O vernárskych piesňach a folklórnych tradíciách v obci Vernár

22. júla 2015

Koncom júna, počas Vernárskych folkór­nych slávností, oslávila obec Vernár 720. výročie prvej písomnej zmienky o obci a 61. výročie folklórneho súboru Vernár. Ľudové piesne v tejto obci boli od nepamäti súčas­ťou života našich predkov. Pomáhali im pri každodenných radostiach i starostiach, boli súčasťou zvykov a obradov. O piesňach, tancoch, vzniku folklórneho súboru vo Ver­nári a ich úspešnej snahe zachovať kultúrne dedičstvo našich predchodcov sme hovorili s JUDr. Dušanom Petrigáčom, folklóristom a amatérskym historikom, rodákom z tejto rázovitej obce pod Kráľovou hoľou.

Aké miesto v živote ľudu mala pieseň a z čoho vychá­dzajú folklórne tradície vo Vernári?

– Vo vernárskych piesňach sa vyspieval smútok, žiaľ, túžby, nádeje, radosti, ale i ťažký život obyvateľov de­dinky medzi horami, kde museli tvrdou prácou bojovať o svoje prežitie. A keď prišli dlhé zimné večery, priadlo sa, driapalo perie a pod., piesne sa dotvárali do príbehov, ba­lád i do špásov. Najmä počas svadieb a krstenia boli veselé a mnohé plné šteklivých na­rážok. Naši predkovia, najmä ženy, chodili odeté v krojoch, lebo ich kroj bol variabilný, dal sa podľa potreby meniť a dopĺňať. V 50. rokoch priš­la iná doba a mnohí kultúrni dejatelia si uvedomovali, že folklór a jeho osobitosti v de­dinách sa pomaly začínajú vytrácať. Bolo potrebné ich podchytiť a zadokumentovať, aby sa všetka tá krása a oso­bitosť navždy nestratila. Nedá mi nespomenúť etnografa PhDr. Jána Olejníka, ktorý roky navštevoval Vernár a vy­trvalo zbieral ma­teriál o spôsobe ži­vota a špecifikách tradičnej materiálnej a duchovnej kultúry obyvateľov obce Vernár. Vďa­ka týmto ľuďom, ktorí zachytáva­li vývoj ľudovej kultúry a ktorí sa rozbehli po de­dinách, alebo de­dinčanov pozývali do rozhlasových štúdií, sa zachova­lo mnoho našich jedinečných pies­ni. V rokoch 1952 – 53 boli v košic­kom rozhlase spievať naše matky a staré matky – Petri­gáčová, Glejdurová, Chova­nová a ďalšie. Tieto piesne sa prvýkrát ozývali z rozhlasu a stali sa súčasťou kultúrneho dedičstva národa. Spomenie­me si ešte na mladé hlasy na­šich matiek? Roku 1956 boli v Košiciach už mladšie ženy a muži. Dominovala Mária Petrigáčová (Kanaďarka). Zazneli skoro rovnaké piesne a pribudli ďalšie. V ostatnom čase tieto spevy spracoval a využíva (skoro originálne) pohronský súbor Urpín.

Život šiel ďalej a vernárske piesne sa vo veľkom spievali pri zábave, ale aj pri práci…

– Veľmi pekné boli na de­dine večerné spevy dievčat a mládencov – parobkov, keď sa v „šóre“ prechádzali po de­dine. Vtedy ešte nikoho neru­šili média, dokonca ani žiadne autá, dnes by boli rozprášení kamionistami a inými autami. Ale vtedy, vtedy to bola neo­pakovateľná krása. Matka nás doma vždy zahriakla: „Ticho, parobci spievajú!“

