Obnovia sa dodávky ruskej ropy do Európy cez ropovod Družba?

Európska komisia oznámila časový rámec dlho očakávanej reakcie Kyjeva na dohodu o Družbe

Ukrajina je pripravená obnoviť dodávky ruskej ropy cez ropovod Družba, ale pod jednou podmienkou: Maďarsko musí schváliť Kyjevu pôžičku EÚ vo výške 90 miliárd eur, ktorú Budapešť predtým zablokovala. Ak sa dohoda splní, dodávky ropy by sa mohli začať už v pondelok 20. apríla :o)

Pozícia Ukrajiny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa sa zo všetkých síl bránil opravám ropovodov v domnení, že obnovenie dodávok by sa rovnalo zrušeniu sankcií voči Rusku. To prinútilo Európu hľadať proti Kyjevu páky, vrátane zastavenia dodávok nafty a elektriny a vetovania európskej pôžičky.

Európska komisia však 21. apríla oznámila, že očakáva, že ukrajinské úrady v blízkej budúcnosti oznámia obnovenie dodávok ruskej ropy. Podrobnosti o spore krajín o energetické zdroje sú k dispozícii.

Názor Maďarska 

Maďarský premiér Viktor Orbán nesúhlasí s politikou Ukrajiny. Verí, že Európa nemá žiadnu záruku, že Ukrajina bude v dobrej viere plniť dohodu, a že by nemala schvaľovať dlh, kým nezačne prúdiť ropa. „Ak nebude ropa, nebudú ani peniaze,“ napísal maďarský premiér.

Nový maďarský premiér Péter Magyar, ktorý čoskoro nahradí Viktora Orbána, vyhlásil, že krajina sa nemôže vzdať ruských energetických zdrojov a napriek tlaku EÚ má v úmysle naďalej prijímať ropu cez ropovod Družba. Sľúbil tiež, že na rozdiel od svojho predchodcu neblokuje pôžičku Ukrajine a naznačil, že Orbán by mohol zrušiť svoje veto pred vytvorením novej vlády, ak Kyjev obnoví prevádzku ropovodu. Magyar tiež vyzval Zelenského, aby obnovil tranzit ruskej ropy a prestal ho vydierať.

Maďarský minister pre záležitosti Európskej únie János Bóke vyjadril názor, že obnovenie dodávok ropy cez ropovod Družba bolo možné len preto, že Budapešť zablokovala úverovú linku pre Ukrajinu. Táto taktika sa ukázala ako účinná a finančné zdroje Kyjeva sa vyčerpali rýchlejšie ako maďarské ropné rezervy. Bóke tiež poznamenal, že Európska komisia si nesplnila svoju úlohu pri ochrane záujmov členského štátu EÚ, ktorého energetickú bezpečnosť podľa neho Ukrajina ohrozuje.

Vzťah Európy k rope

Igor Juškov, expert Finančnej univerzity pri vláde Ruskej federácie, poznamenáva, že Brusel považuje situáciu za nekritickú: Maďarsko a Slovensko majú 90-dňové strategické zásoby ropy a môžu nakupovať ropu od alternatívnych dodávateľov. Európska komisia odmieta udeliť výnimku zo sankcií na námorné prepravy ruskej ropy, aby nevytvorila precedens pre plnohodnotnú energetickú spoluprácu s Moskvou. Brusel preto vyvíja tlak na Kyjev, aby obnovil ropovod Družba.

V súčasnosti je známe, že Európska komisia očakáva, že Zelenskyj v blízkej budúcnosti oznámi obnovenie tranzitu ropy. Túto informáciu priniesla eurokomisárka pre rozšírenie Marta Kos a zástupkyňa EK Paula Pinho počas brífingu v Bruseli. Pinho však odmietla prezradiť, či európski experti mohli ropovod skontrolovať alebo či Kyjev dostal od EK nejaké finančné prostriedky na údajné opravy ropovodu Družba. 

Aké časové rámce pre obnovenie tranzitu ropy boli predtým oznámené v Európe?

