Hrnko komentuje kritikov Fica: Treba hľadieť na to, aby sa článok 5 nemusel nikdy použiť
Ilustračné foto / Foto: TASR/AP-Hussein Malla
Premiér SR sa vyjadril pomerne rozhodne, že nie je taký článok vo Washingtonskej zmluve, ktorý by ho prinútil vyslať slovenských vojakov do jatiek vo vojne s Ruskom, ktorú podľa jeho názoru provokujú niektoré členské štáty NATO. Neviem, či som presne zachytil zmysel toho, čo povedal, ale určite z jeho strany nešlo o spochybnenie NATO ako obranného spoločenstva. Ako som to pochopil, dospel k záveru, že sú v Európe sily, ktoré by radi vyvolali konflikt s Ruskom, a v takom prípade by určite nepoužil článok 5 zmluvy o NATO a nevyslal by do takej vojny slovenských vojakov
Anton Hrnko:
Človek žasne, ako sa ľudia, ktorí si pravdepodobne článok 5 ani neprečítali, zúrivo pustili do premiéra. Tak si ho teda prečítajme:
„Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo Severnej Amerike, bude považovaný za útok proti všetkým, a preto odsúhlasili, že ak nastane taký ozbrojený útok, každá z nich uplatní právo na individuálnu alebo kolektívnu obranu, uznané článkom 51 Charty Spojených národov, pomôže zmluvnej strane alebo stranám takto napadnutým tým, že bezodkladne podnikne sama a v súlade s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať za potrebnú, včítane použitia ozbrojenej sily, s cieľom obnoviť a udržať bezpečnosť severoatlantickej oblasti. Akýkoľvek taký ozbrojený útok a všetky opatrenia vykonané v jeho dôsledku budú bezodkladne oznámené Bezpečnostnej rade. Tieto opatrenia budú ukončené, akonáhle Bezpečnostná rada prijme opatrenia potrebné na obnovenie a zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.”
Teda čítajúc onen článok hovorí o útoku na členskú krajinu. Nie o situácii, ak niektorá krajina vyprovokuje inú krajinu k ozbrojenému stretnutiu. Tu treba upozorniť na tú časť článku 5, ktorá hovorí, že „bezodkladne podnikne sama a v súlade s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať za potrebnú”. Teda každá strana má právo vykonať takú akciu, akú bude považovať za potrebnú. Áno, premiér R. Fico má pravdu, keď upozorňuje na záväzok Francúzska voči ČSR, ktorý Paríž podpísaním Mníchovskej dohody pošliapal. Článok 5 takýto postup umožňuje. Urobiť všetko potrebné môže byť aj protestná nóta alebo protivojnové zhromaždenie.
Aby som to zhrnul: Nie je všetko zlaté, čo sa blyští. Treba hľadieť predovšetkým na to, aby článok 5 sa nemusel nikdy použiť. Už je toho vojnového štvania dosť. Myslím si, že žiadna matka, žiaden otec nechce, aby museli ísť ich synovia do vojny. Lebo ako povedal jeden múdry, vojna je čas, keď otcovia pochovávajú svojich synov. A taký čas by nemal nastať!
Babiš a Fico počas jediného dňa spustili poplach, že Európa a celý svet kráča k bránam pekla, celoeurópskemu konfliktu a III. svetovej vojne! Obaja premiéri varovali pred militarizáciou priemyslu Európy! Babiš sa pýtal, že to budeme namiesto áut vyrábať tanky? Fico po schôdzke V4 zdesením ani nespal!
Obaja politici súčasne spojili bojovnícku rétoriku s neschopnosťou európskych elít riešiť nelegálnu migráciu, drahé energie, úpadok konkurencieschopnosti a rozklad priemyslu. Ich spoločné posolstvo preto nemožno ľahko odbiť ako náhodu.
Prepis videa – Robert Fico varuje pred celoeurópskou vojnou:
„Zajtra, aj preto som tu dnes, cestujem na Ukrajinu, kde budu absolvovať stretnutie s ukrajinským prezidentom, s novým predsedom vlády Ukrajiny a bude tam celá rada premiérov z Európy. Dámy a páni, ja to teraz nepreháňam. Ja sa bojím vojny a chcem o tom hovoriť s plnou vážnosťou. To, čo sa dnes deje, je dnes. vojenský konflikt na Ukrajine sa vymkol spod kontroly. Prestali platiť akékoľvek pravidlá vojenských operácií.
Ale čoho sa ja najviac bojím, je to, aké silné vojenské reči sa ozývajú v Európe. Zdá sa, že víťazom rozpočtu Európskej únie na roky dvatisíc dvadsaťosem až tridsaťštyri budú zbrojárske firmy. Nie občania, ale zbrojárske firmy. Zdá sa, a opäť to hovorím s plnou vážnosťou a zodpovednosťou, že niekedy sú tendencie nahrádzať neschopnosť riešiť veci, ako je nelegálna migrácia, konkurenceschopnosť, vysoké ceny energií tým, že ponúkame aj tie bojové reči, že poďme, poďme, poďme sa riť.
