Naratív

21. septembra 2023

RÝCHLOKURZ DÔLEŽITÝCH POJMOV KAŽDODENNÉHO ŽIVOTA

NARRATIVE

A story or acount of something that has happened; process, methods or skills involved in telling a story. Macmillan English Dictionary for Advanced Learners, 2006, p. 941. ( Naratív – Príbeh alebo popis niečoho, čo sa stalo; proces, metódy alebo zručnosti súvisiace s rozprávaním príbehu. Macmillan Anglický slovník pre pokročilých, 2006, s.941).

MERITOCRACY

A system or society in which people have influence or status according to their abilities and achievements rather than because of social class to which they belong. Macmillan English Dictionary for Advanced Learners, 2006, p. 893. (Meritokracia – Systém alebo spoločnosť, v ktorej majú ľudia vplyv alebo postavenie podľa svojich schopností a úspechov, a nie podľa sociálnej triedy, ku ktorej patria. Macmillan Anglický slovník pre pokročilých, 2006, s. 893).

NARATÍV

Jána Dubovského

Motto:

Mnoho vecí nechápeme nie preto, žeby naše chápanie bolo chabé, ale preto, že tieto veci nezapadajú do okruhu nášho chápania. Pjakin.

Z poznatkov v knihe J. Dubovského „Inkvizícia a smrť právneho štátu v druhej Slovenskej republike“ (2023) a kníh iných kritických autorov, tam uvedených, vyplynul naratív ako súhrn krokov procesov na odstránenie mentálnej kolonizácie i ovládania ľudstva, nadobudnutie kritického myslenia, intelektuálnej nezávislosti, tvorbe mozaikového videnia spoločenských javov, tvorbe architektúry súvislostí a návrat spoločnosti na humánnu trajektóriu vývoja spoločnosti.

Za kľúčové a najdôležitejšie považujem tri oblasti, ktorých návrat na humánnu a civilizovanú trajektóriu vývoja spoločnosti vyrieši aj ďalšie zlyhávania spoločnosti:

1) Mentálna dekolonizácia s vybudovaním architektúry súvislostí, pretože manipuláciou nášho vedomia od pravdy a morálky vykastrovanými manipulátormi vedomia – indoktrinačným školským systémom, médiami, zradnou sociálne nevyškolenou humanitnou inteligenciou i politikármi podľa západných mustrov v záujme skrytých síl žijeme v davo -„elitárnej“  mentálnej bubline nevedomosti a ovládania; 

2) Politický systém, pretože súčasný preferovaný systém „demokracie“ spôsobuje chaos v spoločnosti s limitom jej prechodu do nacizmu ako vo Weimarskej republike Nemecka, či fašizmu ako za vlády premiérov Matoviča, Hegera či Čaputovej Odora na Slovensku, i inde, čoho evidenciou je porušovanie základných ľudských práv v období koronašialenstva;  

3) Schizofrénnosť ústavy a subústavnej legislatívy, ktorá v „demokracii“ je zárukou a zdrojom nielen chaosu a rozvratu v spoločnosti, ale aj vytvorenia diktátorských režimov.

Ad 1) MENTÁLNA DEKOLONIZÁCIA

Motto 1:

Kto nepozná pravdu, je iba hlupák, ale kto ju pozná a navzdory svojmu svedomiu zatajuje, je opovrhnutiahodný zločinec. B. Brecht.

Motto 2:

V časoch všeobecnej lži je hovorenie pravdy revolučným činom. G. Orwell.

Motto 3:

Celá dôstojnosť človeka spočíva v rozmýšľaní a v morálnom konaní. Ak odstránime morálku, dovolené je všetko.

Motto 4:

Nur tote Fische schwimmen mit dem Strom. (Len mŕtve ryby plávajú s prúdom). H. Zehetmair.

Pre návrat spoločnosti na humánnu a civilizovanú trajektóriu vývoja spoločnosti je nevyhnutné urobiť mentálnu dekolonizáciu spoločnosti a vytvoriť intelektuálnu autonómiu. Je potrebné určiť nielen anamnézu javov, ale stanoviť ich diagnózu a následne zvoliť účinnú terapiu (Vnútorný prediktor 2021).

STAV SPOLOČNOSTI

Ľudstvo vďaka Západu čelí najnebezpečnejšej kríze vo svojej histórii s možnosťou svojho vyhynutia. Svet dnes stojí na pokraji globálnej hospodárskej, kultúrnej, ekologickej a vojensko-politickej katastrofy. Bežná populácia nemá ani poňatie o tom, čo sa deje, a nemá ani poňatie, že nemá poňatie (N. Chomsky). Ľudia si neuvedomujú, ako ťažko sa hovorí pravda svetu plnému ľudí, ktorí nevedia, že žijú v klamstve (E. Snowden) a v politických mýtoch. Politický mýtus je súbor ideí, ktoré sú masy pripravené považovať za pravdivé bez ohľadu na to, či sú naozaj pravdivé. Cielené vytváranie mýtov je prostriedok manipulácie vedomím más pre politické účely. Filozofia nie je schopná zničiť politické mýty, tie sú necitlivé na racionálne argumenty (Kara-Murza 2020). Žijeme v kolektívnom nevedomí. Žijeme v umelom svete matrixu balamutenia a ilúzií, vytvoreného politikmi, médiami a informačnými technológiami v službe úžerníckej tyranskej bankárskej mafie.

Je potrebné odhaliť, že pôvod dnešných udalostí je v kontexte vývoja celosvetového diania, ale aj slovenského, prameniaceho v dávnej minulosti. Avšak výsledkom manipulácie vedomia indoktrinačným školstvom, zradnou humanitnou lumpeninteligenciou/neinteligenciou, systémovou oficiálnou mýtohistóriou, médiami bučiaceho mainstreamu, politikmi, patologickými vedcami a pseudovedcami, ktorí manipulujú vedomím v službe skrytým silám úžerníckej finančnej mafie, nastala mentálna kolonizácia obyvateľstva.

Bežnému občanovi je neznáme, že existuje päť druhov sociálnej moci – konceptuálna, ideologická, ktoré sú nadštátne, a zákonodarná, výkonná a súdna ako vnútroštátne a tri druhy politiky – vnútorná, vonkajšia a globálna. Bez ich znalosti nemožno politike porozumieť a to nechápu ani absolventi sprosťáčikovia – politológie/polithňupovia a rôzni analytici, všelijaká „elita“/jelita (Petrov 2023; Vnútorný prediktor 2011).

V princípe existujú dva koncepty moci – apolónsky koncept a Faustovský koncept. Apolónsky koncept moci spočíva na kultivácii prírody a humanizácii, na spolužití národov na princípe partnerstva a obohacovania sa, nie na starozákonnom Faustovskom princípe ovládania národov kmeňovým klanom jahvistov.

Európska civilizácia stojí na gréckych základoch, no humánna identita Atén s Apolónskym princípom spolupráce bola porazená v roku 600 vatikánskou hierarchiou na čele s pápežom Gregorom I. a bola nahradená Faustovským princípom koristníctva a lúpeže zavedením genocídnej identity Jeruzalema Starým zákonom s davo -„elitárnym“ systémom ovládania obyvateľstva. Globálny prediktor/parazit ovládol cirkev a cirkev ovládala a riadila európske myslenie až do obdobia renesancie a osvietenstva (Lina 2014; Ravage 1938; Ehrman 2003). Vatikánska hierarchia duševne vykastrovala dovtedajšie európske (grécke) myslenie od zmeny paradigmy kresťanstva v štvrtom storočí, kedy protoortodoxná vetva porazila de facto orientálne náboženstvo kresťanstva (Kűng 2003; Ehrman 2003).

Západná civilizácia sa viac ako 2 000 rokov pridržiava svojho základného faustovského bytostného princípu, spočívajúceho na expanzii, výbojnosti a parazitovaní na bohatstve porazených a podmanených (Benda 1929). Dnešná západná civilizácia, trvajúca viac ako dve tisíc rokov, je voči východnej Európe a obzvlášť voči Slovanom neprajná, nevraživá a likvidačná. Západ spáchal genocídu na domorodom obyvateľstve Ameriky, Austrálie, Afriky a na Blízkom východe.

Časť Slovanov sú potomkovia Árijcov s haploskupinou R1a. Medzi Árijmi pred 3 500 rokmi neboli žiadni predkovia dnešných Západoeurópanov. Europoidná haploskupina Erbínov R1b pred 5 000 rokmi dorazila na Pyrenejský polostrov. Do ich príchodu panovala v Európe niekoľko tisícročí trvajúca zlatá éra mierového života. V priebehu niekoľkých storočí Erbíni osídlili prakticky celú strednú a západnú Európu. Ich inváziu sprevádzali luky, kamenné sekery a oheň. Od tých čias si táto haploskupina udržiava dominantné postavenie s podielom 60 % mužskej populácie. Predstavuje to väčšiu časť Angličanov, Írov, Škótov, Francúzov, Belgičanov, Holanďanov, Portugalcov, Baskov aj Nemcov, ktorí spôsobili v tom období genocídu dvoch tretín dnešných Európanov. Zrejme haploskupina R1b je vysvetlením, že západná civilizácia, anglosaská, germánska či iberská, postavila svoju civilizáciu na násilí a dobývaní nových území (Kľosov 2021). Svoju expanziu zamerala na tretí svet a dnes na stredoeurópske a východoeurópske územia.

Od čias Karola Veľkého, tohto mimoriadne uctievaného banditu, zakladateľa a imperátora Svätej rímskej ríše, ktorý položil nielen geopolitické základy súčasného Západu, ale aj ideológie ozbrojenej expanzie na Východ – „Drang nach Osten“ (Martirosjan 2008), má táto expanzia charakter agresie, ktorá je zakódovaná ako fundamentálny faktor existencie Západu.

Vylodenie Viliama Oranžského, 1688, známe aj ako Slávna revolúcia. 
Viliam Oranžský, neskôr Viliam III. Anglický a Viliam II. Škótsky (1650-1702), protestant, pristáli v Anglicku v roku 1688, aby prevzal trón po pozvaní od anglickej protestantskej šľachty, nespokojnej s katolíkom Jakubom II. Kultúrny klub / Getty Images

Nič na svete sa nedeje náhodne, skryté sily určujú priebeh spoločenských javov. Na prelome XII. a XIII. storočia začal historický presun globálnych centier koncentrácie riadenia z Janova a Benátok. Pre oblasť na východ bolo zvolené Švajčiarsko, pre oblasť Západu bolo zvolené Holandsko ako dočasné. Stále centrum sa vytváralo v Anglicku v rokoch 1640 -1648 po tzv. anglickej revolúcii (tzv. Glorious Revolution). Založením súkromnej banky Bank of England chazarských úžerníkov Rothschildovcov v roku 1694 nastal presun koncentrácie riadenia globálnych procesov do londýnskej City. Plné štrukturálne riadenie a prvky štrukturálneho riadenia boli prenesené z Holandska do Anglicka (Vnútorný prediktor ZSSR 2023).

