MULTIKULTURALIZMUS NA SLOVENSKU
RÝCHLOKURZ DÔLEŽITÝCH POJMOV KAŽDODENNÉHO ŽIVOTA
Multikulturalizmus zažíva slovenský národ už vyše tri storočia s viacerými národmi, národnosťami i dvomi etnikami, a to väčšinou negatívny, dokonca s tými najhoršími cieľmi, ako bola duchovná genocída slovenského národa v Uhorsku a jeho duchovná genocída mačkopsom čechoslovakizmu a fyzické zotročenie deindustrializáciou vo vojnovej prvej Č-SR.
Šovinistická maďarizačná politika uhorských vlád od 18. storočia viedla ku duševnej genocíde slovenského národa. Vyslobodením národa z uhorského žalára národov bola vojnová prvá Česko-Slovenská republika (vyhlásená bola v Prahe 28.10.1918, Slovensko sa pridalo 30.10.1918, vojna skončila v novembri 1918), ako projektovo skonštruovaný štát – inštrumentátor, (čo sa prejavilo zradou Beneša a českej politiky v roku 1938), ktorej čechizačná politika vytvárala mačkopes – tzv. československý národ. Slovensko sa stalo kolóniou Česka (Ottov náučný slovník obchodný, 1926), bolo deindustrializované zrušením vyše 600 podnikov.
Dňa 29. 2. 1920 nikým nevolené pražské „Národné zhromaždenie“ – teda nelegitímne – prijalo ústavu, ktorá kodifikovala unitárnu ČSR s fikciou neexistujúceho jednotného „československého“ národa s neexistujúcim „československým jazykom“ (Handžárik, J., Slovanská vzájomnosť č. 1/2018).
Ústava z 29.2.1920 neobsahovala definíciu pojmu národnosť a neuviedla jednotlivé štátom uznané národnosti. Neuznala slovenskú národnosť a schizofrénne vytvorila svetový unikát – bezprecedentné vytvorenie tzv. židovskej národnosti – náboženského etnika židov ako národnostnej menšiny, vďaka ktorému sa Č-SR stala prvou krajinou, ktorá priznala tzv. náboženskému ideologicko-vierovému spoločenstvu a navyše bez vlastného jazyka (v Česku používali nemecký jazyk a v Uhorsku maďarský jazyk) národnosť, po tom, čo vládna delegácia Č-SR na čele s Benešom (bol prijatý do slobodomurárskej lóže J. A. Komenský 19.2.1927 inKlimek I. 1996, s. 94) priznala na mierovej konferencii vo Versailles tento status, čo znamenalo splnenie čestného sľubu Masaryka daného americkým sionistom. Na tento „výdobytok“ sa v zahraničí cudzie liberálne štáty a ich občianstvo pozerali s údivom (Jelinek, J. A., Dávidova hviezda pod Tatrami 2009).
Po vzniku autonómie Slovenska 6.10.1938, vzniku Slovenského štátu 14.3.1939 a Slovenskej republiky 20.7.1939 sa hoc pod „ochranou“ Hitlerovského Nemecka (vybudovaného za podpory anglosaských bankárov chazarského pôvodu z Londýnskej City a Wall Street v New Yorku – in Preparata, G. G., Krstní otcovia Hitlera, 2005; Starikov, N., Kto přinutil Hitlera přepadnout Stalina, 2018), Nemecku podriadené Slovensko popri negatívach zaznamenalo napredovanie vo všetkých oblastiach spoločenského života. Prvá Slovenská republika umožnila a zabezpečila nevídaný rozkvet Slovenska vo všetkých oblastiach, a to i napriek ťažkým vojnovým časom a vazalskému vzťahu k Nemecku. Bol to slovenský hospodársky zázrak.
Neuveriteľné sprisahanie proti pokojnému Slovensku začalo hromadnou vraždou 27. 8. 1944 v Brezne nad Hronom (Murín, Karol, dr., Spomienky a svedectvo, 1991, s. 60) a vraždami nemeckej jednotky v Ružomberku, vraždou nemeckej Ottovej misie v Martine a nemeckých civilov v Ľubochni. Následné vyhlásené povstanie/puč v Banskej Bystrici 28.8.1944 s podporou Čechov Beneša (mal styčného dôstojníka v Banskej Bystrici, vybaveného vysielačkou a peniazmi) a jeho skupinou bolo obmedzené na teritórium pár okresov najmä stredného Slovenska nebolo ani národné, ani slovenské (Ďurica, M., Dejiny Slovenska a Slovákov, 2003).
