MEDVEĎ V POLITIKE BAROKO NA OKO
Čo sa nezmestilo do listu premiérovi
V petícii MOR HO! je požiadavka na reguláciu medveďa hnedého hneď v druhom bode petície. S autorom petície Ing. Dušanom Lukášikom, CSc. vedieme dlhodobo debatu k problematike škôd v ekologických systémoch lesa a ohrození života občanmi. Dušan neváha označiť medveďa ako biologickú zbraň, namierenú proti občanom vidieka a turistom. Jeho prognózy sa žiaľ napĺňajú. Medveď opätovne zabíjal na Jame v Demänovskej doline 15 marca a hneď na to 17. marca 2024 sa centrom Liptovského Mikuláša prehnal medveď a zranil päť ľudí. Podľa tvrdení ministra Tarabu nakoniec medveďa ulovili o 9 dní neskôr. Z biometrických údajov kamery dronu došlo k identifikácii, že ide o toho istého medveďa a teda došlo k jeho likvidácii. Už sme síce mali medveďa v Ružomberku na cintoríne, to je ale okraj mesta. V Liptovskom Mikuláši to bolo už centrum 35 tisícového mesta.
Dušan, začiatkom leta 2020 si postúpil MŽP listom ministrovi Jánovi Budajovi rozbor rizík s tvrdením, že od roku 2018 je SR v piatom stupni rizík, kedy síce nevieme určiť, kde, kedy a ktorý medveď bude na človeka útočiť, len z minulých udalostí je istota, že k útoku dôjde a nik nevie, či útok skončí ťažkým ublížením na zdraví alebo rovno smrťou. O rok neskoršie v lete 2021 medveď skutočne zabíjal v lesoch Liptovskej Lúžnej. Verejnosť môže vnímať tieto súvislosti aj tak, že Tvoje rozbory kompetentní neberú vážne. Ako Ty komentuješ situáciu?
Debata medzi politikmi sa vedie viac menej len na úrovni počtu medveďov. V podstate je to infantilná debata, kde sa slepí bavia o tom, kto lepšie vidí. Hodne mi to pripomína debatu o veku odchodu do dôchodku. Vtedy sme asi pol roka robili rozsiahle a náročné výpočty, kým sme mali vyargumentované, prečo má byť vek stanovený na 65 rokov a zároveň sme určili podmienky, za ktorých je možné odísť do dôchodku už od 58 rokov, ak poistenec splnil kritériá. Vytvorili sme moderný dôchodkový systém, ktorý mal všetky atribúty zvýšenej slobody v rozhodovaní jednotlivca a dokázali sme aj riešiť rozloženie rizík medzi výnos kapitálu a výnos pracovnej sily. Tých vášnivých diskusií následne medzi politikmi tváriacimi sa, že problému rozumejú je ešte dodnes hodne. Nemajú predstavu, aký to bol zložitý problém. A za 20 rokov sociálny systém prakticky zničili. Pozri si debatu politikov k počtu medveďov medzi progresívcom Wiezikom a národovcom Huliakom. Progresívec ti bude tvrdiť, že ich je 1000 a národovec, že ich je 5 000. Ale podstaty problému sa nedotkli ani náhodou. O to vášnivejšia je ich debata. A samozrejme, tých debát ešte bude hodne, zvlášť ak dôjde k ďalším stretom s medveďmi. Možno bude treba spraviť zbierku a kúpiť politikom brnenie. Pred televíznou debatou im ponúknuť brnenie ako ochranu, aby si neprerazili prsia. Opäť, politici nemajú predstavu, koľko práce je za analytickými modelmi a koľko naštudovanej literatúry musíš mať za sebou, aby si vedel správne vyhodnotiť údaje a hlavne vysvetliť, čo bolo príčinou, že sa zmenilo chovanie populácie medveďa na Slovensku z plachého, ktorý sa človeka bál a pri náhodnom strete v strese pri úniku zanechal po sebe pariacu sa kôpku a prečo teraz na človeka útočí, kaličí ho, loví a zabíja? Voľakedy som asi päť rokov intenzívne študoval modernú neurobiológiu, zvlášť orientovanú na asi najťažší problém medicíny, traumu. Nebyť tých asi sto päťdesiat kníh naštudovanej literatúry z modernej neurobiológie, nemal by som ako vysvetliť práve túto zmenu správania populácie medveďa na Slovensku.
