Zelená budova ako riešenie transformácie administratívnej budovy v centre Košíc v kritériách spoločnosťou overeného hodnotového systému a požiadaviek Green Dealu
V našej diskusii o praktickej aplikácii systému hodnôt, tak ako ich chápe Dušan sme ako prvé rozobrali populáciu medveďa, problémy s ním a hlavne riešenia, ktoré umožňuje systémová rovina, pokiaľ sa aplikujú modely v kritériách hodnotového systému.
Ak má mať ale systém hodnôt univerzálnu platnosť, potom je nutné, aby bol aplikovateľný aj na diametrálne iný spoločenský problém. V našej diskusii sa zameriame tentoraz na známy problém Green Deal, ktorý predstavuje jeden z nosných programov EU, ale ktorý zároveň je často v centre kritík politikov, ako program nerealizovateľný. Kým sa k nemu dostaneme, bude asi vhodné, ak Dušan stručne popíše základnú štruktúru hodnotového systému, tak ako ho navrhuje a ako sme ho rozobrali v úvodnom materiáli pod názvom „Politika založená na overenom systéme hodnôt, alebo anarchia vydávaná za liberálny progres?“
Človek v minulosti, ale často aj teraz opakovane zistil, že niečo funguje a pokiaľ to vedel popísať, tak vznikli záznamy. Človek síce nevedel, ako daný jav funguje, ale vedel, že keď zachová postup, ktorý pozoroval opakovane, tak opakovane docieli ten istý výsledok, ktorý môže použiť vo svoj prospech. Takto vznikali prvé knihy a takto vznikli aj prvé evanjeliá. Človek veril, že daný jav funguje a preto sa stal predmetom viery. Na takýchto zjaveniach boli potom vystavané ucelené systémy, ktoré nazývame náboženstvo. Tak, ako sa spoločnosť rozvíjala, tak postupne ľudia zisťovali, ako funguje predmet viery. Výsledky vedy postupne upresňovali či dokonca úplne iným spôsobom vysvetľovali vybratý predmet viery. Vyvrátenie dlhodobo zavedenej dogmy, že Zem je plochá doska, bol zásadný prevrat v myslení človeka a chápaní sveta. Keďže náboženstvá slúžia zároveň aj ako mocenské nástroje, pomocou ktorých sú ľudia ovládaní zástupcami Boha na Zemi, takéto poznatky vedy často narúšali autoritu mocenského systému a aj preto sa autori ako Giordano Bruno, či Koperník dostali do centra kritiky mocenského MAJITEĽA PRAVDY a boli nútení pod hrozbou upálenia odvolať svoje učenie. „A predsa sa točí“ je známy výrok Giordana Bruna, nech už represie nabrali existenčnú rovinu. Náboženské systémy vytvorili symbolický jazyk pre popis zjavení a v hierarchii to boli kňazi, ktorí mohli ako jediný robiť výklad symbolov či mýtov.
Moderná spoločnosť s deľbou práce postúpila tak ďaleko, že dnes máme zostrojené rôzne zložité systémy, kde nie je šanca, aby týmto zariadeniam rozumel každý jeden človek. U modernej spoločnosti ale vieme, že napríklad lietadlo, alebo auto, či rušeň zostrojil človek a vieme, že zároveň postupne vybudoval systém, ktorý umožňuje bezpečné používanie zostrojených zariadení. A tak pri nástupe do lietadla človek jednoducho verí, že lietadlo je dobre skonštruované a že v rámci leteckej dopravy doletí do miesta určenia s minimálnym rizikom havárie. To isté sa deje u automobilovej dopravy, či u výstavby mrakodrapov a podobne. Takejto viere hovoríme racionálna viera, lebo vieme ako zariadenie funguje. Ak si predstavíte, že by ste ukázali ľuďom z 18teho storočia modernú televíziu a videli by sa na obrazovke ako ich sníma kamera v reálnom čase, zrejme by sa zľakli, že ste im ukradli dušu a v rámci hnevu by ste mohli byť ohrozený aj na živote, človek v 18 tom storočí nemal mať odkiaľ predstavu, ako televízor a vysielanie funguje. Náboženstvo si vytvorilo iracionálne postavy, cez ktoré v procese personifikácie popisuje zjavenia, ktoré sú predmetom viery. Až dovtedy, kým veda nepostúpi a neumožní vysvetlenie predmetu viery, jedná sa o iracionálnu vieru.
V súčasnosti fyzika, IT technológie, neurobiológia, biológia bunky a psychológia postúpila do takej miery v poznaní, že postupne odkryla a vysvetlila aj fenomén najväčšieho sviatku kresťanskej viery a to Veľkého pôstu, Ukrižovania a Vzkriesenia. Bol to C. G. Jung, ktorý na otázku viery redaktora BBC v päťdesiatych rokoch 20teho storočia odpovedal, citujem: “Ja už nemusím veriť, ja už viem“. Táto odpoveď vzbudila značnú pozornosť v spoločnosti, silne založenej na náboženstve. Realita ale je, že veda nakoniec preukázala, že zjavenia zapísané v evanjeliách je možné pri primeranej interpretácii symbolov vysvetliť v kritériách vedy, t.j. kritériách zákonov prírody. Pre takéto vysvetlenie Boha už nepotrebujete iracionálnu postavu, ale pochopenie, že Boha má každý z nás v sebe. Nie je to nová myšlienka, tvrdenie tohto typu pochádza minimálne už od Spinozu. Vysvetlením, ako predmet viery funguje, znamená, že sa mení iracionálna viera na racionálnu vieru a pokiaľ si to človek naštuduje, už nemusí veriť, už vie, a teda sa stáva racionálne veriacim. Všimni si, že je jedno, či si ateista alebo veriaci, pre oboch po pochopení, ako predmet viery funguje, resp. že bol vedou vysvetlený a v praxi overený znamená, že sa stáva racionálne veriacim človekom. Z takéhoto prístupu je možné tvrdiť, že aj kresťanský systém hodnôt je založený na hierarchii hodnôt, ktorá je usporiadaná tak, že systému hodnôt dominuje najvyššia hodnota a tou je sloboda.