Partizáni priniesli vojnu na Slovensko s výsledkom vrážd vojakov, štátnych zamestnancov aj obyvateľstva, najmä nemeckého pôvodu, partizánmi, s masovými hrobmi z dielne partizánov (Bielik, P. a kol. (1994). DIES ALTER – NEŠŤASTNÝ DEŇ 29.august 1944, Zborník zo seminára Dies Alter z 26. 8. 1993, 1994; Nemčok, J., Cesta smrti a života alebo útek z partizánskeho hrobu v Sklabini, 2016; Podolský, P. B, Povstanie roku 1944, 2021), ako aj s najvyššími hospodárskymi škodami – rozvratom hospodárstva a infraštruktúry. Odveta Nemcov bola krutá.
Vznikom vojnového Československa v apríli 1945 (vojna skončila 9.5.1945) nastúpili pod taktovkou Prahy a vlastizradcu Beneša (Nečasovou misiou v Paríži s návrhom, prijatým Mníchovskou dohodou – J. Cholínsky in Dudáš, Ján, Lexikón … 2017; Kosatík, Pavel, Slovenské století, 2021, s. 157) genocídne praktiky voči slovenskej inteligencii, funkcionárom Slovenskej republiky, slovenským silám s perzekúciou, politickými procesmi a súdnymi vraždami, ktoré robili dva politické subjekty na čele s právnikmi – KSS ako apendix KSČ na čele so slovenským Machiavellim-Husákom (infiltrovaná sluhami globálneho parazita – in Július Verčík in Bobák, Ján, Dokument k slovenskému národnému komunistickému hnutiu, 2021) a Demokratická strana na čele s oportúnnym právnikom Lettrichom. Zrušením Košického vládneho programu tromi pražskými dohodami nastúpil opäť ťažký antislovenský pragocentrizmus (Vnuk, F., Po úsvite súmrak – Slovensko 1945- 1948, 2020; Ďurica 2003).ň
V roku 1948 bola Slovensku Prahou naordinovaná trockistická komunistická diktatúra, pokračovalo potláčanie práv Slovákov, miernejšia v 80-tych rokoch, ktorá zanikla sionistickým majetkovým prevratom v novembri 1989 (Ďurica 2003; Jurman, O., Převrat – Pravda, fámy a lži o 17. listopadu, 2019).
Dnes česká národnostná menšina nevytvára problémy. Na rozdiel od maďarskej menšiny, najmä jej politických predstaviteľov na „podlhovastej škvarke“ na juhu Slovenska, ktorá bola proti vzniku druhej SR, útočila na ňu aj na medzinárodnej scéne, má nadštandardné práva i podporu, je vo väčšine intolerantná voči Slovensku a sníva svoj sen o veľkom neexistujúcom „Maďarsku“ (bolo to Uhorsko – nedokonalá maďarčina nemá slovo Uhorsko v svojom slovníku), na rozdiel od bezproblémového spolužitia Slovákov s národnosťami slovenských Čechov, Nemcov a Rusínov v druhej SR.
V kontrastnom rozdiele je politika decimovania slovenskej menšiny v Maďarsku jej vládami. Princíp reciprocity je spravodlivý princíp, ktorý bol ústavne zakotvený v prvej SR, no tvorcovia ústavy druhej SR, ako aj jej novelizácií, absolventi právnych meštianok (JUDr. Chriašteľ), a najmä tí z kryptokomunistickej SDĽ, nedorástli na náročnosť úlohy tvorcov ústavy, nevzdelaní v geopolitike subordinovali ústavu a celú legislatívu skrytým silám. Súc na vidláckej úrovni zaviedli do ústavy nové a najnebezpečnejšie náboženstvo „demokracie“ ako kyjak na bielych (Romanoff, L., Democracy, the Most Dangerous Religion, 2022).
Slovenský národ stále zažíva cigánsky multikulturalizmus s dlhodobo neprispôsoblivým etnikom Cigánov, ktorí v pôvodnej vlasti Indii (Atzigan) patrili k bezkastovným. Neskoršie (na začiatku 2. tisíročia n. l.) sa rozšírili smerom na západ do Európy. V testoch IQ skórujú v pásme subnormality (Bakalář, P., Tabu v sociálních vědách, 2003), čo je typické najmä pre spoločenstvá praktizujúce inbreeding (Sennels 2016 in pravyprostor.cz/muslimska-genetika/).