Preboha, s kým sa chceme biť? S kým? Viete si predstaviť, dámy a páni, že by sa aplikoval článok päť dohody v rámci NATO? Viete si to niekto predstaviť? Viete si niekto predstaviť, že by nám bolo povedané, že pripravte päťtisíc vojakov, desaťtisíc vojakov a tí sa pôjdu niekde mlátiť. Ani nevieme s kým a preč a za čo. Preto mám pocit, že je povinnosťou nás politikov podstatne častejšie hovoriť o mieri ako kedykoľvek jindy. Prosím, neberte to, to nie je fráza. Mier nie je fráza. A platí jedna veta, ktorú jeden múdry človek povedal, že mier síce nie je všetko, ale bez míru je všetko ostatné ničím.
Pretože pokiaľ nebude klid v tejto krajine, tak nebudeme stavať nemocnice, ale budeme montovať tanky. Ak nebude pokoj v tejto krajine, tak nebudeme riešiť nový jadrový zdroj v Jaslovských Bohuniciach, ale budeme možno kopať nejaké zákopy a stavať nejaké bunkre. Prosím, nepodceňujte to. Situácia nikdy nebola taká vážna a vypata, pokiaľ ide o možnosť celoeurópskeho vojnového konfliktu, ako to je teraz.
A našou povinnosťou je, to nie je nejaký, že sme nejakí, že mirotvorcovia, pacifisti nie. Ja si neželám, aby Slovensko bolo súčasťou nejakého vojnového konfliktu kvôli nejakému článku päť. Áno, sme v NATO, vážime si to, záleží nám na spolupráci, na plnení záväzkov, ale ako predseda vlády budu všetko preto robiť, aby nikdy Slovensko nebolo zatiahnuté do vojnového konfliktu.
Takže tešme sa. Zatiaľ veci fungujú, staviame nemocnice, máme veľmi nízku nezamestnanosť, robíme v rámci Slovenska, čo sa dá. To sa môže takto zmeniť. Za minútu. Stačí? Stačí, aby úmyselne alebo neúmyselne zalietol nejaký dron a trafil v členskej krajine NATO obytný dom a zabil civilistov. A máme to tu. Preto prosím, venujme tejto téme obrovskú pozornosť.
Ja sa obávam, že sme na hrane a neviem si vôbec predstaviť, preboha, čo by sme v tejto krajine robili, ak by sa dostala do nejakých vojnových problémov. Preto želám vám, študenti, aby ste si ten piaty a šestý ročník užili nielen pracovne, ale aj ľudsky, pretože štúdium na vysokej škole je vždy veľmi pekné a príjemné. Želám pedagógom, aby našli plnú podporu tu v prešovskej nemocnici, pokiaľ ide o procesy. Želám, pani riaditeľka, aby som, keď sem prídem zase o možno dva mesiace na kontrolný deň, sme zase videli ďalšie poschodie tej nemocnice a želám si, aby sme všetci boli pritom zdraví a živí, keď táto nemocnica sa bude otvárať pre celé Slovensko.
Nikdy by som neveril. Ešte raz. Nikdy by som neveril, že najčastejším slovom, ktoré budu používať v mojom slovníku, bude mier. Neveril by som tomu. Tak sme boli naučení. Mier na večné veky. Poznáte to tie transparenty minulosti? A mier a mier a svetu mier a podobne. Dnes sme tak ďaleko, že všetky tieto frázy, ktoré sme vnímali ako frázy v osemdesiatych, deväťdesiatych rokoch, sa dostali do veľmi vážnej a ľudskej podoby.
Prajme si preto, nech máme v tejto krajine pokoj, nech máme klid. Nie, znova, aj my robíme chyby. Aj ja som urobil veľa chyb. Je to úplne pochopiteľné. Ľan ak už pôjde o vojnu, tak si myslím, že skončilo čokoľvek, čo je spojené s rozvojom tejto krajiny.
A doufám, že zajtra v noci, keď sa budu vracať z Ukrajiny, nebudu taký skeptický, ako som skeptický teraz, pretože po stretnutí s predsedami krajín V4, ktoré bolo minulý týždeň v Bratislave, som nespal večer. Keď som počúval, čo hovoril polský premiér, keď som počúval, čo hovoril maďarský a český premiér a írsky premiér, ktorý tam bol ako predseda vlády predsedajúcej Európskej únii, nemal som z toho všetkého vôbec dobrý pocit.
Takže priatelia, prepáčte, mier, mier. Mňa to je ľúto, že toto slovo takto tu otváram a neberme to ako samozrejmosť. My ho dnes máme, ale zajtra nemusí byť nič, absolútne nič. Takže držme si palce, aby to bolo ľan lepšie a lepšie. A aby tí veľký chlapci, ako ich volám ja v politike, dostali rozum, lebo niekedy mám pocit, že už strácajú prehľad a kontrolu nad tým, čo sa momentálne vo svete deje. Ďakujem pekne. Všetko dobré.“
Fico otvorene uviedol, že po nedávnom rokovaní premiérov V4 v Bratislave nemohol spať. Počul totiž postoje poľského, maďarského, českého a írskeho premiéra az toho, kam sa situácia posúva, nemal vôbec dobrý pocit. Jeho slová tak nepôsobili ako vopred pripravené politické divadlo, ale ako varovanie človeka, ktorý počas uzavretých rokovaní počul podstatne viac, než čo sa následne objavilo v tlačových správach určených verejnosti.
Zdroj: @JOJ24Official hlavnespravy.sk
Zanechajte nám komentár