherné túry v okolí Stratenskej píly, ktoré môžete spojiť s návštevou Dobšinskej ľadovej jaskyne. Spolu má Slovenský raj 11 náučných chodníkov a 100 informačných tabuli v teréne. A na doplnenie, veľmi dobrú a prehľadnú webovú stránku, na ktorej získate mnoho zaujímavých, poučných informácií, ale aj množstvo aktualít.

Hoci prvoradou úlohou Správy Národného parku Slovenský raj je ochrana prírody, náš rozhovor začneme návštevnosťou. Aký bol rok 2020 a tohtoročná sezóna vo vzťahu k verejnosti?

– Rok 2020 bol aj pre našu organizáciu taký zvláštny, ako aj pre celú spoločnosť. Všetci sme zasiahnutí koronou, ktorá nám vstúpila do životov. Paradoxne, pre prírodu to bolo spočiatku aj prínosné. Ak si dobre pamätám, 10. marca vstúpili do platnosti obmedzenia a tak príroda v marci a apríli dosť odpočívala. V tej dobe bolo ľudí v národnom parku výrazne menej.  Prepad sezóny bol kontinuálny až do konca júna a čísla prepadu sme registrovali až na tretinu resp. štvrtinu minuloročnej návštevnosti. Nárast bol tiež veľmi pozvoľný a paradoxne, júl – august, keď sme videli tie preplnené Tatry, aj nám padol rekord v návštevnosti. My robíme sčítanie návštevnosti v letnej sezóne dvakrát. V júli, počas prvého sčítania, nám vyšiel slnečný deň, tak sme mali absolutný rekord – približne 7 tisíc ľudí za deň na turistických chodníkoch.  V národnom parku máme 14 stanovíšť a nás nezaujíma, či niekto  príde na kávu, do hotela, alebo wellnes, ale spočítavame len návštevníkov priamo v prírode a v Dobšinskej ľadovej jaskyni. Za celú éru sčítavania sme nemali dennú návštevnosť vyššiu ako tých 7 tisíc. Bolo by chybou sa domnievať, že celá sezóna bola taká dobrá. Naopak, keď sme si tie dáta korigovali so sčítačom v Suchej Belej, ktorý zaznamená každého návštevníka, napriek tomu, že boli niektoré dni v sezóne špičkové, tak aj júl – august dosiahol len dve tretiny z minulého roka. Ale sezóna nebola tragická, ale ani nie je stratená. Kým jar bola poznačená koronou, leto zase poznamenalo počasie.  Ak je trochu daždivejšie, hneď sa to prejaví aj na návštevnosti v horách. September je už zase slabší, zase sú ľudia opatrnejší kvôli korone. Ak to teda môžem zhodnotiť, je to taký zvláštny rok vo vzťahu k verejnosti.

• 

• 

Aj tohto roku sme ponúkali turistom naše dva produkty ekoturizmu, ktoré sa tešia veľkej obľube. Sú to – ferrata Kyseľ a splav Hornádu. Tieto dva produkty majú svoj režim, preto sú eko, teda sú nastavené tak, aby prírode neškodili.  Napríklad môžete ich vykonávať len v určitom období roka. Ľudia o tieto služby majú záujem a napríklad splaviť Hornád môžu od Hrabušíc až po Čingov. V tomto období končíme aj so splavom Hornádu, čo opäť urýchlili povodne spred dvoch týždňov. Ako tradične, pozornosti návštevníkov sa tešila Suchá Belá, kde sa opäť tvorili dlhé rady, ale žiaľ, nikto nevie Suchú Belú nijako „zväčšiť“. A keď ju chcú návštevníci vidieť, musia byť na to pripravení a počkať si niekedy aj v radách. Suchá Belá je najvyťaženejšia, ale v Slovenskom raji sú aj iné nádherné túry, o ktorých návštevníci ani netušia.

Môžete zvýrazniť slabé, ale aj silné stránky Národného parku Slovenský raj vo vzťahu k verejnosti a ako sa prejavili v tomto roku?