Cigáni netvoria jednu geneticky homogénnu skupinu (Bakalář 2003). Ani po storočiach života na Slovensku a vo svete sa nikde neboli schopné integrovať do spoločnosti a prispievať k jej rozvoju (Mac Donald , Kevin, A PEOPLE THAT SHALL DWELL ALONE, 2002). Ich životná ideológia a spôsob života sú tou pravou príčinou ich úrovne v spoločnosti.
Zo slova Atzigan pochádza slovenské Cigán, maďarské Czigány, nemecké Zigeuner, španielske Gitanos či talianske Zingaro. Cigáni trpia komplexom z tohto mena a na I. svetovom kongrese Rómov/Cigánov v Orpingtone pri Londýne v roku 1971 sa dohodli na náhradnom pojme Róm, čo v cigánčine znamená človek (na rozdiel napríklad od Nemcov, ktorí nepožadujú, aby sme ich nazývali Deutschen). My ostatní sme ne-Rómovia, teda neľudia, čo je logický nezmysel a ťažký rasizmus proti bielym. Požiadali svetové organizácie ako OSN a vlády štátov, aby používali nový pojem. A kultúrne i civilizačne zdegenerované sily v týchto inštitúciách to zaviedli v rámci svojich pôsobností. No mnohí z nich používajú označenie Cigán (Dudáš, J., O slovenskej inteligencii, Zborník 2013).
Za socializmu Cigáni chodili do práce, dnes sú Rómovia „kultúrne“ dedičstvo.
P. Mešťan, bývalý profesor neonáboženstva marxizmu-leninizmu na Vysokej škole ÚV KSS v Bratislave, ktorého minister zahraničných vecí M. Lajčák vymenoval za riaditeľa „Múzea židovskej kultúry“ (podivné, lebo to je kompetencia ministra kultúry) a ktorý sa prezentuje ako historik, uviedol že sú dobrí aj zlí židia (Pastvová , G., Zlí ľudia sú medzi židmi aj nežidmi, Extraplus, marec 2022).
Slovensko má niekoľkostoročné veľmi zlé skúsenosti práve s multikulturalizmom týchto zlých židov., s ich nehumánnym „multikulturalizmom“. Prví židia prišli do dunajskej kotliny už so starými Maďarmi (Bárta Juraj a kol., SLOVENSKO, Dejiny1978, s. 220).
Imigrácia židov do Uhorska bola za Kolomana (1077 – 1095) a Kolomana II. (1095 – 1114) (Jelinek 2008, s. 21). V hojnom počte sa prisťahovali po Tolerančnom patente z roku 1781 a najmä po roku 1849 z Haliče a zo Sliezska s chudobnými batôžkami. Domáce obyvateľstvo ich prijalo medzi seba normálne a našli k nim prirodzený ľudský vzťah. Najprv prichádzali jednotlivo, potom po skupinách, stali sa prenájomcami regálnych práv – hlavne krčiem, výčapov, panských pivovarov, liehovarov, kde sa dalo najskôr rýchlo zbohatnúť (Kálal, K., Utrpenie Slovákov, 2019; Štítovský Miloslav, Židia a ich kritické zobrazenie v staršej slovenskej literatúre, 2016).
Títo zlí Židia boli najzúrivejší maďarizátori, za cca dve storočia nadobudli majetky úžerou a krčmami na úkor domáceho obyvateľstva, úžerou ožobračovali slovenský ľud, čo našlo odraz aj v slovenskej literatúre (Kálal 2019; Štítovský 2016; Ďurica 2003).
Týto zlí Židia v Uhorsku si zarábali peniaze cestou zákonnou i morálnou ako aj nezákonnou a nemorálnou, čo bolo príčinou animozity voči nim (Jelinek, J. A., Dávidova hviezda pod Tatrami, 2009, s. 21).
Nastal absurdný stav, podľa štatistiky v roku 1941 3 % židovského obyvateľstva vlastnilo 38 % slovenského národného majetku. V prvej SR bola snaha židom dať toľko práv, koľko zodpovedá ich počtu, čo sa riešilo arizáciou s majetkovou náhradou. Riešenie tejto otázky objektivizujúco reflektoval historik Ďurica (Ďurica, Milan S., Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí, 2003).