Po roku 1789 sa politicky emancipovali skryté sily globálneho prediktora/parazita pomocou utajeného slobodomurárstva. Slobodomurárstvo je jedno z najväčších nadštátnych (transnacionálnych) spoločenských hnutí na svete, ktoré vzniklo ako tajný spolok na reorganizáciu sveta (Vnútorný prediktor 2023). Slobodomurári sú najnebezpečnejšou subverzívnou tajnou spoločnosťou. Slobodomurárske lóže ako B´nai B´rith, Lions, Rotary Club i iné sú zločinecké gangy (R. Malý, https://cz24.news/, 28.8.2023).

Európski bankári chazarského pôvodu, pôsobiaci v londýnskej City, podnietili sériu európskych prevratov, ktoré nahradili panovníkov. Jedna z ich hlavných motivácií bolo vytvoriť takú formu národnej vlády, ktorá by im zabezpečila nadvládu. Výsledkom pôsobenia skrytých síl úžerníckej mafie boli „revolúcie“ v Európe po roku 1789: 1830, 1848, 1917 v Rusku, 1918 – 1923 v Nemecku, Maďarsku, Slovensku a dve najničivejšie vojny v histórii ľudstva s desiatkami miliónov ľudských obetí (Preparata 2020; Starikov 2018; Sutton 2018). 

V XX. storočí komunistickí renegáti v službe globálnej úžerníckej mafie stvorili vírus európskeho myslenia – novú zbraň hromadného ničenia Frankfurtskú školu hlúpostí a degenerácie (tzv. Frankfurtská škola neomarxizmu) s cieľom „Západ skazíme, až bude smrdieť“ (in Matthews 2008). Táto zbraň slúži novému komunizmu – Novému svetovému poriadku (New World Order – NWO) formovaním vedomia bez svedomia v dehumanizovanom euro-americkom konglomeráte, jeho epidémiou rasizmu proti bielym a cenzorstvom proti slobode prejavu, ktorý zahrňuje deštrukciu štyroch pilierov našej ľudskej identity – rasy, náboženstva, národa a rodiny. To je skutočný význam „diverzity“, multikultúrneho šialenstva „multikultúrnosti“, „feminizmu“, porna, „sexuálneho oslobodenia“ a „práv gejov“ (Makow 2012), ktoré forsírujú rôzne neomarxistické kluby svojou agresivitou kultúrneho ultraliberalizmu. FŠNM vytvorila utajenú anticivilizačnú indoktrinačnú paradigmu celého školstva a spoločnosti ako mäkkú silu na ovládanie obyvateľstva (Dudáš 2018). V prípade smrti Západu musí byť FŠNM vedená ako hlavný podozrivý a najdôležitejší spoluvinník (Buchanan 2012). Sme v mentálnom väzení. Dostali nás do polohy otrokov prikovaných k stene, ako to výstižne zobrazuje Platónove podobenstvo o jaskyni. Vytvorili psychológiu nevedomia.

Úžernícka bankárska chazarská mafia v londýnskej City vytvorila politický systém falošnej verzie „demokracie“ na ovládanie obyvateľstva ako najnebezpečnejšie náboženstvo, a spochybňovať dogmy tohto náboženstva nie je akceptované, ba dokonca nebezpečné (Kľosov 2021; Romanoff 2022). Systém „demokracie“ vnútila štátom Západu a po majetkových prevratoch/tuneloch v roku 1989 aj postsocialistickému bloku. V dvadsiatom storočí skryté sily vytvorili globalizáciu – globálny parazitný systém s cieľom koncentrácie riadenia výrobných kapacít na planéte Zem do ich svetovládnych rúk. Za tým účelom vytvorili globalistické organizácie ako napríklad Liga národov, OSN, Európska únia, WTO, WHO, MMF, SB a ďalšie. Pomocou previazania medzištátneho (tzv. medzinárodného ) a domáceho práva podrobil štáty diktátu týchto globalistických štruktúr. Globalizácia sveta je však ilúzia, lebo znamená zničenie rôznych kultúr a národov, teda ako taká je proti prirodzenosti. Kontrakultúrna Európska únia vedená nevolenou bruselskou mafiou je spravovaná byrokraciou nekontrolovateľných, neschopných a úplne skorumpovaných aparátnikov nevolenou Európskou komisiou eurokratov, ktorá zaviedla mafiánsku diktatúru na ovládanie európskych štátov. za lesklou fasádou hnije až do špiku kostí so skrz naskrz prehnitým systémom „demokracie“. Nastala absolútna destabilizácia Európy so snahou jej pretvorenia na islamský kalifát, teda výmena jej obyvateľstva, teda jej zničenia. Západná civilizácia je permanentnou krízou základov ľudskej existencie a existuje len vďaka vykorisťovaniu jedných druhými. Zlo k nám vždy prišlo zo západu!

Globálny parazit – úžernícka bankárska mafia chazarského pôvodu z londýnskej City a Wall Street-u v New Yorku prísne ovláda celú svorku dementných politikov po celom dementnom svete, ktorý si stále hrdo hovorí “Západ”, čo v skutočnosti dnes znamená, že zapadá, teda tento zapadákov je v koncoch, no ešte ovláda svet viacvektorovo: 1) cez štruktúru zosieťovaných reťazcov klanov chazarského pôvodu s dvojitou morálkou, ktoré chcú všade byť štátom v štáte a infiltrujú sa do kľúčových pozícií štátnych politických, mediálnych, právnických, ekonomických, školských a iných štruktúr; 2) cez diplomatov; 3) cez tajné služby; 4) pomocou vládnych (pre vládu SŠA pracujúcich) mimovládok; 5) médiokraciou mainscreamu, tzv. mainstreamu; 6) cez globálne nadštátne/medzinárodné organizácie ako OSN, MMF, SB, WTO, OBSE, WHO a iné; 7) justíciou s previazaním medzištátneho a štátneho sionofilného práva.

Pri percepcii faktov je dôležitá a zásadná úroveň konceptuálnej gramotnosti – architektúry súvislostí, ktorou si rozširujete svoje rozlišovacie spektrum pre vyhodnocovanie toho, čo vidíte a ako vidíte, čo je dôležitejšie ako samotný fakt. Preto neplatí tvrdenie, že čím viac faktov máte, tým ste bližšie k pravde. A ľudí s konceptuálnou gramotnosťou ako dôsledok indoktrinácie školstvom a médiami žurnalistickej stoky mainstreamu je veľmi málo, takže väčšina ľudí nevie, čo sa deje.

Každý v miere svojich znalostí a chápania „pracuje na seba“. Ale nie každý si uvedomuje, že v miere svojej neznalosti a nechápania pracuje na tých, ktorí vedia a chápu viac ako on (Pjakin). Je potrebné spoznať hybné sily, príčiny a mechanizmy mentálnej kolonizácie obyvateľstva. Je nutná mentálna dekolonizácia spoločnosti a intelektuálna autonómia ako nevyhnutný prvý krok k návratu na humánnu trajektóriu vývoja spoločnosti. Pre mentálnu dekolonizáciu je potrebné si vybudovať architektúru súvislostí.

TERAPIA

Otázka eliminácie anticivilizačných síl v každom štáte nastoľuje požiadavku ich identifikácie a následnej terapie, ako to navrhli kritickí vzdelanci (Vnútorný Prediktor 2011; Petrov 2023). Je nutné vedieť, kto je kto, lebo siono-internacistické slobodomurárske štruktúry sú tou najstaršou medzinárodnou mafiou (http://m.leva-net.webnode.cz/products/vm-zaznobin-o-zidech/). Je potrebné odhaliť tajomstvá ovládania ľudstva (Petrov 2023). Poznatky o riadení (tajná teória riadenia) sa dajú využiť na riadenie v rôznych aspektoch – od riadenia samého seba, svojho života, cez riadenie firmy, okresu, kraja, až po rôzne supersystémy.

Je potrebné budovať si kritické myslenie, mozaikový výklad sveta, oboznámiť sa s pravdivou históriou, budovať si architektúru súvislostí a získavať poznatky o konceptuálnej a ideologickej moci, stávať sa konceptuálne silným. Je možné začať napríklad štúdiom Katalógu pojmov od J. Dudáša na portáli Spolok Archa a Rýchlokurzu dôležitých pojmov každodenného života na portáli Podtatranský kuriér. Ideovým zdrojom môžu byť knihy kritických autorov, ktoré celostne a vyčerpávajúco prezentujúce mechanizmy riadenia a ovládania ľudstva ako napríklad „Tajomstvá ovládania ľudstva“ (Petrov 2023), „Mŕtva voda – Od „sociológie“ k životarečeniu – Koncepcia sociálnej bezpečnosti“ (Vnútorný Prediktor 2011), či „Dostatočná všeobecná teória riadenia“ (Vnútorný prediktor 2023), ktoré umožňujú človeku stať sa konceptuálne silným. Náprava vecí sa má začínať od škôl. Školy sú dielňami svetla (Komenský).

Ad 2) POLITICKÝ SYSTÉM

Motto 1:

Myšlienky bez hnutia sú bezmocné. Hnutie bez myšlienok je bezcieľne. Faulkner 2021.

Motto 2:

Euro-americký konglomerát je politicky i kultúrne zamorený siono-internacizmom a ekonomicky dlhovým kolonializmom, ktorý je jeho prostriedkom na ovládnutie sveta pomocou ilúzie „demokracie“. Dudáš.

Motto 3:

Demokracia je forma bez obsahu. Berďajev.

