17. november 1989 zorganizovali tajné služby a komunisti
Mŕtvy študent Šmíd alias agent Ľudovít Zifčák: Bez ŠtB by zmena nenastala dnes
Videorozhovor s agentom StB Zivčákom, označeným ako mŕtvy študent Martin Šmíd, ktorý v tom čase nebol ani študentom, nebol ani mŕtvym a nevolal sa ani Šmíd. Komunisti odovzdali moc komunistom? Stále tu vládnu komunisti a totalitné myslenie národa?
17. november 1989 zorganizovali tajné služby spoločne s komunistami, o čom sa zmienil aj premiér Slovenskej republiky Robert Fico na oslavách 17. novembra minulý rok a bohužiaľ tento fakt je pravdivý. Pretože keby Zifčák nezahral úlohu mŕtveho študenta na národnej triede a tak nespustil nepravdivú falošnú informáciu o mŕtvom študentovi v spolupráci s tajnými službami…, ale stalo sa tak a ľudia začali ihneď ukladať horiace sviečky a medzinárodné informačné kanály začali písať, že bol zabitý študent. Nebola to pravda, ale táto skutočnosť zdvihla ľudí do ulíc, vyvolala odpor proti vtedajšiemu komunistickému režimu. Ale bola to falošná revolúcia komunistov proti komunistom a pre komunistov. A čo je na tom celom to najsmutnejšie? Komunisti vidiac, že už si neudržia svoju moc v socialistickom režime Československa kooperovali v tom čase už so Západom, pripravovali sa a doslova prehupli do kapitalistického režimu ovládania spoločnosť. Časť komunistickej strany vrámci svojho puču sa spojila s západnými kapitalistami, s korporátnymi spoločnosťami, tajnými službami a s oligarchami, ktorí začali finacovať nové politické strany a zavádzať nové záškodnícke systémy pretrvávajúce doteraz.
17. november deň študentstva a to hlavne a predovšetkým deň proti nacizmu je symbolom, kedy sa v roku 1939 v Československu študentské hnutie postavilo nacistickému režimu. Niekoľko ich bolo okamžite popravených a 1200 študentov bolo odvezených do koncentračného tábora a preto je tento významný deň zapísaný do kalendárov ako sviatok na celom svete ako „Medzinárodný deň študentstva“. Pripomínajme si ho a nezabúdajme, že tento významný deň súvisí hlavne s odporom proti nacizmu.
Význam 17. novembra si pripomíname každoročne, kedy sa študenti postavili proti nacistom. Viacmenej išlo o zneužitie študentov v roku 1989, pretože tí, ktorí to zorganizovali si politickú a hlavne ekonomickú moc udržali vo svojich rukách a dôsledky toho žijeme v lžiach do dnešných dní. Nutne je potrebná inventúra, pretože bez toho neexistuje žiadna demokracia. Dnes zažívame dôsledky komunizmu a v neposledno rade následky covidizmu zavedeného rovnakými totalitnými silami, ktorým ide o to samé, o totálnu kontrolu nad obyvateľstvom.
Mystifikácia udalostí 17. novembra 1989
Spúšťačom novembrových udalostí bola falošná správa o mŕtvom študentovi Martinovi Šmídovi. Neskôr vyšlo najavo, že ním bol agent ŠtB Ľudovít Zifčák, ktorý vystupoval pod falošnou identitou. Pre verejnosť sa vytvoril príbeh o statočných študentoch a disidentoch, ktorí porazili komunistickú totalitu a tento mýtus vtedajší komparzisti a ich potomkovia pochopiteľne živia dodnes a tzv. študenta Šmída teda komparzistu Zifčáka si môžete vypočuť vo videu:
Mŕtvy študent Šmíd alias agent Ludvík Zifčák: Bez ŠtB by zmena nebola
Reportérka Daniela Tauberová v roku 2014 urobila rozhovor:
Do histórie ste vošiel ako študent Šmíd, ktorého mali na Národnej triede zabiť policajti. Správa, ktorú redaktor Petr Uhl rozšíril do Slobodnej Európy, vyvolala obrovské rozhorčenie a prispela k pádu režimu. Okolnosti tejto fámy neuspokojivo vyšetrovali poslanecké komisie. Prezradíte, ako to vtedy bolo?