Tak poďme rovno tak povediac in medias res k veci. Kde je problém s medveďom?
Ak sa pozrieš na posledné videá, ktoré detailne zachytili pohyb medveďa jednak pred školou a potom aj popri nákupnom centre Stop Shop v Liptovskom Mikuláši, môžeš vysloviť, že videá dobre dokumentujú nevypočítateľné rozhodovanie medveďa.
V prvom videu je evidentný moment, kedy medveď sa rozhodne zaútočiť na občana, čo sa skryl za kandeláber. Od rozhodnutia do kontaktu medveďa s obeťou, ktorú nakoniec zrazil k zemi, je len pár sekúnd, biológovia tvrdia že útoky trvajú v intervale 4 až 6 sekúnd. Zaujímavé je spracovanie podnetu samotným medveďom. Od vzniku vonkajšieho podnetu do jeho spracovania medveďom je to len 12 až 20 milisekúnd. V tomto prípade na chodníku pred školou sa medveď rozhodol zaútočiť na človeka.
Keď ale následne medveď zahol za roh, prebehol popri stojacej osobe a ani si ju nevšimol. Presne tieto dve situácie dokumentujú, že sa jednalo o medveďa, ktorý :
- toleroval pachovú stopu človeka,
- je dostatočne fyzicky robustný,
- fyzická robustnosť umožňuje útočiť na človeka
- človek je voči útoku medveďa bezbranný
- o útoku na človeka sa medveď rozhoduje náhodne
- od rozhodnutia medveďa o útoku po kontakt s obeťou je iba pár sekúnd
Presne toto dokumentuje aj video z útoku medveďa v Kamenistej doline. Od konečného rozhodnutia medveďa do kontaktu s kameramanom ubehli iba sekundy:
video
V tomto kontexte priam komicky vyznieva nový manuál pre ochranný odstrel medveďa, platný od 1. marca 2024. Podľa tohto manuálu musí zasahujúci najprv vyhodnotiť rizikový profil medveďa a až potom môže konať. Pýtal som sa autority v lesníctve, ako by to vyhodnotil v takejto situácii. Zasmial sa a s jeho typickým humorom hovorí: „Jediný spôsob, akým by som asi reagoval v situácii keď na mňa útočí medveď, že by som si zašpinil gate“. Nuž to, čo demonštruje ďalšie video je, že medveď si v kľude preplával Váh. Následne potom, ako zranil piatich ľudí. Miesto, kde poľovník neohrozuje nikoho a bolo možné medveďa zlikvidovať, predsa k jeho likvidácii nedošlo. A to sa bavíme niekoľko minút po útokoch medveďa – zásahový team so sídlom v Liptovskom Mikuláši nezasiahol. Už lepšia demonštrácia v praxi, že sa jedná o neefektívne vynakladané finančné zdroje na zásahový team asi nie je. Ale to tvrdíme od roku 2020, že neefektívnosť vynakladaných prostriedkov na zásahový team je dôsledkom aktivovaného zákona prírody známeho ako zákon neurčitosti. Podľa informácie ministra Tarabu, medveďa zlikvidovali po 9tich dňoch. Ako vidíš, politici debatujú o tom, či to bol ten istý medveď. Ich podstata problému nezaujíma, však ju asi ani nemajú v úmysle riešiť.
V Liptovskom Mikuláši primátor zvolal krízový štáb. Čo bolo jeho výstupom?
Ťažko sa vyjadrovať k rokovaniu, kde som nebol. Ja môžem len komentovať ako by som sa ja zachoval. Na mieste rokovania boli poslanci, dokonca predseda výboru NR SR, štátny tajomník a zodpovedná generálna riaditeľka z MŽP. Keďže sa jednalo o mimoriadnu situáciu, v ktorej došlo k naplneniu rizika a bol ohrozený život, žiadal by som mimoriadne rokovanie vlády a hneď na to mimoriadne rokovanie NR SR. V skrátenom konaní by som sa snažil prijať okamžite potrebnú legislatívu a riešil by som plošnú reguláciu medveďa tak, aby sa riziko znížilo z 5teho stupňa aspoň na tretie. Len to by zodpovedné osoby museli mať veci premyslené a hlavne pripravené. Nesmeli by ignorovať navrhované riešenia, či skôr osobu, čo navrhuje riešenie verejne dehonestovať, ako sa to snažil minister Ján Budaj v debate na TA3. Mal som čo robiť, aby som sa nesmial z jeho infantilných osobných útokov. Ale to je tak všetko, čo títo politici dokážu. Poďakovanie nečakaj a už vonkoncom nie zaplatenie za prácu. To si radšej peniaze z fondov rozkradnú v ťažkej práci monitorovania mimovládok, kde aj tak nič nevidia, hoci to majú pred očami. Len sa míňajú ohromné spoločenské zdroje.
