O vernárskych piesňach a folklórnych tradíciách v obci Vernár

22. júla 2015

Koncom júna, počas Vernárskych folkór­nych slávností, oslávila obec Vernár 720. výročie prvej písomnej zmienky o obci a 61. výročie folklórneho súboru Vernár. Ľudové piesne v tejto obci boli od nepamäti súčas­ťou života našich predkov. Pomáhali im pri každodenných radostiach i starostiach, boli súčasťou zvykov a obradov. O piesňach, tancoch, vzniku folklórneho súboru vo Ver­nári a ich úspešnej snahe zachovať kultúrne dedičstvo našich predchodcov sme hovorili s JUDr. Dušanom Petrigáčom, folklóristom a amatérskym historikom, rodákom z tejto rázovitej obce pod Kráľovou hoľou.

Aké miesto v živote ľudu mala pieseň a z čoho vychá­dzajú folklórne tradície vo Vernári?

– Vo vernárskych piesňach sa vyspieval smútok, žiaľ, túžby, nádeje, radosti, ale i ťažký život obyvateľov de­dinky medzi horami, kde museli tvrdou prácou bojovať o svoje prežitie. A keď prišli dlhé zimné večery, priadlo sa, driapalo perie a pod., piesne sa dotvárali do príbehov, ba­lád i do špásov. Najmä počas svadieb a krstenia boli veselé a mnohé plné šteklivých na­rážok. Naši predkovia, najmä ženy, chodili odeté v krojoch, lebo ich kroj bol variabilný, dal sa podľa potreby meniť a dopĺňať. V 50. rokoch priš­la iná doba a mnohí kultúrni dejatelia si uvedomovali, že folklór a jeho osobitosti v de­dinách sa pomaly začínajú vytrácať. Bolo potrebné ich podchytiť a zadokumentovať, aby sa všetka tá krása a oso­bitosť navždy nestratila. Nedá mi nespomenúť etnografa PhDr. Jána Olejníka, ktorý roky navštevoval Vernár a vy­trvalo zbieral ma­teriál o spôsobe ži­vota a špecifikách tradičnej materiálnej a duchovnej kultúry obyvateľov obce Vernár. Vďa­ka týmto ľuďom, ktorí zachytáva­li vývoj ľudovej kultúry a ktorí sa rozbehli po de­dinách, alebo de­dinčanov pozývali do rozhlasových štúdií, sa zachova­lo mnoho našich jedinečných pies­ni. V rokoch 1952 – 53 boli v košic­kom rozhlase spievať naše matky a staré matky – Petri­gáčová, Glejdurová, Chova­nová a ďalšie. Tieto piesne sa prvýkrát ozývali z rozhlasu a stali sa súčasťou kultúrneho dedičstva národa. Spomenie­me si ešte na mladé hlasy na­šich matiek? Roku 1956 boli v Košiciach už mladšie ženy a muži. Dominovala Mária Petrigáčová (Kanaďarka). Zazneli skoro rovnaké piesne a pribudli ďalšie. V ostatnom čase tieto spevy spracoval a využíva (skoro originálne) pohronský súbor Urpín.

Život šiel ďalej a vernárske piesne sa vo veľkom spievali pri zábave, ale aj pri práci…

– Veľmi pekné boli na de­dine večerné spevy dievčat a mládencov – parobkov, keď sa v „šóre“ prechádzali po de­dine. Vtedy ešte nikoho neru­šili média, dokonca ani žiadne autá, dnes by boli rozprášení kamionistami a inými autami. Ale vtedy, vtedy to bola neo­pakovateľná krása. Matka nás doma vždy zahriakla: „Ticho, parobci spievajú!“

