MLADÁ GENERÁCIA A SYSTÉM HODNÔT – ZELENÁ BUDOVA V KOŠICIACH
V našej poslednej diskusii sme sa venovali demokracii a jej definícii. Keď som si dal do ChatGPT5 definíciu demokracie podľa tvojho textu, tak ako si ju skonštruoval, umelá inteligencia skutočne našla Tvoje meno ako autora tejto definície. Čo predchádzalo tomu, že si sa odhodlal na vytvorenie podľa všetkého originálnej definície demokracie?
Boli to práce na rôznych spoločenských systémoch, ako je dôchodkový systém, energetický trh, zelené budovy a stavebný sektor, kapitálový trh alebo ekologické systémy lesa ale aj zdravie a medecína ako taká. V zásade išlo o uplatňovanie systémových nástrojov na praktické riešenia spoločenských systémov s použitím nástrojov systémovej analýzy. Až keď sa pokúsiš vyriešiť dva a viac spoločenských systémov, začne sa ukazovať, že je to systém hodnôt, ktorý umožňuje uvažovať nad jeho zovšeobecneným vyjadrením a v mojom prípade z troch základných hodnôt zostaviť vyššie uvedenú definíciu. Ak by som mal určiť, kedy som v skutočnosti začal pracovať nad touto definíciou, potom by som v kľude určil rok 1999, kedy som začal riešiť transformáciu sociálneho a dôchodkového systému.
To je neuveriteľných 25 rokov. Ďaleko viac, ako sa vyznal Usain Bolt. Prečo tak dlho?
V podstate ide o náročnosť témy, ktorú riešiš. Bolo zaujímavé zistiť, že ani Karol Marx nevytvoril definíciu demokracie, minimálne to nevie zistiť ani umelá inteligencia. Ak by si bol politológ a možno filozof a snažil si sa vytvoriť nejakú novú definíciu demokracie z poznania predchádzajúcich definícií, asi by to bola náhoda, aby si sa trafil do nového textu, ktorý má zmysel. Ja som na to išiel analyticky. Takým impulzom boli dva podnety. Overoval som si, nakoľko je možné chápať index korupcie CPI TI ako rizikovú prirážku v oceňovacích modeloch. Druhým impulzom bola publikácia docenta Horského Politické hry z roku 2016 a jeho odkaz na práce De Mesquita a Smitha. Keď som si ich zadovážil, potvrdilo sa mi, že mám k dispozícii dobrý analytický materiál založený na faktoch a ich rozboroch. Je zaujímavé, že ani títo autori nevytvorili svoju definíciu demokracie. V zásade môžem povedať, že mi trvalo 25 rokov poctivých analytických prác, ktoré mi umožnili vytvoriť pokus o definíciu demokracie, ktorá v sebe zahŕňa nové poznanie spoločnosti, nové poznatky o človeku a chápať limity človeka a spoločnosti. To neznamená, že je to konečná definícia.
Už súčasná diskusia na sociálnej sieti posunula túto definíciu tak, že zovšeobecnila kritériá a z kritérií ekologických systémov sa transformovala na kritériá v podobe zákonov prírody a to fyzikálnych, biologických a evolučných a zákonov viery vyjadrených pojmom transcedentné zdroje práva, ktorý zaviedol ústavný právnik Zdeněk Koudelka. Tak ako sa vyvíja spoločnosť, tak sa bude vyvíjať aj definícia ideálnej spoločnosti, ktorú chápeme pod pojmom demokracia.
Z prehľadu v tabuľke ďalej vidíš, že nové definície neprichádzajú často a navyše nie sú založené na tom, že by nahrádzali predchádzajúce definície. Moja definícia je založená na obsahu pojmu demokracie, pričom ak moc zaistí obsah, je nezaujímavé, aká je forma moci. Proste pri mojej analytickej definícii som odišiel od dogmy, že forma demokracie určuje jej obsah. A presne na túto myšlienku ma nasmeroval De Mesquito a Smith v publikácii Dictator´s Handbook (Príručka diktátora).
Pán Bystriansky ma motivoval aj k definícii slobody. V podstate je určená rekurentne, pretože sloboda spoločnosti je produktom demokracie. Je evidentné, že určite existujú aj ďalšie definície demokracie, jednou z nich je v podstate aj index demokracie, ktorý má ambíciu cez 60 ukazovateľov merať stav demokracie v spoločnosti. Rozhodujúca časť parametrov má ale subjektívny charakter. V prípade Kanady významný nárast korupcie z 91 bodov na 75 ale nie je úmerne zaznamenaný v poklese demokracie. Subjektívny charakter sledovaných parametrov v prípade Kanady umožňuje držať index demokracie hodnotený cez formu, hoci obsah poklesol na hranicu slobody spoločnosti.