Máte pravdu v tom, že som do dejín vstúpil ako študent Martin Šmíd a že udalosti 17. novembra sú stále akýmsi nevyriešeným rébusom, nad ktorým si lámali hlavy hneď dve parlamentné komisie, ktoré nič podstatné nezistili. Najprv si treba uvedomiť, že vždy, keď za niečím stáli tajné služby, tak nikdy nedošlo k presvedčivému vysvetleniu a navonok sa dostali iba informácie, ktoré sa mala a mohla verejnosť dozvedieť. Pozrite sa na USA a na atentát na ich prezidenta JF Kennedyho. V marci ubehne od atentátu päťdesiatdva rokov a Američania dodnes nevedia, kto skutočne ich milovaného prezidenta zavraždil. Podľa oficiálnej verzie je vrahom Oswald, ale samotní Američania tomu neveria. A rovnako tomu je aj u nás.
A vaše poslanie na Národnej triede?
Môžem iba uviesť, že bolo súčasťou niekoľko mesiacov pripravovanej akcie, ktorá mala viesť k politickým zmenám v Československu. Cieľom našej misie, ako sa dnes s obľubou hovorí, bolo vyvolať negatívnu atmosféru voči vtedajšiemu vládnucemu režimu. Všetko, čo súviselo s osobou mŕtveho študenta, bolo súčasťou stratégie, alebo ak chcete plánu, a ani v najmenšom som nekonal z vlastnej iniciatívy, čo sa dá celkom jednoducho dokázať z môjho kádrového spisu, ktorý bol nedávno zverejnený na internete. Za svoje konanie som bol niekoľkokrát mimoriadne odmenený vtedajšími najvyššími československými predstaviteľmi a mal som našliapnuté k veľmi zaujímavej kariére.
Stačilo len odstrániť Gorbačova
Revolúciu teda spustila vtedajšia Štátna bezpečnosť? Študenti a ostatní, ktorí sa schádzali na námestiach, kde sa večer čo večer cinkalo kľúčmi, prežívali veľké chvíle.
Ja myslím, že iba naivný človek môže veriť tomu, že udalosti roku 1989 boli spontánnym vystúpením nespokojných občanov. Rozviedka aj kontrarozviedka splnili svoje úlohy tak, ako boli zadané. Bohužiaľ sklamalo vedenie štátu na čele s Milošom Jakešom. Všetko sa dalo vyriešiť do 48 hodín. Mali sme k dispozícii silnú armádu, políciu, Ľudové milície a na našej strane bolo dokonca 80 percent národa. Treba teda jasne povedať, že bez ŠtB by sa v tomto štáte nič nezmenilo. Len bláhoví si môžu myslieť, že by partia disidentov, rôznych flákačov, povaľačov a narkomanov bola schopná zmeniť politický systém vo vtedajšom Československu. Bohužiaľ, mnoho mojich kolegov má ešte dnes strach o prednovembrovej dobe hovoriť. Som ale presvedčený o tom, že zlom môže čoskoro nastať a ľudia sa potom môžu dozvedieť veľa prekvapivých informácií o vtedajších disidentoch, o prvom porevolučnom prezidentovi Václavovi Havlovi ao ďalších, ktoré dnes „národ“ vzýva pomaly ako bohov. Samozrejme, že existuje celý rad zaujímavých a doposiaľ nezverejnených dokumentov, ktoré jednoznačne potvrdzujú, že revolúciu neurobili disidenti, ktorí by si revolúciu radi dnes privlastnili, ale naopak všemocná ŠtB.
Vzhľadom na situáciu v Európe, páde Múru v Berlíne, predsa spelo k zmene aj vo vtedajšom Československu. Že komunisti nepôjdu od váľu si vtedy myslel snáď len Ladislav Adamec, ktorý šiel do Moskvy za Gorbačovom pre pomoc. Alebo sa mýlim?
