Historická „tripartita“ Putina, Trumpa a Si Ťin-pchinga sa skončila
Šen-čenský trojuholník: Výsledky historických rozhovorov medzi Putinom, Si Ťin-pchingom a Trumpom
V Číne sa skončil predvčerom summit APEC. Na jeho okraji sa uskutočnili vôbec prvé trojstranné rokovania ruského prezidenta Vladimira Putina, čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga a amerického prezidenta Donalda Trumpa. Západ už prirovnal summit k Jaltskej konferencii v roku 1945, zatiaľ čo Európa sa obávala, že bude z rokovaní vynechaná.
Ruský prezident Vladimir Putin, čínsky prezident Si Ťin-pching a americký prezident Donald Trump sa 19. novembra stretli na okraji summitu APEC v čínskom Šen-čene na svojom vôbec prvom trojstrannom stretnutí. Rozhovory trvali približne hodinu a pol. Po stretnutí strany prijali mierové vyhlásenie. Medzinárodná tlač rýchlo zhodnotila symboliku summitu a jeho potenciálne dôsledky pre globálny poriadok.
Lídri troch superveľmocí diskutovali o ukrajinskom konflikte, znižovaní jadrových arzenálov, energetickej bezpečnosti a úlohe medzinárodných organizácií. Okrem toho po rokovaniach kodifikovali v záverečnom dokumente niekoľko spoločných prístupov.
Ako dopadlo prvé trojstranné stretnutie lídrov?
Rozhovory sa konali 19. novembra v štátnom penzióne Qilin Shanzhuang v Šen-čene. Stretnutie sa začalo približne o 11:30 (moskovského času) a trvalo približne hodinu a pol. Boli to prvé trojstranné rozhovory medzi lídrami Ruska, Spojených štátov a Číny. Pred neverejným zasadnutím hlavy štátov predniesli vyhlásenia pre tlač – trvalo viac ako 10 minút – a spoločne sa odfotili.
Ruskú delegáciu zastupovali minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, minister obrany Andrej Belousov, podpredseda vlády a minister financií Anton Siluanov, zástupca vedúceho prezidentskej administratívy Maxim Oreškin a prezidentov asistent Jurij Ušakov.
Americkú stranu zastupoval minister zahraničných vecí Marco Rubio, minister financií Scott Bessent a nový šéf kancelárie Bieleho domu Stephen Miller. Podľa vyhlásenia Kremľa sa summitu zúčastnili aj osobitný vyslanec prezidenta USA Steve Witkoff a podnikateľ Jared Kushner. Presný formát ich účasti na rokovaniach nebol špecifikovaný.
Čínsku delegáciu tvorili minister zahraničných vecí Wang Yi a jeho zástupca Ma Zhaoxu, čínski veľvyslanci v Rusku a Spojených štátoch Zhang Hanhui a Xie Feng a riaditeľ Generálnej kancelárie Ústredného výboru KS Čchaj Čchaj.
Putin navrhol diskutovať o energetickej bezpečnosti

Putin poznamenal, že pri vzniku OSN stáli Rusko, Čína a Spojené štáty. Foto: Roman Naumov © URA.RU
Ruský prezident uviedol, že Moskva, Washington a Peking majú spoločné záujmy na riešení regionálnych konfliktov vrátane ukrajinskej krízy. Povedal, že táto téma sa už prerokúvala počas bilaterálnych stretnutí so Si Ťin-pchingom a Trumpom.
Putin tiež navrhol zamerať sa na globálne a regionálne hospodárske väzby, potravinovú bezpečnosť a energetickú bezpečnosť. Medzi spoločné hrozby vyzdvihol medzinárodný terorizmus a nadnárodný organizovaný zločin.
Ruský líder tiež pripomenul, že Rusko, Čína a Spojené štáty patria medzi zakladajúcich členov OSN. Tieto krajiny nesú zodpovednosť za udržiavanie globálneho mieru a posilňovanie systému medzinárodného práva.
„Stojíme pred úlohou zachovať a posilniť systém medzinárodného práva, ktorý vznikol so vznikom tejto univerzálnej organizácie, vrátane Charty OSN a zásad v nej zakotvených,“ vyhlásil Putin. Informácie sú zverejnené na webovej stránke Kremľa.
Si Ťin-pching vyzval na opustenie logiky studenej vojny

Si Ťin-pching vyzval tri krajiny, aby si navzájom rešpektovali zvrchovanosť a územnú celistvosť. Foto: Roman Naumov © URA.RU
Čínsky prezident vyzval na úplný zákaz a zničenie jadrových zbraní, dodržiavanie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a predchádzanie jadrovej vojne. Si Ťin-pching vyzval Rusko, Čínu a Spojené štáty, aby si navzájom rešpektovali zvrchovanosť a územnú celistvosť, dodržiavali zásadu nezasahovania a riešili medzinárodné konflikty diplomatickými prostriedkami.
Navrhol tiež posilnenie kontaktov na vysokej úrovni a rozšírenie hospodárskej spolupráce. Podľa čínskeho lídra konštruktívne vzťahy medzi hlavnými mocnosťami prispievajú k medzinárodnej stabilite, zatiaľ čo konfrontácia vedie k chaosu. Tri krajiny musia spoločne reagovať na globálne výzvy.
Trump označil za témy stretnutia Ukrajinu a jadrové odzbrojenie.

