Nekompetentným prístupom zmenili medvede na biologickú zbraň – Dušan Lukášik
V tomto roku sú médiá plné informácií o kontaktoch medveďa s človekom, či už vizuálnym alebo dokonca fyzickým. Niekoľko medveďov bolo usmrtených na cestách, ale došlo aj k útokom medveďov na človeka, naposledy v priestoroch farmy v Turčianskych Tepliciach. Niektoré synantropné medvede boli usmrtené zásahovým teamom. Problematikou medveďa hnedého a jeho súžitia s človekom sa dlhodobo zaoberá skupina odborníkov, ktorú vediete pán Ing. Dušan Lukášik,CSc.
Je aj predmetom petície Mor ho, za záchranu lesa, vody a v procese klimatických zmien a odstránenie ohrozenia človeka v prírode. Aj keď sa petícia Mor ho! zaoberá lesom a vodou komplexne, našu debatu sme obmedzili na samostatnú problematiku medveďa, ktorá, ak sa má správne pochopiť, je sama o sebe pomerne zložitým problémom. Je to ale skutočne tak zložitou problematikou?
Čo tým ale chcel Einstein povedať?
Čo z týchto informácií vyplýva pre skúmanú problematiku populácie medveďa?
Aké systémové nástroje umožnili analyzovať problematiku medveďa?
Prečo je od roku 2008 a ďalej aj verejnosťou a médiami vnímaná mena chovania medveďa?
Znie to zaujímavo, ale príliš abstraktne. Ako sa priblížiť k praktickej stránke veci?
Jadro problematiky zmeny chovania populácie medveďa. Čo teda zmenilo chovanie populácie medveďa? Medvede za normálnych okolností v zime spia, či hibernujú. Prečo sú v zime zvlášť od februára viditeľné stopy v snehu po medveďovi?
Aké kroky boli podniknuté v minulosti a aké kroky sa idú podnikať dnes?
Film – „Grizli Man – muž grizli“ – video medveď zaútočil na kameramana Je ešte nejaké riešenie?
Z medveďa sa jednoducho stala biologická zbraň.
List pani prezidentke a podanie trestného oznámenia na Generálnu Prokuratúru.
List pani prezidentke:
Ako predseda výboru petície pod názvom Mor ho, za záchranu lesa, vody v procese klimatických
zmien a odstránenie ohrozenia človeka v prírode ste 18 júla 2023 napísal list pani prezidentke
Čaputovej, v ktorom jej oznamujete, že vidíte významné problémy v spoločnosti, ktoré sa dlhodobo
neriešia a ktoré podľa Vášho názoru ohrozujú priamo demokraciu v našom štáte. Mohli by ste nám
priblížiť o čo ide vo Vašom liste?
Naši politici budú do krvi debatovať o demokracii, len sa ich nepýtajte, čo to demokracia je. Na prvý
pohľad jednoduchá otázka, ale vyžaduje si skutočne pomerne rozsiahle štúdium, kým vyjadríte
zrozumiteľne podstatu tohto pojmu. Hodne sa vyjasnilo, keď DeMesquito a Smith samostatne
skúmali tak formu ako aj obsah pojmu demokracia. Na faktoch ukázali, že rozhodujúci je obsah,
ktorým je prerozdeľovanie zdrojov spoločnosti na jednotlivých špecializovaných trhoch. Napodiv,
obsah demokracie, t.j. konštrukcia trhov nie je závislá od formy a je jedno či formou je zastupiteľská
demokracia alebo diktatúra. Na príklade Singapooru autori ukazujú, že aj režim, ktorý je chápaný ako
diktatúra formou, môže mať obsah demokratický. Sú politici, ktorí sú hlboko presvedčení, že forma
určuje jednoznačne obsah a teda povyšujú formu nad obsah.
Aký podľa Vás majú na to dôvod, že sa orientujú hlavne na formu?
