Hranovnica po sto dňoch nového starostu

Podľa starostu Hranovnice Vladimíra Horvátha boli začiatky vo funkcii asi najťažšie. „Občania vnímali moje zvolenie asi tak, že som Róm a že sa v obci nebude nič robiť,  že nič nedokážem. Mali obavy z toho, že nebudem vedieť hospodáriť s finančnými prostriedkami obce, budem rozhadzovať a podobne,“ konštatoval starosta po sto dňoch vo funkcii a je prvým rómskym starostom v histórii tejto obce. V Hranovnici žije približne tritisíc obyvateľov, z toho je okolo 1 500 Rómov a podľa odhadu ešte 150 rómskych občanov nie je prihlásených na trvalý pobyt v obci.

Pre nového starostu sú ale úlohy samosprávy jasné, veď na úrade pracuje od roku 2002 a podľa jeho slov sa venoval najmä projektom pre rómsku komunitu, zamestnanosti, aktivačným prácam, zaraďovaniu nových pracovníkov do nových projektov obce. Keďže zamestnancov na obecných úradoch je málo, okrem toho pomáhal prakticky vo všetkých oblastiach a spoločne so starostom a ostatnými poslancami a zamestnancami sa podieľal na plnení všetkých úloh obce. „Robili sme vždy pre celú obec, nie iba pre niekoho v obci a som presvedčený, že tak to bude aj naďalej. Obec sa bude rozvíjať len vtedy, ak budeme robiť v celej obci a pre všetkých občanov,“ uviedol.

Po troch mesiacoch práce naberajú na obrátkach a známe sú aj priority, ktorým sa budú venovať. „Prvou úlohou je príprava plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce, hlavného dokumentu, ak chceme čerpať prostriedky z eurofondov, pretože z prostriedkov obce by sme viaceré naše aktivity nezvládli. Územný plán v obci máme, ale potrebujeme ho aktualizovať tak, aby sme obecné pozemky mohli využiť ináč, ako stanovil predchádzajúci územný plán a ako to vyplýva z našich zámerov a požiadaviek občanov. Stavebná komisia predložila zmysluplné návrhy, akým smerom by sme mali ísť a okrem toho nás čaká ešte množstvo inej práce,“ spresnil starosta.

V ďalšom období chcú vybudovať čističku odpadových vôd, prístavbu telocvične pri základnej škole, ktorú navštevuje 390 detí, ale aj komunitné centrum, dobudovať chcú infraštruktúru a pozornosť budú venovať aj zamestnanosti. O finančné prostriedky na telocvičňu žiadali už minulého roka, ale neuspeli a tak sa o to pokúsia opäť. Okrem toho chcú urobiť chodníky, najmä pri hlavnej ulici, ale tu musia čakať na vodárenskú spoločnosť, ktorá vymieňa potrubie a kým to nedokončia, nemôžu začať ani s týmito prácami. „Mojou prioritou do konca funkčného obdobia je určite vybudovanie práve tohto chodníka, pretože neustále sa zvyšujúca frekvencia dopravy v obci ohrozuje ľudské životy,“ spresnil V. Horváth a dodal, že pozornosť samosprávy sa sústredí aj na vybudovanie novej škôlky. V Hranovnici majú dve materské škôlky s kapacitou približne 70 detí, ale ročne pribúda okolo 60 detí. Jedna materská škôlka, ktorá je priamo v obci, je v dobrom stave. Tam potrebujú ešte vymeniť okná a zatepliť, zatiaľ čo druhá je nevyhovujúca. Je z drevotriesky, postavili ju v 70-tých rokoch a navštevuje ju okolo 35 – 40 detí, hoci záujem je podstatne vyšší. Keď vstúpi do platnosti zákon, že všetky deti v predškolskom veku musia rok pred nástupom do základnej školy navštevovať predškolské zariadenie, bude veľký problém. „Aj preto sa budeme usilovať postaviť novú škôlku, resp. mobilnú škôlku. Boli sme sa pozrieť v Hrabušiciach a bol som prekvapený, aké priestory poskytujú kontajnerové škôlky resp. školy a na ich postavenie je veľa výziev, takže počítame s tým, že novú škôlku postavíme s pomocou ministerstva, resp. štátu“ uviedol starosta. Podľa jeho slov kapacitne už nestačí ani základná školy, kde sa dve triedy učia aj v odpoludňajších hodinách. „Základnú školu máme vynovenú a riaditeľka robí všetko preto, aby bola škola v dobrom stave. Sme jej za to vďační a aj naďalej budeme úzko spolupracovať, aby sa nám podarilo postaviť aj telocvičňu.“ Starosta je veľmi rád, že v obci majú detašované pracovisko Aký je presný názov školy? s dvojročným učebným odborom, ktorú navštevuje 25 žiakov.

Hranovnica je zaujímavá aj kvôli výstavbe rodinných domov. V lokalite, ktorá je na to určená, už minulý rok začali s výstavbou 8 rodinných domov a sú tu ešte voľné parcely. Majú tu však aj tri lokality, kde bývajú Rómovia. Na hlavnej ulici sú všetky pozemky vysporiadané a skolaudované, na Ul. mlynská sú pozemky vysporiadané, na výstavbu boli vydané stavebné povolenia, ale nie všetky domy sú skolaudované. „Najviac práce bude s vysporiadaním pozemkov pod rómskou osadou. Tie nie sú obecné, vlastní ich cirkev a urbár a obec už v podstate nemá žiadne voľné pozemky, ktoré by sme mohli vymeniť. Túto situáciu budeme musieť riešiť, pretože práve tu sú problémy s vodou, ale aj odpadmi. Nie je tam cesta, ani verejné osvetlenie a keď chceme zveľadiť aj túto časť obce, v prvom rade musíme vysporiadať pozemky. Bez toho sa nedostaneme k žiadnym eurofondom a nedočkáme sa ani pomoci od štátu“, zdôraznil V. Horváth.

Pri našom stretnutí starosta upozornil aj na aktivity Klubu dôchodcov, ktoré sa rozbehli vďaka pani Laukovej v novembri minulého roka a podľa prísľubu obec bude nápomocná nielen Klubu dôchodcov, ale aj ďalším spoločenským organizáciám pôsobiacim v obci, ale aj detskému folklórnemu súboru, ktorý sa už predstavil aj v rámci regiónu, naposledy na podujatí z Tatranského prameňa vo Svit. Veľkonočná výstavka prác členiek Klubu dôchodcov zase ukázala, že aj ženy v seniorskom veku sú v obci veľmi šikovné. Zaujímavé podujatia pripravuje aj obecná knižnica a rovnako bude obec podporovať a rozvíjať aj túto činnosť.

Aktívne sa tiež chcú zapájať do spolupráce v rámci mikroregiónu Pramene Hornádu a Čierneho Váhu, ktorý združuje desať obcí väčšinou z Hornádskej doliny. (reš)