Pojem politika je široký a zahŕňa všetky druhy samostatnej riadiacej činnosti. Politika je spravovanie vecí verejných. Život je politika, či to človek chce, alebo nechce (Spengler 2017). Zmyslom politiky ako správy verejných vecí, je hľadanie konsenzu v záujme všeobecného prospechu vo vnútri štátu a jeho bezpečnosti z vonkajšieho prostredia (Ferko 2000). Vôľa ľudu musí byť základom vládnej moci (Všeobecná deklarácia ľudských práv, in Singer 2006). Moc je základným faktom politického života a dnes sa požaduje, aby politický poriadok bol posudzovaný a ospravedlňovaný podľa polovičatej deklarácie práv človeka, v ktorej však absentuje deklarácia povinností, pretože práva vychádzajú z povinností. Politika by mala byť verejnou vecou v záujme zabezpečenia verejného blaha, nie úsilím presadiť úzkoprsý názor jednej skupiny, nie ekonomickým nátlakom, a už vôbec nie snahou ako do budúcnosti zabezpečiť seba a svoju rodinu. Optimálny je taký politický systém, kde neexistuje despotická vláda a veľké majetkové rozdiely, kde panuje rovnosť ľudí pred zákonom a kde majetok je rozdelený tak, aby každý mohol uspokojiť svoje rozumné potreby.

STAV SPOLOČNOSTI

Megan Margery

Štatistický občan a úroveň jeho kognitívnych a interpretačných schopností ťažko rozpozná realitu, nakoľko je formovaný indoktrinačným školským a mediálnym systémom. V riadenej jednodňovej demokracii, keď si obyvateľstvo na základe volebného systému zvolí vzdelanostne, morálne a politicky mentálne retardovanú ústavnú väčšinu, nemožno hovoriť o múdrosti národa. Skôr o podzvieracej sprostosti. Výsledkom pôsobenia „Pavlovovho“ podmieneného reflexu najnebezpečnejšieho náboženstva „demokracie“ je, že euro-americký konglomerát je vo zvieracej kazajke antihumánnych a anticivilizačných síl, ktoré OSN identifikovala ako rasistický sionizmus (Deklarácia OSN č. 3379).

Ľudia si mýlia vzdelanie s inteligenciou. Kolektívny pohľad davu-masy je spojený s jeho kognitívnou impotenciou. Náboženstvo „demokracie“ ako fasádu „demokracie“ či potemkinovské kulisy „demokratických procesov“ udržujú „zvolené“ vlády. Ich hlavnou úlohou je vytvárať ilúziu „demokratickej“ zodpovednosti a zároveň nám vnucovať politiku zainteresovaných strán. V tejto údajnej „demokracii“ sú voľby slávnostným pomazaním várky korporátnych poskokov. „Demokracia“ je, keď dvaja vlci a jedno jahňa hlasujú o tom, čo bude na večeru. „Demokracia“ je útlak väčšiny ovládajúcou menšinou. Kde niet možnosti výberu medzi názormi a argumentami, tam vládne totalitatúra. Súčasný stranícko-politický podvod, ktorý sa vydáva za vládu ľudu, a pritom neslúži ničomu inému a nikomu inému než zlovoľnej agende svojich korporátnych platcov, je nenapraviteľný.

Politická náuka novoveku stavia na iracionálnej paradigme „demokracie“, ktorá je formou bez obsahu, pretože v „demokratických“ republikách nikdy nevládne ľud, ale hŕstka straníckych lídrov, bankárov, tlačových magnátov a podobne. Principiálne, ľud si nemôže vládnuť oddelene od samého seba, nemôže stáť nad sebou samým. Skutočného ľudu v „demokracii“ vlastne niet, je len vecou pojmov, výrazov a abstrakcií. Pojem „demokraciesa v novej dobe stal veľmi frekventovaný a používa sa povrchne, využíva a zneužíva sa ako zaklínadlo, ako niečo nedotknuteľné. „Demokraciou“ sa zaštiťujú rôzne politické ideológie, hnutia a strany ako nedotknuteľným princípom, podobne ako vo vatikánskom a ortodoxnom kresťanstve sa používa pojem svätý ako niečo nedotknuteľné. „Demokracia“ ako politický systém, ktorý prezentujú politici, a najmä humanitní vzdelanci, ako vládu ľudu, sa rozšírila v euro-americkom konglomeráte najmä po II. svetovej vojne.

V ľudskej spoločnosti je asi 1 % psychopatov, 1% sociopatov a 5% narcisistov. Narcisisti sú okúzlení sami sebou, veria, že sú ďaleko schopnejší ako iní a že právom si zasluhujú úctu a obdiv spolu s možnosťou vládnuť. Sociopatom chýba cit pre druhého človeka, neuznávajú zákony. Sú využiteľní tam, kde sa požaduje nedostatok spolucítenia. Psychopati oproti nim sú ďaleko viac chladnokrvní a vypočítaví, nemajú výčitky svedomia, súcit a iné ľudské city. Majú radosť z utrpenia druhých a teší ich spôsobovať telesnú či duševnú bolesť. Psychopati často okupujú najvyššie pozície v korporáciách, v štátnych službách a vo vládach, sociopati a narcisisti nie sú nikdy ďaleko za nimi (https://cz24.news/, 2.5.2022). Vývojovými vadami homosexuality trpí cca 4 % obyvateľstva. A „demokracia“ umožňuje, aby sa takéto úchylné skupiny dostali do vedenia spoločnosti. Tento štatisticky významný výskyt jedincov na hranici a pod hranicou mentálnej subnormy v populácii významne ovplyvňuje ovládanie spoločnosti. „Demokracia“ je určitý druh náboženstva. A spochybňovať dogmy tohto náboženstva nie je akceptované a dokonca nebezpečné. Homo-lobby je dlhé veky potichu existujúca agenda „elít“, ktorej účelom je dosadzovať homosexuálov, bisexuálov, pedofilov a iných sexuálnych deviantov na strategické pozície, najmä justícia, tajné služby a silové rezorty, za účelom podmanenia si a kontroly osoby pod hrozbou vydierania rôznym kompromitujúcim foto a video materiálom (https://t.me/dannykollar,3.9.2023).

Nevládne väčšina, ale menšina, okruh vyvolencov, ktorí si navrhujú a schvaľujú zákony podľa vlastných potrieb. A pritom vyhlasujú, že im ide o najzákladnejšie záujmy a blaho ľudu, že im ide o uskutočnenie sľubov občanom. „Demokracia“ je iba fikcia a divadlo nielen pre masy priemerných ľudí, ale aj pre masy inteligencie, najmä humanitnej, vrátane právnikov a celej legislatívy na vrchole s ústavou. „Demokracia“ je utilitárnym nástrojom spoločenskej kontroly, pokiaľ funguje. Velebenie „princípu majority“ „demokracie“ je fakt, že človek môže využiť ústavné práva len vtedy, keď má peniaze. Na pôde „demokracie“ sú ústavné práva bez peňazí nič, s peniazmi znamenajú všetko. A medzinárodné právo je právo mocných, ktoré sa ukladá bezmocným. Právo je uznávané len vtedy, keď sú obe strany rovnocenné (Spengler 2017).

Nedostatky skutočných nedemokratických „demokracií“ sú rozhľadeným ľuďom tak dobre známe a zarážajúce, že sú pre súdneho človeka neprijateľné. No rafinovaná chobotnica „demokracie“ ovláda široké ľudové masy i nedovzdelanú inteligenciu. „Teoretici demokracie“ – marxisti chazarského židovského pôvodu Marx, Lenin ako aj Mosca, Pareta, Michels a Gramsci a ďalší neomarxisti tvrdili, že nadvláda menšiny je nutná. Význačný český intelektuál 20. storočia uviedol výstižný výrok: „Kto nepozná súvislosti svetových javov za posledných cca 300 rokov, nemôže byť dobrý vodca ani dobrý politik“. Vzdelanci sa stali otrockým a zbabelým stádom (M. Dolejší 2014 ). Meradlom našej kultúrnej ustrašenosti, spustnutosti a sebaklamu je i to, že ani žiaden významný vzdelanec a mediálny kritik túto hru na „demokraciu“ nenazval pravým menom. V roku 2022 sa konečne objavila štúdia, ktorá láme ľady nevzdelanosti ohľadne „demokracie“. Politický systém „demokracie“ bol analyzovaný v knihe „Mantra „demokracie“ a liberalizmu“ (Dubovský 2022).

Atlantická koncepcia „demokracie“ bola zavedená v Spojených štátoch Ameriky (Starikov 2018). Po druhej svetovej vojne sa rozšírila v západnej Európe a znamená dobyvačnú a agresívnu povahu západného imperializmu. Po roku 1989 sa rozšírila aj do postsocialistického bloku. Bývalý neomarxistický „revolucionár“ z roku 1968 v Američanmi okupovanej kolónii s názvom Spolková republika Nemecko, minister zahraničných vecí za „zelených“ Joschka Fischer, svojho času prehlásil, že „demokracia“ v Európe stojí na prevertovanom význame slova holokaust (Iskrová 2012).

Klasický model „demokracie“ patrí úvahám minulosti ako jedna z početných ilúzií – nikdy a nikde nebola uskutočnená. Jeden z najrozhľadenejších českých intelektuálov v 20. storočí tvrdí: “Dnes je demokracia svet klamstva, podvodu a degenerácie. Pojem demokracie je len politickým propagandistickým heslom, demagogickou formulkou či deriváciou. V každej „demokracii“ všade na svete vládne mocná menšina nad širokou verejnosťou“ (Dolejší 2014, s. 184). Politická moc pochádza z pušky (Mao-Ce tung). „Demokracia“ je vláda menšiny nad nevedomou väčšinou, maskovaná voľbami zmanipulovanej nevedomej väčšiny, ako sofistikovaný systém despocie a tyranie. „Demokracia“ je ilúzia stvorená na udržanie vášho otroctva. Prvý demokratický štát bola Sodoma a Gomora (Dudáš). Korupcia sa stala systémovou zložkou vládnutia, pravidlá vrcholovej svetovej politiky sú anticivilizačné pravidlá chlieva či inej obdobnej inštitúcie a slovenská politika ich prevzala.