Popri tom, že je to historický dané, má to rovinu, ktorá tkvie v odbornosti. V modernej dobe sa
zmenil pohľad na konštrukciu a reguláciu trhov. Aplikácia teórie chaosu, či komplexných adaptívnych
systémov v ekonomike ukázala, že zákon ponuky a dopytu ako svätý grál ekonomiky trhu platí iba vo
veľmi úzkom intervale v ktorom je trh v rovnováhe. Analýzy ukázali, že viete trh skonštruovať a viete
pre trh určiť jeho pravidlá regulácie. Ale samotný trh svojimi individuálnymi zásahmi regulovať
neviete. Jediné, čo ste schopný docieliť intervenciou do trhu nad rámec regulácie je, že zvýšite
náklady, ktoré v konečnom dôsledku platí spotrebiteľ. Aby bolo možné kvalifikovane konštruovať trh
a určiť mu správne regulačné nástroje si ale vyžaduje multidisciplinárny prístup k riešeniu
problematiky, čo si vyžaduje značný rozsah znalostí. Nie nadarmo za rozhodujúce objavy v chovaní sa
trhov dostali ekonómovia Nobelové ceny. Paul Ormerod šiel až tak ďaleko, že svoju publikáciu nazval
Smrť ekonómie 20teho storočia.
Je to hodne agresívne vyjadrenie, aké sú príčiny?
Podľa môjho názoru má pravdu. Ak trh nemá vyriešené také fenomény, akými je asymetria
v informáciách na trhu, konflikt záujmu rôzneho typu, potom môžete skôr či neskôr čakať javy
morálneho hazardu, ktoré spôsobujú poškodenie spotrebiteľa. Ak nie je trh správne regulovaný,
potom je možné očakávať výskyt javu, ktorý ekonómia pozná pod pojmom čierny pasažier, t.j.
spotrebiteľ, ktorý získava neprimerané zdroje z trhu bez toho aby na trh doručil adekvátnu
protihodnotu. Aj fenomén morálneho hazardu aj fenomén čierneho pasažiera ak nie sú riešené,
môžu viesť k významným škodám až na hranicu zrúteniu spoločenského systému.
Vaše vyjadrenia sú v hodne abstraktnej rovine. Na druhej strane v liste tvrdíte, že sú dlhodobo
ohrozené demokratické princípy štátu.
Myslím si, že je jasné, že bez merania a faktov z nich získaných nie je možné vysloviť tvrdenie,
uvedené v mojom liste pani prezidentke. To všeobecné je, že obsahom politík ako prerozdeľovacích
procesov na trhu je možné nájsť iba pravicové alebo ľavicové politiky. Ak jeden pól nazveme
demokraciou a druhý protipól diktatúrou, potom medzi týmito dvomi pólmi existuje nekonečné
množstvo stavov, ktoré určujú okamžitý stav spoločnosti. Od demokracie k diktatúre je možné sa
dostať tak sprava ako aj zľava. Preto je potrebné zadefinovať ľavicovú politiku a definovať, čo
znamená pravicová politika. Za ľavicovú politiku chápeme takú, ktorou je uprednostnenie záujmov
spotrebiteľa pred záujmami investora a naopak, za pravicovú politiku chápeme, ak je uprednostnený
investor, poskytovateľ tovarov a služieb pred spotrebiteľom. Všimnite si, existuje ideálny stav, kedy
sú zosúladené záujmy spotrebiteľa a investora. A práve tento ideálny stav na trhu je možné označiť
demokraciou. Obsahove potom demokracia vyjadruje, že investor je primerane podporený
ekonomicky a jeho iniciatíva nie je blokovaná umelo. Naopak, spotrebiteľ platí len nevyhnutné
náklady. Z teórie regulácií vieme, že nemáme ako dlhodobo držať trh v stave rovnováhy, ale vieme
ho s istotou regulovať okolo tohto rovnovážneho bodu.
Naznačujete, že tak ľavicová ako aj pravicová politika môže byť raz dobrom a zas sa môže ukázať aj
ako nevhodná a teda zlo? Ako je ich možné odlíšiť takýto fenomén?