Poskytuješ pekný príklad, že riešiteľ musí byť trpezlivý a musí si stanoviť strategické ciele. Máš aj iný príklad dlhodobej systematickej práce?
Riešenie každého jednotlivého spoločenského systému mi trvalo od 4 rokov ako minimum po 12 rokov, čo bol prípad zdravotného systému. V zdravotnom systéme je problémom pochopiť jeho špecifikum. Ak nerozumieš dostatočne hlboko medecíne, darmo budeš ekonóm či právnik, nemáš šancu riešiť takýto zložitý systém. Zároveň bez overenia v praxi vedomosti sú to len teórie (knowledge) a nie znalosti (wisdom). V relácii Slobodného vysielača Okno do duše zo dňa 13. decembra 2023 pod názvom Systém hodnôt kresťanského sveta“ podal výpoveď o svojom spôsobe liečby chronickej choroby Ing. Ján Slivinský. Odvtedy som pomohol už pár ľuďom z kritických stavov. Ak sa vrátim k niečomu hmotnému, tak takým dlhodobým projektom je transformácia administratívnej budovy v Košiciach na budovu, ktorá spĺňa kritériá budov definovaných EU pre rok 2050.
Už sme dvakrát priniesli informácie o spôsobe riešenia transformácie tejto budovy smerom na Zelenú budovu vyhovujúcu kritériám Green Dealu. Na samotný projekt Green Deal je v súčasnosti ohromné množstvo kritiky. Čo si o tom myslíš?
Ako vieš, každá vec sama o sebe nie je ani dobrá a ani zlá. Rozhoduje kontext. Nuž a kontext, tak ako ho odprezentovala a realizuje Európska komisia je jedna veľká ekonomická a spoločenská katastrofa. Nepoznám v histórii, aby sa na externalitu (emisie CO2) vytvoril trh. Predsa externalitu nik nepotrebuje, skôr je potrebné transformovať produkt, ktorý vytvára externalitu. Nielenže je to vecný nezmysel, ale dokonca ani len regulátor nebol schopný nastaviť podmienky umožňujúce zmysluplné investovanie. Vysoká volatilita takéhoto pseudo trhu je dôsledok toho, že ide výlučne o špekuláciu, čo poškodzuje subjekty, ktoré sa povinne musia tohto systému zúčastňovať. Miesto transformácie je tu pseudo trh, ktorý nemá ako rešpektovať ponuku a dopyt, t.j. nie je to produkčný trh poskytujúci informáciu pre investora, ale špekulačný pseudo trh naviazaný na energetický trh vytvárajúci podmienky pre bezprácne zisky špekulanta.
Výsledok je ožobračovanie ľudí, čoho sme sa dotkli v článku Demokracia – Slovensko sa rozhodne. Zároveň nasadzovanie elektromobility je skôr hurá spôsob ako premyslený plán s primeranou stratégiou. Tempo inovácie je ale tak vysoké, že mení pravidlá na trhu s elektromobilmi za pochodu. Novo ohlásená batéria na báze grafénu z Číny sľubuje štvornásobok hustoty energie na jednotku objemu a významné zrýchlenie nabíjania na úroveň času tankovania palív. Sú to inovácie a technológie, ktoré kompenzujú významný pokles slobody u súčasných typov lítiových batérií použitých v automobiloch. Navyše, uhlíku je dostatok aj keď technológia výroby je v súčasnosti náročná… dokedy? To bude meniť aj otázku zásobovania budov energiami.
Súčasné riešenia fotovoltaických zdrojov sú ekonomicky neudržateľné a bez prepojenia na energetickú distribučnú sieť by asi nefungovali, nehovoriac o dotáciách, na ktoré sa skladajú všetci spotrebitelia energie. Pokiaľ ekonomika z rozsahu zabezpečí lacné úložiská z grafénových batérií, potom je možné uvažovať o ostrovných prevádzkach budov a tým znížiť nároky na centrálne energetické zdroje a na špičkovú energiu. Máme cez 1000 MW inštalovaného výkonu špičkových elektrární Čierneho Váhu, Liptovskej Mary, Dobšinskej elektrárne a elektrárne Ružín s využitím v roku 2024 priemerne denne cca 1,37 hodiny, hoci sú projektované na priemer 6 hodín denne. Prax ukázala, že vystavanú kapacitu na úrovni 4 hodín denne nevieme predať ani do zahraničia. S novými technológiami batérií a fotovoltaických panelov bude potreba takýchto elektrární skôr klesať ako narastať. Je skutočne otázne, na základe akých podkladov je odôvodnená investícia do prečerpávacej elektrárne Málinec, ktorá má mať výkon až 2 400 MW, dvojnásobok súčasného inštalovaného výkonu? Navyše, prečo to má financovať štát a teda brať na seba riziká, ktoré sú viditeľné už dnes?