V diskusii ukazujem, že procesy Veľkého pôstu, Ukrižovania a Vzkriesenia, zbavujú človeka okov komplexov a oslobodzujú jeho organizmus od ich vplyvov jednak na biologickej úrovni jeho organizmu a tiež odstraňujú deformáciu reality, ktorú komplexy tvoria v psychologickej rovine. Hneď pod hodnotou slobody je v systéme hodnôt do druhej roviny zaradená rovnosť a spravodlivosť. Pokiaľ sme si rovní a systém je spravodlivý, závisí na každom v spoločnosti, koľko práce a námahy vynaloží, aby si zaistil svoju vlastnú individuálnu slobodu. V spravodlivom systéme existuje spravodlivá súťaž a teda sú si členovia spoločnosti rovní. Zásadná otázka tohto systému znie, aký je vzťah medzi spravodlivosťou a zákonnosťou, t.j. aké kritériá sú použité na posúdenie zákonov, aby boli chápané ako spravodlivé. Docent Koudelka hovorí buď o transcendentných prameňoch práva alebo o materiálových zdrojoch práva. Kým transcedentné zdroje práva sú objektívne, nezávislé od človeka, naopak, materiálové zdroje práva sú produktom človeka a teda majú subjektívnu povahu dovtedy, kým neprejdú procesom overovania a nevyselektujú sa tie konštrukcie, ktoré splnia kritérium znalostnej krivky a teda z vedomostí sa pretvoria na znalosti a je možné sa na ne spoľahnúť. Aj v prípade transcedentných ako aj materiálových zdrojov práva veda postupne konverguje ku kritériu v podobe zákonov prírody. Sú to objektívne zákony, nezávislé od človeka a preto ich aplikácia do zákonov znamená zaistenie spravodlivosti. Ani táto myšlienka nie je nová. Už Marcus Aurélius pred dvetisíc rokmi si zapísal do svojich poznámok, že rozumné pre človeka je chovať sa v súlade s prírodou. Možno toľko stručne na úvod.
Poďme priamo k problémom Green Dealu, tak ako ho nastolila EU. Tvoje základné vyjadrenie si môže čitateľ pozrieť na videu v rámci cyklu O čom sa mlčí. Na rozdiel od kritikov z politiky, Tvoje videnie tohto problému nesie skôr optimistický pohľad a vidíš v tomto spoločenskom projekte perspektívu a príležitosť. Ako by si charakterizoval celú situáciu?
Tak, ako ja vnímam vyjadrenia mnohých politikov, tak to sú vyjadrenia ľudí, ktorí v živote nič také nezostrojili, nemajú skúsenosti, neovládajú potrebné detaily a hlavne išli do politiky kvôli svojim ekonomickým ambíciám. Mnohí z nich sú takí kaviarenskí povaľači. Pod tým mám na mysli, že ich cieľ je, aby sa dostali k spoločenským zdrojom a mali lukratívne platy a príjmy z daní nás všetkých. Prax ukázala, že sa stačí naučiť pár fráz a v podstate veľa hovoriť a nič nepovedať, čo je základná výbava našich ale často aj európskych politikov. Nerešpektovanie zákonov prírody, či už je to v podobe technických parametrov, alebo premietnuté v ekonomike pri konštrukcii a regulácii trhu v podobe zákonov a noriem, znamená, že nie sú zohľadnené spoločenské záujmy. Nakoniec Margaret Thatcherová hovorí, že nepozná také niečo ako spoločnosť, pozná len individuálne záujmy ľudí. Pri takomto prístupe sú v zákonoch premietnuté záujmy pár vyvolených osôb. Spoločnosť sa následne už cez prijatý zákon musí skladať na nezaslúžené príjmy týchto vyvolených ľudí. Osobne to nazývam inštitucionalizovanou korupciou. Tu je presne podstata hodnotového systému, ktorý diskutujeme, t.j. pri formulácii zákona mám za kritérium pokladať nejaký konštrukt, ktorý vymyslel človek, alebo mám hľadať riešenie, kedy môžem ako kritérium spravodlivosti použiť zákon prírody, alebo od zákona prírody odvedené kritérium, ktoré dáva do súladu zákonnosť so spravodlivosťou? Povedané jasne, bude kritérium spravodlivosti subjektívne formulované kritérium človekom, alebo objektívne kritérium v podobe zákona prírody, do ktorého človek nemá ako zasiahnuť a meniť ho?
Skúsme prejsť priamo na praktické riešenie administratívnej budovy, ktorú si transformoval od fosílnych palív na obnoviteľné zdroje energie pri vykurovaní a chladení. Ako deklaruješ, je to budova, ktorá energeticky spĺňa kritériá stanovené EU pre rok 2050 a zároveň ste zmenili kvalitu vnútorného prostredia tak, že pobyt v budove eliminuje vplyv horúčav a predchádza kolapsom z tepla, zaisťuje rovnakú produktivitu práce bez ohľadu na ročné obdobie a počas vírusovej sezóny zaisťuje minimalizáciu vírusovej nálože na organizmus človeka práve tým, že princíp chladenia a vykurovania je založený na sálaní energie, kde vlnová dĺžka energie prechádza prostredím od zdroja až po konštrukciu bez toho, aby došlo k pohybu vzduchu. Pandémia vírusu covid 19 zasiahla aj sektor administratívnych budov. Mnohé moderné budovy sa vyprázdnili buď čiastočne alebo celkom ako rozhodnutie firiem prejsť na režim práce z domu s cieľom ochránenia zamestnancov pred nákazou vírusom. Dušan, prevádzkuješ administratívnu budovu v centre Košíc na Murgašovej ulici pár krokov od AuParku a hotela HILTON DOUBLE TREE. Ako v roli prevádzkovateľa budovy prežívate pandémiu?
Budova na Murgašovej 3 v Košiciach je staršieho dáta, ale je plne rekonštruovaná a vybavená obnoviteľným zdrojom energie a teda aj transformovaná. Nie v zmysle nablýskaného skla a veľkoplošných kancelárií, ale v zmysle racionálneho posúdenia potrieb našich zákazníkov a spoločnosti. Zároveň sa náš personál, ktorý riadi budovu, snaží vytvárať osobnú atmosféru budovy tak, aby sa naši zákazníci v budove cítili dobre nielen na úrovni vnútornej klímy, ale aj v rovine ľudskej – aby nedošlo k odosobnenej atmosfére, kde sa ľudia, čo sa stretnú na chodbe majú problém vôbec pozdraviť. Kvalita poskytovaných služieb za primeranú cenu v zmysle kvalitného vnútorného prostredia a v zmysle kvality personálu bol a stále je kľúčom k úspechu pri práci so zákazníkmi. Riešenie budovy nám umožnilo jej plnú prevádzku aj počas lockdawnu s jediným obmedzením – počas lockdawnu si museli prísť naši klienti po návštevu osobne na vrátnicu – ináč bol a je vstup do budovy mimo lockdawn síce kontrolovaný ale voľný z hľadiska návštevníkov. Bolo na rozhodnutí klientov, nakoľko využívali prácu z domu a nakoľko pracovali v prenajatých priestoroch.