Pojem „demokracia“ je figový list na zakrytie faktu vládnutia úzkej menšiny nad veľkou väčšinou. Táto „demokracia“ je kladivo na bielych. „Demokracia“ je ilúzia udržiavajúca systém konceptuálnej a ideologickej moci anticivilizačných síl typu genocídneho Starého zákona. Konceptuálna moc určuje parametre ostatných mocí – ideologickej, zákonodarnej, výkonnej a súdnej – je tvorivá, je autokratická a určuje ostatné typy moci. Konceptuálne gramotní a konceptuálne rozhľadení ľudia sú vhodní na riadenie sociálnych procesov. Konceptuálna gramotnosť sa nedá kúpiť v obchode ako rožky, vyžaduje to štúdium hrubých kníh a vytvorenie siete informačných zdrojov a kontaktov, z ktorých je možné čerpať informácie. Konceptuálnu moc globálneho významu majú len dva subjekty – globálny prediktor/parazit a Ruská konceptuálna moc (Pjakin 2020). Delírium o „demokracii“ paralyzuje ľudstvo už od čias parížskej „revolúcie“ klamstva a zlodejiny, naplánovanej a realizovanej reakčnými silami slobodomurárstva (Lina 2004, Chaunu 2007). Ich mucholapky slobody, bratstva a rovnosti jestvujú iba u Pána Boha.

„Demokracia“ je ilúzia udržujúca systém moderného otroctva. Demokracia“ sa stala najúčinnejšou zbraňou pri okradnutí 21 štátov postsocialistického bloku. Stačilo iba ovládnuť techniky na formovanie verejnej mienky a páky na dosahovanie ekonomických zmien. Nevedomý a nevzdelaný volič vrátane nedovzdelanej, dezorientovanej a intelektuálne vyprázdnenej inteligencie to má v klepci „demokracie“ veľmi ťažké.

Lakmusovým papierikom hodnoty adorovanej „demokracie“ a ňou deklarovanej hodnoty slobody prejavu je odpoveď na otázku, či v štáte, kde je zakotvená v legislatíve „demokracia“ ako politický princíp štátu, sa vyskytujú procesy proti slobode ducha ako prejavu slobody slova. Politické procesy sa dejú v celom „demokratickom“ euro-americkom konglomeráte, limitom sú politické procesy proti vedcom za vedecký výskum v SRN, Francúzsku (Rudolf 2015), od roku 2020 aj na Slovensku (Dubovský 2023), iniciované rasistickými sionistami. Schizofrénia „demokracie“ ako slobody prejavu a ňou uskutočňovaných politických procesov reprezentuje oxymoron „demokracie“. A rurálna právnická inteligencia a politici nielen na Slovensku, ale v celom euro-americkom konglomeráte podriadili legislatívu a súdnictvo tejto anticivilizačnej perverzite. „Demokratická“ legislatíva a justícia umožňuje a uskutočňuje politické procesy a súdne tresty za vedecký výskum. V čom sa líši táto totalitárna „demokracia“ od totalitárnych štátov fašizmu, nacionálneho socializmu, socializmu, trockizmu a komunizmu, ktorých konceptuálny zdroj je v genocídnom Starom zákone?

Rafał Olbiński Plastikové peniaze

Globálny parazit spôsobuje degradáciu vlád a parlamentov na nesvojprávne atrapy, prísne ovláda celú svorku dementných politikov po celom dementnom svete, ktorý si stále hrdo hovorí “Západ”, čo v skutočnosti dnes znamená, že zapadá, teda tento zapadákov je v koncoch, no ešte ovláda svet viacvektorovo: 1) cez štruktúru zosieťovaných reťazcov chazarských židovských klanov s dvojitou morálkou, ktoré chcú všade byť štátom v štáte a infiltrujú sa do kľúčových štátnych politických, mediálnych, právnických, ekonomických, školských a iných štruktúr; 2) cez diplomatov; 3) cez tajné služby; 4) pomocou vládnych (pre SŠA pracujúcich) mimovládok; 5) médiokraciou; 6) globalistické medzinárodné organizácie ako OSN, MMF, SB, WTO, OBSE, WHO, Európska únia a iné; 7) previazaním medzištátneho a štátneho práva. Tým vytvoril viacvektorový asymetrický politický systém – legitímna politická moc pochádzajúca z volieb vs.  nelegitímna viacvektorová moc a najmä mediokracia súkromných tzv.  mainstreamových médií, ktorej sa bojí politická výkonná, zákonodarná i súdna moc.

Celý svet sa nachádza v stave, keď pojmy sú vyprázdnené, alebo naplnené iným obsahom. Žijeme v dobe, kedy lekári ničia zdravie, právnici ničia spravodlivosť, univerzity ničia poznatky, vlády ničia slobodu, médiá ničia informácie a naše vlastné banky ničia ekonomiku. Diverzita, inklúzia a rovnosť – táto radikálna trojica – ničí Západ. A akademické prostredie zrádza svoje spoločenské poslanie, všetci zbabelí profesori musia vytvárať prehlásenie DIE (z anglického Diversity, Inclusivity, Equity; DIE tiež znamená umrieť, zahynúť), aby získali výskumný grant.

Jedným z najoslnivejších nedostatkov západného „demokratického“ modelu je, že volení vládni úradníci nepotrebujú pre výkon svojej funkcie žiadne kvalifikačné predpoklady. Navyše právna tuposť je ich výsadou. Nedostatky, ktoré sú vlastné volebnému systému viacerých strán sú tak ohromujúco jasné, tak oslnivo zrejmé a tak závažné, a pritom dokonale priehľadné, že sa musíme diviť mlčaniu inteligencie i celého obyvateľstva. „Demokracia“ je nové evanjelium, nové náboženstvo. Jeho kazateľmi a teológmi sú politológovia, semináre nového náboženstva sú  katedry politológie, učenlivé sú aj právnické fakulty a fakulty ďalších humanitných disciplín, ktoré dnes produkujú generácie tupcov bez vzdelania vo forme filozofov, politológov, politických geografov a podobných budižkničemov. A preto sú vraj humánni.

Súčasný režim, ktorý slabomyseľní nazývajú „demokraciou“ a duté hlavy vychvaľujú tento zločinecký režim za rozkvet spoločnosti, je antidemokratický a antihumánny režim v službe antihumánnemu a anticivilizačnému ideologicko-politickému projektu globálneho prediktora/parazita. Despotizmus je bežne prítomný aj v „demokracii“, ktorá bez toho, aby porušovala svoje princípy, môže obsahovať všetky druhy politického, sociálneho a religiózneho útlaku. Avšak v „demokracii“ je despotizmus nepostrehnuteľný, keďže je rozptýlený v mnohých inštitúciách, nie je koncentrovaný v jednej osobe. „Demokracia“ je v skutočnosti politický PARALYZÉR satanistickej mafie globálneho úžerníckeho parazita. V „demokratických“ systémoch vládnu hlavne politici podvodníci, klamári, schopní akéhokoľvek podvodu a klamstva (Kysucký 2013). Vedenia štátov sa ujímajú bezcharakterní nekritickí diletanti. Absurdnosť politického systému „demokracie“ spočíva aj v tom, že o dôležitých otázkach, ako je výber predstaviteľov štátu a iné, rozhodujú tí, čo o problémoch a ich riešení nič alebo skoro nič nevedia. „Demokracia“ je postavená na princípe nezodpovednosti. Od nástupu „demokratizačných“ procesov sa kvalita a hodnota kultúry neustále znižuje. Objavuje sa davový človek a masová spoločnosť ničí osobnosť. S nástupom „demokracie“ je prakticky totožná éra davov, ktorá ponúkla fikciu rovnosti, ako aj ďalších rovnostárskych hnutí. Aká „demokracia“, keď temer celé bohatstvo sveta je v rukách siedmych rodín v SŠA, všetky patria do klanu Rothschilda a Rockefellera a členovia všetkých týchto siedmich rodín sú potomkami Chazarov (pozri napríklad Kriwaczek 2010; Kľosov 2021). V „právnom“ „demokratickom“ štáte „demokratické“ inštitúty sú len zásterkou siono-slobodomurárskej židovskej chazarskej mafie, tvrdo vládnucou v „demokraticky“ zvolených štruktúrach štátu (Vnútorný Prediktor 2011).  Čo je to za slobodu, keď nemôžete vyjadriť svoj názor na menšiny, ženské hnutie, rasové otázky.

Systematická analýza o „umení“ vládnuť neexistuje a navyše dodnes neexistuje ani formálne vzdelanie pre životnú dráhu politika, čo reprezentuje civilizačný kolaps politického systému, či skôr antisystému „demokracie“. Neexistujú ani objektívne meradlá pre výkon politikov. V politologickom myslení niet čo nové vymyslieť (Mrkos 2012).

TERAPIA

V súčasnom politickom modeli „demokracie“ voľby sú jedinou nekrvavou a pritom legitímnou formou zmeny politického usporiadania spoločnosti. Je potrebné odmietnuť politické subjekty, rozvracajúce rodinu, národ, štát, morálku.  

Nastal čas na systémovú zmenu. Takže na otázku, dokedy nám budú vládnuť nekompetentní, možno stručne odpovedať: dovtedy, dokedy nezačneme používať mozog/rozum, morálku, pamäť, skúsenosti, pud sebazáchovy, kým sa nevrátime k súboru pravidiel, zabezpečujúcich najvyššie hodnoty a to humánne bytie a poznanie, ktoré sú zárukou pre budúce generácie, kým sa činná kompetencia nestane prirodzeným riadiacim princípom výberu ľudí do riadiacich funkcií v súlade s princípom meritokracie.

Formálna kompetencia je len predpoklad, nutný no nie postačujúci, aby človek chápal javy a veci v architektúre súvislostí a pôsobil humánne a civilizovane. Totiž formálna kompetencia je založená na tom, že o tom, či je niekto kompetentný, rozhoduje väčšina, a nie jeho schopnosti a činy. Termín činná kompetencia, zavedený Ing. arch. Jurajom Michálekom (Michálek 1991; in Dudáš 2019), je neznámy termín, je terra incognita nielen vo výkladových slovníkoch, ale aj v kruhoch inteligencie i v celej spoločnosti a pritom činná kompetencia je zárukou správneho, vecného a objektívneho rozhodovania a riešenia problémov. Činná kompetencia (ČK) je jedinečná kombinácia skutočného vzdelania a určitých zručností a spôsobilostí, ktoré sú mimoriadne dôležité pre výkon konkrétneho povolania či úlohy. Podstatou činnej kompetencie je, že rozhodujú práve tí, ktorí vedia nielen identifikovať problém, ale ho aj riešiť. Predložili riešenia a verejne obhája svoje riešenia, medzi sebou rozhodnú, ktorý z nich, ktoré riešenie a ktorý riešiteľ je najlepší alebo ako sa dajú skombinovať tie najlepšie riešenia, ktoré sú verejne oponované. Pritom ktokoľvek, kto má takéto riešenie, bez ohľadu na pohlavie, vek, národnosť, príslušnosť k politickým stranám atď. sa môže prihlásiť so svojím riešením, čiže nie je to obmedzené tým, čo sa dnes deje v tzv. demokracii, keď straníci urobia najprv veľké sito, vyberú si podľa toho, čo im vyhovuje, pričom ani strana väčšinou nerozhoduje o tom, čo je najlepšie, pretože v zákulisí strán sú tí, ktorí strany financujú, ktorí ich sponzorujú a ktorí ich riadia.