Popísal si negatívnu stránku Green Dealu. Ale budova spoločnosti HONORS a.s. predstavuje skôr pozitívnu stránku. Aký je posledný vývoj v transformácii a prevádzke tejto administratívnej budovy v Košiciach?
Vývoj trhu s komerčnými budovami je poznačený fenoménom home office, rastom cien energií, vody a odvozu odpadu a sprevádzaný rastom daní t.j. významným rastom nákladov buď nákladov spojených s budovou ako takou alebo s poskytovanými službami. Mnoho komerčných budov sa dostalo do situácie, že tržby nedosiahli kritickú hodnotu a tak sa ich majitelia často rozhodli pre prestavbu na byty. Tri skutočnosti spôsobili, že trh zareagoval na naše ponuky a to:
- Primeraná základná cena nájmu a jej predvídateľný rast s výškou inflácie
- Významne vyššia úroveň poskytovaných služieb a to:
- Odolnosť budovy a poskytovaného priestoru voči horúčavám
- Odolnosť budovy a poskytovaného priestoru voči šíreniu vírusov so zamedzením ich opakovanej expozície
- Významne sme znížili produkciu emisií o 90% oproti roku 1997
- Významne sme znížili spotrebu primárnych energií o 80% v porovnaní so stavom v roku 1997 tak, že budova dosahuje kritériá A0 vyhlášky o hospodárnosti budov
- Zachovali sme maloplošné kancelárie, čo je súčasný trend kvôli zvýšeniu produktivity práce zvlášť v oboroch s vyššou pridanou hodnotou a eliminuje všetky negatíva veľkoplošných kancelárií, akými sú šírenie hluku, šírenie vírusov a stratu individuálneho pracoviska s možnosťou koncentrácie jednotlivcom.
- Maloplošné kancelárie majú nasledovné výhody:
- Rozloženie rizika medzi viaceré subjekty
- Umožňuje flexibilne zoskupovanie kancelárií ak je záujem o viac priestorov jedným subjektom
- Budova spĺňa štandardné parametre ako je poloha a dostupnosť dopravnej infraštruktúry a infraštruktúry centra mesta
Kým bod dva chráni zdravie a produktivitu práce nájomníka, bod 3 a 4 zaisťuje primeranosť ekonomických nákladov aj pri raste cien energií z fosílnych zdrojov. Sú to rozhodnutia, ktoré viedli k transformácii budovy na trvalo udržateľné riešenie cestou postupnej adaptácie budovy tak, ako išiel rozvoj technológií. To ale musí rešpektovať aj potreby trhu a zákazníkov. Správny prístup k našim klientom je ocenený v mnohých detailoch tak, že prax ukázala, že máme k dispozícii na prenájom posledných 40 m2 štandardných kancelárskych priestorov.
Naša spoločnosť pokračuje v primeraných investíciách tak, aby budova poskytovala nielen štandardné ale aj nadštandardné služby novej kvality vnútorného prostredia, čo naši klienti oceňujú. Prelomom v technológiách sú informácie spojené s grafénovým typom batérie, ktorá dosahuje štvornásobnú hustotu energie v porovnaní s lítiovou batériou a navyše je založená na uhlíku, čo je bežne dostupný prírodný zdroj. Táto inovácia umožňuje zahájiť realistické prístupy pri riešení ostrovnej prevádzky lokálneho fotovoltaického zdroja a tým vyriešiť problém ukladania elektrickej energie priamo v mieste spotreby. Aj z toho dôvodu je asi vhodné do koncepcie rozvoja energetiky zapracovať tento spôsob riešenia energie nielen pre budovy ale aj pre rozvoj elektromobility. Ak problematiku riešite v plnom rozsahu a súvislostiach, nakoniec viete vyriešiť stratégiu investícií v čase. Princípom ale je, že investujete do trhom overených špičkových technológií. Tým sa vyhnete riziku aplikovaného výskumu spojeného so selekciou sľubných technológií. Aj preto je naša transformácia budovy od roku 1997 naplánovaná do roku 2030 s realizáciou ďalšieho lokálneho fotovoltaického zdroja, ktorý umožní produkovať približne dvojnásobok energie z OZE, ako potrebuje samotná budova. Prebytky energie je možné umiestniť na trh pri dobíjaní aut alebo pri vykurovaní vedľajších budov.
To je úplne iný prístup, ako to počujeme od politikov. Raz presadzujú zelenú energiu hlava nehlava a zas ju zatracujú v podstate cez extrémne stanoviská. V čom vidíš problém, že takto dopadajú politici?