V roku 1964 prišli do obce kultúrni pracovníci a kon­taktovali riaditeľa školy Jána Harničára. Najprv Martin Slivka nafilmoval chlapcov a mládencov pri „Chode­ní s betlehemom“, „Chode­ní Troch kráľov“, „Chodení s hviezdou“ a „Mládenky“. V dome Šimona Kolára, lesní­ka, nahral Kliment Ondrejka spevy žien. To bolo v januári. V marci sa z redakcie Čs. roz­hlasu v Bratislave ohlásil On­drej Demo, že prídu nahrať vernárske piesne a rozpráva­nie o SNP v našej obci. veď sa blížilo 20. výročie. 9. marca 1964 skutočne prišli. Spievali ženy, ale aj veľa mladých chla­pov napr. Jozef a Ondrej Šifra, Šimon Šifra, Šimon Brondoš, Ján Kormaňoš, Ján Janov a i. A tak zneli éterom naše pies­ne Kosila by sa mi, Košická kasáreň, Nie najlepšie zavčas ráno vstavať, Hore tým Ver­nárom, Krčmaru maličký, Október, október a ďalšie. Tieto piesne spievali Mária Petrigáčová, Anna Štrbiano­vá, Helena Gandžalová, He­lena Mičovová, Dorota Mindoková, Anna Berčeniová, Jú­lia Ondrušová a pridali k nim aj ďalšie – Poďme tam, poďme tam, Hraj cigán na medzi, Pod Hubočou, A pred rich­tárom a ďalšie. Bol to práve Ondrej Demo, ktorý navrhol Harničárovi ísť spievať do Východnej a už 11. a 12. júla 1964 tam Vernárci skutočne vystúpili.

Vtedy bola založená folklórna skupina Vernár a vie­dol ju Ján Harničár. Aký bol jej ďalší vývoj?

V apríli prišli do obce kultúrni pracovníci z Bratislavy a spolu s J. Harničárom a budúcimi členmi folklórnej skupiny sa vyberal a vytváral program. Vývoj FS bol rôz­ny. Ženy zväčšia zostali, ale z mužov prišiel iba Ján Janov. Pribudli však ďalší. Bartolo­mej Janov, Cyril Alexa, Jozef Štrbian, František Ondruš, Ján Gajan, Juraj Lukáč, Pe­ter Ondruš, Ondrej Šramko. Celkom bolo vo FS 10 mužov a 11 žien. Vekový priemer bol 32 rokov u žien a 37 u mužov. Vtedy nacvičili pásmo, dnes už legendárne a základné Za­končenie zalesňovacích prác, tiež označované ako „Sade­nie stromkov“, dnes známy „Dorobník“.

Vo Východnej malo vys­túpenie veľký úspech, FS to stmelilo a neskôr už vystu­povali bez problémov. Hneď z Východnej ich pozvali do Strážnice na Morave, kde sa predstavili v r. 1965. V roku 1972 sa Východná aj Strážnica zopakovala a v roku 1974 zno­va Východná. Bolo to veľmi úspešné a tvorivé obdobie. Že sa mnohé veci dotvárali a dotvárajú dodnes, na poslednú chvíľu, môžu určite rozprávať Milena Alexová alebo Juliana Ondrušová, keď sa program pripravoval v autobuse alebo sa pred štátnou a straníckou delegáciou v Strážnici odo­hral „roztopašný“ záver. Tre­ba dodať, že FS Vernár nemal svoju ľudovú hudbu. Napr. vo Východnej ich doprevádzala pridelená kapela z Mostára Brezno a hneď to znelo plnšie, živšie a možno i lepšie. Niek­torí sa odvážili vystupovať aj sólovo ako Mária Petrigáčová, Anna Štrbianová a i. Z chla­pov napr. Bartolomej Jánov (Berty), u ktorého sa prejavili umelecké vlohy a uplatnil ich pri žartovnom rozprávaní na oslavách 20. výročia SNP vo Vernári. Práve on je aj tvor­com piesní, napr. Tesnina či Koľvač.

Väčšina z nich sa dnešných dní nedožila, ale my na nich nezabudneme, ani nesmie­me zabudnúť.. Sme nositelia nášho folklóru a naše piesne akoby spievali s nami stále. Mnohé z vernárskych piesni sa rozleteli po celej krajine, mnohé boli vychytané zná­mymi spevákmi. Ale žiť mu­sia najmä tu, u nás, v našich srdciach, v našom Vernári. Je to náš poklad.

