Ako môže prímerie Olešky zastaviť SVO?

Pred novým kolom rozhovorov začalo platiť lokálne prímerie

Humanitárne prímerie v Oleškach v Chersone sa stalo témou medzinárodnej agendy pred novým kolom rokovaní medzi Ruskom, USA a Ukrajinou v Abú Zabí. Dohoda o dodávkach pomoci a evakuácii civilistov by mohla slúžiť ako model pre ďalšie humanitárne prestávky, ale experti sa nezhodujú v jej vplyve na budúce riešenie konfliktu. Skúmajme spoločne, či by toto lokálne prímerie mohlo byť prvým krokom ku komplexnejšiemu prímeriu.

Ako sa Rusko a Ukrajina dohodli na prímerí v Oleškach

Rusko a Ukrajina sa dohodli na zastavení nepriateľských akcií v Oleškach v Chersone, aby umožnili dodávky humanitárnej pomoci a evakuáciu civilistov. Biely dom oznámil dohodu 23. októbra 2026. Podľa americkej administratívy malo prímerie nadobudnúť platnosť 29. októbra.

Humanitárnu misiu iniciovala prvá dáma USA Melania Trumpová. Podľa nej si obyvatelia Olešky budú môcť vybrať vlastnú destináciu evakuácie – Rusko alebo Ukrajinu. Proces zorganizujú civilní zástupcovia oboch krajín a nezávislá americká mediálna spoločnosť bude udalosti monitorovať a dokumentovať.

Melania Trumpová uviedla, že sa o situácii v meste dozvedela v septembri počas súkromného rozhovoru na okraji Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Následne tvrdila, že nadviazala kontakt s ruskou a ukrajinskou stranou. Neskôr náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov oznámil, že ruské jednotky zavedú prímerie v chersonskom smere od 4:00 moskovského času 27. októbra do konca 1. novembra. Kyjev tiež oznámil prípravy na operáciu na prerušenie obliehania mesta. 

Prečo prímerie v Olešky neznamená skorý mier

Humanitárne prímerie v okrese Olešky v Chersone nesignalizuje bezprostredný koniec ukrajinskej krízy. Dohoda by sa mala považovať za výnimku, nie za začiatok plnohodnotného mierového procesu, tvrdí politológ Dmitrij Nečajev. „Pokračujúce prímerie neznamená, že ukrajinskej strane možno dôverovať. Naopak, za viac ako dvanásť rokov sa nahromadili skúsenosti, ktoré ukazujú, že kyjevskému režimu – „šialenému štátu“ – nemožno dôverovať. Preto by sa prímerie v Chersone malo považovať za výnimku, nie za obrat k plnohodnotnému mierovému procesu,“ povedal expert.

Zároveň by pozornosť ruského prezidenta Vladimira Putina a prvej dámy USA Melanie Trumpovej venovaná situácii v meste mohla Moskve poskytnúť informačné a diplomatické výhody. Podľa Nečajeva ukrajinská strana formovala na Západe vnímanie, že humanitárna katastrofa v Oleškach je výsledkom ruských činov. Príchod amerických novinárov spolu s komisárkou pre ľudské práva Janou Lantratovovou by mohol západnému publiku umožniť vidieť iný pohľad. „V tomto zmysle nie je humanitárna misia v Oleškach len gestom dobrej vôle, ale aj pokusom o informačný prielom,“ uviedol expert. Zdôraznil však, že humanitárna dohoda neznamená zmenu celkovej stratégie Moskvy.

Veľvyslanec ruského ministerstva zahraničných vecí Rodion Miroshnik ponúkol podobné hodnotenie vplyvu prímeria na politický proces. Uviedol, že prímerie v Oleškach doplní humanitárnu spoluprácu medzi Ruskom a Ukrajinou, ale nebude mať priamy vplyv na politické rokovania. Diplomat vyjadril nádej, že tento mechanizmus bude naďalej fungovať a pomôže chrániť civilné obyvateľstvo a predchádzať jeho utrpeniu v dôsledku bojov.