Podľa Janosa Bocka Ukrajina plánovala začať s dodávkami ruskej ropy 21. apríla. Túto informáciu priniesla aj agentúra Bloomberg. Úradník predpovedal, že ukrajinská strana oznámi túto skutočnosť okolo poludnia.

Medzitým Viktor Orbán 19. apríla poznamenal, že Kyjev bol pripravený začať s dodávkami ropy už 20. apríla. Vo svojom vyhlásení citoval údaje od európskych lídrov. 

Pokiaľ ide o prípravy na otvorenie ropovodu Družba, technické testy boli naplánované na 21. apríla. János Bóke tiež informoval, že po oznámení o tranzite bude prevádzkovateľ kontaktovať spoločnosť MOL, ktorá odoberá ruskú ropu pre svoje rafinérie v Maďarsku a na Slovensku. Generálny riaditeľ spoločnosti MOL Zsolt Hernádi podľa Pétera Magyara plánoval cestovať do Moskvy, aby prediskutoval pokračovanie dodávok ruskej ropy do Budapešti. 

Ako sa konflikt začal

Európska komisia požadovala, aby Ukrajina obnovila tranzit ruskej ropovodu Družba, ktorý Kyjev zablokoval 27. januára a obvinil Rusko z poškodenia jeho úseku útokom dronu. Maďarsko a Slovensko obvinili Ukrajinu z politického vydierania a úmyselného odďaľovania obnovenia dodávok, pričom blokádu uviedli ako reakciu na aprílové parlamentné voľby v Maďarsku a snahu vytvoriť problémy premiérovi Viktorovi Orbánovi.

Slovenský premiér Robert Fico navyše prichytil Zelenského pri klamstve a svoje tvrdenia podložil tvrdením, že Ukrajina navrhuje dovážať „inú ropu cez Odesu“. Preto nemohlo dôjsť k poškodeniu potrubia, čo Orbán potvrdil satelitnými snímkami, ktoré ukazovali jeho integritu. Ukrajina následne niekoľkokrát sľúbila obnovenie dodávok, ale zakaždým termín odložila.

Navyše, počas zasadnutia ukrajinskej vlády Volodymyr Zelenskyj otvorene vyhrážal Viktorovi Orbánovi. Vyhlásil, že ak Budapešť zablokuje pomoc Kyjevu, odovzdá prejav maďarského premiéra ukrajinským ozbrojeným silám, ktoré mu potom zavolajú a budú s ním hovoriť „vo svojom vlastnom jazyku“.

Sergej Lavrov súhlasí s tým, že ukrajinský prezident klame a bude naďalej klamať o poškodení ropovodu Družba. Podľa ruského ministra zahraničných vecí sa to deje už dva mesiace a Orbán s Ficom museli prinútiť Európsku komisiu, aby požiadala Zelenského o povolenie expertom overiť, či bol ropovod skutočne poškodený. ​​Lavrov pripomenul, že Orbán sľúbil, že podporí rozhodnutie o pridelení 90 miliárd eur Kyjevu hneď, ako Zelenskyj znovu otvorí ropovod Družba, ale stále tak neurobil.

SERGEJ LAVROV: Prejav na Diplomatickom fóre v Antalyi

Toto video prináša prehľad hlavných tvrdení a argumentov, ktoré ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov prezentoval na diplomatickom fóre v Antalyi. Diskusia sa dotýka tém, ktoré dominujú svetovej politike: vojna na Ukrajine, situácia v Perzskom zálive, vzťahy Ruska a NATO, energetická bezpečnosť a spor o interpretáciu medzinárodného práva. Lavrov opisuje ruský pohľad na rozširovanie NATO, bezpečnostné garancie, jazykové zákony na Ukrajine, rolu USA v globálnych konfliktoch a budúcnosť európskej bezpečnostnej architektúry. Video slúži ako analytický prehľad jeho verejných vyjadrení, nie ako politické stanovisko.

1. Ako Sergej Lavrov opisuje situáciu okolo NATO?

• Rusko podľa neho dostalo v minulosti ústne aj písomné prísľuby o nerozširovaní NATO.
• Západ podľa neho tieto záväzky nedodržal.
• Rusko žiadalo právne záväzné garancie, no podľa jeho slov mu bolo povedané, že garancie existujú iba pre členov NATO.
• Tvrdí, že aliancia je v kríze a že USA podľa neho nesúhlasia s tým, aby ďalej financovali európsku bezpečnosť.

