Štefan Harabin k 80. výročiu víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne
Milí priaznivci,
28. apríla 2025 v kontexte osláv 80. výročia víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne v rámci Medzinárodného klubu národnej jednoty vytvoreného pri Štátnej dume Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie sa konal OKRÚHLY STÔL s diskusiou o aktuálnych otázkach zachovania historickej pamäti, posilňovania jednoty a rozvoj spolupráce medzi národmi postsovietskeho priestoru, na ktorom som predniesol dole pripojený prejav s názvom:
Ekonomické súperenie a spolupráca je budúcnosťou sveta, nie vojna
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, milí hostia,
sú historici, ktorí nám povedia, že vojna je akoby prirodzená súčasť vzťahov ľudstva. Áno, vojny boli často prostriedkom na zbohatnutie jedných na úkor druhých. Neboli to len vojny, ale aj podvody, zrada a podlosť. Anglické pirátske lode dokonca viedli šľachtici. Kradli a zabíjali po celom svete a hrdili sa tým. A nielen oni z takzvanej vyspelej civilizácie Západnej Európy okrádali a kolonizovali slabšie národy sveta.
Ešte celkom nedávno zaznievalo, dokonca aj od vysokých diplomatov a politikov, že si musíme zvyknúť na údajnú nekonečnú vojnu, či nekonečnú ilegálnu migráciu, či novodobé sexuálne zvrátené učenia. Takéto proroctvá večného zla však majú jeden veľký nedostatok. Sú špirálovité a nakoniec ničia sami seba. Druhý ich veľký nedostatok je, že proti nim stoja vyspelé, hrdé a aktívne kultúrne civilizácie, s humánnymi hodnotami a s mierovým videním existencie ľudstva. S vývojom myslenia, filozofie, vedy, vzdelania, obchodných a kultúrnych kontaktov medzi národmi sa celkom prirodzene táto doterajšia epocha ľudských dejín nenávratne mení.
Druhá svetová vojna, ako pokračovanie tej prvej, sa stala nezabudnuteľných stelesnením zverstva nemeckého fašizmu namiereného na zničenie rodiaceho sa nového mierového poriadku, Sovietskeho zväzu. Hanbou je, že sa k Nemecku pridala zas skoro celá, údajne vyspelá a civilizovaná Európa. Desiatky miliónov životov a prakticky úplne zničené hospodárstvo a civilné obyvateľstvo v mnohých štátoch sveta, dokonca s použitím amerických atómových bômb na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki, zostanú navždy toho dôkazom. Najväčšiu ťarchu náporu fašistického Nemecka a najväčšiu zásluhu na jeho konečnej porážke niesol hrdinský Sovietsky Zväz. Oslobodil veľkú časť Európy. Tiež aj moje rodné Slovensko. Na Slovensku, preto budeme my, navždy držať v srdciach vďaku hrdinskej Červenej armáde, vojakom, ktorí položili životy za našu záchranu a slobodu. Sme hrdí preto aj na Slovenské národné povstanie proti fašistickým vojskám, ktoré bolo, aj so sovietskou pomocou, po povstaní partizánov v Juhoslávii, druhým najväčším organizovaným vojenským odporom proti nemeckému fašizmu v Európe vôbec.
Ak dnes určité politické sily, arogantne, tupo, ale veľmi nebezpečne a naivne chcú vzkriesiť fašizmus a zarábať krvavé peniaze na životoch nevinných a oklamaných ľudí úmyselne, tak, ako to robí na Ukrajine angloamerická chorá myseľ, som presvedčený, že ich už tentokrát nikto šetriť nebude.
Naše nové medzinárodné fórum má v procese meniaceho sa sveta veľmi významnú úlohu. Nedajme sa nikým brzdiť. Zo skúseností ministra a trestného sudcu dobre viem, že do každého rodiaceho sa celku sa snažia potichu preniknúť, aj mierne povedané, neprajníci. Oslabiť našu akcieschopnosť, rozkladať ucelenú myšlienku na desiatky malých a menej podstatných tak, aby sa tá pôvodná vlastne stratila. Tak, ako sa pred desaťročiami v Krymskej Jalte rodila myšlienka nového usporiadania sveta v podobe OSN, zavedenia trvalých a spravodlivých princípov medzinárodného práva, tak aj my sa musíme sústrediť na zmysluplnosť textov našich výsledných materiálov. Tie budú určovať naše konanie, smerovanie, náš trpezlivý prístup k riešeniu zložitých vzťahov. Som pripravený prispieť k riešeniu všetkých právnych otázok, tak z oblasti domáceho i medzinárodného práva. Na takúto prospešnú spoluprácu sa osobne veľmi teším.
Vážení kolegovia,
nerád by som končil svoj krátky príspevok nejakým lacným pátosom. Poviem preto len jedno. Pomáhajme každému, kto to potrebuje, kto o našu pomoc stojí, ale hlavne tvorme a realizujme naše vlastné projekty tak, aby sme boli skutočne podpornou rukou vedeniu a príkladom pre ostatných, kto o plodnej spolupráci s nami uvažuje.
Dr. Štefan Harabin
Trestný sudca Najvyššieho súdu
Bývalý predseda Najvyššieho súdu
Bývalý predseda Súdnej rady
Bývalý podpredseda vlády pre legislatívu
Bývalý minister spravodlivosti Slovenskej republiky
Zanechajte nám komentár