Je tu hneď niekoľko problémov. Technológiám musíš rozumieť. Žiaľ sú založené na detailoch a ak nepochopíš detail, nemáš ako poskladať ucelený a zmysluplný systém. Bez reálneho experimentu to ale nejde. A ten trvá roky. Čo sa týka transformácie budovy, moja osobná rola bola dvojaká. Musel som rozhodovať o riešení na systémovej úrovni a následne o investíciách. Prioritne bola ale systémová rovina úvah a riešení. Pri rozhodnutí o úsporách energií cez zateplenie a výmeny okien rozhodovanie bolo jednoduché a skôr bolo limitované finančnými zdrojmi. Vychádza z poznania, že najlepšie riešenie je to, ktoré nepotrebuje energiu, t.j. išlo o absolútnu úsporu energií. Ale už pri nasadzovaní OZE zdroja tomu predchádzali dva roky prác na systémovej úrovni od roku 2004 až do roku 2006, kým padlo rozhodnutie do vybudovania OZE zdroja a jeho spustenie v roku 2007 do prevádzky.
Ak neriešiš na systémovej úrovni podstatné detaily, tak konečné riešenie je buď prevádzkovo nákladné alebo sa rovno rozsype. Impulzom bolo poznanie, že je k dispozícii systém veľkoplošného vykurovania a chladenia, ktorý zníži vykurovaciu teplotu tak, že sa životnosť tepelného čerpadla predĺži z 10 na 40 rokov a investície naberú na zmysle. Navyše, mení sa kvalita vnútorného prostredia tak, že pobyt v takomto prostredí poskytuje odolnosť voči horúčavám v lete a odolnosť voči expozícii vírusmi, čo rieši zdravie a produktivitu práce počas celého roka. Našim výstupom popri experimente s budovou boli publikácie na konferenciách a v časopisoch a vedecké a pedagogické knihy ale zároveň sme mali možnosť cez tento experiment navrhnúť transformáciu energetického trhu. Pokiaľ by sa bola realizovala, výsledkom by bola nízka cena elektrickej energie a primeraná cena tepla. Žiaľ, korupcia spôsobila súčasný stav vysokých cien, z ktorých sa štát akoby nevedel či skôr nechcel dostať. A tak tu máme infláciu a pokles životnej úrovne. A k tomu extrémne politiky raz nezmyselnej podpory doplatkov k cene elektrickej energie a druhý raz opačné stanoviská negujúce zelenú energiu, ktoré budú opäť pôsobiť negatívne v ekonomike spoločnosti.
Aké ale majú možnosti mladí ľudia? Skepsa v generácií mladých ľudí sa už prejavuje ich odchodom a hľadaním si lepších príležitostí v zahraničí. Štát nerobí zásadné zmeny a tak mladý človek stráca svoj zmysel života na Slovensku, zvlášť ľudia so vzdelaním, ktoré vedia uplatniť na trhu.
V podstate sa rozvoj spoločnosti presúva viac a viac do realizácie produktov cez vysokú pridanú hodnotu, pokiaľ možno v nehmotnej povahe. To si vyžaduje ohromné vedomosti, ktoré sa vyjadrujú ako nehmotné aktíva ich nositeľov. U nás ale nie sú zaplatené, skôr ich systém tomu človeku ukradne. Vezmi si, že investuje rodina do špičkového vzdelania dieťaťa a očakáva, že jeho vedomosti sa zhodnotia. Zamestná sa a nakoniec mu vysvetlia, že jeho riešenia s nízkymi nákladmi nikoho nezaujímajú, lebo sa nedá zo zákazok so štátom realizovať „malá domov„, čo je eufemizmus premiéra na korupčný úplatok. To je malá korupcia. Tá veľká je priamo premietnutá do zákonov alebo do ich účelových interpretácií. Výsledkom je, že nehmotné aktíva nemá ako v podmienkach Slovenska vyštudovaný mladý človek uplatniť a teda vytvoriť si podmienky pre založenie rodiny. Mnohí to vzdali a odišli.
V poslednom čase v médiách prešla informácia, že šéf spoločnosti Meta ponúkol vývojovým pracovníkom v oblasti umelej inteligencie zmluvy, kde súčasťou ponuky boli bonusy v rozsahu 100 miliónov, 300 miliónov a hovorí sa až o extrémnej ponuke jednej miliardy USD. Ako máme chápať tieto informácie?