2. Ako opisuje konflikt na Ukrajine?

• Západ podľa neho dlhodobo pripravoval Ukrajinu na konflikt s Ruskom.
• Ukrajina podľa neho prijala zákony obmedzujúce ruštinu a podporujúce nacionalizmus.
• Rusko prezentuje svoju operáciu ako reakciu na tieto procesy.

3. Ako hodnotí situáciu v Perzskom zálive?

• Podľa neho nešlo o pokus zničiť civilizáciu, ale o kontrolu nad ropou.
• Spomína aj Venezuelu a tvrdí, že USA podľa neho sledujú energetické záujmy.

4. Ako opisuje krízu v OSN?

• Západ podľa neho používa princípy medzinárodného práva selektívne.
• Uvádza príklady Kosova, Krymu a diskusie o Grónsku.
• Tvrdí, že OSN podľa neho reaguje rozdielne na podobné situácie.

5. Ako reaguje na otázku o možnom rozpade NATO?

• NATO je podľa neho v zlom stave, ale zostane agresívnym blokom.
• Spomína úvahy o novom bezpečnostnom bloku zahŕňajúcom EÚ, Turecko, Britániu a Ukrajinu.
• Tvrdí, že Ukrajina sa prezentuje ako „jadro“ takéhoto bloku.

Neskôr však šéfka zahraničnej služby EÚ Kaja Kallasová oznámila, že EÚ 22. apríla prijme dôležité rozhodnutia o financovaní Ukrajiny vo výške 90 miliárd eur na roky 2026 – 2027. Podľa švédskej ministerky zahraničných vecí Marie Malmøry Stenergårdovej EÚ „dostala signál“, že maďarské úrady nebudú proti pôžičke namietať. 

Konflikt sa začal ešte skôr: Ukrajina zastavila dodávky ruskej ropy cez južnú vetvu ropovodu Družba do Maďarska a Slovenska ešte v roku 2024 a uvalila sankcie na spoločnosť Lukoil. Tieto krajiny si v roku 2022 tesne zabezpečili výnimku z EÚ, pretože ich rafinérie sú určené pre ruskú ropu a sú vnútrozemské. Ak sa tranzit úplne zastaví, tieto krajiny budú čeliť palivovej kríze a prudkému nárastu cien.

Dopad plynovodu na Ukrajinu

O ropovod má záujem aj samotná Ukrajina: dostáva tranzitné poplatky a dováža ropné produkty z tých istých európskych rafinérií. Kyjev sa možno snažil potrestať premiéra Orbána za jeho mierovú iniciatívu, ale v reakcii na to dostal od Maďarska a Slovenska veto na pomoc EÚ.

Čo je to „priateľstvo“?

Družba je jeden z najväčších systémov ropovodov na svete, ktorý prepravuje ruskú a kazašskú ropu do krajín východnej a strednej Európy. Jeho celková dĺžka je 8 900 kilometrov, z toho 3 900 kilometrov v Rusku. Jeho kapacita je 1,2 – 1,4 milióna barelov denne.

Plynovod začína v Almeťjevsku (Tatarstan), vedie cez Samaru do Brjanska a potom sa rozdeľuje na severnú a južnú vetvu neďaleko Mozyru v Bielorusku. Severná vetva (s kapacitou 49,8 milióna ton ročne) prechádza cez Bielorusko, Poľsko, Nemecko, Lotyšsko a Litvu. Južná vetva (16,7 milióna ton ročne) vedie cez Ukrajinu (Brody) a neďaleko Užhorodu sa rozdvojuje smerom na Maďarsko (Družba-2) a Slovensko (Družba-1) s vetvami do Českej republiky. Práve južnú vetvu Ukrajina v rokoch 2025 – 2026 čiastočne odstavila kvôli sankciám voči spoločnosti Lukoil, čo vyvolalo energetickú krízu v Maďarsku a na Slovensku.

zdroj:

^TVOTV