video
Nemali náhodou túto prácu odrobiť dávno odborné útvary MŽP a ŠOP a ďalšie organizácie v pôsobnosti rezortu? Predsa ich platíme z verejných zdrojov a majú si robiť prácu v zmysle zákona profesionálne a nestranne.
Máš pravdu, odrobili sme prácu, ktorá mala byť dávno hotová odbornými útvarmi MŽP, ŠOP, NLC a ja neviem koho ešte v NP a chránených oblastiach, ktorých platíme z verejných zdrojov roky. Od roku 2002, kedy bol prijatý zákon 543/2002 Z.z. ubehlo 22 rokov a nemáme ani len vykonávacie vyhlášky, ktoré popisujú riziká a spôsob riadenia konkrétneho rizika. Hodnotím to ako zanedbanie povinnosti pri výkone funkcie čo nakoniec spracoval do podoby podnetu na Generálnu prokuratúru trestný právnik JUDr. Jaroslav Magura. Kým sa nič nedeje, tak na upozornenia zodpovední nereagujú. Presne tak, ako na opakované upozornenia v Českom Švajčiarsku, že je riziko požiaru, zodpovedné orgány ignorovali starostov. Zhorelo 1 000 ha lesa a k tomu aj nehnuteľnosti nevinných obyvateľov obcí. V našom prípade pri útokoch medveďov na občanov sú mŕtvi a ťažko zranení. Ale vyšetrovateľka a prokurátori hovoria že k zanedbaniu povinností nedošlo. To, že sú mŕtvi a zranení a máme plochu jednej tretiny štátu, v ktorej pod vplyvom aktivovaného zákona prírody neurčitosti je občan v stave všeobecného ohrozenia, im nevadí. Navyše vyšetrovateľka odmietla urobiť navrhované úkony, ktoré boli predmetom sťažnosti k jej postupu pri vyšetrovaní. Po incidente v Liptovskom Mikuláši až 20 okresov vyhlásilo stav mimoriadnej situácie. Nuž tak vyšetrovateľka ako aj dozorujúci prokurátor a prokurátor čo preveroval zákonnosť postupu pri vyšetrovaní s AUTORITOU MAJITEĽA PRAVDY uzavreli podnet ako neopodstatnený. A potom prišiel v Demänovskej doline a v Liptovskom Mikuláši SMEJÚCI SA BOH a ako hovorí Einstein, prevrhol MAJITEĽOM PRAVDY lodičku. Ten smejúci boh nie je nič inšie len dva zákony prírody – zákon neurčitosti a zákon štatistickej matematiky. Na aroganciu prokurátorov doplatilo ďalších päť ľudí zranením, jedna osoba smrťou. Navyše spoločnosť musí znášať nezmyselné náklady spojené s ilúziou riešenia v podobe zásahových teamov, ktorých musíme živiť, ale občana v čase útoku medveďa ochrániť nevedia. Ak už toto nie sú vyhodené peniaze von oknom, tak čo to je. A politici hovoria, že zásahové teamy idú posilniť, t.j. ešte viac peňazí minú neefektívne. Alebo si myslíš, že budú vedieť, ktorý medveď sa rozhodne , kde a kedy zaútočiť na človeka? Existuje aj taký inštitút, ktorý sa volá konanie ex offo. Však sú to medializované prípady. Ešte stále si myslíš, že prokuratúra chráni zákonnosť?
V čom vidíš podstatu problému pri posudzovaní podnetov, ktoré si podal na Generálnu prokuratúru?