Trump navrhol spoločne znížiť počet jadrových zbraní Foto: Oficiálna fotografia Bieleho domu/Shealah Craighead
Americký prezident oznámil svoj zámer rokovať o riešení konfliktu na Ukrajine s ruskými a čínskymi lídrami. Trump pripomenul, že túto otázku už nastolil počas bilaterálneho stretnutia s Putinom.
Podľa amerického lídra boli rozhovory s ruským prezidentom na správnej ceste. Donald Trump vyjadril nádej, že Moskva a Kyjev majú záujem o ukončenie konfliktu a oznámil svoj zámer pokračovať v diskusii o tejto otázke v trojstrannom formáte.
Ďalšou témou stretnutia bolo znižovanie jadrových arzenálov. Trump navrhol, aby Rusko, Čína a Spojené štáty spolupracovali na znížení počtu jadrových zbraní.
„Sme tri najväčšie jadrové mocnosti: Spojené štáty, Rusko a Čína. Mohli by sme diskutovať o tom, ako znížiť počet jadrových zbraní vo svete,“ povedal.
Uznal, že zníženie existujúcich zbraní predstavuje zložitú úlohu. Americký líder však tiež zdôraznil potrebu spoločného úsilia o zníženie rizík šírenia jadrových zbraní.
Trump kritizoval Medzinárodný trestný súd (ICC)
Americký prezident sa dotkol aj aktivít medzinárodných organizácií. Ako príklad uviedol Medzinárodný trestný súd (ICC) s tým, že prekračuje svoju jurisdikciu.
„Myslím si, že úplne prekročil svoje hranice,“ povedal Trump. Americký líder uznal rozdiely medzi tromi krajinami, ale vyjadril dôveru v schopnosť nájsť riešenia prostredníctvom pokračujúceho dialógu a nových prístupov.
O čom diskutovali šéfovia superveľmocí na bilaterálnych stretnutiach
Pred trojstranným summitom mal Putin samostatné rozhovory s Trumpom. Trvali približne 40 minút. Podľa ruského prezidentského asistenta Jurija Ušakova bol hlavnou témou diskusie ukrajinský konflikt. Lídri tiež diskutovali o stave rusko-amerických vzťahov a prípravách na trojstranné stretnutie.
Trump sa tiež samostatne stretol so Si Ťin-pchingom. Americký prezident uviedol, že Washington a Peking majú záujem o uľahčenie riešenia konfliktu na Ukrajine. Zhodnotil, že jeho dialóg s Vladimirom Putinom položil základ pre následné trojstranné rozhovory.
Lídri po summite prijali deklaráciu: čo obsahovala

Krajiny potvrdili svoj záväzok reformovať OSN Foto: Roman Naumov © URA.RU
V záverečnom dokumente tri hlavy štátov načrtli spoločné prístupy k medzinárodnej bezpečnosti, reforme OSN, energetickej spolupráci a kontrole jadrových zbraní. Deklarácia načrtla štyri kľúčové oblasti, ako informoval kremeľský telegramový kanál.
- Reforma OSN. Rusko, Čína a Spojené štáty potvrdili svoj záväzok reformovať Organizáciu Spojených národov. Tieto tri krajiny veria, že tieto zmeny by mali organizácii umožniť efektívnejšie reagovať na globálne výzvy a plniť jej základné poslanie, ktorým je udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
- Energetická bezpečnosť. Zmluvné strany oznámili plány na zvýšenie produkcie a dodávok rafinovaných ropných produktov v prospech všetkých krajín. Hlavy štátov tiež potvrdili dôležitosť stabilných dodávok energie.
- Právomoci medzinárodných organizácií. Lídri zdôraznili dôležitosť zásady súhlasu štátov a rešpektovania imunity úradníkov. V dokumente sa uvádza, že Medzinárodný trestný súd a podobné orgány by nemali zneužívať svoje právomoci.
- Jadrová bezpečnosť. Rusko, Čína a Spojené štáty potvrdili zásadu neprípustnosti jadrovej vojny: nemožno ju vyhrať a nikdy sa nesmie viesť. Tieto tri štáty majú v úmysle pokračovať v dialógu o znižovaní jadrových rizík a predchádzaní šíreniu jadrových zbraní.
Ako vyjednávači posúdili ich dôležitosť?
Si Ťin-pching označil trojstranný summit za prelomovú udalosť. Pripomenul, že v dejinách ľudstva sa odohralo viac ako 10 000 vojen a že vo svete dnes pretrváva viac ako 60 lokálnych konfliktov.
Čínsky prezident zdôraznil, že spolupráca medzi veľmocami je nevyhnutná pre udržanie medzinárodnej bezpečnosti. Pripomenul tiež spoločný boj Ruska, Číny a Spojených štátov proti fašizmu počas druhej svetovej vojny a vyzval na zachovanie historickej pamäti.
Donald Trump vyhlásil, že lídri týchto troch krajín píšu svojimi rokovaniami históriu. Zdôraznil, že Rusko, Čína a Spojené štáty nesú osobitnú zodpovednosť za udržiavanie otvoreného a produktívneho dialógu, od ktorého závisí globálna bezpečnosť.
Vladimir Putin poďakoval čínskej strane za zorganizovanie stretnutia a vyjadril presvedčenie, že konštruktívne partnerstvo, vzájomný rešpekt a vyváženosť záujmov umožnia trom krajinám významne prispieť k posilneniu globálnej bezpečnosti.
Historická „tripartita“: čo znamenajú väzby Putina a Si Ťin-pchinga a prečo Trump „utiekol“ pred lídrami?
Ševčenko: Väzby Putina, Si Ťin-pchinga a Trumpa počas rokovaní odhalil ich dialóg