Účasť judaistov na odboji – k téme odboja delegácia Slovenskej národnej rady v Londýne uviedla „judaisti sa nezúčastnili bojov v SNP, zaoberajú sa čiernym trhom, a bolo ich treba násilím pozbierať z kaviarní a poslať pracovať“. Judaisti nechcú bojovať, utekajú z boja a z povstania, sú zbabelí, nedá sa na nich spoľahnúť (Jelinek 2009, s. 314, 362 – 368). Ich partizánska činnosť bola mikroskopická (Žiak, M., JEWROPEAN 2004, s. 67).
Po vojne sa sionizmus stal hlavným politickým a ideologickým prúdom slovenských židov (Jelinek 2009, s. 388).
Židia nepatria k semitským etnikám/národom ani etnickým pôvodom ani nesemitským jidiš jazykom či ladino jazykom (Kriwaczek Paul, Jidiš civilizace; Koestler Arthur, The Thirteenth Tribe,1976; Kľosov, Anatolij, PÔVOD ŽIDOV, ARABOV A EURÓPANOV, 2021).
Britský občan narodený v Budapešti žid Arthur Koestler v svojom bestselleri „The Thirteen Tribe“ (Trinásty kmeň, 1976) uviedol: „… dnešní židia sú z najväčšej časti potomkami Chazarov, ktorí prestúpili na judaizmus okolo roku 740“ (Koestler 1976).
Definitívny dôkaz chazarského pôvodu židov priniesla veda – genealógia (Kľosov 2021, s. 36).
Dnešní židia sú “Conglomerate of disparate peoples and races today classified generically and falsely under the heading of “Jew”” (Konglomerát rôznorodých ľudí a rás je dnes klasifikovaný ako rodovo a klamlivo pod názvom „žid“, Mac Donald 2002, s. 34). Pôvodní semitskí jahvisti konverzovali na islam (Shahak, I., Jewish History, Jewish Religion, 2002).
História židov neprešla do dnešných čias moderným kritickým prehodnotením (Shahak 2002).
Vyše 90 % židov vo svete sú aškenázski židia pôvodom z rôznych nesemitských národov (Solženicyn, Alexander, DVĚ STĚ LET POSPOLU, 2004).
Židia žasnú nad hlúposťou kresťanov, ktorí prijímajú naše učenie a vydávajú ho za svoje vlastné (žid H. W. Rosenthal in Rostas, Zem&Vek č. 6/2015, s. 11).
Tvorcovia Starého zákona/Tóry leviti (Guyénot, Laurent, Essays on Jewish Power, 2020) boli prví falzifikátori dejín (Kryveľov I. A., Biblia očami vedy, 1986) a v Starom zákone/Tóre stanovili politickú požiadavku tzv. vyvoleného národa na vládnutie, hoci v prírode nie je nič vyvolené, čo je politika a nie náboženstvo.
Židovské „náboženstvo“ pochádza z duchovných a pisárskych kruhov a bolo vnútené časti kanaánskeho obyvateľstva silou a autoritou Perzskej ríše (Shahak2002, s. 50). Biblický Izrael teda neexistoval, skutočný Izrael zanikol v 9. st. pred n. l. podrobením Asýrskou ríšou (Saleh, N., Proč se vraždí v Izraeli, 2004; Guyénot L., Essays on Jewish Power,2020; Kryveľov 1986). Kritickí židovskí vzdelanci tvrdia, že judaizmus nie je náboženstvo, judaizmus je prinajlepšom pohanské vyznanie a prinajhoršom tajný satanský spolok (Shahak 2002; Makow, H., Ilumináti – Sekta, jež se zmocnila světa, 2012).
Historici vytesnili zásadnú tému dejín – židov mimo oblasť svojho záujmu, preto historické diela nespĺňajú vedeckú podmienku objektívneho výskumu (Mutínsky, P., Historické kořeny současného judaismu, 1992).
Problematika židovstva na Slovensku je zahalená množstvom mýtov, poloprávd a lží vďaka najmä historikom z Historického ústavu SAV ako ideologického pracoviska KSČ, či jej apendixu KSS (in Július Verčík in Bobák, Ján, Dokument k slovenskému národnému komunistickému hnutiu, 2021) ako aj katedier histórie, nehovoriac o najhlúpejšej vrstve spoločnosti – žurnalistoch, ktorí, žiaľ, majú veľký vplyv degenerujú vedomie obyvateľstva. Neexistuje objektívne spracovanie židovskej problematiky v slovenskej či českej literatúre, až do dnešných dní (pozri napr. Jelínek, J. A., Dávidova hviezda pod Tatrami, 2009; Pojar, M., T. G. Masaryk a židovství, 2017).
