Chodník si vyžiadal výskum

Správa z tlače:

„V obci Spišské Bystré sa 8. decembra otváral už druhý náučný chodník v tomto roku..“

(Kubašký spravodaj č. 4/2018)

Táto správa vyznieva veľmi pekne, ale skúsme sa pozrieť, čo tomu predchádzalo. Keď sa rozhodovalo o možnosti vybudovať náučný chodník, určovalo sa hlavne čomu má slúžiť a pre koho bude určený. Mal to byť pohyb v prírode, ktorý však účastníkov pochodu zároveň o čomsi poučí. Tak bolo rozhodnuté, že návštevníkom obce Spišské Bystré a turistom ochotným „šľapať“ ponúkneme niečo, čo sa bežne v literatúre nenachádza.

Preto bolo stanovené, že chodník začne v obci, kde sa im predstaví dávno zabudnutá pamiatka, potom sa im pripomenie úplne zabudnuté remeslo a neznáme udalosti z obdobia Slovenského národného povstania.

Spočiatku sa všetko zdalo jednoduché. Veď výskumu baníctva, čo je v tomto kraji už dávno zabudnuté remeslo, sa kolektív odborníkov venuje už niekoľko desaťročí a dejiny SNP sú taktiež známe, takže to nebude problém.

Podrobné sedenie nad toto témou poukázalo na niekoľko ďalších, a ako sa ukázalo, závažných problémov. Keďže sme sa rozhodli nesprístupniť žiadne banské dielo hlavne z dôvodov bezpečnosti a náročností prác, problémy nastali iba v prípade kultúrnej pamiatky v obci a pozostatkov z obdobia druhej svetovej vojny. Pamiatkový zákon totiž určuje pre každý takýto zásah do terénu potrebný súhlas Pamiatkového úradu a vykonanie predbežného archeologického výskumu.

Prvým objektom, ktorý mal byť takto prezentovaný verejnosti mal byť už dávno zabudnutý kamenný most o ktorom miestna tradícia tvrdila že je „gotický“ a v súčasnosti ho už skoro nebolo vidieť, pretože po regulácii potokov v Kubachoch po roku 1916 už stratil svoj význam. Aby sa dal prezentovať verejnosti, bolo potrebné jeho architektúru odokryť formou archeologického výskumu. Archeologický výskum pre účely náučného chodníka vykonávala firma 376 A.D. s.r.o. Už prvé výkopové práce ukázali, že nejde o gotický most, ale o most mladší. V poslednej knihe o obci sa uvádza, že ide o barokový most, čo by mohlo zodpovedať pravde. Keďže zmenou tokov v obci sa nepodarilo zmeniť aj hydrogeologické podmienky a výskum začal byť zaplavovaný vodou, musel byť prerušený a bude pokračovať v nasledujúcom období, po vyriešení odvodu vody, ktorá preteká do výskumnej sondy. Napriek tomu, že ešte nebolo objasnené obdobie jeho vzniku, môžeme konštatovať, že ide o jeden z mála dochovaných kamenných mostov na Spiši a teda viac menej o vzácnu pamiatku širšieho regiónu.

Podobne to bolo aj s výskumom zaujímavého útvaru o ktorom sa pri výskume zameranom na výskum banských diel predpokladalo, že ide o zaniknuté banské dielo. Pri podrobnej prehliadke sa zistilo, že ide o pozostatky obrannej činnosti vojsk v okolí obce z obdobia druhej svetovej vojny. Objekt bol teda prekvalifikovaný z banského diela na fortifikačný objekt a vyhodnotený ako bunker s guľometnými hniezdami. Spočiatku sme sa domnievali, že ide o obranné opevnenie v rámci bojov, ktoré sa v obci odohrávali od začiatku septembra do konca októbra 1944 ako súčasť bojov v Slovenskom národnom povstaní.

Keďže aj na prezentáciu tejto pamiatky bol potrebný archeologický výskum, v jeho priebehu sa zistilo, že táto obranná fortifikácia mala skôr slúžiť ako obranná pozícia proti Červenej armády, ktorá postupovala údolím Hornádu od Spišskej Novej Vsi na Liptov.

Bohužiaľ, aj tu nebolo možné dokončiť archeologický výskum, pretože bunker sa nachádza pod zvetranou skalnou stenou, ktorá hrozila tým, že sa zosunie a ohrozí výskumných pracovníkov.

Napriek tomu, že v oboch prípadoch prezentácie historických pamiatok nebol archeologický výskum ukončený a bude pokračovať v roku 2019, už jeho predbežné výsledky dokladajú zaujímavú skutočnosť, že v okolí Popradu je veľa zaujímavých lokalít, ktoré pripomínajú pohnuté dejiny nášho národa. Iba je potrebné nájsť chuť a odvahu pobiť sa s prírodou a odkryť to, čo pred nami skrýva.

Na snímke hore: Čiastočne odkrytý most

PhDr. Peter Roth

Rekonštruované guľometné hniezdo