V roku 1974 Ján Harničár, riaditeľ školy, milovník folklóru a zakladateľ folklórnej skupiny zomrel. Čo nasledovalo?

– Od roku 1977 si FS vzal na starosť nový riaditeľ školy Vladimír Barboriak. O žen­skú časť FS sa starali Božena Šifrová a Mária Vilimová. Marta Štrbianová si vzala na starosť dievčatá a nacvičila s nimi z našich piesní pek­né pásmo. Vtedy, ako vedú­ci kultúry v obci, pomáhal Slavomír Bystrian. Potom prišiel z Popradu Vlado Majovský a nacvičil s člen­mi FS hru Ženský zákon v našom ná­rečí. Bola to bom­ba, bodovalo sa až v Maďarsku. Piesne tam zneli len naše, vernárske. O tom už vedia rozprá­vať dnešní členo­via FS. Treba ešte dodať, že od roku 1975 sa postupne vytvárala a dotvá­rala vlastná ľudová hudba, ktorá funguje dodnes. Jej hlavní aktéri sú Vladimír Šifra – primáš, Ondrej Šifra – kontráš, Rastislav Bystrian – kontrabas, Jozef Mlynarčík – akordeón a v ostatnom čase z mladšej generácie Kristián Štrbian – husle. Len cimbál obsluhoval vždy nejaký hosť. Folkloristi sa zúčastňovali rôznych súťaží v rámci okresu, kraja i celého Slovenska a do­sahovali vynikajúce výsledky.

Blížil sa rok 1995 a s ním 700 rokov prvej písomnej zmienky o Vernári. Aké boli 90-te roky a čo znamenali pre vernársky folklór?

Vtedy bol starostom Pavol Alexa, ktorý si to uvedomoval a v predstihu pripravil spolu s ostatnými prvú kazetovú nahrávku vernárskych piesní. Treba vyzdvihnúť Milana Petrigáča a Vladimíra Šifru, ktorí okolo seba zoskupili vrstovníkov, vtedy tridsiat­nikov a oslovili vychýreného hudobníka Štefana Molotu. Ten v roku 1993 naspievané piesne spracoval a zároveň nahral. Boli prezentované v širokom okolí, v Bratislave aj v programe STV Zahrajte mi takúto. Z ďalších mužov treba spomenúť Cyrila Ško­vieru, Jozefa Orolína, Šimona Šifru, Pavla Žondu, Mirosla­va Knižku, ktorý bol z nich najstarší, ale aj ďalších. Mladé ženy si vzala na starosť Dana Knižková, „staré ženy“ viedla Juliana Ondrušová a mužov Vladimír Šifra, pričom hud­bu viedol primáš Vladimír Šifra. Ján Kormaňoš zabezpe­čoval potreby celého súboru. Nahraté piesne pod názvom Ten Vernár sú doposiaľ prvou a jedinou nahrávkou.

A už je tu rok 1995 a nezabudnuteľné oslavy 700. vý­ročia prvej písomnej zmien­ky, ktoré boli spojené s 51. výročím SNP…