Nehmotné aktíva týchto pracovníkov sú tak vysoké, že investor očakáva, že mu vytvoria produkt, kedy sa mu investície vrátia do dvoch rokov a minimálne trikrát. Sú to výnimočné ponuky a vyplýva to zo skutočnosti, že dnes si ľudia zaplatia za používanie umelej inteligencie povedzme 20 až 50 € mesačne a hlavne, ak máš produkt výnimočnej kvality, trhom je celý svet. Ak by si produkt kúpilo 10 miliónov ľudí, tak máš príjem mesačne 200 až 500 miliónov €, čo pri počte aktívnych užívateľov Facebooku 3 miliardy je to 0,3% a teda ide o realistický odhad. A tak v reálnom trhovom prostredí je aj schopnosť pracovať a vytvárať hodnoty aj ocenená a ľudia nemusia ani kradnúť a ani podvádzať.
V článku Demokracia – Slovensko sa rozhodne si ukázal vzťah medzi korupciou a stavom spoločnosti. Keďže si pracoval na II. pilieri, poznáš detaily a ukázal si, že medzi výškou HDP a stupňom korupcie existuje dokonca kauzalita. Ako by vyzeral II. pilier, keby nebolo prijaté riešenie pána Ľudovíta Ódora, ale realizoval by sa Váš návrh?
Keď NBS urobila porovnávaciu štúdiu výnosov II. piliera dôchodkového sporenia s fondami z Kanady, Nového Zélandu a Nórska, museli skonštatovať, že pokiaľ by výkonnosť fondov bola rovnaká, tak pri majetku 11 miliárd € by mali fondy ďalších 11 miliárd € , teda o sto percent viac. Tieto vedomosti sme mali už v rokoch 2000 a 2001, t.j. že je potrebné pracovať v režime analýz očistených o infláciu a navyše systém, ktorý modelovo použil Ľudovít Ódor tzv. Chilský model bol v zmysle stanovených kritérií vyhodnotený ako najhorší. Keď preložíš túto informáciu NBS do takejto analýzy zistíš, že fondy ako napríklad Kanadský fond II. piliera majú ročný výnos 5% nad infláciu. Ak vieš, že zhodnotenie investície o 1% nad infláciu vytvára 20% hodnoty v 40 ročnom časovom intervale, tak je to presne ročne 5% nad infláciu, čo zhodnocuje aktíva v 40 ročnom horizonte o 100%.
Preto je možné tvrdiť, že aktíva II. piliera sú zhodnocované do výšky inflácie, t.j. odvody si zachovávajú hodnotu, ale sa nezhodnocujú. Ak vieme z analýz Országhovcov a Stiglitza, že priemerný dlhodobý výnos pracovnej sily je 2 až 3% tá nad infláciu ročne, potom je možné tvrdiť, že II. pilier vytvára stratu pre sporiteľov v porovnaní so systémom Sociálnej poisťovne o 2 až 3% tá ročne, čo je cca 20% z celkového dôchodku. Aj preto som v roku 2002 na medzinárodnom seminári organizovanom veľvyslanectvom USA a naším ministerstvom svoj príspevok nazval primerane symbolicky „Bude z občana SR nevoľník odvádzajúci povinne desiatok modernému feudálovi v podobe správcu dôchodkového systému?“ Všimni si, bolo to temer tri roky pred zavedením II. piliera, čo sprevádzala reklama sľubujúca Švajčiarske dôchodky. Rozbory hovoria, že občania nedostali potrebné informácie pre svoje rozhodovanie a teda bola obmedzená sloboda ich rozhodovania. A tak prišli o majetok v podobe svojho dôchodku. Navyše je to spojenie súkromného kapitálu a štátu, ktorý vytvoril na to zákon, t.j. inštitucionalizoval korupciu do zákona. To je presne definícia obsahu liberálneho fašizmu, ktorý obmedzí občana v slobode rozhodovania a štát v spojení s kapitálom pripraví občana o majetok. V prípade fašizmu štát v spojení s kapitálom občana nielen pripraví o majetok ale aj o život.
Ak sa zameriaš na obsah, ďaleko ľahšie pochopíš definíciu pojmu fašizmus, ako keď sa budeš zaoberať jeho formou a 16timi znakmi Umberta Eca. Ktorýkoľvek politik ti zamotá hlavu až nakoniec zistíš, že tomu nerozumie ani on sám. Čo je tragédia pre spoločnosť je, že mladý človek má za vzor úspešného politika Ľudíta Ódora, či už bol vo funkcii viceguvernéra NBS, predsedu vlády či poslanca v Európskom parlamente. Je to v podstate vzor mladému človeku, ktorý mu vytvárajú médiá, hoci k dnešnému dňu jeho riešenie v podobe II. piliera vykazuje stratu 18 miliárd € v porovnaní s riešením, ktoré sme ponúkli a overil som si ho v Kanade. Nie je žiadny div, že má Progresívne Slovensko tak významnú podporu v spoločnosti – mladý človek má predstavu, že stačí tárať, mať konexie a byť v politickej strane a stane sa úspešným v živote – ja len dodávam, na úkor spoločnosti. Nakoniec Michal Šimečka, predseda PS už v roku 2021 presadzoval povinné očkovanie vakcínami mRNA. Ilúziu, ktorú vytvárajú médiá pre politikov Progresívneho Slovenska je program, ktorý sa pohybuje svojim obsahom v spektre liberálneho fašizmu až fašizmu ak ho hodnotíš obsahovo.