– Z tohto pohľadu sa návštevníci jednoducho, tak ako každý rok, museli obrniť trpezlivosťou, pretože Slovenský raj je veľmi malý, má len 20 tisíc hektárov a problémy začínajú už pri príchode. Zastávame názor, že nech návštevníci počas špičky napríklad na Podlesku radšej parkujú na vyznačenej lúke, ako by sme začali betónovať. Príroda tých napr. dvadsať dní skôr znesie parkovanie na tráve, akoby tam boli mŕtve asfaltové plochy. Vysoké Tatry majú oveľa väčšiu návštevnosť, ale tam už vidíme vybetonované či vyasfaltované parkovacie plochy, autá stojace popri ceste tak, že sa pomaly nedá ani prejsť… Návštevníci Slovenského raja musia pochopiť, že autá je lepšie nechať v blízkych obciach a nástupných rekreačných centrách, pretože chodiť na autách po prírode, prípadne vstupovať na lesné a poľné cesty, sa jednoducho v národnom parku nedá. Práve tento nešvár sa nám tohto roku opäť rozmohol. S pešími turistami  nejaké veľké problémy neboli, skôr možno občas s cyklistami. Hoci v Slovenskom raji máme takmer 150 km cyklistických trás, čo je myslím si dosť, napriek tomu ľudia s obľubou z týchto trás schádzajú a idú po lesných chodníkoch. Sú presvedčení, že nič nepoškodia, neuvedomujú si ale, že ohrozujú živočíchy v ich prirodzenom prostredí. NP Slovenský raj je malý a ak tu chceme mať aj vlka, aj rysa, aj medveďa, jednoducho oni musia mať svoj životný priestor, kde človek nechodí. A keď tam idú s bicyklom, je to zlé.

Prekvapilo vás v súvislosti s cyklistami niečo obzvlášť bezohľadné až ignorantské?

– Napríklad, pri Vernári, doslova v divočine, sme mali fotopasce, ktorými sme sledovali zvieratá a zrazu sa nám tam začali objavovať cyklisti! Zistili sme, že sa  tam začal „pestovať“ až extrémny spôsob cyklistiky – vybudovali adrenalínovú zjazdovú trať downhill s rôznymi prekážkami, vysekávanými do skál a podobne. V divočine, mimo turistických chodníkov! Keď sme tam dali tabule, ktoré túto činnosť zakazovali, tak nás „porozvláčali“ po fejsbuku, že im tam zakazujeme chodiť, lebo oni si môžu chodiť kde chcú. Nehovoríme, že nikde nemôžu, ale keď raz idú do národného parku a je jedno akého, mali by rešpektovať pravidlá, ktoré tam platia.  Mrzí nás to, pretože naša správa sa vyznačuje práve tým, že je veľmi ústretová k požiadavkám turistov, ale k rozumným. Títo cyklisti sú absolutná minorita a takéto športové „vyšantenie“ už musí ísť úplne inde, v národnom parku to nemá miesto.

Ktoré ďalšie úlohy ste riešili v tomto roku?

– Okrem korony bol tento rok poznačený starostlivosťou o čistotu rieky Hornád, ktorému sme sa tento rok  venovali enormne. To už bol takmer výkrik zúfalstva, pretože to nie je úplne práca ochrany prírody, aby sme to riešili my. Na to sú iné zložky, aby riešili čistotu vôd a odpady. Nechcem povedať, že by sa k tejto činnosti správali macošsky, ale minimálne nedostatočne. Aj preto sme do toho vstúpili my a po tej minuloročnej katastrófe, ktorá nastala, keď Hornád bol najšpinavší, zanesený komunálnym odpadom za posledných x-rokov. Robili sme veľké čistenie na konci minulého roka a na jar sa ešte dočisťovalo dobrovoľníkmi. To boli stovky vriec odpadu. Chceli sme sa trochu pozrieť aj na príčinu toho neutešeného stavu. Samozrejme, aj predtým sme upozorňovali Inšpekciu životného prostredia na porušovanie zákonov a neraz z toho vzišli aj pokuty. Žiaľ, tento stav je už neúnosný a všetci by sme mali pracovať na tom, aby sme ho zmenili. Veď z Hornádu, rieky pretekajúcej národným parkom, sme mali jednu špinavú stoku.

