Občan ako nevoľník – Časť VI.

27. septembra 2023

IngDušan Lukášik CSc.

Prinesie odkaz predkov MOR HO! nádej pre občanov SR?

Aj keď stále nemáme odpoveď na otázku, prečo 1 600 000 sporiteľov nezistilo, ktorá DSS im najlepšie spravuje ich zdroje a nevedia to ani odborníci z DSSiek, v predchádzajúcej časti si pomerne detailne popísal, ako môže majetok sporiteľov zmiznúť a nik nevie prečo. Zvlášť tvoje úvahy o arizácii v širšom slova zmysle, sú hodne zaujímavé. Bežný človek to síce tak môže cítiť, len to nevie vyjadriť. Tebe sa to vcelku darí. V čom to je?

Keď riešiš zložité systémy, máš dve možnosti. Buď ich vyriešiš po zložitých analytických prácach do tej miery, že riešenie je nakoniec primerane jednoduché. Len vtedy, ak je pochopiteľné bežne vzdelaným človekom, tak vieš, že si na dobrej ceste k nájdeniu stabilného riešenia. A vtedy ti ľudia rozumejú. Alebo sa vyberieš cestou zjednodušenia, bez potrebných analýz a vtedy síce rýchlo nájdeš riešenie, len ti ľudia nebudú rozumieť. Po čase sa do odpovedí zamotáš, čím len potvrdíš, že problému nerozumieš. Nakoniec, systém II. piliera je toho príkladom. Podstatu riešenia sociálneho systému nájdeš dokonca aj v rozprávke O troch grošoch. Minule mi je vyrozprávala v nevedomej rovine dokonca aj moja desať ročná vnučka. Položila si hypotetický predpoklad, že zarobí milión euro a urobila úvahu, čo by s nimi urobila. Proste peniaze podelila a začala rovno dedkom a babkou jedným aj druhými a nadelila im tretinu. Druhú tretinu pridelila rodičom. Na moje prekvapenie poslednú časť investovala, nedala do spotreby. Nuž od detí sa môžeš učiť…  Z toho, čo za dvadsať rokov predviedli politici ohľadom sociálneho a zdravotného systému je možné povedať len toľko, že riešia problém sociálneho a dôchodkového systému temer výlučne cez zjednodušenie až ho dostali na hranicu pred rozpad. Nakoniec NBS tvrdí, že v II. pilieri chýba 11 miliárd euro, ak to porovnávajú s podobnými fondami v Kanade či Nórsku. Ale príčinu zahmlievajú alebo jej nerozumejú, nemáš ako porozumieť tým mantrám, čo rozprávajú dookola o takom alebo onakom trhu a o tom že si má občan rozhodovať o svojom riziku, okrem jedného univerzálneho argumentu: „ Lebo Fico“.   

Nuž keď v médiách bežný občan číta alebo počúva tieto debaty o II. pilieri, nerozumie im alebo len povrchne a v podstate je v polohe bezmocného štatistu. Má to aj nejaký systémový základ?

„Ekonomickí zabijaci,“ sú vysoko platení profesionáli, ktorí podvodom oberajú krajiny po celom svete o bilióny dolárov. Medzi ich nástroje patria falošné finančné správy, zmanipulované voľby, špinavé peniaze, vydieranie, sex a vražda. Hrajú hru starú ako impérium, ale takú, ktorá dosiahla nové a desivé dimenzie počas tejto doby globalizácie.“ John Perkins by mal o tom niečo vedieť – ako ekonomický zabijak pre medzinárodnú konzultačnú firmu presviedčal rozvojové krajiny, aby prijímali obrovské pôžičky a nalievali tieto peniaze do amerických korporácií. Americká vláda a medzinárodné rozvojové agentúry si potom vyžadovali svoju „libru mäsa“, vrátane prístupu k prírodným zdrojom, vojenskej spolupráce a politickej podpory. Spovede ekonomického zabijaka sú príbehom skúseností jedného muža zo sveta intríg, hrabivosti, korupcie, tieňovej vlády a korporátnych aktivít, do ktorých boli Spojené štáty zapletené od Druhej svetovej vojny, a ktoré majú hrozné dôsledky pre budúcnosť demokracie a sveta.

