Stredná umelecká škola v Kežmarku – skvelá prezentácia remesla

22. júla 2015

Stredná umelecká škola v Kežmarku sa každoročne podieľa na organizovaní Európskeho ľudového remesla. Už sedemnásty rok po sebe sme v areáli festivalu mohli vidieť ukážky zručných remeselníkov, ktorí sa ako žiaci školy a neskôr sami prezentovali na najväčšom remesel­níckom festivale. Stánky s tvorivými dielňami, ktoré mali umiestnené v areáli hradu a v meste pri radnici, pútali pozornosť návštevníkov. Práce žiakov propagačného výstavníctva, fotografického dizajnu či konzervátorstva a reštaurátorstva drevorezieb sa predávali samé.

 „V tomto roku, žiaľ, skon­čili aj poslední absolventi textilného odboru. V novom školskom roku neotvárame štúdium scénickej kostýmovej tvorby, čo je na škodu. Veď to akoby vymieral záujem o tex­til, jeho spracovanie a prácu s ním,“ povedala Miroslava Kovalčíková, učiteľka od­borných predmetov strednej umeleckej školy.

Škola začala písať svoju históriu v roku 1994 a počas svojej existencie vychovala množstvo zručných majstrov. Za tie roky sa vyprofi­lovalo obsahové zameranie školy a v istom období by sa dalo hovoriť, že nastáva re­nesancia umeleckých odbo­rov. Pribúdali nové učebné a študijné odbory podľa po­žiadaviek trhu práce v našom regióne. Táto skutočnosť nie je dielom náhody, ale výsled­kom najdynamickejšej trans­formácie spomedzi všetkých škôl regiónu a prispôsobenie študijných a učebných odbo­rov potrebám celospoločen­ského trhu práce. Absolventi školy nachádzajú uplatnenie v umelecko–remeselných prevádzkach, reklamných firmách, aj v podnikoch služieb a iných odvetviach hospodárstva vďaka širokému vzdelanostnému profilu a nadobudnutým zručnos­tiam. Ale ako to už býva, aj tu nastáva obrat.

Minulotýždňový 25. roč­ník EĽRO bol venovaný textilným remeslám, ktoré ku Kežmarku neodmysliteľ­ne patrili a mali silné zastúpenie nielen v meste, ale i v regióne a výrobky z textilu presiahli hranice najprv Čes­koslovenska a neskôr Slo­venska. Postupne ale niekto­ré remeslá začínajú upadať do zabudnutia. Hovorí sa, že remeslo má zlaté dno, no v prípade textilných odbor­níkov to už neplatí. V Stred­nej umeleckej škole v Kež­marku mali kedysi tri učebné odbory – umelecká krajčírka, ručné výtvarné spracovanie textílií a scénická kostýmová tvorba. „V týchto odboroch žiaci okrem iného prechádza­li aj starými technikami, od vyšívania, šitia, paličkovania čipky, šili kroje, kostýmy jed­noducho nádherné výrobky. Žiaľ, ani takáto každoročná propagácia remesla nepo­máha,“ objasnila Miroslava Kovalčíková.

Škola každoročne pripra­vuje materiálno-technické zabezpečenie EĽRO dobo­vými kostýmami, ktoré mali hostesky oblečené počas troch dní, čím aj oni prispie­vajú k jedinečnej atmosfére remeselníckeho festivalu, na ktorom sa žiaci prezentovali svojimi prácami.

Zľava Mgr. Eva Sroková a Mgr. M. Kovalčíková počas EĽRO.