Podľa princípu meritokracie majú byť funkčné miesta obsadzované na základe schopností a výsledkov jednotlivca a nie na základe jeho pôvodu či iných kritérií ako napríklad politická orientácia, náboženský princíp a podobne.

Ľudia musia vedieť, čo sa v skutočnosti deje, vedome sa rozhodovať a konať na základe poznania skutočného stavu vecí. Nápravu predstavuje kvalifikovaná verejnosti zrozumiteľná diskusia za účasti univerzít, vedeckých pracovísk, politických strán, paralelných občianskych nezávislých združení a nezávislých odborníkov bez tendenčného výberu diskutujúcich s mierou záväznosti pre politické strany, pomohla by formulovať koncepcie a stratégie vývoja spoločnosti s akcentáciou morálky a zodpovednosti ako spoločenskej hodnoty na všetkých úrovniach. A štátne tzv. verejnoprávne médiá musia zo zákona poskytnúť dostatočný mediálny priestor aj pre tabuizované témy, najmä keď sú financované z našich daní. Diskusia je prvým krokom k návratu spoločnosti na humánnu a civilizovanú trajektóriu vývoja, z nej môže vzniknúť nové politické vedomie, intelektuáli a elity a aj tlak na vládu a politické strany.

Treba odvrhnúť davo-„elitárnu“ paradigmu spoločnosti a navrhnúť novú paradigmu vývoja. Je potrebná rekonštrukcia – fundamentálna rekonštrukcia politického systému tak, aby ľudia kritizujúci tento stav neboli prenasledovaní, zastrašovaní, väznení, vyhadzovaní z práce, aby sa tu neudomácňoval neonormalizačný strach bežných ľudí o svoju slobodu a existenciu.

Treba vytvoriť nový systém a nepokúšať sa prevziať súčasný systém „demokracie“, ktorý zabezpečuje migráciu nekompetentných ľudí smerom nahor. Jedinou cestou, ako zachrániť našu planétu a civilizáciu, predstavuje znovuzrodenia histórie, jednotného vedenia – vedomostí, odmietnutie všetkých projektov, ktoré sú v rozpore so zákonmi prírody. V Európe treba oživiť osvietenstvo (Campbell 2023). Je potreba charizmatického vodcu, ktorému záleží na národe a štáte, no takého niet nielen na Slovensku, ale ani v celom euro-merickom konglomeráte.

V záujme civilizovaného vývoja ľudstva je nutné vyhnať SŠA z Európy, opustiť despociu „demokracie“ i model liberálnej „demokracie“ a postaviť moc a politický systém na heterogénnom modeli spojenia najlepších, históriou preverených princípov z monarchie, aristokracie, ale aj niektorých ideí z „demokracie“. Tri piliere politického systému na báze vertikálneho personalizmu, ktorými sú overené princípy z „demokracie“, aristokracie a monarchie, ktoré racionálne, odborne a morálne regulujú všeobecné volebného právo a volebný cenzus, aby nedošlo k deformáciám, a ktoré by anulovalo moderných demagógov a hypnotikov davov, ako aj celú mašinériu volebnej kampane, reklám či prieskumov tzv. verejnej mienky, rešpektujúc ontologické a hierarchické základy politiky a spoločnosti, navrhol vzdelanec (Grečo 2013):

Hodnoty z „demokracie“: Sfunkčnenie všeobecného volebného práva realizáciou volebných cenzov:

a) Vekový cenzus – určiť spodnú prípadne i hornú hranicu aktívneho volebného práva, pretože sociálne dozrievanie a hranica mentálnej dospelosti sa posunula z osemnásťročných k vyššiemu veku;

b) Vzdelanostný cenzus – minimálnou podmienkou aktívneho i pasívneho volebného práva by mal byť napríklad výučný list alebo niekoľkoročná prax v danej profesii. Riadiť stroj alebo obsluhovať zariadenie môže len pracovník s dostatočným odborným osvedčením a praxou. Je proti zdravému rozumu, aby ten, kto sotva vie čítať a písať, alebo nie je vyučený žiadnemu remeslu a nedokáže sa uživiť vlastnou prácou, mal riadiť spoločnosť;

c) Sociálny cenzus – obmedziť volebné právo jednotlivcom, ktorí dlhodobo dobrovoľne nepracovali, napríklad viac ako napríklad dva roky, alebo nie sú schopní preukázať, že si zamestnanie intenzívne hľadali. Výnimkou môže byť ten, čo sa vyhlásil zo sociálnej siete. Obdobne právoplatne odsúdení za ťažšie zločiny ako aj recidivisti každého druhu (Grečo 2013).

Hodnoty z aristokracie: „Klasické“ parlamenty nahradiť parlamentmi profesionálov- stavovskými parlamentami, zostavenými na základe reálnych korporácií. Korporátne zastupiteľstvo je založené na myšlienke, že ľudská spoločnosť sa skladá nie z atómov, ale z organických korporácií podobných cechom, ktoré musia mať svoje organické zastupiteľstvo.

Hodnoty z monarchie: Spomedzi monarchistických hodnôt je zaujímavá idea panovníka – aj ako kolektívu osôb – ktorý bude disponovať právomocami chrániť legislatívu a exekutívu pred porušovaním prirodzeného práva. Dnešné právo veta prezidenta je odleskom autority monarchu.

Ad 3) ÚSTAVA A SUBÚSTAVNÁ LEGISLATÍVA

Motto 1:

Právo je na zákon povýšená vôľa vládnej koalície.

Motto 2:

Moc ide pred právom a hneď po nej nasledujú hlavné cnosti vládcov – lesť, násilie a ziskuchtivosť. Fleischhauer.

Motto 3:

Lož sa stala princípom práva na Slovensku. Dudáš 2011.

Ústava je základný zákon štátu. Ústavodarca je ľud, teda najvyššia inštitúcia a parlament je len ústavozákonodarca. Ústavné právo upravuje politicky najvýznamnejšie vzťahy. Ústava štátu je základným štátotvorným dokumentom. Vytvára základné, t. j. ústavné podmienky existencie a foriem prejavu zvrchovanosti štátu. Vyjadruje a garantuje právny základ národného, občianskeho, spoločenského, ekonomického, sociálneho a kultúrno-duchovného života občanov štátu i spolupráce s inými štátmi. Je zdrojom legislatívy – právneho poriadku, kvalita ktorého závisí jednak od axiologickej úrovne, t. j. od úrovne rešpektovania etických noriem v súlade s etikou, a jednak od presnosti, korektnosti a jednoznačnosti právnických formulácií. Základné právo môže obmedziť iba parlament zákonom. Ústavný súd je zriadený na ochranu ústavnosti a zároveň je to posledná inštancia. Štáty bez spravodlivosti nie sú nič iné ako veľké lotrovstvá. Spravodlivosť je morálny princíp požadujúci rešpektovanie etickej i právnej normy, je to jedna zo základných spoločenských hodnôt, je najvyššie kritérium ľudského konania. Právo je však na zákon povýšená vôľa vládnej koalície.

Neodňateľné práva človeka, kladúce medze moci spoločnosti nad človekom, v skutočnosti neudeľuje príroda, ale duch. Sú to duchovné práva, a nie prirodzené práva, lebo príroda nijaké práva neudeľuje. Ľudské povinnosti sú hlbšie ako ľudské práva, veď na nich sa tieto práva zakladajú. Právo vychádza z povinnosti. A právny pozitivizmus je prispôsobovanie práva politike a lobistickým záujmom (Berďajev in Grečo 2013). Novoveká filozofia pripravila človeka na animálny spôsob života.

Koncept práva – ako dôsledok dedičstva rímskeho práva – je dnes v rozklade, pretože stratil pevný a mravný základ. Všade moc predchádza právo. Politická sloboda je len relatívna predstava (Makow 2012). Právo bolo primerane prispôsobené zločinnosti politikov. Štát je právny alebo neprávny, nemôže byť čiastočne právny tak, ako žena nemôže byť čiastočne tehotná. Sudca, ktorý nie je kontrolovaný, je ako cap v záhrade. Súdnictvo SR je na úrovni afrických krajín (Stanovisko zahraničných expertov, TV Markíza 2005). Medzinárodné právo vymazáva národné právo a odjakživa platilo právo silnejšieho (Makow 2012).

SCHIZOFRÉNNY STAV JUSTÍCIE

Na nepráve nemôže vzniknúť právo. Ústava v rozpore s deklarovaným princípom „demokracie“ (vláda ľudu) nebola daná na schválenie ústavodarcovi, teda ľudu, čo je popretie princípu „demokracie“ politikou, ktorá vždy predchádza právo (Spengler 2017), pričom žiadna právnická organizácia ani jednotliví právnici neprotestovali proti tomuto porušeniu princípu „demokracie“, čo navrhuje myšlienku o protoprávnických amatéroch v politike, justícii, na právnických fakultách aj v SAV. Ústavní právnici, ako o tom svedčí aj najnovšie dielo ústavného právnika (Drgonec 2021), sú stále v zajatí limitov rímskeho práva, ktoré postavilo legislatívne zákony nad nadzákonné prirodzené práva/duchovné práva a nad morálku, čo je anticivilizačný jav. Kontinentálne právne systémy spočívajú na dedičstve rímskoprávnej kultúry, v ktorej je zásadne zákon formálnym prameňom práva, ktoré opustili myšlienky nadzákonných prirodzených práv (Chovanec 2021).

Nebezpečenstvo práva a právnikov pre spoločnosť v politickom systéme „demokracie“ spočíva v tom, že sudca je ultimatívnym rozhodcom a sudcu kontrolóra nemá kto kontrolovať. Dôsledky tejto degenerácie práva zažíva celý euro-atlantický konglomerát najmä po druhej etape svetovej vojny.