Príčinou tohto stavu bol komunálny odpad, ktorý riečky a rieky „spláchli“ z priľahlých obcí. Na akej úrovni je spolupráca s obcami v NP SR a znečisťovania vodných tokov. Čo by sa dalo v tejto oblasti zlepšiť?

– Na tento problém sme sa pozreli od základu a zamestnanci NP Slovenský raj zmapovali v priebehu jari kompletný tok, ako sa mení  Hornád z potôčika na riečku, až po vstup do národného parku. Prešli sme komplet celú nivu, mŕtve ramená, všetky prítoky a urobili presné mapy výskytu komunálneho odpadu. Jasne sme vedeli, že ktorá obec sa ako podieľa na znečisťovaní toku. Takže Hranovnica sa nemôže vyhovárať, že to prichádza zo Sp. Bystrého, keď Sp. Bystré má pod dedinou ešte 500 metrov neporiadok, ale potom je 10 km čistý tok. Potom sme si zvolali starostov dotknutých obcí z Vikartoviec, Kravan, Spišského Bystrého, Hranovnice, Sp. Štiavnika, Betlanoviec a Hrabušíc, ukázali sme im mapy, chceli sme od nich vysvetlenie situácie, požiadali sme o súčinnosť, teda aby upratali odpad na katastroch svojich obcí.. Venovali sme sa aj druhej časti čistoty riek, pretože, čo ma obzvlášť mrzí, nejde len o znečisťovanie odpadom z rómskych osád, ale aj čistota rieky je fatálne zlá vplyvom neexistujúcich čistiarni odpadových vôd (ČOV), alebo ich zlej funkcie. Žiaľ, treba si priznať, že tie ČOV boli stavané tak, že začali niekedy dávno v akcii Z a boli dokončené ani nevieme kedy. Čiže častokrát  technológie už nie sú kompatibilné, niečo prakticky zlyháva, vždy je k dispozícii nejaká výhovorka prečo to nefunguje a prečo ČOV nejde na 100 percent. Toto ma veľmi mrzí, pretože tu rieku neotravujú len tie viditeľné odpady, ale celý Hornád je biologický dosť mŕtvy  prakticky kvôli tomu, že  ČOV nefungujú, ako by mali, resp. sú prípady, keď kanalizáciu majú, ale nemajú ČOV.

Takže takáto je východisková základňa a zistené fakty. Ako v tejto oblasti postupovať ďalej, hoci špinavé rieky nie sú celkom vašou „parketou“?

– Aj tieto problémy môžeme riešiť, ale len úzkou spoluprácou so štátnou správou a samosprávou. Dali sme priestor starostom, aby prišli s nejakými riešeniami a aby sme im mohli pomôcť aj z titulu osobných kontaktov so zodpovednými pracovníkmi v štátnych úradoch a podobne tak, aby sa prednostne riešili tieto ich problémy.  Lebo, trúfam si povedať, že je to nielen národná, ale aj európska hanba, keď v národnom parku je Hornád špinavý, zapácha a je v ňom množstvo komunálneho odpadu.

V akých ďalších oblastiach spolupracujete s obcami, resp. čo máte v pláne v najbližšom období?