Viete, ľudia s čiernobielym myslením potrebujú problém zjednodušiť a tak cez propagandu sa
dozviete raz, že len ľavicová politika predstavuje dobro a za chvíľu o tom presviedčajú politici, že
dobrom je výlučne pravicová politika. Moje presvedčenie je, že aj jedna aj druhá politika predstavuje
dobro, ale len vtedy, ak zvyšuje slobodu spoločnosti a tým aj jednotlivca a tým podporuje iniciatívu
jednotlivca ako kľúčový moment rozvoja spoločnosti. Kým socializmus potláčal iniciatívu jednotlivca
cez princíp, kedy bez ohľadu na osobný prínos sa zdroje spoločnosti rozdeľovali temer rovnako,
súčasný systém potláča férovú súťaž na trhu cez korupciu a tým likviduje iniciatívu jednotlivca.
Zmienil ste sa o korupcii. Pomaly niet politika, ktorý by nebojoval s korupciou. Len akosi výsledky
tohto boja nie sú v reále, hoci škandálov je mnoho.
Máte pravdu. Nepoznám politika, ktorý by prezentoval, že rozumie hĺbke problému spojeného
s korupciou. V Českej republike dnes už nebohý pán Strásky, šéf Fondu Národného Majetku v Českej
republike hovoril otvorene, že nechali ľudí kradnúť. Čas sa stal nepriateľom pri tvorbe kapitálu a tak nastúpila skratka – korupcia. Ukazuje sa, že index vnímania korupcie ako konštrukt nad rôznymi indexami charakterizujúcimi spoločnosť dobre reprezentuje stav v ekonomických prerozdeľovacích procesoch. Ak posudzujete štáty v EU, potom je možné ukázať, že odstránením 10% korupcie v spoločnosti je sprevádzané zdvojnásobením rastu HDP/obyvateľa. Index korupcie poskytuje dobrý nástroj na meranie v akom stave sa spoločnosť nachádza. Je možné odhadnúť, že stav slobody sa zachováva v spoločnosti alebo rastie, ak na škále indexu 0 až 100 je nameraný index na úrovni 75 a vyššie. To sú štáty ako Švajčiarsko, Dánsko, Nórsko, Švédsko, či Luxembursko. Naopak, také štáty ako Grécko, Taliansko či Španielsko majú index výrazne nižší. Toto poznanie mi umožnilo zostrojiť kritériá na trhu, kde sú protipóly demokracia a diktatúra a cez index korupcie určiť príslušný typ realizovanej politiky.
Index ale reprezentuje štatistický priemer za daný rok. Jeho hodnota reprezentuje úroveň zosúladenia spoločenských záujmov s individuálnymi záujmami. Ako vo všetkom, rozhodujúci je trend vývoja. Na Slovensku sa dlhodobo index pohybuje v hraniciach od 39 do 55 bodov, za rok 2022 je hodnota 53 bodov.
Je tento prístup možné aj aplikovať v praxi a ukázať ako to funguje?
Isteže. Napríklad pri dlhopisoch FNM štát vyplatil celkom 35 miliárd Sk, pričom občanovi 6 miliárd Sk,
t.j. 20% a priekupníkom 29 miliárd Sk. To by nebolo možné, keby štát nepomenil podmienky, za
ktorých si občania kúpili kupónové knižky. Za pôvodných podmienok musel kupujúci zaplatiť
minimálne 80% z aktuálnej hodnoty dlhopisu, čo bolo najmenej 8 000 Sk. Po zmene zákona pretlak
ponuky nad dopytom stlačil cenu na interval 1000 až 3000 Sk, časť dlhopisov sa predala do ceny cca
5000 Sk. Index korupcie sa v čase Dzurindových vlád pohyboval od 39 do 46 bodov a tak je možné
odhadnúť, že občan prišiel o približne 60% zdrojov. Miesto 13 750 Sk, ktoré FNM vyplácalo obdržal
občan v priemere okolo 5000 Sk, čo mu pokrylo akurát infláciu vyvolanú dvojnásobnou devalváciou
meny. Vláda konala jednoznačne proti občanovi, či už vyvolaním ekonomického tlaku cez devalváciu,
ktorá vyvolala infláciu alebo cez zmenu zákonov v tomto prípade zákona o dlhopise FNM a zákona
o ochrane spotrebiteľa. Tým sa celá operácia stala zákonná ale určite bola pošliapaná spravodlivosť
a určite bola znížená ekonomická sloboda občana. Osobne tieto postupy nazývam
inštitucionalizovanou korupciou. Keď sa pozriete do sľubu poslanca, prijímanie takýchto zákonov je
v rozpore s verejným záujmom a teda aj v rozpore s znením Ústavy SR v časti poslaneckého sľubu.