V publikácii Transcedentní prameny práva docent Zdenek Koudelka určuje pramene práva, ktoré majú objektívny charakter a sú nezávislé od vôle človeka (nazýva ich transcedentné) a subjektívne pramene práva, formulované človekom, ktoré nazýva materiálovým zdrojom. Zákony prírody patria do kategórie objektívnej a teda do kategórie transcedentných zdrojov. Vieš si predstaviť, že pri vyhodnocovaní autonehody by dopravný expert nerešpektoval zákony prírody? Alebo pri vražde, žeby technici pri rekonštrukcii vraždy nemuseli brať do úvahy zákony prírody? Podobne pri páde mosta v Kurimanoch? Je jasné, že nie všetky zákony prírody sú explicitne vymenované v znení zákonov. Však by to nemalo ani zmysel. Nato je vyšetrovateľ a nato sú znalci z oboru, aby počas posudzovania tieto zákony zohľadnili a vniesli do problému jasno. Aj jednoduchou logikou dôjdeš k záveru, že ak konečný výrok v podobe právneho názoru nie je v zhode s pôsobením zákona prírody, tak proste výrok nevyjadruje podstatu problému a určite nie je správny
Hm… však verejnosť sa učí, že právnik môže mať na ten istý problém aj tri rôzne názory. Ty takúto realitu praktického práva nerešpektuješ?
Ak máš problém v ktorom pôsobí aj zákon prírody, potom je situácia nasledovná. Zákon prírody je objektívny a teda vždy pravdivý. Nemôže nadobudnúť nepravdu. Preto zákonu prírody v logických operáciách musíš priradiť 1, nulu nemá ako nadobudnúť. U právneho názoru formulovaného právnikom, čo je subjektívnou formuláciou, môže byť výrok správny a teda hodnotu nadobudne 1 alebo nesprávny, vtedy nadobudne hodnotu 0. Bez ohľadu na počet vstupujúcich zákonov prírody a počtu sformulovaných právnych názorov právnika, výsledok dostaneš len ako logický súčin. Ak je čo len jeden jediný právny názor právnika nesprávny, výsledok je nesprávny. Je samozrejme, že ak proti sebe pôsobí viac zákonov prírody, nastupuje posúdenie a rozhodnutie človekom, ktorý zákon prírody dominuje.
To je jednoduchá teória logických operácií. Ako ale zistíš, či je konečný výrok správny alebo nesprávny?
Jediným kritérium je prax a teda overiteľné fakty. Ak po vyrieknutí verdiktu právnikom, ktorý rieši nastolený problém a povie, že k trestnému činu nedošlo a po čase sa jav zopakuje, je to silný signál hraničiaci s istotou, že výrok nie je správny. U nás, akoby sme si vymysleli nový zákon prírody, ktorý môžeš nazvať zákon posvätnej kravy. Niet vinných. Aspoň tak sa mi javí, že rozhodujú prokurátori.
Vieš uviesť príklad?
Pomerne jednoduchým príkladom je problém lykožrúta. Bioregulačný mechanizmus nelineárnej spätnej väzby je jednoduchým problémom popísaným vo vyhláške 101/1996 Sb a v STN 48 2711. Stačí ak napočítaš za rok na piatich hektároch lesa päť kubíkov dreva napadnutého lykožrútom a máš vyhlásiť stav kalamity. To je zákon prírody premietnutý v platnej legislatíve, zistený lesníkmi a vyjadrený v právne záväzných normách. Mňa fascinovalo, keď som čítal rozhodnutie prokurátora vo veci lykožrúta, vyrojeného z ponechaného polomu v TANAPe po Tatranskej Bóre v novembri 2004,kde na päťdesiatich stranách pán prokurátor vyjadruje celý rad právnych názorov až nakoniec vyhlási, že predmet posudzovania nie je trestným činom. Len lykožrút sa vyrojil z polomu v objemoch 100 až 500 násobnom, ako určuje stav kalamity v platnej legislatíve. Kanaďania zistili, že lykožrút je schopný preletieť aj ponad Skalisté hory do vzdialenosti 200 km. Inými slovami 600 000 m3 polomu ponechaného v TANAPe predstavuje potenciálny zdroj všetkého lykožrúta v SR do vzdialenosti 200 km vzdušnou čiarou, ktorý sa objavil v ihličnatých lesoch. Okrem uvedeného zdroja boli nespracované polomy aj v Nízkych tatrách, Západných Tatrách, Chočskom pohorí alebo v Slovenskom Rudohorí. Je jasné, že ak zohľadníš bioregulačný mechanizmus lykožrúta v logických operáciách, potom nemôžeš uzatvoriť prípad s tým známym výrokom, skutok sa nestal. A samozrejme nemôžeš mať na jeden problém tri rôzne názory. Dnes na Balogu je opäť rozsiahla lykožrútova kalamita. A zodpovední akoby zodpovednosť za stav kalamity chceli opäť zahrať do autu, hoci vieme dokumentovať, že už v roku 2020 bolo jasné, že došlo k stavu, kedy mali zodpovedné úrady vyhlásiť stav kalamity a lesníci dávno konať, možno už v roku 2015.