U zložitých systémov máš popri náročnom analytickom riešení alebo na druhej strane zjednodušené nefunkčné riešenia ešte jeden tretí, hodne zákerný systém. Popísal ho John Perkins v jeho publikácii Spoveď ekonomického zabijaka.  Je to jeden z nástrojov, ktorý sa široko využíva v ekonomických cieľoch, ktoré zneužívajú politici, ale je funkčný aj u nepripravených politikov. Je to tvorba účelových a zložitých modelov, ktorých úlohou je presvedčiť o nutnosti prijatia navrhovaného riešenia, ktoré ale neslúži verejnosti, ale vybraným subjektom. Nakoniec, popísal som to detailne v III. časti v súvislosti s dlhopismi FNM. Väčšina zložitých modelov obsahuje voliteľné parametre. Nuž a tie riešiteľ zvolí podľa cieľa zadania. Odhalenie tohto detailu je na hranici možností bežného čitateľa, či recenzenta. Posúď sama, John Perkins vo svojej publikácii Spoveď ekonomického zabijaka na stránkach 131 a 132 to popisuje nasledovne, citujem“:

Bruno prišiel s nápadom používať inovatívny prognostický prístup: ekonometrický model založený na práci ruského matematika z prelomu storočí. Model spočíval v priraďovaní subjektívnych pravdepodobností k predpovediam rastu v určitých špecifických sektoroch ekonomiky. Videl som, že má potenciál stať sa ideálnym nástrojom na podloženie nadhodnoteného rastu ekonomiky, aký sme radi ukazovali, aby sme získali veľké pôžičky (t.j. aby si štáty požičali v bankách).

Doviedol som na oddelenie mladého matematika z MIT, doktora Prasada, a dal som mu istý rozpočet. Za šesť mesiacov rozpracoval Markovovu metódu tak, aby sa dala použiť na ekonomické modelovanie. Spolu sme zostavili sériu technických parametrov, ktoré Markovovu metódu prezentovali ako revolučnú metódu prognózovania toho, ako investície do infraštruktúry vplývajú na ekonomický rozvoj.

Bolo to presne to, čo sme chceli: nástroj, ktorý vedecky „dokazoval“, že keď krajinám pomáhame narobiť si dlhy, ktoré nikdy nebudú schopné splatiť, robíme im vlastne láskavosť. Navyše iba vysokokvalifikovaný ekonometrik s množstvom času a peňazí by mohol pochopiť spletitosť Markovovho modelu, či spochybniť jeho závery. Dokumenty opisujúce model boli publikované niekoľkými prestížnymi organizáciami a my sme ich oficiálne prezentovali na konferenciách a na univerzitách v mnohých krajinách. Dokumenty – a aj my – sme sa stali slávnymi v celej brandži.“

Iné pomenovanie ako „bankstri“ si títo finančníci napojení na politikov pomenovanie nezaslúžia. Nakoniec spomeň si na niekoľko dialógov medzi finančníkmi a politikmi v SR. Asi najslávnejším je dialóg medzi ministrom Malchárkom a finančníkom Haščákom, kde sme sa dozvedeli navyše nielen ekonomickú stránku tohto typu obchodu, ale konečne sme zistili, čo to znamená byť demokratom.

Veľmi zaujímavo celú privatizáciu energetiky komentoval predseda SNS Ján Slota. Vo svojom prejave v NR SR pomenoval tento typ privatizácie za GALAKTICKÝ LUP. S takou až závisťou komentuje, že pre výber privatizéra v súťaži, kde je jeden účastník súťaže, vláda vybrala poradcu, ktorý si vyúčtoval miliardu slovenských korún. Pritom Ján Slota tvrdí, že hodnotu za 120 miliárd Sk v podobe akcií predali za 30 miliárd Sk.  Nuž nezávidela by si?

V ekonomike sú to oceňovacie modely, ktoré podľa cieľa nastavíte podľa požiadavky toho, kto platí. Proste je to konflikt záujmu ako vyšitý. V podstate to máš aj v bežnej vede. Dnes už máš zavedený pojem VEDEC GRANTOVÝ. Tento typ beží hodne pri ochrane životného prostredia.