Nuž ale OČvTK mlčí a poslanci nie sú braní na zodpovednosť. Aj preto všetci politici volajú po
zákonnosti ale nie po spravodlivosti. Vznikajú škody veľkého rozsahu, len sú realizované podľa znenia
a interpretácie platných zákonov. Inštitucionalizovaná korupcia predstavuje rozhodujúcu časť
korupcie, však o kupovaní poslancov ohľadom hlasovania sme sa dozvedeli z nahrávok, či už je to pri
voľbe generálneho prokurátora alebo pri prijímaní zákonov zdravotného systému.
V liste na pani prezidentku Čaputovú hovoríte o II. pilieri dôchodkového systému. Môžete priblížiť
tento problém?
II. pilier predstavuje typický príklad inštitucionalizovanej korupcie. Pracoval som na tomto systéme
v rokoch 1999 až 2002. Naše riešenie vypracované s kolegom Ľubom Rúžekom, som si mohol osobne
verifikovať na Investičnom výbore II. piliera dôchodkového systému v Kanade. To bola asi jediná
hodina v mojom živote, ktorú som strávil v demokracii. Stretnutia sa zúčastnil aj Ing. Marek Lendacký.
Na jeho otázku, čo urobí šéf investičného výboru, ak mu zavolá minister financií a požiada ho, aby
zdroje investoval do konkrétneho projektu pán McNoughton odpovedal diplomaticky, že nerozumie
otázke. Marekovi to ale nestačilo a tak zopakoval otázku. Odpoveď pána MacNaughtona bola ako
z veľkej knihy demokracie:
V Kanade sa to nestane. Ak by k tomu hypoteticky došlo, ja by som abdikoval z funkcie
- Za 24 hodín by novinári zistili, čo sa udialo
- Následne by minister musel podať demisiu
- Po demisii ministra by som bol späť vymenovaný do funkcie
Viete si predstaviť u nás takúto situáciu? V Kanade si demokraciu vziať ľudia nedajú. Vezmite si len
našich plagiátorov, ktorí vedú náš štát. Nemajú hanbu dokonca kandidovať aj do volieb, miesto toho
aby sa z verejnosti stiahli, keď už v čase hanby neodstúpili z funkcie.
Kde vidíte problém korupcie v II. pilieri?
V poslednom čase to bola NBS, ktorá prišla s tým, že v porovnaní s fondami na Novom Zélande,
Kanade alebo Nórsku chýba v II. pilieri majetok na úrovni 11 miliárd €. Zároveň bol majetok vo
fondoch II. piliera 11 miliárd €. Kto sa zaoberal problematikou vie, že 1% zhodnotenia majetku nad
infláciu vytvára 20% zdrojov. To znamená, že fondy s ktorými NBS porovnávala II. pilier majú výnos
približne 5% nad infláciu. To sme zistili aj v roku 2012 u fondov II. piliera v Kanade, aj po kríze vykázali
výnos 5% nad infláciu. To by ale znamenalo, že výnosy v II. pilieri len pokrývajú infláciu a teda
vykazujú o 2 až 3 % nižšiu výkonnosť ako je priebežný systém. To bola analýza partie profesora
Stiglitza z roku 1999, ktorá zistila, že z dlhodobého hľadiska výnos pracovnej sily v priebežnom
systéme je rovnaký ako u kapitálu a pohybuje sa v intervale 2 až 3%. NBS má ale aj funkciu dohľadu
nad kapitálovým a finančným trhom a je otázne, prečo sa dlhodobo len dívala na nefunkčnosť
riešenia.