V liste premiérovi píšeš v symbolickej analógii o hľadaní mačky. Prečo si zvolil túto formu?
Sú to politici, ktorí sa vyjadrujú často v symboloch. Dnes skutočne môžeš povedať, že MŽP je personálne dlhodobo obsadené metafyzikmi, čo je v tejto symbolike vyjadrenie, podľa ktorého odborníci pracujúci v ochrane prírody hľadajú v čiernej miestnosti mačku, aj keď vedia, že tam nie je. Vedec, ak chce nájsť v čiernej miestnosti mačku, tak si proste vezme svetlo. Filozof bude hľadať mačku aj bez svetla, čo nie je nič inšie ako rozdiel medzi znalosťami a vedomosťami. Dnes vieme, že kým sa vedomosť premení na znalosť, potrebuješ preveriť asi 300 rôznych vedomostí. Dnes už skončila doba, kde si filozofoval pri káve a tvrdil, že máš riešenie problému. Voľakedy filozofom sa mohol stať iba človek, ktorý zvládal všetky dostupné znalosti, hlavne z fyziky, matematiky a lekárskych vied a podobne. Proste filozofia bola nadstavbou nad prírodnými vedami. Mne to pripadá smiešne, že dnes ideš proste vyštudovať filozofiu a neovládaš ani základy zo zákonov prírody. Už sme diskutovali, že aj taký fenomén akými sú mýty z Biblie a jej symboly dnes vieš naplniť vedecky získanými poznatkami, ktoré vedú k záveru, že Biblia je písaná v kritériách zákonov prírody. No a to sú presne transcedentné zdroje práva docenta Koudelku.
Mysticizmus z neznámeho sa stráca. Veda vieru transformuje na poznanie. Ak teda teológ aj keď vie, že mačka v miestnosti nie je, vykrikuje, že ju chytil, ešte neznamená, že v dnešnej dobe musíš veriť tomuto výkriku. Nuž a analogicky je to s právnikmi, čo majú na jeden a ten istý problém aj tri právne názory. To je akoby právnik chytil rovno tri mačky v miestnosti v ktorej mačky niet. Stačí ak povýšiš formu nad obsah a nachytáš toľko mačiek, koľko sa ti zachce s poznámkou, musíš mať na to moc. To mi vysvetľoval sudca s 38 ročnou praxou, citujem: “Máš toľko spravodlivosti, koľko máš moci“. V takomto štáte potom zistíš, že si musíš chrániť život, štát nefunguje. A to je to, čo ukázal incident s medveďom v Liptovskom Mikuláši.
Čo pomôže napadnutému človeku medveďom vyhláška, ktorá hovorí, že najprv, kým konáš a chrániš si život, musíš vyhodnotiť rizikový profil medveďa, hoci máš k dispozícii možno iba štyri sekundy? Nuž takú vyhlášku môže napísať a schváliť iba…… ja som slušný človek, nech si každý doplní podľa svojho gusta. Ja používam na neodbornosť slová typu krčmové reči. Lenže tak sa štát riadiť reálne nedá je to riadenie ako hovorí môj známy v štýle baroko naoko. Bez regulačnej funkcie afektu strachu v podobe pachovej stopy človeka, ktorá mení náhodné rozhodovanie medveďa na regulované v podobe strachu z človeka, nik nevyrieši vzniknutý problém, nevyrieši ho ani ústavný zákon nech by zaň zahlasovali všetci poslanci. Proste musíš zrušiť aktivovaný zákon prírody a tým je zákon neurčitosti. Nakoniec rozhodujúca časť útokov medveďa je v lese.