V budúcom školskom roku neotvoria ani učebné odbory umelecký rezbár a umelecký stolár pre nízky záujem žia­kov. U žiaka, ktorý chce štu­dovať v jednom z umeleckých odborov je dôležitý talent a zručnosť. „Myslím si, že tieto odbory sú manuálne náročné a dnešná generácia mladých ľudí má predstavu, že bez práce sa dá prísť k vzdelaniu, peniazom. Chýba im pokora a hlavne už neplatí, že bez prá­ce nie sú koláče. Toto sa dnes u mladých ľudí nenosí, ale bez toho to nejde a musia sa na­učiť robiť manuálne. Učebné osnovy u týchto odboroch sú postavené práve na manuál­nej práci. Týždeň škola, týždeň prax. Mám pocit, že spoločnosť vníma učebné odbory tak, akoby mali nižšiu úroveň. Na tieto odbory už nechcú dávať deti ani rodičia. Nemôžem to pochopiť, veď je lepšie mať doma remeselníka, ktorý sa sám uživí a nevyužíva služby úradu práce, ako mať doma gymnazistu bez práce. Verím, že sa to postupne zmení,“ do­dala Miroslava Kovalčíková.

Nádherné ukážky maľova­nia na sklo, umelecké fotogra­fie, či robenie intarzie reštau­rátorkou, ktorá si svoju prácu vychutnávala, zaujímali všet­kých okoloidúcich návštev­níkov festivalu. V súčasnosti v škole študuje 160 žiakov aj so žiakmi, ktorí nastúpia do prvého ročníka. (pks)

 

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Spravodajstvo

O najkrajšie mesto a obec

Portál Slovakregion vyhlásil 8. ročník súťaže o najkrajšie mesto a obec. Hlasovanie začalo už 1. apríla a podporiť svo­je mesto ...

Nasledujúci článok

Kultúra

Súkenníci – majstri spracovania vlny v Barónke

S Kežmarkom sú neodmys­liteľne späté cechy a remeslá, ktoré mesto preslávili na mape Európy. Remeselnícky festival sa tradične spája aj ...
KultúraMestá a ObcePozvánkySpravodajstvoVysoké Tatry

TATRANSKÉ BABIE LETO SA NEKONÁ

Igor Cvacho
KultúraPopradPozvánkyŽivotný štýl

...of my HEART Igor Cvacho bude hosťovať v ATELIÉRi POPPRAT

Dipl. Ing. Igor Cvacho (1961) maliar, grafik, ilustrátor, dizajnér, hudobník Absolvoval Slovenskú Technickú Univerzitu v Bratislave (1980-85) a dvojročné štúdium ...
KultúraPopradPozvánky

Deň poézie Pavla Hudáka v Poprade

KultúraPopradPozvánky

Popradský literárny klub pozýva na poetický večer s Luciou Šípošovou

KultúraSpravodajstvo

Do obnovy Paláca Ľubomirských župa investovala 1,9 miliónov eur

Hrad Ľubovňa bude ešte viac atraktívnejší. Ľubovnianske múzeum po obnove renesančného a gotického paláca v minulých rokoch má za sebou aj ...
KultúraPoprad

Popradská Noc literatúry.

Popradský literárny klub zorganizoval pre  milovníkov kníh Noc literatúrym, ktorou chceli urobiť radosť všetkým priaznivcom umenia. V augustový večer sa v Tatranskej ...
KultúraSpravodajstvo

100 rokov od narodenia velikána: Na severnom Spiši pretrváva odkaz Jána Lazoríka

SEVERNÝ SPIŠ/PIENINY – Stavajú na odkaze nebohého velikána! Múzejníci v Starej Ľubovni si tento rok pripomínajú sto rokov od narodenia Jána ...
KultúraPozvánky

Recycle Art (dajme veciam druhú šancu)

Sochárske sympózium v areáli Tatranskej galérie v Poprade Organizátor: Tatranská galéria v Poprade Spoluorganizátor: Mesto Poprad Autori: Jaroslav Drotár (SK), Dominik Monček ...
KultúraPopradPozvánky

Svet IZMOV alebo umenie neodísť v Tatranskej galérii v Poprade

KultúraPopradPozvánky

František Žoldák pozýva do Podtatranskej knižnice