Nakoniec, zákon bol novelizovaný viac ako 60 krát a predsa nedošlo k riešeniu problému. Ani
1 600 000 občanov nezistilo počas 18 rokov, ktorá DSS najlepšie spravuje ich úspory a nepresunuli ich
tam. Ale občania prišli o cca 20 až 25% zo svojho dôchodku. 11 miliárd € je ohromná suma a zdá sa,
že vláda mieni naďalej pokračovať v tejto korupcii. A pritom sme o dôsledkoch vedeli už v roku 2002,
kedy som na medzinárodnom odbornom seminári či konferencii organizovanej komisiou
veľvyslanectva USA a ministerstvom odprednášal odborný článok pod názvom: „Bude z občana SR
nevoľník odvádzajúci povinne desiatok modernému feudálovi v podobe správcu dôchodkového
systému?“ Tam bol celý problém rozobraný a hlavne bolo dané riešenie.
V liste ale spomínate aj diskusiu k petícii v NR SR v decembri 2007.
Spracoval som pre poslanca Maroša Kondróta celú problematiku v primeraných detailoch vhodných
pre úroveň diskusie v NR SR. Keďže nebol daný časový limit, pán poslanec sa rozhodol odprednášať
moje podklady v plnom znení a tak sú aj zaprotokolované. Proste v II. pilieri je vytvorený systém, kde
je ilúzia trhu, ktorý neexistuje. Dôsledkom je obmedzenie slobody v rozhodovaní občana s následkom
škody na jeho majetku. A to všetko je súčasťou zákona – príklad inštitucionalizovanej korupcie.
Všimnite si, je obmedzená sloboda v rozhodovaní občana. Aj preto som to uviedol ako príklad pani
prezidentke Čaputovej.
Uviedol ste v liste aj problematiku lykožrúta. O čo ide v tomto prípade?
Naše výpočty poukazujú na škody na ekologickom systéme lesa v rozsahu až 20 miliárd € a možno aj
viac. Obhospodarovatelia lesa prišli o niekoľko miliárd € ako dôsledok poklesu cien dreva kvôli
vyvolanej preťažbe. V SR sa ťažilo cca 4 až 5 mil. m 3 ročne, a zrazu došlo k nárastu na 9 až 10 mil. m 3 .
Preťažby vyvolané lykožrútom spôsobili, že pôvodný plán ťažby na 67 mil. m 3 na decénium 2009 až
2019 sa zvýšil na 90 mil. m 3 . Tých 23 mil. m 3 má ale hodnotu ekologických služieb lesa asi 23 miliárd €.
Stratili sme chladiaci výkon stromov na úrovni 100 násobku elektrizačnej sústavy, čo spôsobilo rast
teploty asi o jeden stupeň celzia. Pripisujú to všeobecne klimatickým zmenám, čo je možno druhá
časť rastu teploty. SR stratilo časť zásob spodných vôd. A pritom problém lykožrúta je problémom
narátať do päť!
Môžete to vysvetliť?
Biológia lykožrúta a smrekov sa nezmenila. V kope tvoria bioregulačný mechanizmus, kde lykožrút
vyhľadáva choré stromy a urýchľuje ich zničenie. V zdravom lese ale nie je schopný zničiť zdravý
strom. Zdravý strom je schopný zalievaním živicou sa ubrániť. Experimentálne bolo zistené, že v
zdravom lese za rok sa nájde na piatich hektároch iba jeden m 3 dreva napadnutého lykožrútom.
Kritický stav nastáva ak sa nájde päť metrov kubických a je potrebné vyhlásiť stav kalamity. Všetko
medzi tým predstavuje prechodový stav, ktorý znižuje kapacitu stresového systému lesa a je
potrebné v prevencii likvidovať lykožrúta. Toto všetko lesníci vedeli, je to obsiahnuté vo vyhláške
101/1996 Sb, či v norme STN 48 27 11. Ak ponecháte polom, tak súčasťou polomu sú aj lykožrúty
v počte odpovedajúcom zdravému lesu – tvoria sanitára. Ale polom už nemá výkonné bioregulačné
mechanizmy a tak už prvá generácia lykožrúta dosahuje stav kalamity. Ak necháte lykožrúta
rozmnožiť v polome, tak z neho po dvoch či troch rokoch vylietajú roje s hustotou 100 až 500
násobne väčšou akou je stav kalamity. Limby v Nefcerovej doline sa bežne dožívajú 600 až 800 rokov.