V liste si použil aj pomerne silné slovo sabotáž. Prečo takéto až expresívne vyjadrenie?
Aplikácia zákonov prírody v praxi je ohromne zložitým problémom. Počas volebnej kampane sme hovorili, že bude potrebné okamžite po nastúpení do úradov zorganizovať vedecké konferencie , odborne rozdebatovať v januári problémy a cez takto orientované konferencie vytvoriť odporúčania pre legislatívne zmeny. Po ich zapracovaní do zákonov pristúpiť k realizácii. Nejde iba o problematiku medveďa hnedého a riziká s nimi. Ide o komplexnú problematiku národných parkov, ide o vytvorenie modelov, ktoré zabezpečia financovanie ekologických služieb lesa a ide o biologické, organizačné a ekonomické modely národných parkov. Žiaľ, MŽP nezmenilo nič na organizačnom usporiadaní a v podstate je to len chaotický systém, kde v Liptovskom Hrádku sme verejne štátnemu tajomníkovi Kuffovi povedali, že arizácia beží ďalej bez toho aby došlo k podstatným riešeniam problémov spojených s národnými parkami. Ani len oceniť nedali majetok, pričom kvalifikovaný odhad TANAPu sa pohybuje od 30 do 50 miliárd €. Neuveriteľne amatérsky prístup MŽP bude len ďalej ničiť hodnoty.
Spolu so sprievodným listom si odovzdal pomerne rozsiahlu analýzu medveďa hnedého v SR na Úrad vlády. Čo Ťa k tomu viedlo, prečo nešiel materiál na MŽP?
Z našich diskusií vieš, že od roku 2020 som svojimi podaniami absolvoval od MŽP počnúc všetky ústavné orgány, aby konali vo veci regulácie medveďa. Naposledy som na konanie vyzval aj pani prezidentku Zuzanu Čaputovú v júli 2023. Spomeň si na matku, čo pred necelým rokom vidlami bránila svoje dieťa pred medveďom. To sme kde dospeli? Nuž Úrad vlády je poslednou inštanciou, ktorú som ešte neoslovil. Podľa môjho názoru, tým, že došlo k opätovnému ataku medveďov na človeka, či už v Demänovskej doline alebo v Liptovskom Mikuláši, postupne sa napĺňajú podmienky, kedy sa budú môcť občania postaviť na odpor v duchu ustanovenia článku 32 Ústavy. Však nekonajú ústavné orgány na to určené. Napríklad v uznesení č. 230 Výboru NR SR je jasne definované, že Program starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku má byť doplnený o populačný, rizikový a regulačný model. Mysliš že predseda výboru Ing. Huliak koná kvalifikovane a s opretím sa o uznesenie mení zákon, hoci kto iný ako poslanci, ktorí majú legislatívnu iniciatívu, kto iný by mal meniť nevyhovujúci zákon, ktorý sám osobne vo veľkom pán Huliak kritizoval počas volieb a nasľuboval občanom, že vie veci riešiť. Nakoniec po incidente v meste sedeli tri hodiny na krízovom štábe u primátora mesta Liptovský Mikuláš spolu s generálnou riaditeľkou MŽP a miesto efektívneho riešenia, medveď behal ešte ďalších deväť dní kým ho ulovili. Jediné čo sa stalo, že 20 okresov vyhlásilo mimoriadny stav.
Vypočul som si reláciu Okno do duše, kde ste u psychológa Jozefa Čuhu pár dní po incidente rozoberali problém medveďa. Mimochodom vecne a logicky. Ale prečo práve u psychológa?