Uveďme niektoré principiálne negatíva, nedostatky a vnútorné protirečenia Ústavy druhej Slovenskej republiky:

1) Ústava je formulovaná na iracionálnej paradigme „demokracie“ priam náboženským spôsobom, čo je neurčitý a nedefinovaný pojem ľavičiarskych marxistických a neomarxistických síl v službe globálnemu parazitovi – úžerníckej bankárskej mafii. Nebola definovaná a vzhľadom na skutočnosť, že vždy vládla menšina nad väčšinou, „demokracia“ nie je z princípu možná, a čo je nemožné, to nemožno ani definovať (Dolejší 2014; Romanoff 2022). 

2) Ústava pripúšťa slobodu akejkoľvek viere, náboženstvu, ideológii, politickému i inému hnutiu – pri absencii požiadaviek civilizovanosti a humánnosti – teda pripúšťa slobodu aj silám, ktoré sú antihumánne, totalitárne, svetovládne, otvorene či skryte vražedné a anticivilizačné. Tým ústava pôsobí anticivilizačne, znemožňuje odhaľovanie anticivilizačných síl. A aby sa tomu zabránilo, stačilo upresniť: „… akejkoľvek humánnej viere, náboženstvu, ideológii, politickému i inému hnutiu“. Uvedená formulácia je obsahovo totožná so zámermi štáty rozkladajúceho slobodomurárstva: „… no differentiation is made between races, peoples, religions or social and political belief“ (nerobí sa rozdiel medzi rasami, národmi, náboženstvami alebo sociálnymi a politickými hnutiami, H. Heydrich and D. Schwarz, The World-View of Freemasonry, Berlin 1938 in Lina 2004, s. 34). Podľa minulej i súčasnej propagandy slobodomurárstvo vraj vytvára lepšie humánne bytie. Fakty však hovoria, že opak je pravdou (Lina 2004). Ide o podriadenie slovenskej ústavy a následne subústavnej legislatívy sionistickým cieľom. Je možné, že tvorcovia ústavy druhej SR – súc na vidláckej úrovni – o tom nevedeli, teda boli nevzdelaní, zakrpatení, navyše ani nevedeli, že nevedia, alebo o tom vedeli, a v tom prípade ide o cieľavedomú sabotáž humánneho princípu druhej SR a jej obyvateľstva. Navyše sluhovia úžerníckej bankovej mafie v každom štáte sionizovali právo v euro-americkom konglomeráte tým, že vytvorili sionizovanú legislatívu, ktorá je anticivilizačne schizofrénna – na jednej strane pripúšťa akékoľvek ideológie atď., no na druhej strane trestá odhaľovateľov anticivilizačných cieľov a síl ideológie sionizmu, chazarských židov a podobne a právnické nedovzdelané a amorálne tupelá ako duševní otroci v justícii ich priam stachanovsky prenasledujú a trestajú. Tým je justícia v celom euro-americkom konglomeráte schizofrénna a anticivilizačná, no reprezentuje spätný chod ľudstva, naspäť do jaskýň. A humanitná inteligencia stachanovsky mlčí pri tomto spätnom chode spoločnosti, tým ho podporuje a stala sa anticivilizačnou silou platenou z našich daní. Je to absurdistan spoločnosti.    

3) Sloboda prejavu a právo na informácie sú obmedzene zaručené, čo je proti slobode ducha, ktorý je základom slobody, a navyše chýba explicitné zaručenie slobody po prejave. Ústava predstiera slobodu prejavu tým, že výslovne dovoľuje obmedziť základné práva a slobody normou nižšej právnej sily – zákonom, čo je nielen právnická schizofrénia, ale navyše v rozpore s prirodzeným právom. 

4) Ústava nepozná nadštátnu konceptuálnu a ideologickú moc, ktoré sú nadradené štátnej zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci.

5) Ústava v rozpore s Montesquieuom požadovaného dôsledného rozdelenia politickej moci na tri skutočne nezávislé moci – zákonodarnú, výkonnú a súdnu, podriaďuje súdnu moc výkonnej a zákonodarnej moci a tým ju znefunkčňuje.

6) Ústava nestanovuje žiadne požiadavky na kvalifikovanosť a kompetenciu kandidátov do zastupiteľských orgánov na štátnej centrálnej ani municipálnej úrovni, ergo v extrémnom prípade aj analfabet môže byť premiérom, predsedom parlamentu i prezidentom, čo zakladá budúci možný chaos v práve i spoločnosti.

7) Ústava nestanovila zodpovednosť verejných činiteľov za výkon funkcie, neexistuje hmotná zodpovednosť verejných činiteľov v zákonodarnej, výkonnej i súdnej moci, absentujú dôsledné a nederavé zákony o ich hmotnej zodpovednosti. Tým sa ústava stala garantom rozvratu celej spoločnosti.

8) Ústava nepozná ani peniaze ako politický faktor, ktorý je určujúci pre politické rozhodovanie v „demokracii“ minimálne od 18. storočia (v britskom parlamente), ako to dokázal už Spengler (Spengler 2017).

9) Ústava nepozná ani kontrolu finančných dotácií zo zahraničia rôznym zoskupeniam, ktoré rozvracajú legitímny politický systém.

10) Ústava v rozpore s deklarovaným princípom rovnosti ho porušuje zavedením dvoch kategórií občanov. Poslanci NR SR a sudcovia ÚS majú imunitu, poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani ho vziať do väzby bez súhlasu NR SR. Poslanecká imunita teda dovoľuje poslancovi páchať akúkoľvek trestnú činnosť počas funkčného obdobia. Ide o návrat do stredoveku, o návrat do 14. storočia (Anglicko).

11) Schizofrénny zákon o referende v porovnaní s volebným zákonom, čo sa týka kvóra a záväznosti referenda, popiera požadovaný princíp „demokracie“. Referendum je najvyšší nositeľ moci – ústavodarca. Referendum je viac ako ústava. Obligatórnosť referenda je povinnosť štátu dať rozhodnúť občanom niektoré otázky, ktoré nadobudnú formu zákona.

12) Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu, na rozdiel od iných činností podnikania, čo je schizofrénne a čo vytvára priestor na chaos a asymetrický stav – legálne zvolení politici a nikým nevolené médiá súkromníkov, ktoré vytvárajú  médiokraciu, ktorej sa bojí zákonodarná, výkonná a súdna moc.

13) V ústave je aj ďalšia priepasť – chýba štátny orgán, ktorý by sa vždy angažoval za dodržiavanie ústavy a zákonov.

14) Neexistuje bezpečnostná previerka poslancov NR SR, teda aj agenti zahraničných služieb sa môžu stať poslancami.

Ústava vytvorila politický právny systém, nie právny systém na základe prirodzených práv. Preto prácu navrhovateľov a schvaľovateľov ústavy a jej novelizácií možno hodnotiť len známkou nedostatočný, čo reprezentuje nízku úroveň právnickej inteligencie, týchto nerozhľadených servilov, ktorí ani nevedeli, čo schvaľovali (Drgonec 2022). Ústava bola viackrát novelizovaná ústavnými zákonmi, no ani raz nebola daná na verejnú diskusiu a schválenie obyvateľstvom. Ústava sa paradoxne stala legislatívnou zárukou na vytváranie chaosu v spoločnosti.

Materiálny právny štát je štát, v ktorom sa dbá na obsah a formu zákonov, v ktorom sa uplatňujú zákony, v ktorom súdna moc kontroluje výkonnú moc, ako uplatňuje právo. Štát nemôže byť čiastočne právny. Buď je právny, alebo je neprávny, tak ako žena nemôže byť čiastočne tehotná.

Zásadné nedostatky vykazuje aj subústavná legislatíva a justičná prax. Schizofrénna je subústavná legislatíva, ktorá je v rozpore s ústavou, a navyše aj s medzinárodnou legislatívou. Závažné nedostatky v subústavnej legislatíve reprezentuje fakt, že z 10 atribútov právneho štátu je viacnásobne porušených 5 a to tých najpodstatnejších (Dudáš 2011). Úmyselné ponechávanie nedokonalosti v zákonoch, nepresnosť, interpretačná viacznačnosť formulácií legislatívnych zákonov odlišuje právnikov od vedcov. Gumové paragrafy, čo znamená, že znenie príslušného zákona je tak nejasné, tak všeobecne a vágne formulované, že vlastne ponecháva sudcovi na voľné uváženie jeho výklad, sú prejavom odbornej právnickej a politickej podlosti ich navrhovateľov a schvaľovateľov.

Právnici a právo – nejde o intelektuálne náročnú činnosť s výnimkou sofistikovaných prípadov, ale o mechanickú duševnú činnosť. Povolanie súčasného právnika prílišnú inteligenciu teda nevyžaduje. Podľa kritických vzdelancov je právo remeslo, presnejšie duševné remeslo (Vnútorný prediktor 2011). Výstižné vyjadrenie o sudcoch je od expremiéra vlády ČR: „Neznám línejší a hloupější bandu než jsou soudci v České republice, berou horentní sumy za nicnedělání“ (Zeman 2005), dtto na Slovensku. Nadmerné a neúmerné odmeňovanie za nič nerobenie. Za čias monarchie boli sudcovia v pracovnom zaradení vyšších úradníkov, čo ilustrovalo nenáročnosť ich intelektuálnej činnosti. Náročnosť právnických zamestnaní je na úrovni riešenia lineárnej algebrickej rovnice, čo je na úrovni šiestej triedy ZŠ. Právnici sú vrstvou, ktorá nie je nezávislá ani osvietená. Panujúca sterilita právneho myslenia súvisí s civilizačnou sterilitou humanitných disciplín a produkuje humánnych a právnych alchymistov. Rozpad právneho poriadku môžeme sledovať deň čo deň prakticky v každej oblasti práva. Je to rozklad štátu, rozklad nástroja, ktorý riadi aj ekonomiku. Vyľudnenosť vyspelého právneho myslenia je spojená s vyľudnenosťou vyspelého politického myslenia, so zúfalým odintelektualizovaním myslenia nielen v SR. Ale v celom euro-americkom konglomeráte.

V trestnom zákonníku nájdeme viacero podivných gumových paragrafov, ktoré kvalifikujú komunikáciu ako trestný čin. Verbálne „trestné“ činy nemajú čo robiť v trestnom práve, verbálne vyjadrenia sa majú riešiť v občianskom práve; inak je to ťažká dystopia. Zákony tzv. „hate laws“ sú moderným ekvivalentom stredovekých zákonov proti rúhaniu a kacírstvu. Ich architektami sú nacistickí chazarskí židovskí rasisti a stali sa nástrojom vládnucich politických strán na ovládanie obyvateľstva podľa pokynov globálneho parazita – úžerníckej chazarskej bankovej mafie.