Odolali tureckým či tatárskym nájazdom, prežili kuruckú vojnu, či prvú alebo druhú svetovú vojnu.
Ale neodolali našim ochranárom, ktorí na nich na jar v roku 2007 v známej akcii priväzovania sa
o strom vypustili takéto roje lykožrúta. No a tie sa rozšírili nielen po Vysokých tatrách, ale aj po
Západných Tatrách a kalamita sa rozšírila prakticky po celom Slovensku. Čo je tragické, pán
prokurátor na 50tich stranách jednoduchý problém platnej vyhlášky otočil a podnet uložil. Môj
opakovaný podnet mal už len osud opakovaného uloženia, hoci som dodal pomerne rozsiahly
materiál. Problém štátne orgány na to určené neriešia a pritom ide o rozsiahle škody pri ktorých
dochádza evidentne k obmedzovaniu slobody pri nakladaní s vlastným majetkom a k ekonomickému
tlaku na jeho predaj pod cenu. To je záver našich analýz.
V poslednom čase sa ale verejnosť zaoberá problematikou spojenou s populáciou medveďa.
Existuje celý rad názorov na počet medveďov. Pozornosť vzbudili posledné útoky medveďov na
človeka a tiež DNA analýza odborníkov z Karlovej univerzity v Prahe. Aký je Váš názor na túto
problematiku?
Isteže mediálne príťažlivá téma okamžite nájde svojich odborníkov. Problém je ale hlbší a nie je
možné problém limitovať na počet medveďov. Ono ten problém sa dá priblížiť pomerne jednoduchou
otázkou: prečo pre rokom 2000 pri náhodnom strete medveďa s človekom medveď utekal tak, že po
sebe zanechal kôpku a prečo sa zrazu situácia otočila a pri strete človeka s medveďom je to človek čo
má problém, aby si nezašpinil gate? Stanovenie počtu medveďov je len jeden problém, dôležité je
pochopiť dynamiku zmien chovania sa populácie medveďa, čo je ďaleko komplexnejší problém.
Populácia medveďa sa jednoducho prispôsobuje podmienkam, ktoré im človek vytvorí. Kým
v Nemecku, Švajčiarsku, Českej republike, Holandsku, Belgicku, Luxembursku ale ani v Írsku alebo
Veľkej Británii medveďa nenájdete, v SR sme mali špecifickú populáciu medveďa, ktorý bol plachý.
Kombináciou historických informácií a modernej neurobiológie je možné ukázať, že medvede získali
predačným tlakom človeka v SR reguláciu vrodených inštinktov strachu a paniky regulačné emócie,
ktoré spôsobovali, že pachová stopa človeka aktivovala inštinkt strachu a preto medveď nechodil na
turistické chodníky, nebol pri chatách a nechodil ani do extravilánov a intravilánov obcí. Pachová
stopa človeka vytvárala železnú obruč, ktorou bola populácia medveďa držaná v lesoch o rozlohe asi
1 288 000 ha. Táto rozloha uživila iba limitovaný počet medveďov, čo viedlo k vytvoreniu dvoch
autoregulačných funkcií a to zníženie počtu mláďat v jednom vrhu na jeden maximálne dva mláďatá
za normálnych okolností raz za dva roky. Reprodukčný inštinkt medveďa ale viedol k zabíjaniu
mláďat, kde strach medvedice z človeka viedol medvedicu k obetovaniu mláďat samcovi. Tieto dve
autoregulačné funkcie redukovali 30% tný nárast populácie pre zistený pomer samíc a samcov 3:2 na
približne 10%. A to bolo presne predmetom regulácie lovom človeka. Tento lov udržiaval informáciu
u celej populácie medveďa – človeka sa boj, predstavuje smrteľné nebezpečie. Po roku 2002 došlo
k postupnému znižovaniu regulačného lovu až došlo k jeho zastaveniu počas ministra Solymosa.