• 

– V súčasnosti začíname hovoriť o situácii v správa rebríkov v Slovenskom raji, ktorá je veľmi, veľmi komplikovaná. Momentálne je to v rukách obcí a obce vyberajú poplatok každá vo svojom katastri. Nie všetky obce ale chodníky promptne opravujú a návštevníci to logicky berú, že je to v správe národného parku. Chceli by sme to zjednotiť my, pričom máme „požehnanie“ od ministerstva, že by sme tie chodníky zobrali do svojej správy. Práve v týchto dňoch navštevujem obecné zastupiteľstva a vysvetľujeme si o čo vlastne ide. Prvé kolo rozhovorov sa už uskutočnilo, vysvetlil som naše predstavy a idey a teraz začíname prichádzať z konkrétnymi ponukami, aby si technické zariadenia zobrala Správa NP Slovenský raj do prenájmu a starala sa o ne. Malo by to jedného pána a sľubujeme si od toho, že bude zabezpečený komfort, zjednotenie technických zariadení a ich značenia, lepšia a rýchlejšia starostlivosť a bezpečnejší prechod návštevníkov. Stretávame sa aj s tým, že  vizuál turistických chodníkov mnohí kritizujú – jedna obec má takú stupačku, druhá inú. Mnohým sa zdá, že sú to už len detaily, ale aj ja osobne si myslím, že sa začína meniť charakter chodníkov, ale aj celého Slovenského raja, keď tých drevených rebríkov je čoraz menej a prevládajú kovové stúpačky, ktoré vydržia oveľa viac.  Ale tá romantika je práve v tom dreve, tak aj my sa musíme rozhodnúť, čo je pre prírodu lepšie, ak s ňou chceme žiť v symbióze. Ak sa podarí a obce budú súhlasiť, na budúci rok by sme išli do tohto konceptu.

Vráťme sa však k vašej hlavnej úlohe – ochranárskej činnosti…
– Vo vzťahu k našej ochranárskej práci sa toho veľa nemení. V podstate neodpočívame ani v zime, kedy spracovávame získané dáta z leta. Aby sme robili našu prácu poriadne a na odbornom až vedeckom základe musíme mať dáta. Takže naša činnosť funguje nielen vo vzťahu k verejnosti, ale aj smerom k prírode, z ktorej získavame dáta počas celého roka, ale hlavne v lete, kedy sme zameraní na faunu a flóru. Práve v lete robíme rôzne monitoringy, ktoré vyhodnocujeme v zime a skoro na jar začíname „manažmentmi“, strostlivosťou o prírodu. Máme prírodné rezervácie, kde je v podstate potrebné odstraňovať kry, náletové dreviny, nielen na lúkach, kde sa kosí, ale aj tam, kde sa robí pastva a našou činnosťou tak trošku pomáhame kravičkám.

Teší nás tiež, že sa nám síce ťažko, ale predsa len dari riešiť hromadný zber lesných plodov v spolupráci Správy NP Slovenský raj, vlastníkmi lesov, miestnymi horármi a Políciou . Nemáme nič proti tomu, ak si návštevník turistických chodníkov nazbiera lesné plody do hrnčeka  ale nájazdy zberačov, ktorí potom lesné plody vo veľko predávajú, nemôžeme tolerovať. Som rád, že sa nám ich spoločne podarilo „dostať“ von z priestorov národného parku v katastrálnom území Vernár, kde máme vzácneho hlucháňa hôrneho a takýto zber lesných plodov ohrozuje jeho početnosť.

Čo zamestnancov správy NP Slovenský raj potešilo v tomto roku?