Najväčší prenajímateľ kancelárií vydal správu o budúcich trendoch v sektore kancelárskych priestorov. Zachytávate tieto trendy?
Kancelárie zajtrajška — Magazín PRIESTOR (firemnereality.sk)
To prvé, čo zdôrazňuje rozbor CBRE je, že priestory je nutné upraviť a zvýšiť ich bezpečnosť tak, aby pracovníci boli chránení pred vonkajšími vplyvmi, akými sú napríklad vírusy počas jesene, zimy a jari, voľakedy nazývanej aj chrípkovej sezóny. Ale kvalitu priestorov je potrebné nanovo riešiť aj počas letného obdobia tak, aby zamestnanec bol chránený pred kolapsom z tepla. Proste je potrebné riešiť novú kvalitu vnútornej klímy v budove. CBRE ale zároveň hovorí o manažovaní nákladov ako o rozhodujúcej priorite. Je zaujímavé, že naše riešenie, realizované postupne do roku 2012 obsahuje všetky atribúty o ktorých hovorí CBRE – rozhodujúcu ponuku realizujeme v kancelárskych priestoroch o ploche 20 alebo 40 m2, poprípade s priestorom, ktorý máme flexibilne rozdelený podľa požiadavky zákazníka – to limituje počet pracovníkov v jednom samostatnom priestore a teda znižuje riziko prenosu a šírenia vírusu. CBRE očakáva prechod z veľkoplošných kancelárií na menšie formáty a dispozície kancelárskych priestorov pri súčasnom raste ich kvality vnútornej klímy.
Najnákladnejšie je zabezpečiť novú kvalitu vnútornej klímy. To sú už investície, ktoré sme realizovali pred desiatimi rokmi, čo oceňujú naši zákazníci. Podobne jednoduchými úpravami vieme adaptovať priestory aj pre požiadavky väčších spoločností pri dodržaní kritéria bezpečnosti a kvality vnútornej klímy s priamym vetraním priestoru podľa rozhodnutia nájomníka. Zavedenie zdieľaného priestoru pre stretnutia spolu s podaním základného servisu je pomerne jednoduchou záležitosťou na realizáciu. Tu by som zdôraznil, že sme analyzovali fyziológiu človeka a jeho spôsob vyrovnávania energie organizmu s vonkajším prostredím, t.j. vnútornou klímou a pochopením fyzikálnych zákonov transportu energie sme zrekonštruovali vnútornú klímu budovy. Sú tu hneď dva zákony prírody. Prvá je fyziológia človeka a druhým je transport energie prostredím. Keď ich zosúladíš, máš riešenie, ktoré rešpektuje zákony prírody. Prax ale verifikuje teóriu. Ak počas pandémie boli budovy obsadené na cca 20% a dnes sú možno na 40 až 60%, v našej budove obsadzujeme posledných 10% voľnej plochy, z čoho zmluvu pred uzatvorením máme na ďalších 7% plochy, t.j. ostane nám voľných cca 3%.
Asi najaktuálnejšou strategickou témou EU je ale téma známa aj ako Green Deal. V súvislosti s rastom cien energií je ohromne aktuálna. Ako by si charakterizoval Dušan túto tému v kontexte spoločnosti?
Nie je to nová téma, len sme jej dali príťažlivejší obal. Budeš prekvapený, ale jednotlivé skladačky celého riešenia je možné vysledovať v modernej spoločnosti až do začiatku 70 tych rokov 20teho storočia, kedy vznikla energetická kríza. Kým sa k nej dostaneme, je nutné ale povedať, že podľa môjho názoru, stratégia Green Deal-u vytvára priestor pre komplexnú transformáciu spoločnosti k spoločnosti založenú na využívaní čistej energie. Ako taká, umožňuje ekonomickú transformáciu spoločnosti a predstavuje jej ekonomický hnací motor. Na druhej strane, ak nebude riešená a realizovaná správnym spôsobom, tak zároveň vytvára v korupčnom prostredí zdroj bezpracných príjmov. Odčerpanie týchto peňazí spôsobí, že spoločnosť bude stagnovať, či skôr nabehne na trajektóriu pádu tak životnej úrovne ako aj kvality života, čo vidíme už dnes. Presne tak, ako boli rozhodujúce peniaze MŽP nezmyselne investované do monitoringu a nič nerobenia vo folklóre bez zásahu v rozhodujúcej miere pre mimovládne organizácie, tak to bolo aj v prípade solárnych a biomasových barónov v energetickom sektore. Správne riešenie transformácie spoločnosti na trvalo udržateľnú spoločnosť musí naraz obsahovať tri základné vrstvy:
- Musí dať nové úžitkové vlastnosti priamo pre občana
- Musí riešiť problémy spoločnosti na lokálnej úrovni
- Musí riešiť problémy globálnej úrovne (v primerane rozmerom projekte)
Zároveň musí byť financovaná z trhu – ekonomický rozsah transformácie je tak mohutný, že dotáciami iba zdeformuješ trh a zničíš reálne riešenie, tak ako to bolo urobené s energetickým trhom cez zákon 309/2009 Z.z. a nadväzujúce vyhlášky URSO. Preto je nutné konštruovať trhy pre jednotlivé dielčie riešenia, pričom tieto trhy musia byť navzájom previazané tak, aby nedošlo ku kolapsu systému. Napríklad trh s energiami nejde riešiť bez toho, aby nebol regulovaný vo vzťahu k životnému prostrediu a trh s budovami a ich transformáciu na energetické obnoviteľné zdroje nejde riešiť bez transformácie energetického a teplárenského trhu.
Kým sa zrejme kriticky vyjadríš k minulým riešeniam, môžeme túto debatu začať skôr pozitívnym spôsobom?