Ako to vedci ( grantoví) ale realizujú?

Ak vezmeme vedu, tak temer športom sa stalo zamieňanie vedomostí za znalostí. Aj keď sú vedomosti získavané vedeckými postupmi základného výskumu cenné, majú po ich získaní ešte dlhú cestu prechodom cez procesy aplikovaného výskumu a vývoja, kým sa z vedomostí stane praxou overená znalosť. Čo je zákerné na celom procese je, že forma, t.j. pojem je temer vždy rovnaký, ako pre vedomosť tak pre znalosť. Rozdiel je, že často trvá od 50 do 150 rokov, kým sa nová vedomosť overí a kým sa zasadí do riešenia, ktoré spĺňa kritériá použiteľné pre prax.

Pierce a Robinson v Strategickom manažmente uvádzajú, že v 70tych rokoch iba jedna zo šesťdesiat vedomostí sa zmenila na znalosť. Koulopoulus v roku 2009 v jeho známej publikácii Inovačná zóna už uvádza tento pomer 1:300, čo je výrazný posun. Ak nekriticky zameníš znalosť za vedomosť, systémová analýza ukazuje, že takmer s istotou zrútiš systém. To je vtedy, kým znalosť ešte neexistuje. Ak znalosť už existuje, tak technikou je, že meníš dobro za zlo a zlo vydávaš za dobro ako výsledok nového vedeckého výskumu a pôvodný prehlásiš za prekonaný a teda už neplatný.

Pekný príklad predstavuje lykožrút. V zdravom smrekovom lese funguje lykožrút ako sanitár lesa a to až do počtu jedného metra kubického dreva napadnutého lykožrútom za rok na piatich hektároch lesa. V tejto funkcii vyhľadáva choré stromy a urýchľuje ich zánik tak, aby sa choroby v lese nešírili. Nad tento počet do počtu štyri metre kubické sa postupne mení funkcia lykožrúta na riziko, ktoré je spojené s predátorom lesa, roje lykožrúta už môžu zničiť aj zdravý strom. No a pri dosiahnutí piatich metrov kubických na piatich hektároch lesa je už istota, že roje lykožrúta zničia zdravý strom a vyhláška stanovuje vyhlásenie kalamity. Povedané odbornou terminológiou, negatívna spätná väzba kapacity autoregulačného systému je prekonaná, prešla kritickým bodom a zmenila svoj charakter na pozitívnu spätnú väzbu, už nie je schopná tlmiť množenie lykožrúta a bez vonkajšieho zásahu lykožrút postupne zničí celý les. Nuž a ak pôvodnú funkciu dobra lykožrúta budem donekonečna stále prezentovať ako dobro, ako to robí pani Plassmann, či prezident WWF Slovensko pán Ladislav Miko, máme praktickú ukážku toho, ako mantra folklóru bez zásahovej zóny sa stala podstatou zničenia najkrajších smrečín TANAPu a NAPANTu, či Roháčov alebo Malej Fatry a Veľkej Fatry. Náš odhad škôd na ekologických systémoch lesa sa pohybuje rádovo v desiatkach miliárd euro. No a máš ešte jeden nástroj a tým je vydávanie príčiny za následok. Spoločnosť to musí zaplatiť a tam ide kvalita života a tam idú zdroje, ktoré majú tvoriť príjmy dôchodkového systému.

Aj na vydávanie príčiny za následok máš nejaký ilustratívny príklad?