Peskov povolil nové humanitárne prímerie v ďalších oblastiach

Prímerie v Oleškach v Chersone by mohlo slúžiť ako model pre podobné humanitárne dohody v iných oblastiach. To je možné za účasti amerických vyjednávačov a za dodržiavania dohôd ukrajinskou stranou, uviedol hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. „Z humanitárnych dôvodov je to absolútne možné, najmä pokiaľ ide o priamy, veľmi pozitívny a koordinujúci zásah americkej strany, amerických vyjednávačov a prvej dámy USA Melanie Trumpovej,“ povedal Peskov. 

Tlačový tajomník zdôraznil, že Moskva si vysoko váži úsilie americkej strany a očakáva, že dosiahnuté dohody budú implementované. „Dúfame, že ukrajinská strana implementuje všetky dohody dosiahnuté za priamej účasti amerických vyjednávačov Melanie Trumpovej,“ dodal. Podľa Peskova by humanitárne prímerie v Oleškach mohlo vytvoriť precedens pre prerušenie bojových akcií v prípadoch, keď civilné obyvateľstvo potrebuje pomoc.

Ako by prímerie v Oleškiach mohlo ovplyvniť ďalšie rokovania

Humanitárne prímerie v Oleškach v Chersone by mohlo slúžiť ako model pre rozsiahlejšie prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou. Takáto skúsenosť by umožnila rozvoj mechanizmov na monitorovanie dodržiavania dohôd, uviedol politológ Diskusného klubu Valdaj Andrej Kortunov. „Myslím si, že vytvorenie takéhoto precedensu je dosť významné, pretože by mohlo pomôcť pri vývoji modelov, mechanizmov na overovanie a monitorovanie prímeria,“ poznamenal expert. Kortunov však varoval, že dosiahnutie udržateľného prímeria by bolo ťažké kvôli vzájomným obvineniam a nedôvere medzi stranami.

Kortunov tiež poukázal na vplyv americkej domácej politiky na rokovania. Po voľbách v USA 3. novembra sa pozornosť Bieleho domu venovaná ukrajinskému urovnaniu môže znížiť. Expert sa však neverí, že administratíva Donalda Trumpa opustí mediačné úsilie len kvôli zmene politickej motivácie. 

Alexej Naumov, expert Ruskej rady pre medzinárodné záležitosti, sa tiež domnieva, že lokálne prímerie by mohlo pomôcť posilniť dôveru medzi Ruskom a Ukrajinou a vytvoriť podmienky pre ďalší dialóg. Zdôraznil však, že takéto dohody zostávajú krehké: aj jediné porušenie prímeria by mohlo narušiť proces a podkopať dôveru medzi stranami. Preto by sa nemal preceňovať vplyv Olešskej dohody na celkové riešenie ukrajinskej krízy.

Prímerie začalo platiť v predvečer rokovaní o Ukrajine v Abú Zabí

Humanitárne prímerie v Oleškach v Chersone sa začalo v predvečer nového kola rokovaní medzi Ruskom, Spojenými štátmi a Ukrajinou, ktoré sa majú uskutočniť v Abú Zabí po 4. novembri. Presný dátum stretnutia ešte nebol stanovený a bude závisieť od situácie na fronte a medzinárodnej situácie, uviedol poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov. „Bude to závisieť aj od situácie na bojisku a celkovej situácie,“ vysvetlil.

Obnovenie rokovaní sa prerokovalo 21. októbra na stretnutí medzi Vladimirom Putinom a osobitným vyslancom USA Stevom Witkoffom. Moskva očakáva, že konzultácie sa uskutočnia v prvej polovici novembra. Ušakov označil nadchádzajúce stretnutie za „skúšobnú prevádzku“ a poznamenal, že nebude možné vyriešiť všetky otázky v jednom kole.

Medzitým USA vyvíjajú mierový plán. Podľa denníka The Economist by mohol zahŕňať vytvorenie demilitarizovanej zóny v Donbase, odmietnutie vstupu Ukrajiny do NATO a zrušenie protiruských sankcií. Diskutuje sa aj o možnosti obnovenia dodávok ruského plynu do Európy a prevádzke plynovodu Nord Stream.

^ura.news