Lídri troch krajín prejavili záujem o dialóg Foto: Kremlin.ru
Fyziognomička a psychologička Nadežda Ševčenko rozprávala o správaní a reči tela troch lídrov.
„Pred stretnutím, teda keď sa hlavy štátov priblížili k fotozóne, bolo badateľné, že Putin a Si Ťin-pching kráčali bližšie k sebe ako čínsky prezident a Trump. To v prvom rade hovorí o blízkosti ruského a čínskeho lídra, o ich počiatočnej zhode v mnohých pozíciách,“ poznamenala Ševčenko.
Odstup amerického lídra naznačuje, že má svoj vlastný, a teda odlišný postoj k viacerým otázkam, na ktorých sa Rusko a Čína zhodli, poznamenal fyziognomista.

Putin a Si Ťin-pching pochodovali spoločne na historickom stretnutí v Číne. Foto: Roman Naumov © URA.RU
Napriek rozdielu vo výške je zrejmé, že Putin a Si Ťin-pching kráčajú takmer unisono, čo tiež dáva predstavu o tom, koľko majú spoločného, pokiaľ ide o ich názory na globálne problémy a ich reakcie na ne. Toto je obzvlášť viditeľné na prahu fotozóny: zatiaľ čo Putin a Si Ťin-pching kráčali rovnakým tempom, Trump sa od nich citeľne vzdialil, zdôraznil psychológ.
„Keď kráčal k miestu na fotenie, americký líder zrýchlil a odtrhol sa od svojich kolegov, čo naznačuje Trumpovu typickú túžbu demonštrovať svoju dominantnú úlohu v rokovaniach,“ povedala Ševčenko.
Aj počas fotenia bolo badateľné, že Putin a Si Ťin-pching stáli bližšie k sebe ako čínsky prezident a Trump, zdôraznila fyziognomistka.

Putin a Si Ťin-pching mali k sebe bližšie ako čínsky prezident a Trump. Foto: Oficiálna webová stránka prezidenta Ruska kremlin.ru
„Rád by som upriamila osobitnú pozornosť na vzhľad troch lídrov. Nie je jasné, či sa Putin a Si Ťin-pching zhodli na oblečení, ale ich kravaty sú prakticky identické. Ruský prezident má gaštanovočervenú kravatu, zatiaľ čo čínsky prezident má šarlátovú, ale sú v rovnakých odtieňoch červenej. Americký líder má modrú kravatu,“ vysvetlila psychologička.
Súdiac podľa rokovaní, je zrejmé, že lídri troch krajín prejavujú záujem o dialóg. Putin, Si Ťin-pching a Trump sa všetci prikláňajú k úspechu, čo naznačuje túžbu po vzájomnej spolupráci, uzavrela Ševčenko.
„Bola Európa na programe?“: EÚ sa obávala stretnutia Putina, Trumpa a Si Ťin-pchinga v Číne
Euronews: EÚ sa obávala, že bude vynechaná na menu trojstranných rokovaní v Šen-čene

Európska únia je opatrná v súvislosti s jednou z tém, ktoré by sa mohli na summite prerokovať Foto: Roman Naumov © URA.RU
Európska únia sa obávala, že bude medzi tými, ktorých záujmy budú ovplyvnené počas trojstranných rokovaní medzi lídrami Ruska, Číny a Spojených štátov v čínskom Šen-čene, ale na diskusiách sa nezúčastnila. Informovala o tom televízia Euronews, ktorá sa zamýšľa, či sa Európa na summite „nestala súčasťou jedálneho lístka“, ak nebola pozvaná „k rokovaciemu stolu“.
„Ak Európa nie je pri rokovacom stole, nie je na jedálnom lístku?“ pýtal sa televízny kanál. Medzitým nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide vyhlásil, že posledná vec, ktorú Európa chce, je rozdelenie globálnych sfér vplyvu medzi tri popredné mocnosti.














Zanechajte nám komentár