Nemusíme chodiť ďaleko. V médiách sa už aspoň desať rokov šíri názor, že za rozpadom smrečín je klimatická zmena. Testovali sme túto nazvime to slušne hypotézu. Zo stránky profesora Lapina som si zobral Strahlerov geofyzikálny model bilancie energie. Následne som si kúpil šieste vydanie jeho publikácie, Úvod do fyzikálnej geografie. Keby tam bola chyba, už dávno by na to fyzici vo svete prišli. Ak si predstavíš les a následne polom, alebo vyschnutý les kvôli lykožrútovi, tak v takom poškodenom priestore nameriaš o 2 až 4 °C viac ako vo vedľajšom lese. Otázka znie, čo je príčinou tohto javu? Je to strata vody a výparu a teda odborne povedané zmena na povrchu pôdy, alebo je to dôsledok rastu emisií v ovzduší, pripisovaným klimatickým zmenám? Naša analýza ukázala, že až 98% rastu teploty je možné pripísať vyschnutému lesu alebo polomu a iba cca 2% rastu emisií v ovzduší. Je tu logická otázka. Ak by za rastom teploty mal byť rast emisií v ovzduší, predsa emisie narástli aj nad lesom, ktorý má o 4 °C menej. Je to humor debatovať s vedcami grantovými na túto tému. To, že jeden dospelý strom je schopný poskytnúť chladiaci výkon v lete v rozsahu od 2 do 16 kW a možno aj viac, neberú do úvahy. Fyzici z ETH Zürich prišli s riešením, že až 2/3-tiny problémov spojených s rastom teploty je možné riešiť vysadením stromov. Dávno som nepočul toľko kritiky na tento návrh autorov z ETH, hoci vieme, že lesy na Amazone sa ničia nezmyselne len preto, že nemáme vyriešený Hardingov problém tragédie spoločného majetku, proste neplatí sa za ekologické služby lesa. Tie sa kradnú, či už na úrovni lokálnej v danom štáte alebo na úrovni medzinárodnej. No a u nás sa vymyslelo, že zameníme príčinu za následok a teda klimatickú zmenu prehlásime za dôvod zničenia ohromných plôch lesa.  

Tých príkladov, v ktorých je vedec v konflikte záujmu, je asi hodne a mohli by sme o nich debatovať donekonečna. Našou témou je ale sociálny a dôchodkový systém. Spomínal si v úvode, že takéto „vedecké mýty“ boli vysvetlené Stiglitzom a Országhom. Môžeš aspoň načrtnúť základné dôvody, ktoré vedú k tomu, že podľa NBS by fondy mali mať cca 22 mld €, ale majú len polovicu, t.j. 11 miliárd €?

Asi detaily presahujú rámec našej diskusie a tak sa obmedzím len na podstatné skutočnosti. V úvode sme hovorili, že pri II. pilieri, ako povinnom systéme neexistuje trh. Pri našej návšteve túto otázku dokonca konzultoval na Investičnom výbore v roku 2001 môj spolu absolvent tejto cesty. Kanaďania boli prekvapení, že vôbec bola takáto otázka položená, predpokladali, že majú do činenia s profesionálmi. Bol som radšej ticho…. Nakoniec ale vidíš, že od roku 2004 ani pri realizácii zákona a ani počas 67 noviel nik na to neprišiel. Neprišli na to ani odborníci z dozoru nad finančným trhom v NBS. Čo viac k tomu dodať.

Ak vezmeš druhú stránku veci, tak už sme hovorili, ako vieš cez infláciu zakryť a zamútiť celý model tak, že do neho nevidíš. Ak ale pracuješ s výnosom očisteným o infláciu tak vieš, že 1% nad infláciu zhodnocuje majetok v 40 ročnom horizonte o 20%. To znamená, že 5% zhodnotenie nad infláciu spôsobí rast majetku o 100%. No a to je naša situácia, podľa NBS miesto 22 miliárd € máme iba 11 miliárd €. Mne to hovorí, že výnosy tohto systému sa pohybujú na úrovni inflácie, to znamená, že sa majetok síce zachováva, ale nezhodnocuje. Ak ale vieme, že výnos pracovnej sily je tiež 2 až 3% nad infláciu ročne, potom výmena priebežného systému v I. pilieri za II. pilier prináša automaticky stratu na úrovni minimálne 2% ročne, čo je v konečnom dôsledku 40% výnosov. No a na to som upozorňoval už v roku 2001 a 2002, ako na systémový problém – proste sme jasne pomenovali, že ak sa SR vyberie systémom, ktorý sme nazývali Chilský model, tak príde o 40% zdrojov a tieto je možné chápať ako stratu. Analýzy z roku 1999 v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie viedli k záveru, že systém musel byť prepracovaný a štát musel nahradiť chýbajúce zdroje dôchodcom. 