Iste. Už ma poznáš, vyjadrujem sa k veci až potom, keď mám problém dobre preskúmaný a pokiaľ možno experimentálne overený. Transformácia spoločnosti k trvalej udržateľnosti je ohromne komplexným problémom a darmo budeš okolo neho písať teórie – gram praxe Ti dá viac ako tony teórie. Nuž a experiment musí mať primeraný rozmer v praxi, pretože ináč nenájdeš primerané súvislosti a nevieš vypracovať model, ktorý je možné zovšeobecniť a použiť. Jednou z nosných tém transformácie spoločnosti je aj transformácia budovy na obnoviteľné zdroje energie. Súčasťou je aj zníženie energetickej spotreby, t.j. prevádzkových nákladov, čo je jedným z hlavných zistení aj CBRE pre post covidovú éru. Pri riešení tohto problému narazíš na toľko rôznych súvislostí, že musíš mať skutočne multidisciplinárne vzdelanie, aby bolo možné realizovať aplikovaný výskum. Keď už je problém raz preskúmaný, umožňuje vytvoriť nové smery v rôznych oblastiach od urbanizmu a architektúry budov počnúc až po samotnú realizáciu konštrukcií budov a ich technického vybavenia. To však dodnes nie je premietnuté do praxe. Stále sú v bežiacich investíciách budovy s architektúrou a konštrukciou, ktoré skôr vystihujú ego investora ako realizáciu objektu v trvalo udržateľnej konštrukcii a architektúre budovy, zasadenej do urbanistického celku.
Čo bolo teda zadaním a aké boli výsledky?
Ak sme mali pochopiť zadanie, museli sme si ujasniť otázku už v roku 2007, kedy nastúpila hypotekárna kríza v USA: Sú primárnym problémom emisie alebo nedostatok energie? Princíp opatrnosti nám hovoril, že za jednými investičnými peniazmi je potrebné riešiť oba problémy. Nakoniec sa ukázalo, že popri emisiách sme riešili nielen problém spojený s energiami, ale aj problém horúčav a kolapsov z nich a ako je vidno zo štúdií v Japonsku, aj problém spojený so šírením vírusov.
Mám to tak chápať, že ste naraz vyriešili štyri zásadné problémy spoločnosti?
Presne si to vystihol. Problém covid19 prinútil zahájiť výskum aj šírenia vírusov a podmienky ich šírenia v budovách. Prakticky problém vírusov, ale aj tepelných vĺn či horúčav predefinoval kritériá pre architektúru budov a kritériá pre technológie, zabezpečujúce vnútornú klímu. Japonské štúdie najprv cez vizualizáciu ukázali, ako sa šíri aerosol a v ňom vírusy medzi ľuďmi sediacimi za jedným stolom v uzatvorenej miestnosti
Ale zásadné priblíženie problému šírenia vírusu poskytujú výsledky reálneho snímania obrazu šírenia aerosolu v rôznych priestoroch, tak ako ich približuje názorne video pod názvom Koronavírus: Nové fakty o mechanizmu infekcie.
Ak si video prezrieš pozorne, zistíš, že umožňuje postaviť zásadné kritériá pre architektúru budovy, pre jeho konštrukciu a aj pre riešenie technológie zabezpečujúce vnútornú klímu budovy, ale aj pre manažment samotného vnútorného priestoru. Kritériá je možné vyjadriť nasledovne:
- Riešiť vykurovanie a chladenie vnútorného priestoru bez núteného obehu vzduchom
- Riešiť priestor budovy s priamym vetraním cez otvorenie oblokov
- Riešiť priestorovo menšie kancelárie tak, aby interakcia medzi ľuďmi bola minimalizovaná
Tieto princípy vychádzajú z poznania cez vizualizáciu aerosolu. Aerosol produkovaný človekom, potenciálnym prenášačom a šíriteľom vírusov, sa skladá z veľkých a teda ťažkých kvapôčok a z ľahkých mikrokvapôčok. Tie ťažké veľmi rýchlo v priebehu minúty klesajú k zemi. Mikro-kvapôčky sa vznášajú vo vzduchu v uzatvorenom priestore dvadsať minút a viac. A presne tieto predstavujú pre človeka zásadné riziko spojené s expozíciou vírusov. Simulácia ukazuje, že riešenie predstavuje priestor bez núteného vnútorného obehu vzduchu a zároveň priestor s priamym vetraním. Jednoducho otvorenie okna umožňuje vyvetrať mikrokvapôčky v priebehu minúty. Navyše, riziko sa zmenšuje s počtom ľudí v jednom uzatvorenom priestore – kancelárii. Preto tieto kritériá hovoria, že budovy, ktoré:
- majú vnútornú cirkuláciu vzduchu,
- priestory bez možnosti priameho vetrania
- sú osadené radiátorom s konvenčným trans-portom energie cez vírenie vzduchu
- chladenie je realizované núteným transportom chladu prostredníctvom vháňaného studeného vzduchu
- veľkoplošné kancelárie
sú proste budovami, ktoré sú v rozpore s prostredím a vnútornou klímou vhodnými pre človeka. Nakoniec eufemizmus syndróm chorej budovy nie je nič inšie, len smiešne ospravedlnenie pre architekta budovy a konštruktéra technológie zabezpečujúcej vnútorné prostredie budovy. Je to dôsledok toho, že štát a v tomto prípade hygiena si neplní svoju rolu. Tragédiou je, že hlavný hygienik toleruje kvalitu súčasnej vnútornej klímy budov a nerobí opatrenia pre zabezpečenie vnútornej klímy vhodnej pre človeka. Pred pár dňami publikoval docent Celec 5 faktorov, ktoré ovplyvňujú pravdepodobnosť prežitia človeka spojeného s vírusom covid 19 a jeho mutáciami. V prípade budov ide priamo o body 4 a 5 zo zoznamu a nepriamo o bod 3. To je celá polovica z rozhodujúcich faktorov, kde vieme aktívne vplývať na zdravie človeka práve spôsobom konštrukcie budovy a spôsobom realizácie vnútornej klímy.
Popri vírusoch ale riešenie vnútornej klímy zabezpečuje aj odolnosť budovy voči tepelným vlnám a horúčavám. Môžeš to bližšie popísať?