Priebeh bol slávnostný a pódium bolo za ihriskom. Prítomní boli významní od­bojári, napr. gen. Ján Husák, spisovateľ Ladislav Beňo, ge­nerál Pittner a ďalší. Vystú­penia folkloristov sprevádzala hudba Štefana Molotu. Dialo sa to už za starostovania Vla­dimíra Macuráka. Hlavným tvorcom scenára bol JUDr. Andrej Petrigáč, folklorista, jedinečný milovník ľudových piesní a ich interpret. Bol som pri tom, keď bolo treba presvedčiť zástupcov obce, aby sa oslavy konali. Chá­pali sme ich ako akýsi nultý ročník folklórneho festivalu v Vernári, žiaľ predbehli nás všetci okolo. Nakoniec sa folklórne slávnosti konajú už v novom miléniu. V dnešnej dobe vedie folklórny súbor Vladimír Šifra. Prežil všetky zlé aj dobré časy a možno len vďaka nemu činnosť FS neza­nikla. Tohto roku obec oslávi­la 720. výročie založenia a to bola i príležitosť spomenúť si na všetkých, ktorí už nie sú medzi nami, poďakovať všet­kým, stretnúť sa a zaspievať si tie naše neopakovateľné, nádherné piesne. Viete, že sú aj také, ktoré ešte neodzneli a nestihol ich nikto „čmajznúť“? Určite aj preto folklórny súbor pripravil novú nahrávku piesní, vrátil sa aj k tým našim, rozchytaným po svete, či zabudnutým kdesi medzi nami.

Dalo by sa ešte mnoho roz­právať, ale dovoľte mi poďa­kovať všetkým nositeľom na­šich ľudových piesní a zvykov, najmä tým, ktorí už nie sú medzi nami, ale aj tým, ktorí sú nositeľmi a pokračovateľ­mi tradícií. Dúfam, že naše piesne nezaniknú tak, ako postupne zanikli a zanikajú naše staré drevenice. Na zá­ver chcem povedať, že si vždy rád spomeniem na detstvo, keď si matka pri prácach spievala naše piesne a ja som ich užasnutý počúval. Vždy si to všimla a slová piesne mi aj vysvetľovala, napríklad tú o krkavčej matke „A pri Košicoch na vojne“ alebo mi prídu na myseľ slová Šimona Kerestúra, ako nám pri vare­ní gulášu hovorí „Ja lem tu piesničku, tu piesničku…keď ju učujem, hneď mi duša spieva, hneď som het“ a zanôti tú jeho „A tam dolu za dedinou, pri mesiačku ligotavom…“.

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Kultúra

Súkenníci – majstri spracovania vlny v Barónke

S Kežmarkom sú neodmys­liteľne späté cechy a remeslá, ktoré mesto preslávili na mape Európy. Remeselnícky festival sa tradične spája aj ...

Nasledujúci článok

KultúraSpravodajstvo

Originálne CD - Villa Verneri

Po 22 rokoch vydala folklórna skupina Vernár nové CD pod historickým názvom Villa Verneri. Jeho obsahom sú mnohé je­dinečné a ...
Kultúra

VERNISÁŽ  - MAGICKÉ SLOVENSKO A ČESKO 

  Kurátor výstavy Ľubomír SCHMIDA EsFIAP, EFIAP, MZSF. Vystavujúci autori: Viktória Bilka, Adriana Durkáčová,  Juraj Čech, Igor Čombor, Ján Hlaváč, Pavol ...
KultúraMestá a ObcePozvánkyVysoké Tatry

Ešte väčšia Tricklandia

Tricklandia nezaháľa a pre svojich návštevníkov opäť pripravila množstvo noviniek. Narástla na 1 000 m² a pribudlo jej celé jedno podlažie. Galéria je zážitková ...
Kultúra

Špičky majú držať spolu!

Ján Baláž je slovenský gitarista, spevák a skladateľ. Je jedným zo zakladajúcich členov skupiny Modus. Od roku 1981 spolu s Jožom ...
KultúraMestá a ObcePrešov

Knihy roka 2021 Prešovského samosprávneho kraja sú už známe

Víťazi vzišli z rekordných 77 nominácií Prešovský samosprávny kraj v spolupráci Krajskou knižnicou P. O. Hviezdoslava v Prešove spolu s ďalšími regionálnymi knižnicami zrealizovala ...
ŠportSpravodajstvoVernár

O pohár starostu obce Vernár

Rázovitá horská obec Vernár, zaujímavá dedinka pod Vernárskym sedlom, sa rozprestiera v chránenom prírodnom prostredí na rozhraní Národných parkov Slovenský raj ...
KultúraLevočaPozvánky