Tvrdíš, že strata v tak ohromnej výške 11 miliárd € je záležitosťou systému a nie neschopnosťou investičných stratégií správcov?

Pre každý zložitý systém môžeš mať toľko teórií, koľko ti ich fantázia poskytne. Preto rozhodujúce je, aby si mal praktické riešenie, na ktorom overuješ svoj vybraný model. Ak by si študovala Collinsa v publikácii Z dobrého najlepšie zistíš, že riziku zlej voľby sa vyhneš, ak preberáš síce špičkové, ale trhom overené riešenie. Nuž minister Kaník vybral síce trhom overené riešenie o ktorom od roku 1999 odborná obec vedela, že je nevyhovujúce. V korupčnom prostredí Slovenska nič nové pod slnkom, len občania prišli asi o štvrtinu dôchodku.

Všimni si že v každom momente existuje fond s najlepším a aj s najhorším výsledkom zhodnocovania aktív. Nik nemôže vylúčiť situáciu, že dvaja sporitelia budú mať rovnaké odvody počas celého obdobia a že jeden ich dá do fondu s najlepším a druhý s najhorším zhodnotením aktív. Otázka znela aký môže byť rozdiel na ich účtoch a teda v o výške dôchodku z II. piliera? Na základe reálnych údajov z roku 2007 vyšiel pre tento možný prípad v projekcii sporenia až 33%tný rozdiel ako extrém. V každom prípade môžeš prehlásiť, že je porušený ústavný princíp rovnosti a teda takéto systémové usporiadanie je nespravodlivé. Nielenže má nízky výnos, ale spôsobuje neodvratne aj nespravodlivosť.

To, že sme o tom vedeli dokumentuje aj obsah môjho príspevku na medzinárodnom seminári organizovanom ambasádou USA a našim ministerstvom dňa 12. júna 2002. Na stránke spoločnosti HONORS a.s. nájde čitateľ jednak komentár. ale aj program konferencie s niektorými selektívne vybranými informáciami administrátorom konferencie a aj celý môj príspevok.

MEDZINÁRODNÝ SEMINÁR K REFORME DÔCHODKOVÉHO SYSTÉMU NA SLOVENSKU, 12. JÚN 2002

Cieľom konferencie bolo predstavenie rôznych penzijných systémov a vyhodnotiť ich vhodnosť pre riešenie transformácie priebežného systému dôchodkového zabezpečenia. Rozbory, ktoré mala spoločnosť HONORS, a.s. k dispozícii umožnili predstaviť analýzy, ktoré preukazovali, že adaptácia princípov trhu na povinný systém II. piliera povedie k významným nákladom a stratám, dôsledkom ktorých môžu byť straty v dôchodkovom systéme II. piliera až do hodnôt 20% až 40%, podobne ako to bolo v prípade systému v Chile alebo Veľkej Británii, podrobne zhodnotených na konferencii Svetovej banky k penzijným systémom. Aj preto bol názov príspevku volený pomerne agresívne a znel:

Bude z občana SR nevoľník odvádzajúci povinne desiatok modernému feudálovi v podobe správcu dôchodkového systému a prídu občania SR o dôchodok v rozsahu 300 mld Sk v dnešných cenách alebo v prípade dôchodkov slovenské  politické reprezentácie rozhodnú v záujme občana?

Desať rokov po konferencii môžeme zodpovedne a s poľutovaním skonštatovať, že výsledky výkonnosti fondov II. piliera skutočne vykázali priemerné straty až do výšky 11,98% voči inflácii a až 30% voči projektovanému konzervatívne stanovenému zhodnocovaniu aktív 2% ročne nad infláciu.

Riešenie, ktoré sme v diskusii predložili, bolo založené na vyváženom rozdelení funkcií II. piliera medzi okruh verejných financií a súkromný sektor s prihliadnutím na moderné riešenia v Kanadskom systéme dôchodkového poistenia, systému ktorý OECD vyhodnotilo ako najlepší sociálny systém.

