Súkenníci – majstri spracovania vlny v Barónke

22. júla 2015

S Kežmarkom sú neodmys­liteľne späté cechy a remeslá, ktoré mesto preslávili na mape Európy. Remeselnícky festival sa tradične spája aj s remeslom, ktoré v daný rok oslavuje výročie. Jubilejný ročník EĽRO bol venovaný remeslám, ktoré sa venujú spracovaniu textilu, predo­všetkým súkenníkom. Textil má v Kežmarku veľkú tradíciu a v minulosti tu pôsobila spo­ločnosť, ktorá bola nasledov­níkom prvej priemyselnej ľa­nárskej továrne nielen na úze­mí Slovenska, ale aj na území bývalého Uhorska a patrila medzi najstaršie textilné továrne na Slovensku. Jed­ným zo sprievodných podujatí 25. ročníka EĽRO bola výstava v Barónke, ktorá nies­la názov Súkenníci – majstri spracovania vlny.

Prevažná väčšina mužské­ho obyvateľstva Kežmarku sa zaoberala remeslom. Najstar­ší remeselníci zabezpečovali obyvateľstvo stravou, ode­vom, obuvou, pracovnými nástrojmi a zbraňami. Pod cechy, vyrábajúce a spracu­júce textil na území mesta patrili súkennícky, krajčír­sky, povraznícky, klobučníc­ky, gombikársky a farbiarsky cech a cech tkáčov ľanového plátna. Najstaršie datovaným cechom je súkennícky (1475) a práve v tomto roku oslavuje 540 rokov. Výstavu venovanú súkenníkom pripravilo Mú­zeum v Kežmarku predovšet­kým z vlastného múzejného fondu a archívne materiály mali zapožičané zo Štátneho archívu v Spišskej Sobote. Na výstave môžu návštevní­ci okrem iného vidieť vzácne dobové listiny cechu súken­níkov, pečatidlo či zvolávaciu tabuľku. „Je to naozaj špecific­ká téma, ale súvisí s výročím súkenníkov. Boli sme milo prekvapení, že aj súkromníci veľmi pozitívne reagovali na našu výzvu, či by vedeli prispieť zo svojich zbierok. Takže máme vystavenú maketu val­chovne, v ktorej sa spracová­vala vlna od rodiny Ofúkanej z mestečka pri Púchove a zo súkromného múzea v Lenda­ku, od pani Gálikovej. Výstava je zaujímavá a pútavá. Aj tí ľudia, ktorí nevedia o čom sú­kenníctvo je, sa tu môžu veľa dozvedieť,“ povedala Erika Cintulová, riaditeľka Múzea v Kežmarku.

Kedysi platili prísne pra­vidlá a súkno sa smelo robiť len z ovčej vlny a na trhu ju mohli predávať iba kežmar­skí majstri súkenníci. Mesto malo dostatok ovčej vlny vďaka Tatrám, ktoré z väčšej časti patrili mestu. Ovce za­bezpečovali nielen oblečenie, ale hlavne obživu, ktorou zá­sobovali obyvateľov mesta, ale i široké okolie Spiša. „Toto bola horská oblasť, kde sa cho­vali ovce a spracovávala sa ovčia vlna. V súčasnosti práve súkno vidíme na tradičných ľudových odevoch. Kroje boli práve z tohto materiálu. Veľmi pekné je to, že ešte v súčasnosti existujú ľudia, ktorí so súknom pracujú a venujú sa jeho spra­covaniu. Na výstave sa pre­zentovala pani Scherfel, ktorá je jednou z nich. So svojimi výrobkami obohatila výstavu a prispela k tomu, že ľudia môžu aj dnes, v modernom prevedení, vidieť nádherné výrobky z ovčej vlny. V areáli festivalu vystavovala pani Garstková, ktorá šije portky. Našťastie táto tradičná výroba neupadla do zabudnutia,“ ho­vorí riaditeľka múzea.