V podstate ide o synergický efekt týchto dvoch problémov. Klimatické zmeny priniesli nárast horúčav počas leta. V lete roku 2010 v EU zomrelo na horúčavy až 30 000 ľudí. Ukazuje sa, že klimatizačné systémy tak, ako sú skonštruované, nie sú riešením z jednoduchého dôvodu, sú v rozpore s našim systémom regulácie teploty. Však to poznáš. Ak v lete prídeš do priestoru s klimatizačným zariadením, po chvíli ťa bolí hlava a strácaš schopnosť pracovať. Ak vyjdeš von, okamžite sa spotíš. Takýto priestor neprerušuje tepelnú vlnu, akumuluje energiu v organizme človeka a po 48 hodinách výrazne narastá riziko kolapsu a dokonca smrti. V prípade budovy na Murgašovej 3, Košice sme zmenili spôsob transportu energie medzi vykurovacím/chladiacim telesom a prostredím z transportu konvenkciou na transport energie sálaním. Tým že sme vykurovacie/chladiace telesá dali do stropu, môžeme nimi aj kúriť a aj chladiť, pričom ani v jednom prípade nedochádza k víreniu vzduchu ako dôsledok gradientu teploty nad povrchom konštrukcií. Z grafu je evidentné, že vo výške dýchacích ciest človeka je gradient teploty temer zanedbateľný a je jedno, či sa jedná o chladenie alebo vykurovanie. U radiátorov dosahuje teplota až 60°C a teda gradient je na úrovni 40 °C, kdežto pri klimatických chladiacich systémoch dochádza priamo k nútenému obehu vzduchu. Podlahový systém je vhodný pre vykurovanie, ale nie pre chladenie, ak má byť v kontakte s podlahou človek. Preto veľkoplošné stropné systémy predstavujú v súčasnosti ideálny systém pre vykurovanie a chladenie budov a je jedno či pre bývanie alebo kancelárskych priestorov. Nevíria vzduch.
To je základný princíp, prečo nedochádza k zvýšenému transportu mikro-kvapôčiek aerosólu a navyše ťažké kvapôčky zostávajú na zemi, prúdiaci vzduch ich nevíri. Po čase biologická aktivita vírusov na zemi zaniká. Čo sa týka mikro-kvapôčok, stačí jednoduché otvorenie okna po ukončení návštevníka v kancelárii a aerosól je v priebehu minúty vyvetraný z miestnosti. Aj keď riziko prenosu vírusu nie je nulové, je minimalizované a tým je zásadne znížená vírusová nálož. To je bod 4 zo zoznamu docenta Celeca. To umožňuje, aby sa organizmus síce s vírusom zoznámil, ale s nízkou náložou a teda jeho kapacita imunitného systému je chránená pred prelomením. Výsledkom je buď priebeh bez klinických príznakov alebo priebeh s ľahkými príznakmi. Čo je dôležité, dochádza k premoreniu evidentne najnižšou možnou vírusovou záťažou, ktorú súčasné technológie budov prirodzeným spôsobom umožňujú, pokiaľ sa nebavíme o čistých sterilných priestoroch. To, o čom sa na verejnosti veľmi nehovorí je, že pandémiu vyrieši premorenie obyvateľstva. Očkovanie predstavuje jednu zo stratégií ochrany organizmu. Vzhľadom na rôzne mutácie vírusu, vedci kladú rad otázok, spojených s reakciami očkovaného organizmu na nové mutácie či kmene vírusu a poukazujú na možné stredno a dlhodobé riziká, zvlášť spojené s možným efektom Antibody-Dependent Enhancement (ADE), ktorý v prípade špecifických mutácií vírusu alebo u iných kmeňov vírusu môže vyvolať zosilňujúci efekt pôsobenia vírusu.
Tým druhým problémom, ktorý je potrebné riešiť, je výmena energie medzi človekom a vnútorným priestorom. Rozhodujúca časť výmeny energie človeka s prostredím sa realizuje cez mechanizmus sálania. Ale od 28 až 30 °C je výmena energie človeka s prostredím už len cez mechanizmus odparovania, teda potením. Ak teda udržiavame cez mechanizmus sálania teplotu vnútornej klímy medzi 21 až 25 °C, telo sa zbaví prebytočnej energie sálaním a vedením a konvenkciou a tým si vyrovná naakumulovanú energiu, ktorú produkuje organizmus.
Pri transporte energie v prostredí kancelárie sálaním nedochádza u človeka k odstráneniu vrstvičky vzduchu nad pokožkou. Naopak, nútená cirkulácia vzduchu klimatického systému odstraňuje ale spoľahlivo túto ochrannú vrstvu vzduchu nad kožou. Jej zmyslom je zabezpečiť správnu informáciu o teplote v priestore a teda správnu informáciu pre reguláciu teploty. Jej odstránením pri rýchlosti vzduchu 0,1 m/s a viac spôsobuje, že receptory majú klamlivú informáciu o teplote v priestore. Pri chladení sa javí, že je priestor chladnejší a teda dochádza k paradoxu – póry organizmu sa uzatvárajú a teplo sa v organizme akumuluje. Pri transporte energie z kapilárnych rohoží sálaním k tomuto efektu nedochádza, vrstvička vzduchu nad kožou sa zachováva a organizmus je správne regulovaný. Pobytom v takýchto priestoroch primeraný čas, je organizmus človeka pripravený na ďalší 48 hodinový cyklus v prostredí tepelnej vlny. Ak je teda pracovník v priestore počas týždňa priemerne 7 hodín denne, každý deň preruší tepelnú vlnu a v piatok je pripravený na expozíciu tepla počas víkendu bez toho aby bol ohrozený kolapsom z tepla. V pondelok príchodom do práce znova prerušuje vplyv tepelnej vlny. Organizmus teda nie je namáhaný teplom a akumuláciou energie v ňom. Je dobre prejsť si video, ktoré názorným spôsobom vysvetľuje celý princíp a klik na Zelenú budovu.
Na obrázkoch nižšie je fotografia uloženia kapilárnych rohoží pod stropom a ich zakrytie kazetami, ktoré vytvárajú funkčné a zároveň estetické riešenie interiéru kancelárií a chodieb.