Môj príspevok s originálnym názvom „Bude z občana SR nevoľník odvádzajúci povinne desiatok modernému feudálovi v podobe správcu dôchodkového systému?“ nájde čitateľ TU

Riešenie je systémovo totožné s riešeniami v Kanadskom fonde II. piliera s tým, že je adaptované na podmienky Slovenska s jeho špecifikami. V tomto riešení už správcovia nemajú dosah na účty a pokiaľ chcú spravovať aktíva, musia sa o ne uchádzať vo férovej súťaži, organizovanej Investičným výborom. To, čo je dôležité je, že samotný Investičný výbor nerozhoduje o investícii, jeho úlohou je zorganizovať súťaž a vybrať investora pre príslušný objem aktív. V tomto kontexte môj v tom čase mladý kolega položil predsedovi výboru Mac Naughtonovi nasledovnú otázku:

Marek: „Čo by ste urobil, ak by Vám zavolal minister financií a požiadal Vás, aby ste investoval do ním vybraného projektu?“ MacNaughton: „Nerozumiem otázke“, čím sa len slušne snažil povedať, že na jeho úrovni sa takéto otázky nemôžu klásť ako otázky z kategórii neprimeraných. Po zopakovaní otázky nakoniec zaujal stanovisko:

V živote som zažil asi len obrazne jednu jedinú hodinu, ktorú môžem povedať, že som žil v skutočnej demokracii, presne tak ako ju chápem aj ja a to bola debata na jeseň 2001 na Investičnom výbore Kanadského fondu II. piliera v Toronte. Pre záujemcov, ako má vyzerať organizácia takéhoto riešenia  uvádzam aj stránku Kanadského fondu II. piliera. V roku 2012 som chcel vedieť, ako prežil kanadský penzijný fond krízu 2008. Nakoniec sa ukázalo, že priemerný výnos fondu sa pohyboval 5% ročne nad infláciu, čo je prakticky to isté, čo uviedla vlani aj NBS len to vyjadrila iným spôsobom.

Naše fondy v II. pilieri podľa NBS vykazujú nízke výnosy, miesto 22 mld.€ má majetok v čase hodnotenia cca 11 mld. € t.j. chýba voči zrovnateľným fondom ( benchmark) ďalších 11 mld. €. Ako by si rozdelil výnosy tak, aby tomu rozumel aj bežný čitateľ?

Vždy je možné výnosy rozdeliť podľa nasledovnej schémy:

  1. Výnosy, ktoré pokrývajú infláciu sú výnosmi, ktoré zachovávajú hodnotu majetku sporiteľov v čase
  2. Ale ak pôvodným majetkom sporiteľa bola účasť na I. priebežnom pilieri s výnosom 2 až 3% nad infláciu, potom až takýto výnos kapitálu zachováva pôvodný majetok sporiteľa a rieši pôvodný cieľ rozloženia rizika medzi výnos práce a výnos kapitálu. V našom riešení to reprezentovala garancia štátu, v súčasnom riešení nič také neexistuje.
  3. Len zhodnotenie v rozsahu 3 až 5% nad infláciu je možné pokladať za finančný prínos kapitálového systému.

Ak takto rozčleníš výnosy, potom je zrejmé, že občan utrpel škody na úrovni minimálne 2% nad infláciu, čo je dnes približne 40% z výnosov, presne ako sme predpovedali v roku 2001 a 2002. Z 11 mld. € je to astronomických 4,4 miliardy €, ktoré môže občan chápať ako škodu. Osobne si myslím, že orgány by mali zistiť, či nedošlo k zanedbaniu povinnosti pri výkone verejnej funkcie  s následkom škody veľkého rozsahu.