V roku 1964 prišli do obce kultúrni pracovníci a kon­taktovali riaditeľa školy Jána Harničára. Najprv Martin Slivka nafilmoval chlapcov a mládencov pri „Chode­ní s betlehemom“, „Chode­ní Troch kráľov“, „Chodení s hviezdou“ a „Mládenky“. V dome Šimona Kolára, lesní­ka, nahral Kliment Ondrejka spevy žien. To bolo v januári. V marci sa z redakcie Čs. roz­hlasu v Bratislave ohlásil On­drej Demo, že prídu nahrať vernárske piesne a rozpráva­nie o SNP v našej obci. veď sa blížilo 20. výročie. 9. marca 1964 skutočne prišli. Spievali ženy, ale aj veľa mladých chla­pov napr. Jozef a Ondrej Šifra, Šimon Šifra, Šimon Brondoš, Ján Kormaňoš, Ján Janov a i. A tak zneli éterom naše pies­ne Kosila by sa mi, Košická kasáreň, Nie najlepšie zavčas ráno vstavať, Hore tým Ver­nárom, Krčmaru maličký, Október, október a ďalšie. Tieto piesne spievali Mária Petrigáčová, Anna Štrbiano­vá, Helena Gandžalová, He­lena Mičovová, Dorota Mindoková, Anna Berčeniová, Jú­lia Ondrušová a pridali k nim aj ďalšie – Poďme tam, poďme tam, Hraj cigán na medzi, Pod Hubočou, A pred rich­tárom a ďalšie. Bol to práve Ondrej Demo, ktorý navrhol Harničárovi ísť spievať do Východnej a už 11. a 12. júla 1964 tam Vernárci skutočne vystúpili.

Vtedy bola založená folklórna skupina Vernár a vie­dol ju Ján Harničár. Aký bol jej ďalší vývoj?

V apríli prišli do obce kultúrni pracovníci z Bratislavy a spolu s J. Harničárom a budúcimi členmi folklórnej skupiny sa vyberal a vytváral program. Vývoj FS bol rôz­ny. Ženy zväčšia zostali, ale z mužov prišiel iba Ján Janov. Pribudli však ďalší. Bartolo­mej Janov, Cyril Alexa, Jozef Štrbian, František Ondruš, Ján Gajan, Juraj Lukáč, Pe­ter Ondruš, Ondrej Šramko. Celkom bolo vo FS 10 mužov a 11 žien. Vekový priemer bol 32 rokov u žien a 37 u mužov. Vtedy nacvičili pásmo, dnes už legendárne a základné Za­končenie zalesňovacích prác, tiež označované ako „Sade­nie stromkov“, dnes známy „Dorobník“.

Vo Východnej malo vys­túpenie veľký úspech, FS to stmelilo a neskôr už vystu­povali bez problémov. Hneď z Východnej ich pozvali do Strážnice na Morave, kde sa predstavili v r. 1965. V roku 1972 sa Východná aj Strážnica zopakovala a v roku 1974 zno­va Východná. Bolo to veľmi úspešné a tvorivé obdobie. Že sa mnohé veci dotvárali a dotvárajú dodnes, na poslednú chvíľu, môžu určite rozprávať Milena Alexová alebo Juliana Ondrušová, keď sa program pripravoval v autobuse alebo sa pred štátnou a straníckou delegáciou v Strážnici odo­hral „roztopašný“ záver. Tre­ba dodať, že FS Vernár nemal svoju ľudovú hudbu. Napr. vo Východnej ich doprevádzala pridelená kapela z Mostára Brezno a hneď to znelo plnšie, živšie a možno i lepšie. Niek­torí sa odvážili vystupovať aj sólovo ako Mária Petrigáčová, Anna Štrbianová a i. Z chla­pov napr. Bartolomej Jánov (Berty), u ktorého sa prejavili umelecké vlohy a uplatnil ich pri žartovnom rozprávaní na oslavách 20. výročia SNP vo Vernári. Práve on je aj tvor­com piesní, napr. Tesnina či Koľvač.

