obrázok: vectorstock.com free-vectors

RÝCHLOKURZ DÔLEŽITÝCH POJMOV KAŽDODENNÉHO ŽIVOTA

Motto 1:

Myšlienky bez hnutia sú bezmocné. Hnutie bez myšlienok je bezcieľne. Faulkner 2021.

Motto 2:

Demokracia je forma bez obsahu. Berďajev.

Život je politika, či to človek chce, alebo nechce. Pojem politika je široký a zahŕňa všetky druhy samostatnej riadiacej činnosti. Politika je spravovanie vecí verejných. Zmyslom politiky ako správy verejných vecí je hľadanie konsenzu v záujme všeobecného prospechu vo vnútri štátu a jeho bezpečnosti z vonkajšieho prostredia. Vôľa ľudu musí byť základom vládnej moci. Moc je základným faktom politického života. Politika by mala byť verejnou vecou v záujme zabezpečenia verejného blaha, nie úsilím presadiť úzkoprsý názor jednej skupiny, nie ekonomickým nátlakom, a už vôbec nie snahou ako do budúcnosti zabezpečiť seba, svoju rodinu. Optimálny je taký politický systém, kde neexistuje despotická vláda a veľké majetkové rozdiely, kde panuje rovnosť ľudí pred zákonom a kde majetok je rozdelený tak, aby každý mohol uspokojiť svoje rozumné  potreby.

V riadenej jednodňovej demokracii, keď si obyvateľstvo na základe volebného systému zvolí vzdelanostne, morálne a politicky mentálne retardovanú ústavnú väčšinu, nemožno hovoriť o múdrosti národa. Skôr o podzvieracej sprostosti. Pokiaľ v súčasnom politickom systéme „demokracie“ ľud má možnosť kreovať vládu voľbami no nemá efektívnu možnosť ju odvolať za jej protispoločenské činy, nejedná sa o demokraciu, t. j. vládu ľudu, ale o tyraniu.

Politická náuka novoveku stavia na iracionálnej paradigme „demokracie“, ktorá je formou bez obsahu, pretože v „demokratických“ republikách nikdy nevládne ľud, ale hŕstka straníckych lídrov, bankárov, tlačových magnátov a podobne. Principiálne, ľud si nemôže vládnuť oddelene od samého seba, nemôže stáť nad sebou samým. Skutočného ľudu v „demokracii“ vlastne niet, je len vecou pojmov, výrazov a abstrakcií. Pojem „demokracie“ sa v novej dobe stal veľmi frekventovaný a používa sa povrchne, využíva a zneužíva sa ako zaklínadlo, ako niečo nedotknuteľné. „Demokraciou“ sa zaštiťujú rôzne politické ideológie, hnutia a strany ako nedotknuteľným princípom, podobne ako vo vatikánskom a ortodoxnom kresťanstve sa používa pojem svätý ako niečo nedotknuteľné. „Demokracia“ ako politický systém, ktorý prezentujú politici, a najmä humanitní vzdelanci, ako vládu ľudu, sa rozšírila v euro-americkom konglomeráte najmä po II. svetovej vojne.

Jedným z najoslnivejších nedostatkov západného „demokratického“ modelu je, že volení vládni úradníci nepotrebujú pre výkon svojej funkcie žiadne kvalifikačné predpoklady. Navyše právna tuposť je ich výsadou. Nedostatky, ktoré sú vlastné volebnému systému viacerých strán sú tak ohromujúco jasné, tak oslnivo zrejmé a tak závažné, a pritom dokonale priehľadné, že sa musíme diviť mlčaniu inteligencie i celého obyvateľstva. „Demokracia“ je nové evanjelium, nové náboženstvo. Jeho kazateľmi a teológmi sú politológovia, semináre nového náboženstva sú katedry politológie, učenlivé sú aj právnické fakulty a fakulty ďalších humanitných disciplín, ktoré dnes produkujú generácie tupcov bez vzdelania vo forme filozofov, politológov, politických geografov a podobných budižkničemov. A preto sú vraj humánni.

Systematická analýza o „umení“ vládnuť neexistuje a navyše dodnes neexistuje ani formálne vzdelanie pre životnú dráhu politika, čo reprezentuje civilizačný kolaps politického systému, či skôr antisystému „demokracie“. Neexistujú ani objektívne meradlá pre výkon politikov. V politologickom myslení niet čo nové vymyslieť.

V súčasnom politickom modeli „demokracie“ voľby sú jedinou nekrvavou a pritom legitímnou formou zmeny politického usporiadania spoločnosti. Treba odmietnuť politické subjekty, rozvracajúce rodinu, národ, štát, morálku. Nastal čas na systémovú zmenu politického systému.

Treba odvrhnúť davo -„elitárnu“ paradigmu spoločnosti a navrhnúť novú paradigmu vývoja. Je potrebná rekonštrukcia – fundamentálna rekonštrukcia politického systému tak, aby ľudia kritizujúci tento stav neboli prenasledovaní, zastrašovaní, väznení, vyhadzovaní z práce, aby sa tu neudomácňoval neonormalizačný strach bežných ľudí o svoju slobodu a existenciu.