Viete, ono po boji je každý generál. Po Novembri každý vedel, že to čoskoro padne, a každý tiež vedel, že socializmus je neživotný. Pravdou je, že ľudia boli nespokojní, nadávali v krčmách, ale nikto si nedokázal predstaviť, že by socializmus mohol padnúť, a oni sa ani nechceli zrieknuť svojich sociálnych istôt. Možno si ani neuvedomovali, čo môže pri páde socializmu nastať, a preto je dnes väčšina ľudí prekvapených z toho, čo sa v Českej republike dnes deje. Ostatne posledný prieskum, ktorý sme v roku 1989 v Československu vykonali, jednoznačne uvádzal, že iba 8 % obyvateľov by si prialo zmenu politického systému. A ani Ladislav Adamec nebol rúra, ktorého z neho dnes mnohí radi robia. Pád socialistického tábora visel vtedy na vlásku a stačilo iba odstrániť Gorbačova, ktorý za všetko nesie zodpovednosť. A na tomto sa vo vtedajšom ZSSR vtedy tiež pracovalo. Bohužiaľ „prodemokratické“ sily vnútri KGB platené CIA boli rýchlejšie a pôsobili na vplyvnejších pozíciách! To, že Michail Gorbačov hral na dve strany, sa dnes už vie av Rusku o tom vyšlo niekoľko článkov, ktoré sa odvolávajú na vysoké zdroje z KGB. Len pre vašu zaujímavosť, v krajinách bývalého ZSSR Gorbačovovi nepovie nikto inak ako zradca národa. Nedávno dokonca vyšla iniciatíva postaviť Gorbačova pred súdny tribunál za vlastizradu.
Cieľom nebol kapitalizmus, ale zmeny
Spomenuli ste Václava Havla. Vraj vám odkázal, nech „mŕtveho študenta“ z Národnej triedy podáte tak, že ste robili všetko pre to, aby padol socializmus. Inak skončíte ako štvanec. To je pravda?
Keď sa ľudia okolo Václava Havla neskôr dozvedeli, kto vlastne bol Milan Růžička, čo bolo moje krycie meno, samozrejme veľmi zneistili a nevedeli, aké správy som vtedy do centrály kontrarozviedky odovzdal. Niekoľkokrát za mnou Havel vyslal svojich ľudí, aby zistili, ako budem reagovať a či som predajný. Jedným z jeho vyslancov bol aj vtedajší minister vnútra Richard Sacher, ktorý ma v roku 1990 navštívil vo väzobnej väznici v Olomouci. Postúpil mi aj odkaz, na ktorý sa pýtate. Ja som ale vtedy nemohol Havlovi odpovedať inak ako tak, ako som odpovedal. Navyše na Národnej triede som nikdy nezapochyboval o tom, že to, čo sa chystá, by nemalo vyjsť.
ŠtB pripravovala zmenu smerom ku kapitalizmu?
Cieľom nebolo zmeniť socialistický systém na kapitalistický, ale iba vykonať zmeny, ktoré by zabezpečili prosperitu vtedajšieho režimu. S odstupom 25 rokov je dnes úplne jasné, že keby všetko išlo podľa plánu, mali by sme sa dnes oveľa lepšie. Na seba som nikdy nemyslel, bol som vojak a plnil som rozkazy, ako som najlepšie dokázal. Treba si uvedomiť, že som prísahu vernosti skladal československému ľudu a socialistickej republike. Svoje prísady som, oproti iným, vždy splnil, dokonca aj vtedy, keď mi Havel, prostredníctvom ministra Sachera, za mlčanie sľúbil výhodný post. V opačnom prípade sa vraj stanem štvancom. Jediné, čo som Havlovi, prostredníctvom Sachera, z profesionálneho hľadiska vtedy sľúbil, bolo, že do jeho smrti sa nebudem o disente, a konkrétne o jeho osobe, verejne vyjadrovať, a to som splnil.