Legislatívna predvídavosť je neznámy pojem. Zákonodarcovia sú príštipkári, len plátajú a drôtujú, vytrvalo, priam stachanovsky (Ferko 2000). Prevláda právnický folklór, rozmanité právne normy, predpisy, ignorujúce skúsenosti z iných krajín a poznatky histórie. Legislatívna patológia, právna schizofrénia a právny nihilizmus navrhovateľov a schvaľovateľov spôsobili prijímanie protiústavných zákonov. Chaos v zákonodarstve je iniciovaný rezortmi, ktoré si za nemalé financie objednávali „ušitie“ zákonov v určitých advokátskych kanceláriách (K. Tóthová, Extraplus č. 9/2005). Justícia a právo sú kontaminované prístupmi a postupmi z alchýmie. NR SR je spolok v politike a v práve nevzdelaných politických amatérov – prospechárov a právnych príštipkárov, mnohých v službe globálnemu prediktorovi.

Ústavný súd deklasoval náš právny systém a stal sa garantom neústavnosti aj tým, že schválil nezrušiteľné amnestie. Generálna prokuratúra, ústavný súd a všeobecné súdy sú zodpovedné za sabotáž ústavy a zákonov počas covidového teroru a zločinnosti ako zbrane hromadného ničenia. Generálna prokuratúra zosúladila zákon s nezákonnosťou Mikasových nulitných aktov, ktoré povýšila na úroveň zákona. Trestné činy ohýbania práva a zneužívania právomoci verejného činiteľa robia orgány činné v trestnom konaní – polícia, vyšetrovatelia, prokurátori a sudcovia vrátane NAKA, špeciálnej prokuratúry a špecializovaného súdu. Títo mega ignoranti ústavy a zákonov zaviedli tu policajný štát. Odporne a podlo podvádzajú Slovenskú republiku. Prokuratúra a súdy sú spolitizované, hluché a slepé. Sudcovia sa stali obchodníci s právom (Krajníková 2020). Veľká moc výkonnej moci spočíva v určovaní obsadenia všetkých súdov, a tým má v rukách osud každého občana (Spengler 2017). Výsmechom práva je, že mediálna a politická moc i politická mimovládková mafia rozhodujú podľa západných mustrov v súdnictve. Súdnictvo SR je na úrovni afrických krajín. Nedostatkom slovenského súdnictva je, že nemá kto kontrolovať kontrolóra – sudcu“ (Valko 2006). Lož sa stala princípom súdnictva, lož povýšená na princíp súdnej moci v SR aj najvyšším súdom a generálnou prokuratúrou, teda celou súdnou vertikálou (Dudáš 2011), čo potvrdil aj nemenovaný sudca ústavného súdu, nemenovaný notár so 40-ročnou praxou, advokátka s 20-ročnou praxou. Je to evidentný dôkaz svojprávnosti, benevolencie, ignorovania logiky a zákona a absencie efektívnych kontrolných mechanizmov práce súdnictva. Jeho tvorcovia vytvorili sudcokraciu, čo je návrat do právneho praveku divošstva a svojvoľnosti. Nemenovaný notár zhodnotil úroveň právnikov: „Právnici ničomu nerozumejú a do všetkého kecajú“. Súdy sa zmenili na právne povedačky s absenciou logiky a s ignoranciou podstatných argumentov. 

Parazitická právnická inteligencia, nadmerne odmeňovaná za nič nerobenie, s vrstvami polointeligentov, pseudointeligentov a lumpeninteligentov, v rozpore s poslaním súdnej moci vyjadrovať sa k závažným spoločenským javom, mlčí pri porušovaní základných práv. Všetky odborné zväzy právnikov, vrátane advokátskej komory, mlčali pri nástupe fašizmu po voľbách v roku 2020, čím sa spreneverili svojmu poslaniu.

Advokáti majú kľúčovú úlohu pri zabezpečení spravodlivého práva. Doslova právne zvrhlosti nastali aj v advokácii. Advokátska komora trestá advokátov za ich advokátsku činnosť v súlade so zákonmi. Napríklad nezákonne z politických dôvodov pozastavila i zrušila výkon advokácie advokátke JUDr. A. Krajníkovej. Najväčšie zmätky, tupiny, absurdity robí politické špeciálne súdnictvo a NAKA, limitom je trestné stíhanie vedca za vedecký výskum, čo je návrat do temného stredoveku 16. storočia. Nastalo obludné páchanie trestnej činnosti vyšetrovateľmi, prokuratúrou, sudcami, advokáciou a políciou, ktorých činy evokujú situáciu opísanú v Kafkových románoch Proces Zámok. Umožňuje to ústava a subústavná legislatíva.

Skorumpovaná justícia je najväčším porušovateľom práva a zákonov, s ich právnymi tupinami páchajú trestné činy zneužitia právomoci verejného činiteľa, a to navyše v mene štátu. Kritická analýza legislatívy a justičnej praxe v celej justičnej vertikále priniesla nové príslovie – „Hlúpy ako JUDr.“ (Dudáš, 2011). Limitom prepadu ministerstva pravosúdia je ex ministerka (ne)spravodlivosti Kolíková, spoluzodpovedná za smrť nevinného človeka vo väzení. Justícia je prerastená rakovinou. Právnici sú druhá najhlúpejšia socio-profesná skupina po žurnalistoch.

Absurditou justície v SR a v celom euro-americkom konglomeráte je, že je vybudovaná ako uzatvorená elitárska, tautologická spoločnosť, ktorá sama seba generuje, sama vytvára pravidlá pre svoju činnosť, zodpovedá len sama sebe, sama seba hodnotí, zodpovedá sa len sama sebe, a chce pritom ovládať celú spoločnosť. Právna tuposť je výsadou justície. Stala sa štátom v štáte.

Neproduktívna zložka justícia, ktorá netvorí žiadne hodnoty a naopak často pôsobí proti tvorcom hodnôt, získala neúmerný a nadmerný vplyv na spoločnosť s limitným stavom sudcokracie, a vrstva prírodovednej a technickej inteligencie, ktorá je chrbticou vývoja spoločnosti, nie sú plne informovanými účastníkmi právnych a politických procesov, sú  mimo rozhodovania o spoločenských problémoch, čo reprezentuje krach civilizácie. Je to uzavretý kruh totálnej právnickej degenerácie. Dôkaz odbornej i morálnej zvrhlosti právnikov v politike reflektoval dekan Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach: „Právnici vstupujúci do politiky opúšťajú oblasť práva“. Pokiaľ podvodníkov v oblasti prírodných a technických vied i činností odhalí ich vlastná odborná komunita, v prípade legislatívy a súdnictva sa to až na výnimky nedeje.

Kto vyčistí tento Augiášov chliev v justícii i v humanitných disciplínach, v politike a v celej spoločnosti?

TERAPIA

Existujúci chaos v legislatíve a súdnictve vyžaduje systémové zmeny v ústave a subústavnej legislatíve, systém efektívnej kontroly práce sudcov a súdov, väzbu mzdy sudcov na skutočne vykonanú prácu. Základným predpokladom pre očistenie súdnictva je však čisté, transparentné konanie vo všetkých ohľadoch. Základom je právna a mravná legislatíva, vychádzajúca z princípov právneho štátu.

Pre vyčistenie Augiášovho chlieva v justícii i celej spoločnosti je účelné použiť všeplatný princíp  „Edelstoff Geist ist unsere einzige Ressource(Ušľachtilá látka rozum je náš jediný zdroj, H. Zehetmair). V prvom rade je nevyhnutné vypracovať novú ústavu na princípe nadzákonných nescudziteľných prirodzených/duchovných práv a hodnôt, ku ktorým ľudstvo dospelo po dlhom období vývoja a to sú humánne bytie a poznanie, s dôrazom na rodinu, slobodu a štát.

Pri vynechaní vyššie uvedených principiálnych nedostatkov v novej ústave je nevyhnutné pri jej zostavovaní priorizovať princíp činnej kompetencie a meritokracie, pričom efektívny zákonodarný zbor možno vytvoriť len na stavovskom princípe. Stavovský parlament reprezentuje požiadavky činnej kompetencie a meritokracie.

Odborný právny text má byť korektný, nepripúšťajúci viacero výkladov. Na rozdiel od práva a iných humanitných disciplín sa v prírodných a technických vedách náprava robí automaticky, vyplýva to s vedeckosti týchto disciplín. V práve a ostatných humanitných disciplín je to terra incognita.

Trestný zákonník treba očistiť od verbálnych trestných činov a iných článkov, ktoré v službe globálnemu parazitovi – úžerníckej bankovej a slobodomurárskej mafii sú kyjakom na spoločnosť bielych, rozmýšľajúcich humánnych ľudí.

Treba odstrániť práci neúmerné a nadmerné odmeňovanie sudcov za ničnerobenie, ktoré zaviedla ministerka za HZDS K. Tóthová bez seriózneho zdôvodnenia. Lenivosť sudcov odzrkadlila ministerka pravosúdia  L. Žitňanská: „ … keď  bude tých 200 sudcov podávať štandardný výkon, všetky prípady sa vybavia do roka. Čo bude potom?“ .

Vo všeobecnosti všetky legislatívy sú však čírou náukou (Spengler 2017), nie teóriou, lebo teória je súbor konzistentných poznatkov overených praxou, nie sú ani vedou, lebo právo nespĺňa ani jeden z piatich atribútov najpresnejšej definície vedy (Wagner 2007).

Právne systémy v Európe sú postavené na základe rímskeho práva, právna náuka svoju vlastnú úlohu doposiaľ ani nepoznala a je potreba prestaviť celé právne myslenie podľa analógie s vedeckými disciplínami – vyššej matematiky a fyziky (Spengler 2017). To svedčí o tom, že euro-americká rurálna a nerozhľadená právnická inteligencia je nevedome či vedome v službe síl globálneho parazita, je mimo chápania skutočných síl to presadzujúcich a slovenská zakrpatená právnická a politická inteligencia nie je schopná pochopiť túto anticivilizačnú právnickú sofistiku. Pojem kvalita, ktorý používame pri nadobúdaní materiálnych statkov, je neznámy pri duševných statkoch, pojem kvalita inteligencie je terra incognita pre inteligenciu ako aj v celej spoločnosti s následkom tristného riadenia spoločnosti takouto nedovzdelanou inteligenciou, ktorá navyše ani nevie, aká je sociálna úloha inteligencie (Bláha 1937). Na rozdiel od prírodovednej a technickej inteligencie, ktorá si zachovala svoju integritu, humanitná inteligencia si nezachovala odbornú integritu, navyše bojuje proti prírodovednej i technickej inteligencii (Žantovský 2018) a tým bojuje aj proti celej spoločnosti, stala sa jej nepriateľom. Jej intelektuálny hlad, žiaľ, je nulový a je nulový aj v celej spoločnosti.