Niet informácií o útokoch na židov zo strany občanov SR. Začiatkom 90-tych rokov pri snahách o osamostatnenie Slovenska sa v médiách objavili správy o útoku na židovský cintorín v jednej či dvoch obciach, ktoré neboli vyšetrené a nebol nájdený vinník. Viacerí kritickí autori poukázali na protižidovské akcie vo svete organizované židmi na vyvolanie nenávisti voči nim (pozri napr. Makow 2012; Hitchcock, A. C., Synagoga Satanova, Tajná historie světové židovské dominance, 2006 a iní),
Cieľom každého humánneho náboženstva je pestovať dobro a odstraňovať zlo. Židovská obec a židia všeobecne tvrdia, že sú náboženskou skupinou. No vynútili si v roku 2018 zvláštnu ochranu štátu, akú majú chránené zvieratá. V médiách občas prenikne informácia, že majú politické vyhlásenia a politické činy. Napríklad jeden z nich vyhlásil, že netreba publikovať prejavy politikov, napríklad pamäti A. Macha. Je takéto politické vyhlásenie náboženský či politický akt?
Čo je náboženské na požiadavke mrzačenie mužského tela obriezkou na 8. deň po narodení, čo je odkrytie receptorov na vrchole pohlavného údu – celý proces formovania štruktúr nervového systému prebieha na skreslenom informačnom pozadí, čo je sprevádzané aj narušením procesu formovania informačného zabezpečenia správania jedinca. Obrezanie vyvolalo podkopanie potenciálu rozvoja nervovej sústavy (Hoffman M., Judaism Discovered from its Own Texts, 2008, s. 114). G. Klimov v diele „Protokoly sovietskych mudrcov“ (San Francisco, Globus 1981) uviedol štatistiku o špeciálnych predispozíciách židov k nervovým a psychickým poruchám, základom čoho je degenerácia a čo korešponduje s rolou zmrzačenia údu v poruchách nervového systému (Vnútorný prediktor – Pracovný kolektív VP 2011. Mŕtva voda – Od „sociológie“ k životarečeniu – Koncepcia spoločnej bezpečnosti, 2011).
Čo je pravdy na štúdii židovského psychiatra C. Lombrosa z univerzity v Turíne, že u židov je 4 – 6 ráz viac duševne chorých, ako medzi iným obyvateľstvom, v Nemecku je to až osemkrát viac (Lina, Jűri, Architects of Deception, The Concealed History of Freemasonry, 2004). Profesor R. Goldman v diele „Circumcision, the Hidden Trauma“ (Obriezka, skrytá trauma) dokázal neurologický dopad detskej obriezky bez anestézy: zmeny správania sa po obriezke, vrátane poruchy spánku a negácie vzťahu matka-dieťa, čo sú znaky post-traumatického syndrómu. Zanecháva hlbokú psychologickú jazvu. Trauma obriezky vytvorila špeciálnu predispozíciu, pred-programovanú paranoju, ktorá oslabuje kapacitu obrezaných spájať a reagovať rozumne na určité informácie. Reformovaný judaizmus v Nemecku vzdal tento barbarský a krvavý rítus (Guyénot, Laurent, Essays on Jewish Power, 2020).
Čo je náboženské na diskriminácii žien (Hoffman 2008)?
Čo je pravdivé na tom, že Talmud nielenže nulifikuje Tóru – “According to the Talmud, God himself is a student of the rabbis´ tradition – he studies the Talmud three times a day” (Podľa Talmudu samotný Boh je študentom rabínskych tradícií a študuje Talmud tri razy za deň) (Babylonský Talmud, Avodah Zarah 3b in Hoffman 2008, s. 773), ale je formou sociálneho inžinierstva, a to pre židov (Mac Donald 2002, s. 79)? Čo je pravdy na výroku francúzskeho vzdelanca, že „náboženská“ fasáda im umožňuje zakrývať ich pravé ciele a profitovať z religióznej tolerancie otvorenej spoločnosti (Guyénot, Laurent, FROM YAHWEH TO ZION 2018)?