Máme to v kultúre. A je jedno, či vezmeš ekológiu, biológiu medveďa, alebo napríklad program legalizácie drog, ktorý poslanec Jaroslav Spišiak posunul do legalizácie všetkých drog. https://www.facebook.com/watch/?v=261997666157254 Ako keby výsledky operácie s drogami v Číne neboli známe. Pod pojmom progres je možné obsahom vidieť čistú anarchiu spoločnosti. Boris Zala ide ešte ďalej. V kontexte historického exkurzu ľavice tvrdí, že v systéme hodnôt sloboda – rovnosť- spravodlivosť ľavica má svoj program založený na slobode-rovnosti-progrese, t.j. posúva spravodlivosť v hierarchii nižšie, čo vytvorí len vyššiu úroveň korupcie až znefunkční štát, s rizikom podobne ako na Ukrajine. Liberálny fašizmus v kultúre Slovenska. Je možné, že to je úloha Progresívneho Slovenska, zničiť štát. Však Michal Šimečka má špičkovú školu Univesity of Oxford s orientáciou jeho vedeckej práce na export štátneho prevratu pod názvom Nežná revolúcia smerom na východ.
Keby bol prešiel systém, ktorý si navrhol spolu s Ľubom Ružekom, ako by vyzeral II. pilier?
Vyriešenie konfliktu záujmu a vyriešenie poistenie systému na úrovni správy účtov viedlo k minimálnemu ročnému zhodnoteniu 2% nad infláciu, t.j. nevygenerovala by sa strata k súčasnosti cca 8 miliárd. Navyše štátny dlh by bol o 18 miliárd € nižší. Analýzy NBS hovoria, že nami navrhovaný systémový prístup zaisťoval potenciu ročných výnosov 5% nad infláciu, t.j. fondy by mali v súčasnosti cca 36 miliárd €. Čo je ale podstatné, súčasný systém porušuje základnú hodnotu vyjadrenú v ústave v podobe rovnosti, kde nerovnosť medzi sporiteľmi môže dosiahnuť až 33%. Rovnosť v našom riešení je zaistená z podstaty riešenia.
Dušan, ty s Ľubom Ružekom ste nositeľmi nehmotných aktív, ktoré mali potenciu vytvoriť významnú hodnotu v spoločnosti. Čo je príčinou podľa teba, že k nej nedošlo?
Je to smutný príbeh a rovno v dvoch rovinách. Tá prvá rovina je, že spoločnosť prišla o ohromné zdroje, ktoré pocíti každý človek v dôchodku. Alebo celá spoločnosť zníženou životnou úrovňou. Nuž vyhodená poctivá štvorročná práca, ktorú sme si navyše hradili sami. A náklady boli vážne, najmä pri meraní rizika na kapitálových trhoch. To ale bolo naše riziko. Tou druhou, ďaleko smutnejšou stránkou je, že Ľubo je už päť rokov po smrti. Kvôli nezmyselnému stresu. Keď sme spolu hovorili na túto tému, Ľubo mi tvrdil, že mám bojovať s tajnými službami. Nuž je to tiež prístup, ale jednotlivec nemá šancu. Ľubo bojoval a cez stres skončil v hrobe. Ja zatiaľ žijem. Je katastrofou, keď sa štát otočí proti občanovi. Videli sme to priamo v mocenských štruktúrach štátu. Ani prezident policajného zboru Lúčanský v takejto konfrontácii nemal šancu. Nuž a doposiaľ najvyšší prejav korupcie v štáte bol atentát na premiéra, aj keď mŕtvych už bolo neúrekom.
Prečo si myslíš, že neprešiel Váš návrh dôchodkovej reformy ?