Výsledok sa dostavil. Údaje z polície vo Vysokých Tatrách signalizujú od roku 2008, že medvede
stratili strach z pachovej stopy človeka. Medvedice začali vodiť medvieďatá do pachovej stopy
človeka a tým ich chránili pred medveďom. Polia sa stali dostupné pre medvede a tým aj
neobmedzený zdroj potravy, medvedice sa pária každý rok a navyše sa zvýšil počet medvieďat
v jednom vrhu. S regulačnou funkciou človeka zároveň zanikli aj autoregulačné funkcie. Dynamika
kontaktov človek a medveď rastie tak, že sa zdvojnásobuje raz za tri roky, pričom rastie úmerne aj
počet útokov medveďa na človeka. To ukázala jasne analýza údajov, ktorú sme urobili začiatkom
roka 2020. Zároveň sme stanovili aj kritériá rizík samotnej populácie medveďa, ekologického systému
a riziká spojené so súžitím človek a medveď. Údaje ukázali, že v SR nastal stav ohrozenia človeka
medveďom a že v rokoch 2014 až 2018 sa populácia medveďa dostala do stavu, kedy síce nevieme
povedať, ktorý medveď kedy a kde zaútočí, ale máme istotu, že k útoku dôjde. To hovoria informácie
z minulých útokov. Proste mladé medvieďatá dorástli a od štyroch rokov sú schopné útočiť na
človeka. Sú už bez informácie, že človek je pre ne nebezpečný. V Takomto kontexte je úplne jedno,
koľko je počet medveďov, pokiaľ ich je nad hranicu úživnosti vhodného areálu lesa.
Ak by sme nemali efektívny nástroj, pomocou ktorého vieme zmerať aktuálny stav, potom by sme skĺzli do verbálnej ekvilibristiky, čo je doménou mnohých politológov alebo komentátorov, zvlášť tých, čo uprednostňujú formu nad obsah. Keď ich budete počúvať, po čase už nemáte predstavu o čom hovoria. Častokrát mám pocit, že veľa hovorili, ale nič nepovedali. Podstatné ale je, či sa sloboda spoločnosti a jednotlivca posilňuje, alebo naopak, či dochádza k poklesu slobody spoločnosti. Dnes už ľudia vidia, že pojem liberálny bol zneužitý a že sa jedná skôr o anarchiu ako o slobodu v rozhodovaní. Nuž a to je podstata môjho listu pani prezidentke so žiadosťou aby s vládou odborníkov nastolené problémy riešila.
Môžete teda uviesť konkrétny príklad?
Taký prierez som urobil v debatovanej eseji Diabol má tisíc tvárí, kde som rozobral jednotlivé
prípady. Napríklad občania obdržali od štátu dlhopisy FNM v celkovej hodnote, ktorá bola vyplatená
v rozsahu 35 miliárd Sk. Zmena zákonov vládou Mikuláša Dzurindu a teda podmienok spojených
s emisiou spôsobil, že občanom FNM vyplatilo iba 6 mld. Sk t.j. 20% a zbytok 29 miliárd Sk inkasovali
z FNM obchodníci s príslušnou licenciou. Pôvodné znenie zákona ale stanovilo reguláciou najnižší
limit, pod ktorý kupec nemohol ísť. Dôvodom tohto postupu pri emisii bola nerovnováha na trhu,
ktorá sa prejavila okamžite po odstránení najnižšej ceny, pričom dlhopisy sa predávali v cenovom
rozpätí 1000 až 3000 Sk, hoci FNM nakoniec vyplácala 13 750 Sk po zdanení. Ilustratívny príklad
predstavuje aj škandál s emisiami. Doplatok k cene elektrickej energie až na úroveň 430 € za 1 MWh
počas 15 rokov pri cene cca 70 €/ 1 MWh umožňuje urobiť nasledovnú úvahu. Ak index emisií nášho
energetického mixu je 0,2 tony ekvivalentu CO 2 , potom potrebujeme na trh dodať 5 MWh, aby došlo