Nadpráva židom a porušenie „demokratickej“ rovnosti pred zákonom urobila vláda SMERU-SD Petra Pelegriniho podpisom zmluvy v roku 2018 o ich ochrane ministerkou vnútra za Smer-SD Sakovou a predstaviteľom židovskej obce. Generál polície Lučanský to pritvrdil výrokom: „Garantom spolupráce s ústredím židovskej obce je protiteroristická centrála Národnej kriminálnej agentúry“, neskoršie bol ako nevinný vo väzbe údajne zavraždený (InfoVojna 19. 11. 2021).
Teda za vlády sociálnej demokracie Pellegriniho dosiahli židia nadradenosť a nadpráva, stali sa štátom v štáte. Nadprávna ochrana židov v skutočnosti znamená zákaz kritiky a objektívneho výskumu problematiky židov. Otázky ohľadne židov sa nesmú klásť, čo je návrat na úroveň legislatívy temného stredoveku, keď cirkev a štátna moc prenasledovali ľudí legislatívou s nedefinovaným pojmom „rúhanie sa“.
V malých zatuchnutých pomeroch na Slovensku je to vyvrcholenie salámovou metódou prijímaného procesu tvorby legislatívy na zabránenie „demokratickej“ rovnosti pred zákonom, ktorej semienka zasiala už ústava a jej novelizácie. Ústava znemožňuje slobodu prejavu a odhaľovanie anticivilizačných síl. Sloboda prejavu znamená, že môžem slobodne vyjadriť svoj názor na akúkoľvek spoločenskú tému bez toho, aby som bol stíhateľný. Podľa ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú obmedzene zaručené (2. hl., čl. 26, odsek 1 vs. odsek 4), čo je proti slobode ducha, ktorý je základom slobody, a navyše chýba explicitné zaručenie slobody po prejave. Inými slovami, ústava vlastne hovorí, že sloboda slova je, okrem prípadov, keď nie je. Teda sloboda prejavu je a nie je – schizofrénia ako vyšitá, typická právnická schizofrénia nedovzdelaných a nerozhľadených tvorcov ústavy a jej novelizácií ako právnických vidlákov na úrovni tupelov.
Nadto ústava pripúšťa v čl. 12 slobodu akejkoľvek viere, náboženstvu, ideológii, politickému i inému hnutiu – pri absencii požiadaviek civilizovanosti a humánnosti – teda pripúšťa slobodu aj silám, ktoré sú nedemokratické, antihumánne, totalitné, svetovládne, otvorene či skryte vražedné a anticivilizačné. Tým ústava pôsobí anticivilizačne. A aby sa tomu zabránilo, stačilo upresniť: „… akejkoľvek humánnej viere, náboženstvu, ideológii, politickému i inému hnutiu“. Nebol to prejav vidláckej nevedomosti a nerozhľadenosti v geopolitike a právnych systémoch v zahraničí týchto tvorcov ústavy a jej novelizácií?
Antihumánna a anticivilizačná deformácia a degenerácia legislatívy pokračovala novelizáciou trestného zákonníka justičným revolucionárom ministrom pravosúdia (ministerstvo spravodlivosti je ľúbivý no nepresný a falošný názov, keďže navrhuje antihumánnu legislatívu) za tzv. KDH D. Lipšicom (čin na úrovni polo-Slováka) v roku 2003, vyškoleného v SŠA, jeho rozbitím justície vytvorením špeciálnej prokuratúry a špeciálneho súdu, čo sú právne inštitúty podobné tým vo fašistickom Taliansku a nacistickom Nemecku (Harabin, Š., Súdnosť, 2018, s. 125) a zavedením nedefinovaných pojmov ako napríklad extrémizmus do legislatívy. Čin proti ľudskosti, na úrovni antihumánneho devianta, morálneho mrzáka, nepriateľa slobody prejavu?
Táto degenerácia pokračovala po roku 2007 za vlády ďalšieho justičného a policajného revolucionára vidláckej úrovne Fica a jeho Smeru. Vtedajší minister pravosúdia Harabin navrhol zrušiť špeciálnu prokuratúru, no Ficov Smer to odmietol, ústavným súdom zrušený špeciálny súd nahradili smeráci špecializovaným súdom. Harabin, nerozhľadený v geopolitike a legislatíve iných „demokratických“ štátov novelizáciou trestného zákonníka mohol zrušiť paragraf o nedefinovanom trestnom čine extrémizmu, no naopak ako sluha globálneho parazita ho rozšíril a pritvrdil opäť bez jeho definície(?!). Smeráci to schválili napriek nesúhlasu prezidenta, ktorý vytýkal novelizácii absenciu definície pojmu extrémizmus a absenciu cieľa, čo sa má týmto zákonom dosiahnuť. A smerácky parný valec vidláckych právnikov a poslancov to schválil, čo je nielen antiintelektuálny právnický a politický čin, ale najmä veľmi nebezpečný antihumánny a anticivlizačný čin proti bielym. Navrch, policajný „revolucionár“ Fico rozbil jednotnú políciu vytvorením NAKA, ktorá svojím extrémistickým oddelením spolu so špeciálnou prokuratúrou a špecializovaným súdom plní úlohu politickej polície (Orwellovej ideopolície) na úrovni fašistického Talianska a nacionalistickosocialistického Nemecka..