November? Pre mňa nie je čo oslavovať
Za „novembrovú iniciatívu“ ste si nakoniec pár mesiacov odsedel.
Za udalosti 17. novembra som bol odsúdený spoločne s ministrom vnútra Františkom Kinclom, jeho námestníkom generálom Lorencom, šéfom kontrarozviedky Vykypelom a vtedajším vedúcim tajomníkom pražskej KSČ Miroslavom Štěpánom. Medzi týmito som bol samozrejme najmenej významnou osobou.
Rozprávame sa pri príležitosti výročia novembra 1989 a mňa by zaujímalo, či je podľa vás dôvod na oslavy.
Z mojej strany rozhodne nie je čo oslavovať. Keby som tušil, aký smer to všetko naberie, nikdy by som do toho nešiel. Kapitalizmus som rozhodne nechcel.
Zostal som komunistom, ospravedlňovať sa nebudem
V Berlíne sa pád Múru oslavoval veľa. Prišiel aj bývalý sovietsky prezident Gorbačov, ktorý mnohých šokoval vyhlásením, že sme na pokraji novej studenej vojny. Je to „blud“, alebo máte podobné obavy?
Bohužiaľ v tomto musím s Michailom Gorbačovom plne súhlasiť. Dokonca budem ešte ostrejší ako on sám, pretože som presvedčený o tom, že sme iba krôčik od ďalšej svetovej vojny, a to nie vďaka Rusom, ale Amerike. Odporúčam vám, aby ste sa zoznámili s vystúpením bývalého námestníka ministra financií Reaganovej administratívy Paula Craiga Robertsa, a budete mať na vec úplne reálny pohľad.
Ako vnímate vysporiadanie sa s komunistickou minulosťou po novembri 1989? Pýtam sa, aj keď viem, že ste v ľavicovom zmýšľaní konzistentný.
Ak máte na mysli moje vysporiadanie s komunistickou minulosťou, tak vás veľmi sklamem. Ja som zostal naďalej komunistom, a dokonca sa oproti tým rádoby „komunistom“ v parlamente ani nemienim za nič z minulosti ospravedlňovať.
Kryla som počúval aj spieval rád
Dnes by ste možno pokojne mohli do vlády. Narážam na nedávne rozhodnutie snemovne, že ministri sa nebudú musieť lustrovať. Čo vy na to?
Viete, ja mám oproti tým kariéristom, čo tvrdia, že vstupovali do strany z donútenia, alebo čo tvrdia, že pre nás (kontrarozviedku) nepracovali a dnes sa usilujú o akýkoľvek vládny či iný vysoký post, veľkú výhodu. O mne sa všetko vie a ja som nikdy nič zo svojej minulosti nezamlčal. Oni však s hrôzou nespia, kedy na ne nejaké kompromitujúce materiály vytiahneme.
Miloš Zeman pripomenul národu Krylovu pieseň „Demokracia rozkvitá“. Čo ju hovoríte? Nemyslím ako muzikant, ale či ste tri roky po takzvanej zamatovej revolúcii s Karlom Krylom súhlasil s na tú dobu pomerne „traskavým“ obsahom.
Napriek tomu, že som bol oproti Karlovi Krylovi na inej strane barikády, jeho pesničky som mal rád a tiež som ich spieval, a nemusel som byť pritom disident. Priznám sa, že text piesne o demokracii sa mi príliš nevybavuje, ale v každom prípade jeho protestsongy boli značne nadčasové a hodia sa na súčasnú dobu možno lepšie, než na ktorú ich Kryl skladal. A o demokracii by sme mohli hodiny polemizovať. Stačí sa pozrieť do školských učebníc a povinného školského čítania, ako našim deťom vymývajú mozgy. História sa v tomto smere úplne opakuje. Takže keby Kryl dnes žil, tak má tém pre svoje piesne na celovečerný koncert .
Naše podnikanie? Darí sa nám
Dovolíte na záver osobnú otázku? Môžem sa opýtať, ako sa vám dnes darí? Podnikáte v turistickom ruchu. Úspešne?