Je potrebné vytvoriť nový systém a nepokúšať sa prevziať súčasný systém „demokracie“, ktorý zabezpečuje migráciu nekompetentných ľudí smerom nahor. Jedinou cestou, ako zachrániť našu planétu a civilizáciu, predstavuje znovuzrodenie histórie, jednotného vedenia – vedomostí, odmietnutie všetkých projektov, ktoré sú v rozpore so zákonmi prírody. V Európe treba oživiť osvietenstvo. Je potrebné opustiť despociu „demokracie“ i model liberálnej „demokracie“ a postaviť moc a politický systém na heterogénnom modeli spojenia najlepších, históriou preverených princípov z monarchie, aristokracie, ale aj niektorých ideí z „demokracie“. Hodnoty z „demokracie“: Sfunkčnenie všeobecného volebného práva realizáciou volebných cenzov:

a) Vekový cenzus – určiť spodnú prípadne i hornú hranicu aktívneho volebného práva, pretože sociálne dozrievanie a hranica mentálnej dospelosti sa posunula z osemnásťročných k vyššiemu veku;

b) Vzdelanostný cenzus – minimálnou podmienkou aktívneho i pasívneho volebného práva by mal byť napríklad výučný list alebo niekoľkoročná prax v danej profesii. Riadiť stroj alebo obsluhovať zariadenie môže len pracovník s dostatočným odborným osvedčením a praxou. Je proti zdravému rozumu, aby ten, kto sotva vie čítať a písať, alebo nie je vyučený žiadnemu remeslu a nedokáže sa uživiť vlastnou prácou, mal riadiť spoločnosť;

c) Sociálny cenzus – obmedziť volebné právo jednotlivcom, ktorí dlhodobo dobrovoľne nepracovali, napríklad viac ako dva roky, alebo nie sú schopní preukázať, že si zamestnanie intenzívne hľadali. Výnimkou môže byť ten, čo sa vyhlásil zo sociálnej siete. Obdobne právoplatne odsúdení za ťažšie zločiny ako aj recidivisti každého druhu.

Hodnoty z aristokracie: „Klasické“ parlamenty nahradiť parlamentmi profesionálov – stavovskými parlamentami, zostavenými na základe reálnych korporácií. Korporátne zastupiteľstvo je založené na myšlienke, že ľudská spoločnosť sa skladá nie z atómov, ale z organických korporácií podobných cechom, ktoré musia mať svoje organické zastupiteľstvo.

Hodnoty z monarchie: Spomedzi monarchistických hodnôt je zaujímavá idea panovníka – aj ako kolektívu osôb – ktorý bude disponovať právomocami chrániť legislatívu a exekutívu pred porušovaním prirodzeného práva. Dnešné právo veta prezidenta je odleskom autority monarchu.

Autor: Doc. Ing. Ján Dudáš, DrSc.

Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN: SK80 7500 0000 0040 1415 4359

Slovník aktuálnych pojmov a výrokov

„Doc. Ján Dudáš, DrSc, je vedec a vysokoškolský pedagóg na Košickej Technickej Univerzite, je autorom knihy „Slovník aktuálnych pojmov a výrokov – fakty absentujúce v učebniciach a hlavnopr(ú)dových médiách“ (Slovník). Tento najnovší autorský počin voľne nadväzuje na jeho predchádzajúcu knihu, prezentovanú v roku 2017, „Lexikón menej známych a mätúcich sekulárnych a náboženských pojmov – Netradičný objektivizujúci náhľad do svetových dejín a celkového diania“, v ktorej autor doluje pravdivý obraz o hybných silách súčasného i minulého diania a spod viac stáročnej hromady klamstiev doluje pravdivé pojmy a fakty, prevzaté zo serióznych zdrojov. Zovšeobecnene možno konštatovať, že „Slovník“ považovať za pokračovanie „Lexikón-u“. Obe publikácie je možné zaradiť do kategórie kníh pre veľmi náročného čitateľa, odhaľujúcich hybné sily vývoja a príčiny súčasnej krízy spoločnosti. Obe knihy umožňujú odstrániť mentálnu kolonizáciu obyvateľstva a vytvoriť si architektúru súvislostí, nevyhnutnú podmienku na správne a pravdivé chápanie súvislostí spoločenského diania.

Keď si pozorne budete čítať Slovník, zistíte že, pojmy a výroky vám umožnia inak vnímať procesy, pretože mediálny priestor je systematicky a dôsledne deformovaný. Navyše nefunguje ani jeden zo základných atribútov štátu, zákonodarná funkcia štátu, výkonná ani súdna funkcia štátu. Už z obsahovej štruktúry je vidieť, že autor nie je „poznačený“ optikou „humanitných vzdelancov“. Dielo má šesť kapitol od domácej a zahraničnej politiky cez jednotlivé vedné disciplíny až po jednotlivé náboženstvá (s výnimkou ázijských východných náboženstiev). Všetky sú dokumentované odvolávkou na použitú literatúru. Docent Dudáš, zrejme poučený intenzívnou „kritikou” svojich predchádzajúcich diel, si totiž dal nezvykle veľkú prácu so zdokumentovaním jednotlivých hesiel a výrokov svojho slovníka – v zozname použitej literatúry uvádza vyše stoštyridsať knižných titulov, osemnásť periodík, šesť internetových zdrojov (hoci v texte násobne viac periodík a internetových zdrojov) a trinásť osobných informácií. To spolu s exaktnou technokratickou lexikou autora – výrazne umocňuje výpovednú hodnotu diela.

Pozorné štúdium „Lexikónu“ a „Slovníka“ je jednou z možností ako sa nestať ľahkou obeťou manipulácii médií a treťo – sektorových vymývačov mozgov v ich debatných krúžkoch a nerobiť im užitočných idiotov. Čítanie výrokov a pojmov je náročné na čitateľa a každý výrok je treba „myšlienkovo stráviť“, nedá sa čítať ako román so šťastným koncom, ale vaša námaha bude odmenená intelektuálnym obohatením.“

INTELIGENCIA AKO SOCIÁLNY JAV

.