V roku 2016 NR SR na návrh ministerky spravodlivosti L. Žitňanskej (Most-Híd) prijala novelu Trestného zákona a poriadku, tzv. „náhubkový zákon“, ktorým sa zaviedla možnosť trestať za prejavené názory, myšlienky, vieru a presvedčenie (Harabin 2018, s. 125). Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 23. 9. 2019 potvrdilo (Faktyadokazy.cc), že Žitňanskej tzv. protiextrémistické zákony sú v rozpore s Ústavou SR (Rostas, T. E., Tibor Gašpar: Vypovedal prezident polície, Zem&Vek č. 11/2019).
A predseda NR SR A. Danko, predseda SNS, pokračoval v dekadencii a podriadenosti práva antihumánnej politike splnením sľubu predsedovi izraelského Knessetu zákonom o spresnení pojmu antisemitizmus. Veda potvrdila, že židia nie sú semitského pôvodu, ale sú potomkovia Chazarov (Koestler 1976; Kľosov 2021). To je dôkaz, že v histórii nedovzdelaný JUDr. Danko vytvoril ďalší akt v rozpore so skutočnosťou do mozaiky degenerácie legislatívy.
Vrcholom antihumánnosti, anticivilizovanosti a zvrhlosti je legislatíva proti slobode prejavu ako humánnej podmienke napredovania spoločnosti. A legislatívci, právnici ako vyšetrovatelia, prokurátori a sudcovia, absolventi právnych meštianok (JUDr. L. Chriašteľ), i neprávnici, v inštitúciách založených za účelom potláčania slobody prejavu, ako sú de factio extrémistické inštitúcie NAKA, špeciálna prokuratúra a špecializovaný súd.
U tvorcov ústavy a celej legislatívy – právnikov sa najbolestivejšie prejavuje diletantstvo nedovzdelaných generácií slovenskej inteligencie vo všetkých oblastiach spoločenského života.
Antihumánne postavenie súdnictva v „demokracii“ spočíva v tom, že sudca je ultimatívny rozhodca, bez možnosti odvolania na nadriadený orgán, akým bola Štátna rada v prvej SR s právomocou odvolať aj najvyšších štátnych úradníkov – ministrov. Je to o to nebezpečnejšie, že nedovzdelaní prokurátori i sudcovia často neovládajú zákony, na čo poukázala advokátka JUDr. Adriana Krajníková (Krajníková, A., Ministerstvo spravodlivosti SR vedie fašistka, Samizdat 2020).
Po roku 1989 nedošlo k dekomunizácii spoločnosti a jej inteligencie, najmä právnikov, vyrovnaniu sa s deformovaným hodnotovým systémom KSČ a jej praktikami, s dlhodobo kultivovaným sluhovským syndrómom. Justícia a parlament tak ako do roku 1989 spoluvytvárala diktatúru KSČ a jej apendixu KSS, tak po zrušení slovenskej cesty v roku 1998 spoluvytvára a zabezpečuje diktatúru tzv. extrémizmu proti bielym.
V polytematickej knihe kritických reflexií je analyzovaná legislatíva a činnosť právnickej inteligencie na Slovensku s poznatkom „Lož sa stala princípom práva na Slovensku“, čo potvrdil aj nemenovaný sudca ústavného súdu. Analýza legislatívy a fungovania justície na Slovensku navrhla nové príslovie: „Hlúpy ako JUDr.“ (Dudáš, J., Absurdity vysokých škôl a inteligencie na Slovensku, 2011, s. 285 -305).
Analýza a činnosť justície v celom euro-americkom konglomeráte potvrdzujú, že platnosť tohto poznatku i nového príslovia nie je len prípad Slovenska, ale že je to paradigma fungovania justície na Západe už od čias Rímskej ríše s jej patologickou iracionalitou vraždenia, kde desivá krvilačná justičná neľudskosť prenikla do samého centra súdnictva. Privilégiá a tresty pre bohatých a pre chudobných obyvateľov boli úplne odlišné (Grant, M., Pád Rímskej ríše 2006, s. 126).