k úspore 1 tony emisií. Inými slovami dodáme 5 MWh elektrickej energie za 70 x 5 = 350 € , ale máme
vyplatených ešte 5x( 430-70)€ = 5x 360 € = 1 800 €. To reprezentuje spoločenský náklad, ktorým sa
ušetrí 1 tona emisií. To za predpokladu, že dodaná energia na trh sa okamžite spotrebuje. Ale
štatisticky vyrobená energia z fotovoltaických panelov sa spotrebováva s osemhodinovým posunom,
t.j. je nutné túto energiu uskladniť. Keď sme v minulosti počítali distribučné straty a straty cyklu
elektrárne Čierny Váh, vyšlo nám, že dôjde k celkovej strate 48%, t.j. spoločnosť musí na energiu bez
emisií vynaložiť 1 800 x (1 + 0,48) € = 2 664 €. Ak si spomeniete na kauzu emisií, kde bola 1 tona
emisnej povolenky predávaná za 5 €, potom v prípade, že dochádza k okamžitej spotrebe energie,
spoločnosť nedostáva protihodnotu vo výške 99,7% a v druhom prípade 99,81 %. Oba prípady
znamenajú presun temer celého objemu zdrojov od spotrebiteľa k investorovi a teda predstavujú
temer ideálnu politiku diktatúry cez pravicový princíp. Zákon, ktorý takýto presun umožnil bol zákon
309/2009 Z.z. z dielne SMERu. Tu je pekný príklad, že deklarovaná forma vlády ešte môže v sebe
zahŕňať aj riešenia, ktorých obsah sa ináč ako diktatúra nedá nazvať. Tam je zakliaty jeden z rastov
ceny elektrickej energie.
Praim absurdný príklad tohto typu predstavujú bioplynky. Voľakedy vedci zisťovali, aký hnoj je na pole tým najlepším. Div sa svete zistili, že maštaľný hnoj. To vedel každý sedliak. Dnes ten hnoj najprv v bioplynke spálite a vytvoríte plyn. No a z plynu vyrábate umelé hnojivá. Navyše, opäť je nutné doplatiť za tento nezmysel, čo povinne platí spotrebiteľ v cene elektrickej energie. Pri kríze v roku 2008 zohral rast cien ropy rozhodujúci impulz, ktorým posunul finančný trh do krízy. Až 90% obchodov tvorili špekulačné obchody, ktorými došlo ku krachu trhu s ropou. Trh prestal slúžiť svojmu poslaniu. Nerovnováhy vyradili produkčný trh z možnosti tvorby ceny a cena ropy sa od roku 2007 riadila výlučne špekulatívnymi obchodmi. Regulátor pripustil na trh viac ako 30% finančného kapitálu. To spôsobilo, že potrebné doplnenie likvidity sa preklopilo do polohy, kedy finančný kapitál pôsobil deštrukčne na produkčný trh. Presne to isté sa stalo v roku
2022 s cenou elektrickej energie – trh ovládol finančný kapitál a cez špekulačné obchody vyhnal ceny
až k hodnote 1 000 € za 1 MWh, čím prakticky vytvoril inflačný impulz, ktorý ničí ekonomiku
spoločnosti. Jednoducho je to problém konštrukcie a regulácie trhu. Ak dlhodobo bola cena
elektrickej energie v rozpätí 50 až 70 € za 1 MWh, špekulačný kapitál má bezpracný zisk na úrovni 100
až 900 € za 1 MWh, len na Slovensku pri produkcii 30 TWh toto rozpätie dáva hodnotu na úrovni
miliárd €. Keďže energia je obsiahnutá v každom výrobku alebo službe, dochádza k významnému
nárastu nákladov na ich produkciu a teda dochádza k utlmeniu ekonomickej aktivity. Občan
spotrebiteľ má ďaleko menej voľných prostriedkov na realizáciu svojich aktivít a teda sloboda
spotrebiteľa je obmedzená ekonomicky.
Zanechajte nám komentár