Splatenie dlhopisov FNM a privatizácia SPP boli dve nosné témy prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Môj návrh hovoril, aby dlhopisy FNM boli umiestnené do II. piliera s tým, že nárok na vyplatenie mali všetci občania, ktorí dovŕšili dôchodkový vek v deň splatnosti dlhopisu a dlhopis a výnosy z neho by sa vyplatili občanovi vždy po dovŕšení dôchodkového veku, bez ohľadu na to, či pracuje alebo nie. Tým by sa zabezpečili aj ekonomické parametre riešenia a aj by sa naplnil základný princíp medzigeneračnej redistribúcie hodnôt medzi tromi generáciami. Ale vtedy by sa nedalo kradnúť. Štát zmenil zákon tak, že nakoniec iba 20% peňazí bolo vyplatených občanom a zbytok dostali priekupníci, ktorí skupovali dlhopisy FNM od občanov často aj za tisíc korún, hoci štát nakoniec vyplácal 13 750 Sk. Z celkovo vyplatených 35 mld. Sk štátom, občania dostali 6 mld. Sk a 29 mld. Sk priekupníci. Občan bol obmedzený v informáciách a tým nebol slobodný v rozhodovaní. Výsledkom je strata majetku občana v režime vlády a súkromného kapitálu. A to je definícia liberálneho fašizmu.
Podobne to bolo s privatizáciou SPP. Kanadský systém II. piliera štartoval presunom významného balíka akcií Kanadského Telocomu zo štátu do fondu II. piliera. Podobne som navrhoval aj presun akcií SPP. Bitka o tieto akcie medzi politikmi spôsobila temer rozpad vlády. Došlo k následnej rekonštrukcii vlády. Hlúpe argumenty prečo sa nesmeli tieto akcie presunúť je škoda uvádzať. Obrazom týchto vzťahov je spis Gorila ako produkt druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Privatizáciu Slovenských elektrární charakterizoval Ján Slota ako GALAKTICKÝ LUP. Ján Slota tvrdí, že hodnota 120 miliard Sk ( 4 miliardy €) sa predala za 30 miliárd Sk (1 miliarda €)
Výsledkom je, že dnes majitelia akcií EPH majú za rok 2024 zisk 2 miliardy € zaplatené občanmi, podnikateľmi a štátom, hoci počas privatizácie došlo k zaplateniu ceny Slovenských elektrární na úrovni polovice súčasného ročného zisku. Ak minister Sulík uvádzal, že náklady na 1 MWh sú 38 €, ako môže ministerka Saková tvrdiť, že pri cene 61 € a teda 23 € zisku štát dotuje občana? Predsa URSO má za úlohu regulovať náklady a zisk. Pri energetike je bežný zisk 5% a podnikateľský zisk 8 až 12%. ale tých 23€ predstavuje 38% zisku ak zisk počítaš z ceny a 60% ak zisk počítaš z nákladov. Ohlásené dotácie majú byť na úrovni 430 mil.€ Nuž štát dotuje nie občana ale podnikateľa a doplácajú mu zisk na úroveň 150%.
Drísty politikov o trhoch sú proste drísty určené pre naivných a nevzdelaných občanov. A opäť sme pri ochrane zákonnosti. V podstate ide o zrušenie štátu. Všimni si v mojom modeli II. piliera by tieto peniaze boli príjmom II. piliera a občan by dostal späť tieto peniaze v podobe dôchodku. Dnes majú tento dôchodok vyvolení jednotlivci, ktorí si platia svojich politikov. Toto je presne to, čo ja nazývam inštitucionalizovanou korupciou. Možno túto časť diskusie môžeme zakončiť víťaznou definíciou demokracie na Slovensku, tak ako ju popísal pán Haščák:
Dušan, aký je tvoj prístup k tomu, že mladí ľudia odchádzajú zo Slovenska. Prečo si sa Ty rozhodol zostať a či si vôbec uvažoval o odchode?
To, že mladý človek má ísť na skusy do sveta vedeli už naši predkovia. Časť z nich sa vrátila, časť nie. Bez toho, aby si nenabral skúsenosti vo svete a aby mladý človek nemal ako mať možnosť zistiť, že má svoje vlastné hodnoty zrovnateľné s mladými vrstovníkmi v Európe či vo svete, dovtedy nemáš ako nadobudnúť vlastnú seba hodnotu a dôveru vo vlastné sily. Všetky moje deti prešli touto skúsenosťou a nemyslím si, že ľutujú túto skúsenosť. Vedia reči a majú kvalitné univerzitné vzdelanie a uplatnili sa v živote. Usilovali sa na školách a aj počas intenzívnych lekcií cudzích jazykov v čase prázdnin. Českú republiku ale naše deti nemajú ako vnímať, že sú v cudzine. Tam sa kontakt s rodinou nestráca a je to každého slobodné rozhodnutie, kde vidí svoje šťastie. Ak rodič nerešpektuje rozhodnutie vlastných detí po tom, čo im zaistil šancu na kvalitné vzdelanie, ak sa im stará do života, kritizuje sám seba aj keď si to neuvedomuje. Keď som začal rekonštruovať dom po starých rodičoch v roku 1991, zrazu som zistil, že sa pristavili spolužiaci a kamaráti, otcovi známi a dokonca ľudia, čo poznali starých rodičov. Zistil som, že tých 150 m2je miesto na Zemi, kde som doma a kam patrím. A tak som tu v Liptovskom Mikuláši a aj keď som mohol sa uplatniť od Prahy cez Viedeň či Bratislavu, nič ma už neodtrhlo od tohto miesta na zemi. V čase, keď som realizoval rekonštrukciu, býval som v Liptovskom Hrádku, cca 10 km od Liptovského Mikuláša. A vtedy som zistil, že mám aj v L. Hrádku situáciu, kde sa cítim v porovnaní s Liptovským Mikulášom ako cudzinec. To bolo neuveriteľné spoznanie. Druhým takým poznaním bolo, keď som sa zoznámil s históriou našej rodiny počas Povstania a z rozprávania otca aj zo života pred vojnou a po nej. Proste zistíš odkiaľ si a kam patríš. Že nakoniec skonštatuješ, že život je jedna veľká Božská komédia, je asi ten nadhľad, čo ide s prežitými skúsenosťami a s vekom.