Súčasné právo, naviazané na rímske právo, ktoré podriadilo morálku zákonu a prestalo byť spravodlivým, nie je viazané na spravodlivosť a pravdu.
Zákony vládnu nad rozumom a morálkou, čo je spätný chod civilizácie.
Justícia a právnici boli vždy od čias Rímskej ríše prostitútkami antihumánnych politických síl.
Zvrhlosť právnikov v stredovekej inkvizícii predstavovalo zavedenie a využívanie nedefinovaného pojmu „rúhanie sa“, v Uhorsku antihumánnu legislatívu a súdnictvo reprezentovali nedefinované pojmy „panslavizmus a poburovanie“, v diktatúre KSČ to bol „triedny nepriateľ“. V terajšom období liberálneho fašizmu sú to nedefinované pojmy ako „extrémizmus, antisemitizmus, zneváženie národa, rasy a náboženstva“, využívané na spoločnosť rozkladajúce činy rôznych militantných menšín.
Hlavnými nástrojmi diktatúry skrytých síl je previazaný systém „demokratického“ medzinárodného a domáceho práva a v kooperácii s politickými silami jeho sluhov je hrozbou pre prežitie ľudstva. Na to slúžia zastrešujúce organizácie, ako OSN, ktorú založili súkromníci Rockefellerovci, FED, CIA, MMF, SB, Američanmi založená EÚ, WTO, OBSE, WHO, Rada pre medzinárodné vzťahy (RMV)- CFR (založili Rockefellerovci v roku 1922), Aspenský inštitút, Rímsky klub a iné (Allen 2013).
Rockefellerovci venovali peniaze nielen na stavbu Ligy národov v Ženeve, ale venovali aj pozemok na komplex OSN pozdĺž Východnej rieky v New Yorku (Allen, G., AKTA ROCKEFELLER, Struktura a novodobé politické moci, 2013, s. 65).
Rockefellerovci zriadili za účelom NWO v roku 1945 OSN (Allen 2013, s. 83).
Wall Street sa podieľal na zrode „amerického štátu národnej bezpečnosti“, čiže zrodu mnohých bezpečnostných agentúr ako sú CIA, NSA, FBI a podobne (R. Wilson, cz24.news, 13.3.2023).
Nový svetový poriadok je diabolský plán jedného tajného spolku z 18. storočia – tzv. iluminátov, de facto antiiluminátov ako Novus ordo seclorum – bude to celosvetové Súostrovie Gulag (Allen 2013, s. 66).
Justičná, mediálna. lekárska a akademická mafia je riadená Rockefellerovcami v Spojených štátoch amerických a nimi ovládaných štátoch (Allen 2013).
Nie je to zneužitie vzdelania a politickej funkcie na podrobenie národa a národov? Je to náhoda, že zavádzanie cenzúry v socialistických režimoch robili aktivisti z tých istých kruhov ako v liberálne „demokratických“ diktatúrach?
Slovenská cesta slovenského národa, ktorá začala opäť v roku 1993, skončila v roku 1998 pôsobením sluhov tých istých skrytých síl, ako v minulosti, presunutím riadenia z Bratislavy do Londýnskej City a na Wall Street a Washingtonu s následnou deindustrializáciou Slovenska a výpredajom „zlatých sliepok“ hospodárstva čierno (tzv. kresťanské politické subjekty) – červenou (kryptokomunisti z SDĽ) koalíciou. Dokedy? Dovtedy, kým sa národ neprebudí.
Ako deaktivovať protislovenské sily? Treba odhaliť a pochopiť podstatu nového náboženstva „demokracie“ (Dubovský, J., „Mantra „demokracie“ a liberalizmu“, 2022; Larry Romanoff: Demokracie, nejnebezpečnější náboženství (1-3 část), https://cz24.news/; 12. 11.2022) a treba poznať procesy riadenia zložitých sociálnych supersystémov (Vnútorný Prediktor – Pracovný kolektív, Mŕtva voda – Od „sociológie“ k životarečeniu – Koncepcia spoločnej bezpečnosti,2011).
Autor: Doc. Ing. Ján Dudáš, DrSc.
Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN: SK80 7500 0000 0040 1415 4359
Zanechajte nám komentár