LEVOČSKÉ BABIE LETO pozýva na XV. ročník hudobného festivalu

Keď sme s festivalom začínali, bolo to so zámerom pomôcť Levoči získať späť povesť centra kultúry na Spiši a povzbudiť ...
KultúraMestá a Obce

Štartuje rozsiahla rekonštrukcia múzea Andyho Warhola

Župa realizuje unikátny projekt, ktorý zatraktívni kraj i Slovensko Prešovský samosprávny kraj odovzdaním staveniska zhotoviteľovi dnes oficiálne spustil projekt komplexnej rekonštrukcie ...
Kultúra

Diela svetového A. Warhola si po Rzeszowe pozrú najbližšie vo Wroclawy a Krakowe

Ikona popkultúry Andy Warhol je na cestách. Vyše stovku jeho artefaktov si v uplynulých dvoch mesiacoch mohli pozrieť návštevníci okresného ...
KultúraVernár

Zem spievala aj vďaka vernárskym chlopom

Zem spieva – kultový umelecký dokument Karola Plicku – už v roku 1933 predstavil svetu slovenský folklór neopakovateľným spôsobom. Svojou originálnou ...
KNIHYKultúra

KNIHA RUSKO a EURÓPA

Monument slovanskej mysle „…z tých, ktorí ľudí vešali a prebodávali dýkami, z podpaľačov sa stávajú hrdinovia, akonáhle sa ich odporné ...
Kultúra

Milka Zimková - Krásna chvíľa presvetľuje celý život a okamih nepodlieha času

Pohodlne sa usaďte a vypočujte si poviedku… Slová nechajte len tak padať na seba. Je tu čas na oddych s ...
PozvánkyVernár

Pozývame do Vernára

Obec Vernár a Folklórna skupina Vernár, srdečne pozývajú na 9. ročník Vernárskych folklórnych slávností, ktoré sa uskutočnia 18. júna 2016, ...
KultúraSpravodajstvoVernár

Pozývame na folklórne slávností do Vernára

Už 11. ročník Vernárskych folklórnych slávností sa uskutoční 16. júna v miestnom amfiteátri vo Vernári. Program folklórneho dňa: 14.00 – ...
SpravodajstvoVernár

Druhý ročník ručného kosenia Kopaneckých lúk v NP Slovenský raj

Medzi koscami nechýbali ani riaditeľ Správy NP Slovenský raj Tomáš Dražil (vľavo) a riaditeľ Gorczanskeho parku Narodowego Janusz Tomasiewicz z ...
ŠportVernár

Hasičské súťaže v Gánovciach a vo Vernári

Dobrovoľní hasiči  O pohár starostu obce Vernár Rázovitá horská obec Vernár, zaujímavá dedinka pod Vernárskym sedlom sa rozprestiera v chránenom prírodnom prostredí ...
HranovnicaMestá a ObceSpišská Nová VesSpišské BystréSpravodajstvoVernár

Hovoríme s Ing. Tomášom Dražilom, PhD. riaditeľom Správy Národného parku Slovenský raj

V Národnom parku Slovenský raj dominuje ochrana prírody. spolupráca a ústretovosť k návštevníkom Národný park Slovenský raj je vlastne veľmi ...
Kultúra

12. ročník súťaže o najkrajšie zábery Prešovského kraja

Krajská organizácia cestovného ruchu Severovýchod Slovenska vyhlásila 12. ročník obľúbenej fotografickej súťaže Choď a foť. Súťaž je určená amatérskym i ...
PozvánkyVernár

Obec Vernár pozýva na oslavy 76. výročia SNP spojené s výstupom na Koľvač

http:/vernar.sk
KultúraSpravodajstvoVernár

Obec Vernár oslávila 720. výročie založenia

Víkend vo Vernári patril oslavám 720. výročia prvej písomnej zmien­ky o obci, ktorú pripomenul starosta Ing. Vladimír Ondruš pri otvorení ...