Tou druhou katastrofou je, ak sa individuálny účet neberie len ako meradlo zásluhovosti, ktoré vstupuje do výpočtu a v ktorom sa uplatňuje tak princíp poistný ako aj princíp solidarity ale ak emócia chamtivosti preváži a zásluhovosť sa vezme absolútne. To bolo úvodné riešenie, ktoré vydržalo možno rok alebo dva a muselo sa urýchlene meniť v opačnom prípade by sa systém ohromne rýchlo vyčerpal a zrútil. No a to je predmetom nekonečného počtu noviel zákona ktoré problém nevyriešilo a je len vecným dôkazom toho, že autori problému nerozumejú. Ale zas hodne o ňom diskutujú. Dozvedeli sme sa, že sporitelia nevedia riadiť svoje riziko, nemajú záujem o svoje úspory a podobné múdrosti v rôznych obmenách som čítal za tie roky. Nehovoriac o dohľade nad finančným trhom v NBS, ktorý za 18 rokov už mohol problém naštudovať a inicializovať riešenie.

Možno by si mohol aj prokurátor tieto tvoje podklady preštudovať a v režime ex-offo konať. Však sa jedná o vážny stav, kedy dochádza k strate 20% a viac z dôchodku občana. Alebo sa budeme len dívať, ako naše zdroje idú dolu vodou. To je druhá možnosť. Otázka je či si takto naše orgány predstavujú demokraciu. Už si sa o nej zmienil ako o zážitku z Kanady. Kde vidíš problém, že sa u nás ani takéto očividné, ináč ako zlodejstvá to nazvať neviem, neriešia?

Jeden z výdobytkov reálnej demokracie som popísal vyššie v podobe zážitku na Investičnom výbore. Je to fungujúci systém verejnej kontroly. Obmenou príkladu z Investičného výboru v Kanade je napríklad plagiátorstvo. Vo fungujúcej demokracii plagiátor nemá šancu. Po odhalení plagiátora je na verejnej funkcii maximálne 24 hodín, proste vie, že nemá ako obhájiť zotrvanie na funkcii, kde je požiadavka konania vo verejnom záujme. Ak to vezmeš ekonomicky, tak vysokoškolský titul reprezentuje nehmotné aktíva tak jednotlivca ako aj spoločnosti. Ak vyslovíš predpoklad, že máme v SR 400 000 vysokoškolsky vzdelaných ľudí a plagiátor by spôsobil pokles hodnoty nehmotných aktív u jednotlivca len o symbolické 1 €, tak sa jedná o škodu 400 000 €, čo je škoda veľkého rozsahu. Je jasné, že udelenie takéhoto titulu mohlo byť len organizovanou skupinou ľudí. Dôsledky sú každému evidentné, nie je treba robiť dlhé úvahy a vymýšľať právne názory z ríše divov. No len u nás tieto vážne súvislosti nikto nerieši. Je úsmevné ak figúrky, ktoré zasadnú na funkciu ministra školstva ohlásia s vážnou tvárou reformy. Ak si chceš zachovať zdravie, tak tie ich veľdiela ťa nesmú rozčúliť alebo nahnevať. Jedinou racionálnou obranou pred týmito kreatúrami, tváriacimi sa vážne, je záchvat smiechu. No a potom sa dozvieš priamo od predsedu Národnej rady takéto zjavenie:  „Asi sa zhodneme na tom, že parlament je to najsvätejšie miesto, kde by sa malo naozaj súťažiť len slovami, nemala by tam byť hystéria, prejavy, ktoré vidíme na ulici, demonštrácie, urážanie, hanenie, ale asi by to malo byť miesto, kde vznikajú tie najlepšie zákony, ktoré uľahčia, pomôžu, možno aj zabezpečia následne potrestanie tých ľudí, ktorí si to nezaslúžia.“

Čo je šokujúce je, že tento výrok Andreja Danka sú ľudia schopní dokonca aj obhajovať a zľahčovať. Stav v II. pilieri dôchodkového sporenia je dôsledok rozsiahlej korupcie, ktorá bola premietnutá do zákona. Proste ani poslanci nehlasovali vo verejnom záujme a ani vláda nekonštruovala tento systém vo verejnom záujme.  Že je to rozpor so znením Ústavy, nikoho nezaujíma.  A tak na Slovensku môžeš ukradnúť ohromné zdroje a rodu verný Slovák  sa ti ešte aj poďakuje. Lasica so Satinským to vystihli v známej scénke s bičíkom.