Musím vás trochu poopraviť. Ja nepodnikám, som zamestnancom a zároveň riaditeľom Združenia moravskosliezskych hotelov, ktoré majú v prenájme hotel Džbán v kúpeľoch Karlova Studánka. A nemyslite si, že som mal vždy na ružiach ustlané. Niekoľko rokov som bol bez práce a nikto ma nechcel zamestnať. Úrady mi robili problémy, a napriek tomu som sa dokázal postaviť na vlastné nohy. Myslím si, že svoju prácu, tak ako napokon všetko, robím dobre a ako najlepšie viem. Oproti iným sme prežili a naďalej prežívame ekonomickú krízu, neprepustili sme ani jedného zamestnanca, zamestnancom sme, oproti iným, neznížili platy a snažíme sa o to, aby boli všetci u nás spokojní, a to sa nám myslím zatiaľ darí. Nie je to na zbohatnutie, ale sme všetci radi za to, že máme zamestnanie.
Podľa ohlasov, ktoré mám na fungovanie hotela, však musíte mať podnikateľského ducha. Gastronómia a služby nie sú na Jeseníky zlé, organizujete tanečné večery, oživujete kúpeľnú obec.
Mám okolo seba veľmi kvalitných spolupracovníkov, na ktorých sa môžem vždy spoľahnúť a to je prvotný predpoklad k úspechu. To, že sa nám darí, nám ale bohužiaľ mnohí nemôžu odpustiť a hádžu nám polená pod nohy, kde sa dá. Naša práca je teda o to horšia, že musíme prekonávať prekážky, ktoré pred nás kladie nielen nefunkčný štát, ale aj ľudia, ktorí nikdy nič nedokázali a iba kritizujú. Súhlasím s vami, že naša gastronómia je myslím si na slušnej úrovni a tanečné večery sú široko ďaleko vyhľadávanou aktivitou v hoteli Džbán, ale napriek tomu si myslím, že máme stále čo vylepšovať.
Kto je Ľudovít Zifčák?
● Narodil sa 11. januára 1960.
● Jeho kariéra u polície začala o dvadsaťdva rokov neskôr. Ľudovít Zifčák bol 1. januára 1982 prijatý do služobného pomeru príslušníka SNB.
● Po ukončení Dôstojníckej školy SNB a stáži na krajskej správe SNB Ostrava nastúpil 1. marca 1989 do funkcie staršieho referenta 2. oddelenia II. odboru správy Štátnej bezpečnosti Praha.
● Jednou z jeho úloh bolo ako študent Vysokej školy banskej v Ostrave pod krycím menom Milan Růžička preniknúť do „nepriateľského“ prostredia opozície a študentského hnutia.
● Vo večerných hodinách 17. novembra 1989 po brutálnom potlačení demonštrácie v Prahe na Národnej triede zohral doteraz nie príliš objasnenú úlohu „mŕtveho študenta“.
● Po neúspešnom ukrytí poručíka Zifčáka na Vysokú školu SNB bol 14. januára 1990 odvolaný z funkcie a 2. júla 1990 prepustený zo služobného pomeru SNB.
● Vo februári 1995 bol odsúdený za zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Odpykať si mal osemnásťmesačný trest. Za dobré správanie bol podmienečne prepustený.
● V roku 1996 sa stal šéfom severomoravskej bunky Štefanovej Strany československých komunistov, pretože politika sa mu vraj stala „životnou víziou“.
● Pôsobil okolo týždenníka Nové Bruntálsko, ktoré útočilo proti zamestnancovi expozitúry BIS Vladimírovi Hučínovi, ktorý mal v tajnej službe na starosti extrémistické skupiny.
● Ľudovít Zifčák dnes pôsobí v Karlovej Studánke. V posledných komunálnych voľbách viedol Hnutie sociálne slabých a voľby opäť zamestnávali súd. Opäť kvôli kandidátom, ktorí sa do obce prihlásili účelovo, aby ovplyvnili výsledok volieb.













Zanechajte nám komentár