Už pápež František hovoril, že veľkým problémom ľudí a zvlášť mladých je, že nevedia odkiaľ sú a kam patria, používal slovko vykorenení. S tým ide aj problém systému hodnôt, ktoré si mladý človek musí vytvárať sám v krutom systéme pokusov a omylov. Spoločnosť neposkytuje taký systém hodnôt, na ktorom by si mladý človek vedel vybudovať existenciu a založiť rodinu. Keď sa zamyslíš, ako funguje Slovák, tak je to snaha o spravodlivosť. Ale spravodliví sme len ak sme si rovní. Nie tak, že má každý rovnako, to sme tu už mali a dopadlo to tak, že sme mali všetci všetko a nikto nič. Rovnosť príležitostí by mala zaistiť férovú súťaž, v ktorej víťazí lepšie riešenie. Nuž a v súťaži, ktorá je spravodlivá a zabezpečuje rovnosť príležitostí si vieš svojou prácou vytvárať vlastnú individuálnu slobodu. A tým rastie aj dôstojnosť človeka. Tento problém sme detailne rozobrali v článku Demokracia – Slovensko sa rozhodne.
Ukazuje, že je to korupcia, ktorá ničí iniciatívu jednotlivca a tým aj spoločnosť. Bez jej vyriešenia sa vraciame tam kde sme boli, tentoraz nie zľava ale sprava, t.j. k diktatúre. Diktatúru proletariátu nahrádza diktatúra oligarchie. Na Ukrajine tento typ spoločnosti viedol nakoniec k bankrotu a predaju štátu na vojnu USA. Časť ľudí vidí riešenie v odchode. Nuž ale naši predkovia, ktorí tu ostali, práve schopnosťou prežiť zlé časy postupne akumulovali schopnosť v národe vydržať aj obdobia, ktoré boli extrémne nepriaznivé na prežitie. Vzdor a silu národa vyjadruje aj naša hymna „Zastavme ich bratia, veď sa ony stratia, Slováci ožijú.“
Žiaľ spoločnosť v súčasnosti cez zákon o SAMOAMNESTII dala mladým ľuďom odkaz… boli ste sprostí, ak ste nekradli, ale pozitívne východiská v súčasnosti politici neponúkajú… a tak anarchisti z Progresívneho Slovenska organizujú dúhovú revolúciu po vzore 89teho a vydávajú to za ľavicovú politiku. Hlavný organizátor, ktorému robí premiér Róbert Fico sofistikovaným spôsobom marketing, Michal Šimečka, je vyštudovaný v obore organizácie štátnych prevratov na špičkovej univerzite University of Oxford.
A tak tu máme ďalšiu komédiu naplánovanú na 17. novembra v podobe politického prevratu. Ktovie, či budú aj mátať mŕtvi architekta prevratu ´89 generála Alojza Lorenca, ktorí, zdá sa, že tentoraz už z hrobov nevstanú. Ak spoločnosť nevytvorí pre mladú generáciu primeraný systém hodnôt a z nej vyplývajúcu medzigeneračnú redistribúciu hodnôt, v krátkom časovom horizonte narazí na neriešiteľný problém. Na Ukrajine to oligarchovia stihli za jednu generáciu. A recyklované ilúzie štátnych prevratov už nebudú mať psychologickú silu vnesenia iniciatívy do spoločnosti, tak ako to bolo tesne po ´89tom. To je riziko spojené s anarchiou vydávanou za progres.
Článok je platenou reklamou spoločnosti HONORS, a.s.
Zanechajte nám komentár