Z hľadiska uvedených troch kritérií, toto riešenie vnútornej klímy budovy predstavuje riešenie pre užívateľa priestoru. Pri vírusoch a tepelných vlnách rieši dva globálne problémy (zníženie spotreby fosílnych palív a zníženie produkcie emisií), ale je orientovaný ako úžitková vlastnosť pre človeka, ako užívateľa priestoru. Rieši produktivitu práce zamestnanca počas leta a dnes je jasné, že aj počas zimnej vírusovej sezóny – znižuje distribúciu vírusov a znižuje vírusovú nálož. V lete riešenie vnútornej klímy budovy prerušuje tepelnú vlnu a zabraňuje kolapsom z tepla a v extréme chráni pred smrťou z tepla. Lokálnu rovinu je možné vidieť k zníženiu záťaže zdravotného systému a zvýšenie produktivity práce, čo musí zaujímať hlavne zamestnávateľa ale aj samotného pracovníka. Všimni si, termovízna kamera ukazuje, že ide o temer rovnomerné rozloženie teplôt v priestore bez ohľadu na to, či sa jedná o vykurovanie alebo chladenie. Tento systém tvorby vnútornej klímy máme v prevádzke v budove Murgašova 3 Košice od roku 2012, to znamená už desať rokov.
Prvý obrázok zobrazuje snímku termovíznej kamery počas zimnej vykurovacej sezóny pri vonkajšej teplote -10°C, druhý obrázok predstavuje snímok termovíznej kamery počas letnej sezóny pri vonkajšej teplote 33°C.
Vráťme sa k pôvodným zámerom transformácie budovy a to k zmene z fosílnych palív na obnoviteľné energie a riešenie emisií.
Skúmanie obnoviteľných zdrojov energie a ich ekonomických súvislostí je ohromne zaujímavou oblasťou výskumu. V prvom rade si musíš uvedomiť, že budova už nie je len pasívnym prijímateľom energie a nie je už len spotrebič energie, ale je schopná aj energiu produkovať, či už pre vlastnú spotrebu alebo ak je energetický zdroj dostatočne výkonný, tak aj ako energetický zdroj pre externú spotrebu. A tak pripojenie do energetických sústav elektrickej energie a tepla sa mení zo statického spotrebiča na dynamický vzťah, kedy je budova raz spotrebičom a inokedy energetickým zdrojom. To je zásadná zmena postavenia budovy na trhu. Pokiaľ ale distribučné siete túto skutočnosť nereflektujú technicky a legislatívne, vzniká problém, ktorý ekonomicky ničí energetické zdroje budovy. Trvalo mi relatívne dlho, kým som presvedčil zástupcu vedeckej obce, že nie je možné ekonomicky efektívne transformovať budovu, ak zároveň nie sú transformované energetické sústavy. Z hľadiska ekológie a ekonomiky to má ale širšie súvislosti.
Môžeš ekologické a ekonomické súvislosti aspoň načrtnúť?
V 70tych rokoch 20teho storočia došlo k energetickej kríze, ktorú vyvolalo sformovanie OPECu. Jej prvý akt bol – zdvojnásobenie cien energií. Do troch mesiacov od zdvojnásobenia cien ropy energetická kríza prerástla do ekonomickej krízy. Ale producenti ropy nezvýšili ponuku, ktorou by došlo k zníženiu ceny v súlade so zákonom trhu. Ekonómovia zostali v šoku, že prestal platiť zákon ponuky a dopytu a teda že sa cena nevrátila späť zvýšením ponuky na trhu. Tento fenomén nebol renomovanými ekonómami sveta vysvetlený a mnohí, včítane nositeľov Nobelovej ceny, tento problém uzatvorili ako výnimku z pravidla. Ale Schumacher v útlej knižke Small is beautiful ukázal, že v modeloch ekonómov chýba kapitál prírody. Zároveň ukázal, že ekonomická kríza vzniká ako nerovnováha medzi disponibilným kapitálom prírody a ekonomickou činnosťou človeka. Ak sa dostanú disponibilné zdroje prírody do nerovnováhy s ekonomickou činnosťou človeka, tak vyvolajú krízu. Aj preto nebolo možné vyriešiť energetickú krízu 70tych rokov jednoduchým zvýšením ponuky na trhu. Kríza bola riešená 15 rokov znižovaním spotreby prírodných zdrojov, zvlášť energie a drahých kovov cestou nasadenia IT technológií tak, že spotreba energie klesla na polovicu pri jednotke HDP. To je princíp riešenia krízy.
Až niekedy v polovici 80tych rokov bolo možné povedať, že kríza je prekonaná. No a na základe týchto princípov sme riešili aj energetickú spotrebu budovy. Ak to dáš do súvisu s krízou v roku 2008, tak tej predchádzala transformácia trhu s ropou z produkčného trhu na trh špekulačný v rokoch 2002. Tejto transformácii dominovali také banky, ako JP Morgan, Chase Manhattan, Goldmann Sachs či CSFB. V roku 2007 bola dokončená táto transformácia trhu overením finančných nástrojov, ktoré určovali cenotvorbu. Ak určuje cenu produkčný trh, tak je potrebné zmeniť ponuku o 10% počas troch mesiacov, aby došlo k zmene ceny, či už cena ropy ide hore alebo dole. Finančný, alebo ak chceš špekulačný trh má možnosť cez finančné nástroje termínovaných a opčných kontraktov meniť cenu temer na dennej báze. V marci v roku 2008 až 90% všetkých obchodov na trhu s ropou realizoval finančný kapitál a cena ropy išla rapídne hore. Ešte v máji 2008 Miller, šéf Gaspromu mal predstavu, že ropa v roku 2008 dosiahne 200 $ za barel. Nakoniec sa v júni trh zlomil a rapídne pri cene cca 128 $ za barel začal prudko klesať. V podstate dosiahol zdvojnásobenie ceny a presne ako v roku 1970 spustil o tri mesiace krízu na finančných trhoch, ktorú ohlásil finančný krach šiestej najväčšej investičnej banky sveta Lehmann Brothers, čím vznikla kríza na finančných trhoch, ktorá prerástla do ekonomickej krízy v roku 2008.