Väčšina z nich sa dnešných dní nedožila, ale my na nich nezabudneme, ani nesmie­me zabudnúť.. Sme nositelia nášho folklóru a naše piesne akoby spievali s nami stále. Mnohé z vernárskych piesni sa rozleteli po celej krajine, mnohé boli vychytané zná­mymi spevákmi. Ale žiť mu­sia najmä tu, u nás, v našich srdciach, v našom Vernári. Je to náš poklad.

V roku 1974 Ján Harničár, riaditeľ školy, milovník folklóru a zakladateľ folklórnej skupiny zomrel. Čo nasledovalo?

– Od roku 1977 si FS vzal na starosť nový riaditeľ školy Vladimír Barboriak. O žen­skú časť FS sa starali Božena Šifrová a Mária Vilimová. Marta Štrbianová si vzala na starosť dievčatá a nacvičila s nimi z našich piesní pek­né pásmo. Vtedy, ako vedú­ci kultúry v obci, pomáhal Slavomír Bystrian. Potom prišiel z Popradu Vlado Majovský a nacvičil s člen­mi FS hru Ženský zákon v našom ná­rečí. Bola to bom­ba, bodovalo sa až v Maďarsku. Piesne tam zneli len naše, vernárske. O tom už vedia rozprá­vať dnešní členo­via FS. Treba ešte dodať, že od roku 1975 sa postupne vytvárala a dotvá­rala vlastná ľudová hudba, ktorá funguje dodnes. Jej hlavní aktéri sú Vladimír Šifra – primáš, Ondrej Šifra – kontráš, Rastislav Bystrian – kontrabas, Jozef Mlynarčík – akordeón a v ostatnom čase z mladšej generácie Kristián Štrbian – husle. Len cimbál obsluhoval vždy nejaký hosť. Folkloristi sa zúčastňovali rôznych súťaží v rámci okresu, kraja i celého Slovenska a do­sahovali vynikajúce výsledky.

Blížil sa rok 1995 a s ním 700 rokov prvej písomnej zmienky o Vernári. Aké boli 90-te roky a čo znamenali pre vernársky folklór?

Vtedy bol starostom Pavol Alexa, ktorý si to uvedomoval a v predstihu pripravil spolu s ostatnými prvú kazetovú nahrávku vernárskych piesní. Treba vyzdvihnúť Milana Petrigáča a Vladimíra Šifru, ktorí okolo seba zoskupili vrstovníkov, vtedy tridsiat­nikov a oslovili vychýreného hudobníka Štefana Molotu. Ten v roku 1993 naspievané piesne spracoval a zároveň nahral. Boli prezentované v širokom okolí, v Bratislave aj v programe STV Zahrajte mi takúto. Z ďalších mužov treba spomenúť Cyrila Ško­vieru, Jozefa Orolína, Šimona Šifru, Pavla Žondu, Mirosla­va Knižku, ktorý bol z nich najstarší, ale aj ďalších. Mladé ženy si vzala na starosť Dana Knižková, „staré ženy“ viedla Juliana Ondrušová a mužov Vladimír Šifra, pričom hud­bu viedol primáš Vladimír Šifra. Ján Kormaňoš zabezpe­čoval potreby celého súboru. Nahraté piesne pod názvom Ten Vernár sú doposiaľ prvou a jedinou nahrávkou.

A už je tu rok 1995 a nezabudnuteľné oslavy 700. vý­ročia prvej písomnej zmien­ky, ktoré boli spojené s 51. výročím SNP…