– Je toho ešte podstatne viac, ale aspoň okrajovo by som spomenul návštevu ministra životného prostredia Jána Budaja, ktorý sa zúčastnil malej oslavy 150 rokov od objavenia Dobšinskej ľadovej jaskyne, čo je skutočne významný sviatok. Veď v Európe je to prvá elektricky osvetlená jaskyňa a bola objavená v roku 1870. Pri tejto príležitosti otvoril aj vynovený náučný chodník do Dobšinskej ľadovej jaskyne a mali sme tiež možnosť oboznámiť ho s problémami, ktoré sťažujú našu prácu. Ako tradične, pozornosť sme venovali koseniu Kopanických lúk, ktoré je vždy sviatkom nielen pre nás ochranárov, ale aj pre vlastníkov týchto lúk, pretože toľko pokladov flóry nevidíte často.  Teší ma aj to, že z roka na rok je tu viac ľudí,  ktorí si uvedomujú, že prírodu treba chrániť a zachovať aj pre budúce generácie. Aj takýmito akciami vlastne prebúdzame hrdosť našich ľudí na to, čo nám zanechali naši predkovia a čo tu máme – prekrásnu prírodu. Hrdí sme aj na naše Ekocentrum v Dedinkách, kde pri našej terénnej stanici je veľmi pekný interaktívny náučný chodník pre deti, zameraný na lúky a ich bohatstvo. Jeho súčasťou sú aj živé ovce s jahniatkami, pretože práve tu deti môžu na vlastné oči najlepšie vidieť bezprostredný kontakt s prírodou. Nielenže ovečky vypásajú lúku, ale mnohé deti to na vlastné oči videli po prvýkrát a má to veľký úspech. Naše Ekocentrum je už dnes populárne a hodne navštevované.

Ešte povinná otázka pred nastávajúcou zimnou sezónou. Čo návštevníci v Slovenskom raji nájdu v zime?

– Veľa snehu, nádherné zimné, až rozprávkové výhľady, ale aj nepríjemný chlad a ešte nepríjemnejšie námrazy. Chodníky sú u nás celoročne otvorené s výnimkou ferraty Kyseľ, ktorá bude uzavretá od 1. novembra do 14. júna. Počas zimy v Slovenskom raji zaznamenávame len zlomok návštevnosti leta. Je to najmä tým, že pohyb je veľmi sťažený najmä pre ľad a námrazu. Špecifickou skupinou sú ľadolezci, na ktorých už myslel náš návštevný poriadok a vybrali sme tie najatraktívnejšie miesta na ľadolezenie. Musím ale pripomenúť, že zimný prechod roklín nie je pre každého a treba tu veľkú opatrnosť. Treba sa pripraviť, že od decembra do konca marca je v roklinách ľad a tomu prispôsobiť aj vybavenie, napr. mačky, horolezecký cepín a podobne. Podceňovanie terénu a zlá vybavenosť na zimné túry sa skutočne nevypláca. Najmä v zime by mali návštevníci vychádzať na túry zavčasu a myslieť nato, že sa oveľa rýchlejšie stmieva. To sú asi tie najzákladnejšie pravidlá, ktoré by mal každý návštevník dodržiavať. 

Pár viet na záver…

– Ľudia si často povedia, že národný park je pre ľudí. Určite, ale mali by brať ohľad aj na to, že národný park je preto národným parkom, lebo tu máme na malom kúsku zeme všetky krásy prírody – lesy, vodu, rokliny, vzácne rastliny či živočíchy. Naši zamestnanci to všetko musia manažovať veľmi jemne, aby nám nevymizli vzácne rastliny a aby nám odtiaľ neodišiel ani vlk, ani rys a ani žiaden iný živočích. Pre nás, ako Správu Národného parku Slovenský raj nie sú až také dôležité počty turistov, skôr to, či tento náš klenot, našu nádhernú prírodu, udržíme v dobrom stave a budú ju môcť obdivovať aj budúce generácie.

Ľ. Rešovská

Popisky:

Pracovníci Správy NP Slovenský raj s ministrom J. Budajom na tohtoročných oslavách 150. výročia objavenia Dobšinskej ľadovej jaskyne.

Riaditeľ Správy NP Tomáš Dražil  v pralese Slovenského raja.

Čistenie rieky Hornád v NP od naplaveného odpadu.

Vrecia s odpadom vytiahnutým z rieky Hornád.

Otvorenie náučného chodníka k Dobšinskej ľadovej jaskyni.

K starostlivosti o chránené územia patrí aj výrub náletových drevín.

Tomáš Dražil pri dokumentácii chránených druhov flóry.