Naša analýza krízy s vrcholom v roku 2008, ponímaná v širšom časovom rozpätí od roku 1995 ukázala, že sa jedná o krízu hodnôt. Keďže riešením krízy boli štandardné nástroje finančného kapitálu v podobe eufemizmu nazývanom Quantitative Easing, čo nie je nič inšie ako zákonom povolené znehodnocovanie meny a vyvolanie inflácie. V procese zadlžovania štátov a vytvárania ziskov v súkromnej sfére štáty EU sa zadĺžili o 60% a dostali sa na hranicu schopnosti splácania svojich záväzkov. Keďže nedošlo k zmene hodnôt v spoločnosti, kríza sa zákonite vrátila a je hlbšia. Priam symbolicky krízu ohlásil analytik Goldman Sachs Jeff Curie, keď začiatkom februára 2022 oznámil: “došli molekuly“, čím mal na mysli, že na trhu nie je dostatok prírodných zdrojov.
Kedy ste začali s projektom?
Ak kúpiš budovu a nebudeš postupne riešiť problém hneď od začiatku, t.j. tesne po nákupe, tak jedného dňa už nestihneš vytvárať zdroje na obnovu budovy – spotrebuje ich rast cien energie. Preto hneď od prvého roku došlo postupne k obnovovaniu konštrukcie a jednotlivých prvkov budovy a energetických zdrojov. Od roku 1996 (ako referenčný rok) sme postupne znížili spotrebu energie o 80% a produkciu emisií o 90% a viac. V zásade ide o absolútne znižovanie tepelných strát budovy zmenou opláštenia a výmenou okien, ale to nestačí. Došlo k zmene energetického zdroja na energetický zdroj tepelného čerpadla, ktoré nám dodáva energiu tepla a chladu v celoročnom pomere 6 až 7 t.j. z dodanej elektrickej energie 1 kWh energetický zdroj zabezpečuje dodávku tepla približne 4,5 kWh a chladu od 12 do 15 kWh, čo celoročne dáva spomínaných 6 až 7 kWh na jeden spotrebovaný kWh elektrickej energie. Tento parameter je zaujímavý tak pre majiteľa budovy ako aj pre spoločnosť, ale pri raste cien energií aj pre nájomníka, ako užívateľa budovy. Dnes vidíš, že je zaujímavý aj pre štát z hľadiska znižovania dovozu fosílnych palív ako aj na globálnej úrovni znížením spotreby fosílnych palív. V týchto parametroch už budova spĺňa kritériá roku 2050 tak, ako ich definovala EU.
Ako prebiehal aplikovaný výskum a vývoj?
Problém som riešil na systémovej úrovni od roku 2005. Bolo potrebné overiť, či energetický zdroj vody má dostatočný výkon, čo sa experimentálne potvrdilo. Tým boli stanovené kritériá pre tepelné čerpadlo. Tam sme narazili na problém – tepelné čerpadlo pre radiátory muselo dodávať vodu o teplote 50 až 60 °C a vtedy malo životnosť tak 10 rokov. Až keď som objavil kapilárne rohože a iný spôsob vykurovania s teplotou 28 až 32°C a chladenia 18°C a viac, začal dávať projekt technický a ekonomický zmysel. V prvom rade zníženie teploty na vykurovanie z 60°C na polovicu spolu s primeranými technologickými prvkami systému zdroja umožnili zvýšiť životnosť zdroja na 40 rokov, t.j. predĺžiť štvornásobne životnosť a tým vytvoriť racionálne podmienky pre ekonomické riešenie systému. Zároveň vyriešenie jedného a toho istého energetického zdroja studne vody na vykurovanie a chladenie vytvorilo podmienky pre zmenu spôsobu transportu energie na sálanie s efektami popísanými vyššie pre riešenie vnútornej klímy budovy. Ale dva roky mi trvalo spolu s kolegami, kým sme mohli uzatvoriť prípravy systémového riešenia a správne formulovať problém. Ak by som ich zanedbal, nebola by šanca na úspešné riešenie.
Mal si aj nejaké kritériá, ktorými si sa riadil?
Je zrejmé, že systémová úroveň je rozhodujúca. Ak raz zle sformuluješ zadanie, ako môžeš očakávať dobré riešenie? Pri technických riešeniach existuje niekoľko kritérií.
Tým prvým je jednoduchosť. Ak by systémové riešenie bolo komplikované, tak máš problém ho skonštruovať, následne spustiť prevádzku a problémom je aj udržanie takého systému v prevádzke. Proste prevádzka bude poruchová a investičné náklady a náklady spojené s udržaním prevádzky sú nad racionálne kritériá ekonomiky.
Druhým kritériom je, že použité technológie musia byť síce špičkové, ale, a to je podstatné, trhom overené. Tým sa znižuje riziko spojené s funkčnosťou a spoľahlivosťou zariadenia. Aj preto výber dodávateľa tepelného čerpadla trval temer rok, kým dodávateľ splnil požadované kritériá kvality a spoľahlivosti. Oplatilo sa, s odstupom času môžem povedať, že sme zvolili pravdepodobne technologickú špičku. Ak by som nemal sabotáže našich priateľov zo spravodajských služieb, tak dodnes pravdepodobne nemám poruchu na čerpadle. Extrémne jednoduché riešenie zároveň zabezpečilo dlhodobú bez poruchovú prevádzku tepelného čerpadla a celej sústavy tak v zime ako aj v lete.
Tretím kritériom je, že musíš samostatne riešiť teplo a samostatne elektrickú energiu. To neznamená, že ich nemôžeš riešiť paralelne, ak to technológie dovolia.
Štvrtým kritériom je, že najprv musíš znížiť absolútnu spotrebu energie a až následne ju meniť za obnoviteľný zdroj. Opačný postup je technický a hlavne ekonomický nezmysel. Môže sa stať, že výkon OZE zdroja neumožní vymeniť energiu z fosílnych palív, ktorú následne aj tak ušetríš.
Piatym kritériom je prioritné riešenie tepla a sekundárne riešenie elektrickej energie.
Šiestym kritériom je otvorenosť sústavy tak, aby bolo možné do nej postupne implementovať nové technológie, riešiace nielen energetické zdroje, ale aj ich ďalšie využitie v službách ako je zabezpečenie ostrovnej prevádzky pre energetický zdroj elektrickej energie s orientáciou na zásobovanie energiou osobnú automobilovú dopravu v podobe elektrických automobilov či lokálnou produkciou vodíka. Pre rozhodovací proces je potrebné skúmať znalostné krivky jednotlivých technológií. Pri takto stanovených kritériách je možné postupne transformovať budovu na budovu s temer nulovou spotrebou energie až po budovu s plusovou bilanciou energií s distribučnými sieťami, t.j. budovu, ktorá dodáva viac energie ako sama spotrebuje.