Priebeh bol slávnostný a pódium bolo za ihriskom. Prítomní boli významní od­bojári, napr. gen. Ján Husák, spisovateľ Ladislav Beňo, ge­nerál Pittner a ďalší. Vystú­penia folkloristov sprevádzala hudba Štefana Molotu. Dialo sa to už za starostovania Vla­dimíra Macuráka. Hlavným tvorcom scenára bol JUDr. Andrej Petrigáč, folklorista, jedinečný milovník ľudových piesní a ich interpret. Bol som pri tom, keď bolo treba presvedčiť zástupcov obce, aby sa oslavy konali. Chá­pali sme ich ako akýsi nultý ročník folklórneho festivalu v Vernári, žiaľ predbehli nás všetci okolo. Nakoniec sa folklórne slávnosti konajú už v novom miléniu. V dnešnej dobe vedie folklórny súbor Vladimír Šifra. Prežil všetky zlé aj dobré časy a možno len vďaka nemu činnosť FS neza­nikla. Tohto roku obec oslávi­la 720. výročie založenia a to bola i príležitosť spomenúť si na všetkých, ktorí už nie sú medzi nami, poďakovať všet­kým, stretnúť sa a zaspievať si tie naše neopakovateľné, nádherné piesne. Viete, že sú aj také, ktoré ešte neodzneli a nestihol ich nikto „čmajznúť“? Určite aj preto folklórny súbor pripravil novú nahrávku piesní, vrátil sa aj k tým našim, rozchytaným po svete, či zabudnutým kdesi medzi nami.

Dalo by sa ešte mnoho roz­právať, ale dovoľte mi poďa­kovať všetkým nositeľom na­šich ľudových piesní a zvykov, najmä tým, ktorí už nie sú medzi nami, ale aj tým, ktorí sú nositeľmi a pokračovateľ­mi tradícií. Dúfam, že naše piesne nezaniknú tak, ako postupne zanikli a zanikajú naše staré drevenice. Na zá­ver chcem povedať, že si vždy rád spomeniem na detstvo, keď si matka pri prácach spievala naše piesne a ja som ich užasnutý počúval. Vždy si to všimla a slová piesne mi aj vysvetľovala, napríklad tú o krkavčej matke „A pri Košicoch na vojne“ alebo mi prídu na myseľ slová Šimona Kerestúra, ako nám pri vare­ní gulášu hovorí „Ja lem tu piesničku, tu piesničku…keď ju učujem, hneď mi duša spieva, hneď som het“ a zanôti tú jeho „A tam dolu za dedinou, pri mesiačku ligotavom…“.

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Kultúra

Súkenníci – majstri spracovania vlny v Barónke

S Kežmarkom sú neodmys­liteľne späté cechy a remeslá, ktoré mesto preslávili na mape Európy. Remeselnícky festival sa tradične spája aj ...

Nasledujúci článok

KultúraSpravodajstvo

Originálne CD - Villa Verneri

Po 22 rokoch vydala folklórna skupina Vernár nové CD pod historickým názvom Villa Verneri. Jeho obsahom sú mnohé je­dinečné a ...
KultúraPoprad

Gedeon Majunke - 100. rokov od úmrtia významného architekta

100. rokov od úmrtia významného architekta Gedeona Majunkeho   Gedeon Wilhelm Majunke sa narodil 9. mája 1854 v Spišskej Sobote a ...
KultúraMestá a ObcePoprad

Na minútku do múzea 1

Vo fondoch Podtatranského múzea v Poprade sa nachádza neobvyklá nádoba zo známej archeologickej lokality Myšia hôrka pri Spišskom Štvrtku. Našli ju ...
KultúraMestá a ObceStará Ľubovňa

Na Ľubovnianskom hrade zrekonštruujú severovýchodnú hradbu a nádvorie

Celkové náklady predstavujú viac ako 850-tisíc eur Odstránenie havarijného stavu a záchrana severovýchodnej hradby i tretieho nádvoria. To je hlavným cieľom blížiacej ...
KultúraSpravodajstvoVernár

Obec Vernár oslávila 720. výročie založenia

Víkend vo Vernári patril oslavám 720. výročia prvej písomnej zmien­ky o obci, ktorú pripomenul starosta Ing. Vladimír Ondruš pri otvorení ...
KultúraSpravodajstvoVernár

Pozývame na folklórne slávností do Vernára

Už 11. ročník Vernárskych folklórnych slávností sa uskutoční 16. júna v miestnom amfiteátri vo Vernári. Program folklórneho dňa: 14.00 – ...
GánovceŠportVernár