Pre pozdvihnutie tristne nízkej úrovne práva a právnikov – ako i všetkých humanitných disciplín – z ich intelektuálneho suterénu – je vhodné zaradiť matematiku na prijímacie skúšky na právnické fakulty, ktorá reprezentuje najpresnejší jazyk (Kant). Aby sa zvýšila kvalita práva a právnikov a iných humanitných vzdelancov/nevzdelancov v oblasti exaktnej elementárnej logiky, pracovitosti, zodpovednosti a spravodlivosti,  je účelné zaradiť do výučby všetkých humanitných disciplín aspoň jeden semester z Newton-Leibnicovho počtu (matematika 17. storočia).

ZÁVER

Slovensko vďaka dezorientovaným cca dvom tretinám voličstva – jednej tretiny voličstva ako aj približne tretina, ktorí neboli voliť –  zvolilo sľubotechnu daňového podvodníka, plagiátora, s nulovou kompetenciou riadiť štát, ktorý spolu s ďalšími protislovenskými subjektami s falošnými názvami a na čele s podvodnou p-rezidentkou prevalcovali v záujme síl úžerníckej chazarskej bankovej mafie Slovensko, ožobráčili ho a s paralelným systémom práva doviedli ho v mene „demokracie“  do stavu korporátneho fašizmu s množstvom nadúmrtí vďaka koronašialenstvu.

Nielen Slovensko, ale celé ľudstvo čelí najnebezpečnejšej kríze v svojej histórii s možnosťou vygumovania civilizácie (Kuhn 1949). Nastala paralýza Západu – spoločenský a kultúrny prevrat, ktorý zúri v niektorých západných štátoch, agresívne vymazávanie celých stránok vlastnej histórie, afirmatívne akcie pre menšiny a požiadavka upustiť od tradičného výkladu takých základných hodnôt, akými sú matka, otec, rodina, a rozdiel medzi pohlaviami je medzníkom. Súčasný kultúrny svet sa stal doslova nevedomý, sme v kultúrnej senilite. Žijeme v náboženskej dobe. Ľudia si to neuvedomujú, pretože naším náboženstvom už nie je kresťanstvo, ale podivný mix pohanstva, sexuálnej perverzity a scientizmu (bezbrehá viera vo vedu), forsírovaný zbraňou hromadného ničenia Frankfurtskou školou degenerácie. Západnú civilizáciu ničí rakovina. Jej zdrojom je globálny parazit – iluminátski bankári/tyrani, ktorí ovládajú naše ekonomické, politické, kultúrne a duchovné inštitúcie. Sionistická moc bola docielená kontrolou nad peňažným systémom, je to diktatúra kartelu centrálnych bankárov – židovských slobodomurárov (Makow 2012, s. 147) a dolár je ich Achillovou pätou. Neexistuje jediný zákon na ochranu bielej rasy.

$ dnes Boh (saharangel)

V širších súvislostiach – kanadský vzdelanec tvrdí: „Zastavený vývoj ľudstva je dielom iluminátskeho sprisahania. Ilumináti sú pokračovatelia feudálneho spojenia chazarských židovských bankárov s európskou šľachtou. Slobodomurárstvo je založené na talmude judaizme a je „výkonným politickým orgánom židovskej finančnej špičky“ (Makow 2012).

Slovensko, ba i celý euro-americký konglomerát, zažíva agóniu absolútne zle nastaveného politického systému. Ľavicoví ideologickí radikáli prenikli do riadiacich štruktúr štátov a podkopali vysoké školstvo, médiá, súdnictvo, právo, vedu a vládu. Vagabundi, psychopati a klamári riadia tento štát. Sme v situácii, keď represívne zložky štátu polícia, prokurátori, sudcovia, ústavný súd, EÚ, súdny dvor, a dokonca aj vojsko za výdatného vymývania mozgov korporátnymi médiami idú proti občanovi. Nastala rebarbarizácia civilizácie. To je pravá tvár „demokracie“ ako sofistikovanej formy despocie a tyranie, iniciovanej barbarskými paleolitickými silami kmeňovej úrovne doby bronzovej už od roku 1789.

Ušľachtilej látky – rozumu – je na Slovensku poskromne. Obyvateľstvu chýba politická výchova a politická vzdelanosť. Bez nich nepochopí tri storočia mýtov, ilúzií, krásnych hesiel a umelo vytváraných nálad. Evidentná nejednotnosť národa a neschopnosť organizovať sa je ťažká choroba nášho v „demokracii“ porobeného národa.

Slovensko dnes stojí na rázcestí. Buď sa prebudí a zvolí slovenské proslovenské politické subjekty, ktoré ho vyvedú z fašistickej krízy a nasmerujú na humánny a civilizačný vývoj, alebo zvíťazia protislovenské politické subjekty, aranžované sluhami globálneho parazita/tyrana cez západné ambasády, špionážne služby CIA, MI6, Mossad i iné, totalitárny mainstream a politické vládne organizácie, platené z rozpočtu vlády SŠA – najväčšieho teroristu na svete, ktorý od skončenia druhej svetovej vojny zabil minimálne 20 až 30 miliónov ľudí vo svete (Dubovský 2023) – s falošným krytím ako mimovládky. 

Každý sa musí rozhodnúť, po ktorej ceste pôjde. Súdiac podľa množstva ľudí s rúškami, a tých, ktorí sa dali napichať neoverenými experimentálnymi patokmi/roztokmi, zavierať do karantény, a množstva tých, ktorí boli a sú ochotní a schopní sa fašistickej totalitatúre postaviť na odpor, to bude cesta dlhá a tŕnistá, no inej alternatívy niet, neostáva nič iné, len po nej vykročiť a ísť ďalej.

Ján Dubovský

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Spravodajstvo

Príhovor k národu

ilustračný obrázok: newscientist Milé Slovenky a Slováci/Sloveni, Podľa výsledkov výskumu genealógie sme etnicky najstarším národom Európy, no z dôvodu nepriazne dejinného vývoja ...

Nasledujúci článok

NÁZOR

SaS – opotrebovaná a vyhorená strana

Pôvodne som si myslel, že sa SaS (Sulík a spol.) nebudem venovať, čo sa týka ich billboardov. Ale ako čas ...
RÝCHLOKURZ DÔLEŽITÝCH POJMOV KAŽDODENNÉHO ŽIVOTA

INTELIGENCIA AKO PSYCHOLOGICKÝ JAV

RÝCHLOKURZ DÔLEŽITÝCH POJMOV KAŽDODENNÉHO ŽIVOTA Pojem inteligencia sa obvykle chápe v dvojakom zmysle: v zmysle psychologickom a v zmysle sociálnom Inteligencia ako psychologický jav ...
RÝCHLOKURZ DÔLEŽITÝCH POJMOV KAŽDODENNÉHO ŽIVOTA

FILOZOFIA

RÝCHLOKURZ DÔLEŽITÝCH POJMOV KAŽDODENNÉHO ŽIVOTA Filozofia (z gréckych slov filó –milovať a sofiá – múdrosť), znamená „lásku k múdrosti“. Filozofia je prostriedok ...
RÝCHLOKURZ DÔLEŽITÝCH POJMOV KAŽDODENNÉHO ŽIVOTA

ANTIKULTÚRNA KULTÚRA ZÁPADU

JEAN DUBUFFET BRUTART RÝCHLOKURZ DÔLEŽITÝCH POJMOV KAŽDODENNÉHO ŽIVOTA Vzdelanci, najmä humanitní, prezentujú Západ ako spoločenstvo prevažne s pokrokovým vývojom, bez váhovania ...
RÝCHLOKURZ DÔLEŽITÝCH POJMOV KAŽDODENNÉHO ŽIVOTA

VEDA

RÝCHLOKURZ DÔLEŽITÝCH POJMOV KAŽDODENNÉHO ŽIVOTA xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Veda zahŕňa odhaľovanie zákonitostí okolitého sveta a ich vyjadrenie vo forme zákonov. Veda ...
RÝCHLOKURZ DÔLEŽITÝCH POJMOV KAŽDODENNÉHO ŽIVOTA

INTELIGENCIA AKO SOCIÁLNY JAV

RÝCHLOKURZ DÔLEŽITÝCH POJMOV KAŽDODENNÉHO ŽIVOTA Európa je kolonizovaná. Indoktrinácia – aktuálna – každodenné spravodajstvo; hlboká – dlhodobý proces naočkovať celý ...
RÝCHLOKURZ DÔLEŽITÝCH POJMOV KAŽDODENNÉHO ŽIVOTA

LOGIKA

RÝCHLOKURZ DÔLEŽITÝCH POJMOV KAŽDODENNÉHO ŽIVOTA Logiku založil Aristoteles ako čelnú časť filozofie a chápal ju ako náuku o formách myslenia. Za jej ...
RÝCHLOKURZ DÔLEŽITÝCH POJMOV KAŽDODENNÉHO ŽIVOTA

POLITICKÝ SYSTÉM

obrázok: vectorstock.com free-vectors RÝCHLOKURZ DÔLEŽITÝCH POJMOV KAŽDODENNÉHO ŽIVOTA Motto 1: Myšlienky bez hnutia sú bezmocné. Hnutie bez myšlienok je bezcieľne. ...
RÝCHLOKURZ DÔLEŽITÝCH POJMOV KAŽDODENNÉHO ŽIVOTA

KULTÚRA A MULTIKUTURALIZMUS

RÝCHLOKURZ DÔLEŽITÝCH POJMOV KAŽDODENNÉHO ŽIVOTA Kultúra je komplex poznatkov, viery, umenia, morálky, zvykov a iných schopností získaných človekom ako členom spoločnosti v ...
RÝCHLOKURZ DÔLEŽITÝCH POJMOV KAŽDODENNÉHO ŽIVOTA

MULTIKULTURALIZMUS NA SLOVENSKU

RÝCHLOKURZ DÔLEŽITÝCH POJMOV KAŽDODENNÉHO ŽIVOTA Multikulturalizmus zažíva slovenský národ už vyše tri storočia s viacerými národmi, národnosťami i dvomi etnikami, a to ...