Týchto šesť základných kritérií pre rozhodovanie je nutné doplniť o ekonomické kritériá investičnej návratnosti, ktoré následne ale stanovujú, ako je potrebné riešiť konštrukciu a reguláciu energetického trhu.
Ekonomické kritériá by mali byť predsa ale nosnými kritériami pre rozhodovací proces. Neboli?
Z iniciatívy predsedu hospodárskeho výboru NR SR vzniklo združenie pozostávajúce z TU Košice, STU Bratislava, EU Bratislava a spoločnosti HONORS, a.s., ktoré si do vienka dalo aj výskum ekonomických parametrov transformácie pre prechod spoločnosti na obnoviteľné zdroje energie. Popri technických riešeniach úloha znela aj vyriešiť ekonomické parametre procesu. Ukázalo sa, že jadro riešenia predstavuje spoločenská hodnota emisií, ktorá je schopná parametrizovať energetické zdroje a zaistiť v svojich dvoch vyjadreniach konštrukciu energetického trhu a poskytnúť nástroj na reguláciu. Vypracovaná znalostná krivka emisií určuje efektívnosť vynaložených peňazí a poskytuje transformačný nástroj na reguláciu trhu.
Takže cieľ ste splnili…..
Ale áno. Ročne šetríme približne 400 ton emisií v porovnaní s rokom 1996. Viac ako 90%. Len to nie je nikde ekonomicky zhodnocované. Na rozdiel od zákona 180/2005 Sb. v ČR, ktorý umožnil platby štátu za ušetrené energie popri systéme feed in tariff, v SR zákonodarca túto možnosť v zákone 309/2009 Z.z. neumožnil. Vezmi si, od roku 2008 je to už cca 6000 ton. Čo sa nám ale zhodnocuje je zníženie spotreby energie na vykurovanie a chladenie o viac ako 80%. To ale investíciu samo o sebe nezaplatí. Transformáciu je schopný zaplatiť trh, v ktorom je správne implementovaná spoločenská hodnota emisií, čo je svojou povahou ekonomická externalita. Nezmyselný trh zavedený na ekonomickú externalitu v EU má charakter korupčného systému, čo nakoniec dokazuje aj jeho volatilita a sprevádzajúce škandály. V SR je to známa emisná kauza, ktorú nám vyrozprával minister Počiatek u generálneho prokurátora Trnku, alebo na úrovni EU, kde sú známe informácie o špekulatívnych obchodoch s emisiami, zúčtovanými kdesi v Dubayi. Debatu Trnku s Počiatkom nájdete na adrese
Na grafe máte ale aj ďalšie technológie. Ako postupujete ďalej?
Zo znalostnej krivky solárnych panelov bolo v roku 2010 jasné, že okolo roku 2020 by sa technológia fotovoltaických panelov mohla posunúť do 40%tnej účinnosti. Zároveň cena by sa mala zmestiť do bežných kritérií investičnej návratnosti. Vtedy viete zásadným spôsobom lepšie využiť vzácnu plochu strechy budovy na osadenie panelov. Nám vyšla optimálna produkcia 200 MWh elektrickej energie ročne, čo v kombinácii s energetickým zdrojom studne znamená vytvorenie kombinovaného energetického zdroja, schopného dodávať dvojnásobok energie ako je samotná spotreba budovy – transformovali by sme budovu do bilancie, kedy sa budova stáva dodávateľom energie – Plus Energy Building. K tomu ale je potrebné využiť posun pri spotrebe svietidiel a implementovať individuálne meranie spotreby elektrickej energie a tým motivovať spotrebiteľa k šetreniu. Tento projekt sa dá realizovať od rozhodnutia po realizáciu možno za pol roka v prípade dostatku investičných zdrojov. No a posledným projektom je zásobovanie elektromobilov elektrickou energiou, poprípade výroba vodíka.
Ako by si zhodnotil Tvoj projekt z pohľadu spoločenských cieľov a z pohľadu systému hodnôt, ktorý navrhuješ a aplikuješ v praxi?
Ak budeš hodnotiť dosiahnutý stav transformácie budovy, tak je to aplikácia výlučne zákonov prírody. Smernica EU, ktorá určuje parametre a vecné posudzovanie stavu budov bola sformulovaná na podklade 400 rôznych budov transformovaných na obnoviteľné zdroje energie. Podľa môjho názoru je spracovaná špičkovo a aj keď je náročná na pochopenie, pri podrobnom štúdiu nájdeš jej harmóniu a správne vecné vyjadrenie včítane fyzikálnych parametrov. U nás bola často pod vlnou kritiky, lebo nevyhovovala mnohým developerom, orientovaným na rýchly zisk. Ale zníženie spotreby fosílnych palív a ich nahradenie obnoviteľným zdrojom energie priamo nachádzajúci sa na pozemku budovy, poskytuje rast slobody pre investora. A to je základná hodnota diskutovaného systému hodnôt. To, čo ale nie je zabezpečené, je spravodlivosť. V extréme je možné ukázať, že cez feed in tariff ako povinné platby, dostávajú niektorí investori po prepočítaní aj 2 800 € za 1t emisnej povolenky. Ja, čo som ušetril 6000 t nedostávam nič. Proste nie sme si v súťaži rovní a systém teda nie je spravodlivý. Ja si nemám ako vybojovať slobodu vlastnou prácou, lebo korupčníci vo vláde a parlamente riešili zákon 309/2009 Z.z. ako zákon pre vybratú partiu ľudí a narobili ohromné škody na hospodárstve SR. Však čo je to za ekonomika, ak sa všetci skladáme 2 800 € na jednu emisnú povolenku a potom to štát v známej emisnej kauze predá za 5€? Majitelia Kocúrkova sa môžu prísť učiť k našim ľavičiarom. To, čo nevyhovuje je organizácia energetického trhu, čo je možné nazvať rovno ekonomickou sabotážou. Ale to už presahuje cieľ tohto nášho rozhovoru, aj keď je to vysoko aktuálna téma. Tak si energetický trh nechajme na ďalšiu debatu.
Dušan, ďakujem za rozhovor.
Moderný interiér chodieb budovy
Súčasný a budúci exteriér budovy
Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN: SK80 7500 0000 0040 1415 4359
Platená reklama: spoločnosťou HONORS, a.s.
Zanechajte nám komentár