Ešte koncom 18. storočia bolo v Kežmarku približne 40 súkenníkov, dnes je ale si­tuácia iná. Podľa riaditeľky je veľmi ťažké pozháňať kvalitné súkno. „Smutné je, že tí, ktorí sa venujú šitiu zo súkna, ho musia nakupovať v Čechách. Naozaj to, čo bolo pre nás špe­cifické pri spracovávaní tex­tilu, súkna, ľanu u nás nemá pokračovateľov. Viem, že raz, možno o 5 – 10 rokov zistíme, že to, čo sme mali tradičné, už nebude a nebudeme mať ni­koho, kto by nám ukázal, ako sa to robilo. Myslím si, že aj vďaka festivalu sa podarí tie­to tradície v regióne uchovať,“ konštatovala E. Cintulová.

V dávnych časoch pracov­ný a spoločenský život v Kež­marku vytvárali cechy. Prija­tie do remeselníckeho cechu malo svoje prísne pravidlá, ktoré sa museli striktne dodržiavať a dôležité bolo, aby svoje výrobky a prácu robili poctivo, inak im hrozilo vylú­čenie z cechu, čo v tom čase znamenalo umrieť od hladu. Dnes je už všetko inak, ale zobrať si príklad z vtedajšej doby by určite aspoň v tradí­cii poctivosti prospelo všet­kým, nie iba remeselníkom. (pks)

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Kultúra

Stredná umelecká škola v Kežmarku - skvelá prezentácia remesla

Stredná umelecká škola v Kežmarku sa každoročne podieľa na organizovaní Európskeho ľudového remesla. Už sedemnásty rok po sebe sme v ...

Nasledujúci článok

KultúraVernár

O vernárskych piesňach a folklórnych tradíciách v obci Vernár

Koncom júna, počas Vernárskych folkór­nych slávností, oslávila obec Vernár 720. výročie prvej písomnej zmienky o obci a 61. výročie folklórneho ...
KultúraSpravodajstvo

100 rokov od narodenia velikána: Na severnom Spiši pretrváva odkaz Jána Lazoríka

SEVERNÝ SPIŠ/PIENINY – Stavajú na odkaze nebohého velikána! Múzejníci v Starej Ľubovni si tento rok pripomínajú sto rokov od narodenia Jána ...
KultúraPoprad

Popradská Noc literatúry.

Popradský literárny klub zorganizoval pre  milovníkov kníh Noc literatúrym, ktorou chceli urobiť radosť všetkým priaznivcom umenia. V augustový večer sa v Tatranskej ...
KultúraMestá a ObcePozvánkySpravodajstvoVysoké Tatry

TATRANSKÉ BABIE LETO SA NEKONÁ

Igor Cvacho
KultúraPopradPozvánkyŽivotný štýl

...of my HEART Igor Cvacho bude hosťovať v ATELIÉRi POPPRAT

Dipl. Ing. Igor Cvacho (1961) maliar, grafik, ilustrátor, dizajnér, hudobník Absolvoval Slovenskú Technickú Univerzitu v Bratislave (1980-85) a dvojročné štúdium ...
KultúraPozvánky

Recycle Art (dajme veciam druhú šancu)

Sochárske sympózium v areáli Tatranskej galérie v Poprade Organizátor: Tatranská galéria v Poprade Spoluorganizátor: Mesto Poprad Autori: Jaroslav Drotár (SK), Dominik Monček ...
KultúraPopradPozvánky

František Žoldák pozýva do Podtatranskej knižnice

KultúraPopradPozvánky

Deň poézie Pavla Hudáka v Poprade

KultúraPopradPozvánky

Popradský literárny klub pozýva na poetický večer s Luciou Šípošovou

KultúraPopradPozvánky

Svet IZMOV alebo umenie neodísť v Tatranskej galérii v Poprade

KultúraSpravodajstvo

Do obnovy Paláca Ľubomirských župa investovala 1,9 miliónov eur

Hrad Ľubovňa bude ešte viac atraktívnejší. Ľubovnianske múzeum po obnove renesančného a gotického paláca v minulých rokoch má za sebou aj ...