Nuž ktovie, či sme sa už dopracovali k záveru tejto scénky, alebo sme ešte len v časti, kedy gróf Erdödy úraduje tým známym spôsobom? Kde sme?

…..

………………………….

Aj preto som problém II. piliera zaradil do listu pani prezidentke a aj preto som pani prezidentku Zuzanu Čaputovú  pozdravil tým našim pozdravom partizánov:

MOR HO!

Dušan, ďakujem za rozhovor

Stanislav Novotný sa pýta Dušana Lukášika, iniciátora petície Mor ho!, kde je hranica, kedy ľud môže povstať proti nezodpovednej vláde, ktorá odstraňuje demokratický poriadok ľudských práv a základných slobôd

O čem se mlčí

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Pozvánky

VERNISÁŽ FILATELISTICKEJ VÝSTAVY ŽIVÉ CYRILO-METODSKÉ DEDIČSTVO

VERNISÁŽ FILATELISTICKEJ VÝSTAVY ŽIVÉ CYRILO-METODSKÉ DEDIČSTVO v Univerzitnej knižnici Katolíckej univerzity v Ružomberku Autorom výstavy je filatelista Jozef Kútny z ...

Nasledujúci článok

NÁZOR

Liberálno progresívny pokrstený katolík Šimečka - sa prepadol do politickej žumpy

Pred pár dňami som si v Rádiu Expres vypočul rozhovor Braňa Závodského (BZ) aMichala Šimečku (MŠ). BZ sa na rozhovor ...
MOR HO!

PARTIZÁNSKY POZDRAV MOR HO! ZAZNIE SPOZA KAŽDÉHO STROMU V LESE OPORTUNISTI A  MAJITELIA PRAVDY

Exminister MŽP, dnes nezaradený poslanec Ján Budaj sa „spravodlivo“ rozhorčil v svojom statuse na Facebooku zo strašenia migrantami, Sorosom, cez opatrenia počas ...
MOR HO!

Občan ako nevoľník - Časť III.

arte.sky.it Nástroje inflácie a rizík spojených s kapitálovým trhom umožnili, aby slovenský občan cez dlhopisy FNM sprivatizoval veľkú dlhopisovú nulu. Majetok občana ...
MOR HO!NÁZOR

Nekompetentným prístupom zmenili medvede na biologickú zbraň – Dušan Lukášik

V tomto roku sú médiá plné informácií o kontaktoch medveďa s človekom, či už vizuálnym alebo dokonca fyzickým. Niekoľko medveďov ...
MOR HO!

Občan ako nevoľník - Časť II.

Prečo sa ty so mnou vadíš, ty moje milé zlé ja?  Rozprávka O troch grošoch pre dospelých si vyžaduje kopec znalostí ...
MOR HO!

MEDVEĎ V POLITIKE BAROKO NA OKO

Čo sa nezmestilo do listu premiérovi V petícii MOR HO! je požiadavka na reguláciu medveďa hnedého hneď v druhom bode petície. S autorom ...
MOR HO!Pozvánky

POZVÁNKA NA VEREJNÉ ZASADNUTIE VÝBORU PETÍCIE

MOR HO, za záchranu lesa, vody v procese klimatických zmien a odstránenie ohrozenia človeka v prírodeLesy chránili partizánov, ich potomkovia ...
MOR HO!

Občan ako nevoľník

lustračný obrázok: Pixabay Časť I. Ing. Dušan Lukášik CSc. Moje analýzy z rokov 1999 až 2002 viedli k záveru, že občan bude zbavený slobody v rozhodovaní ...
MOR HO!

Les ako obnoviteľný zdroj ekologických funkcií a energie

foto: Ľubomír Schmida Hry okolo vymenovania riaditeľa TANAP Petícia MOR HO! a dnešok Po nástupe novej vlády akoby skončila nepísaná ...
MOR HO!

OČKOVANÍ POTREBUJÚ POMOC

Z VAKCÍN SA STALA PRE OČKOVANÝCH RUSKÁ RULETA RACIONÁLNA VIERA PREDSTAVUJE RIEŠENIE PROBLÉMU Vláda sa uzniesla o vytvorení komisie, ktorá zhodnotí spôsob ...