Hasičské súťaže v Gánovciach a vo Vernári

Dobrovoľní hasiči  O pohár starostu obce Vernár Rázovitá horská obec Vernár, zaujímavá dedinka pod Vernárskym sedlom sa rozprestiera v chránenom prírodnom prostredí ...
KultúraMestá a ObcePozvánkySpravodajstvoVysoké TatryŽivotný štýl

Slovenská Tricklandia získala prestížne svetové ocenenie

Zážitková galéria Tricklandia získala prestížne ocenenie Travellers’ Choice 2020 – Best of the Best awards, ktoré raz ročne udeľuje celosvetová ...
HranovnicaMestá a ObceSpišská Nová VesSpišské BystréSpravodajstvoVernár

Hovoríme s Ing. Tomášom Dražilom, PhD. riaditeľom Správy Národného parku Slovenský raj

V Národnom parku Slovenský raj dominuje ochrana prírody. spolupráca a ústretovosť k návštevníkom Národný park Slovenský raj je vlastne veľmi ...
KultúraPozvánkySpravodajstvoVysoké Tatry

TATRANSKÝ ĽADOVÝ DÓM 2020/2021

Slávnostné otvorenie Tatranského ľadového dómu Otvorené denne od 9:00 – 16:15 (pozemná lanovka v prevádzke od 8:30 do 16:30) Prežite ...
KultúraMestá a ObcePopradPozvánkyVysoké Tatry

VILA FLÓRA Umenie Tatier

Vážení milovníci umenia a Tatier, Tatranská galéria v tomto roku slávi 60. výročie svojho vzniku. Predstavujeme Vám prostredníctvom tejto výstavy diela, ktoré ...
KultúraMestá a ObcePopradPozvánky

Vianočný POPRAD

Mesto Poprad, brána do Vysokých Tatier tradične každý rok začiatkom decembra sa zaodeje do zimného trblietavého šatu a láka návštevníkov ...
ŠportSpravodajstvoVernár

O pohár starostu obce Vernár

Rázovitá horská obec Vernár, zaujímavá dedinka pod Vernárskym sedlom, sa rozprestiera v chránenom prírodnom prostredí na rozhraní Národných parkov Slovenský raj ...
KultúraVernár

Zem spievala aj vďaka vernárskym chlopom

Zem spieva – kultový umelecký dokument Karola Plicku – už v roku 1933 predstavil svetu slovenský folklór neopakovateľným spôsobom. Svojou originálnou ...
KultúraPozvánky

Recycle Art (dajme veciam druhú šancu)

Sochárske sympózium v areáli Tatranskej galérie v Poprade Organizátor: Tatranská galéria v Poprade Spoluorganizátor: Mesto Poprad Autori: Jaroslav Drotár (SK), Dominik Monček ...
KultúraMestá a ObcePozvánkySpravodajstvoVysoké Tatry

TATRANSKÉ BABIE LETO SA NEKONÁ

Kultúra

Fotografická súťaž Choď a foť zažila rekordný ročník

Do súťaže bolo prihlásených 820 snímok Víťazi ôsmeho ročníka fotografickej súťaže Choď a foť sú známi. Spomedzi 820 snímok zachytených v Prešovskom ...
SpravodajstvoVernár

Druhý ročník ručného kosenia Kopaneckých lúk v NP Slovenský raj

Medzi koscami nechýbali ani riaditeľ Správy NP Slovenský raj Tomáš Dražil (vľavo) a riaditeľ Gorczanskeho parku Narodowego Janusz Tomasiewicz z ...
PozvánkyVernár

Pozývame do Vernára

Obec Vernár a Folklórna skupina Vernár, srdečne pozývajú na 9. ročník Vernárskych folklórnych slávností, ktoré sa uskutočnia 18. júna 2016, ...
PozvánkyVernár

Obec Vernár pozýva na oslavy 76. výročia SNP spojené s výstupom na Koľvač

http:/vernar.sk