Medveď na Slovensku zmenil svoje správanie. Prakticky v 20tom storočí ak došlo k stretu medveďa s človekom, tak len vtedy, ak sa medveď dostal náhodne do situácie, kedy sa cítil človekom ohrozený. Vtedy bude útočiť, aj keď sa človeka bojí. Je to ale možno menej ako desať prípadov za sto rokov. A zrazu tu máš štatistiku opakovaných útokov medveďov na človeka a zrazu tu máš mŕtvych. Čo teda zmenilo spôsob chovania medveďa? Kým v 20tom storočí pri strete medveďa s človekom medveď sa dostal do stresu, až v panike utekal a často zanechal po sebe pariacu kôpku. Dnes je to človek čo si zašpiní gate, ak náhodou stretne medveďa. Keby som roky neštudoval špičkovú neurobiológiu, nemal by som predstavu, ako sa to dá vysvetliť. Ak neurobiológovia chceli pochopiť mozog človeka, rozhodujúcu časť výskumu robili na laboratórnych zvieratách a tak sú v tejto literatúre k dispozícii priamo modely chovania cicavcov, ktoré môžeš priamo aplikovať na medveďa. Bol to LeDoux, ktorý urobil rozsiahly výskum podmieneného inštinktu strachu a jeho rozšírenú podobu kontextuálne podmieneného inštinktu strachu. Práve táto druhá situácia umožňuje pochopiť, že pokiaľ sa cez redukciu populácie medveď naučil, že sa musí báť nielen človeka ale že musí byť opatrný aj vtedy, keď narazí na pach po človeku, tak je to človek, čo vytvoril regulačnú funkciu geneticky vrodeného inštinktu strachu a z náhodného chovania sa medveďa vytvoril jeho regulované chovanie – uzatvoril medveďa do areálu, ohraničeného pachom človeka. Vtedy sa medveď vyhýbal turistickým chodníkom, nechodil k chatám ani do obcí a ani do polí, nemal k dispozícii nekonečné zdroje potravy. A tak sme práve u psychológa rozoberali konflikty, ktoré musel medveď riešiť medzi svojimi inštinktami v emocionálne nabitých situáciách, ktoré viedli k vzniku dvoch autoregulačných funkcií tak, že na udržanie rovnováhy v populácii medveďa stačil približne ročný odstrel 10% z populácie. A presne regulačný odlov udržiaval populáciu medveďa v rovnováhe v biotope, ale zároveň obnovoval a udržiaval aktívnu regulačnú funkciu afektu strachu v podobe pachovej stopy človeka. Nuž a to je aj jadro nášho materiálu ktorý som odovzdal na Úrad vlády a to je aj jadro našej diskusie u psychológa. Proste s Jozefom Čuhom sme sa pozreli do duše medveďa.
Ale rozoberali ste tam aj druhý problém, problém obetí. Môžeš to skomentovať?
Pôvodne mali ísť do relácie aj obete útokov medveďa. Nakoniec odriekli svoju účasť, nech už to zdôvodňovali akokoľvek. Skús si predstaviť útok medveďa, tak ako to popísala pani z Liptovského Mikuláša. Reakcia organizmu človeka je proste trauma. Je to silne emocionálny podnet, ktorý sa zafixuje v implicitnej pamäti, tak v jej procedurálnej časti ako aj v emočnej. Po čase zážitok akoby zanikol, ale stačí malý podnet cez emocionálnu pamäť a aktivuje sa komplex v procedurálnej pamäti, ktorý spôsobí dereguláciu organizmu na hormonálnej úrovni, a vybaví sa ti vnem, akoby sa situácia znova zopakovala – aktivujú sa neurobiologické mechanizmy traumy. Sú to nevedomé reakcie. Akonáhle sa blíži termín, kedy je jasné, že máš popísať zážitok, u nevyriešenej traumy to znamená stále vyššiu aktiváciu nadobudnutého komplexu z útoku medveďa, až aktivita komplexu dosiahne prah tolerancie a človek vo vedomí hľadá riešenie ako sa traumatizujúcej situácii vyhnúť. Vo vedomí si vytvorí argumenty, ktorými potom zdôvodní svoje odmietnutie. Kto ovláda tento mechanizmus vie, že dotyčná osoba trpí traumou či post traumatickou poruchou. Sú ľudia, čo sú schopní sa z takéhoto zážitku dokonca vysmievať, či ho zľahčovať, alebo hrdinskými činmi zvlášť na Facebooku zľahčovať situáciu.
V reálnom živote by počas takéhoto zážitku zrejme stuhli strachom. Problémom je, že ak raz nadobudneš takýto emocionálne nabitý komplex, tak ho vieš zmeniť opäť iba cez emocionálne nabitú situáciu. Aj preto v ľuďoch zostáva komplex traumy v latentnej podobe, pripravený sa aktivovať, ak situácia je kontextuálne podobná pôvodnej. Vedci vedú diskusiu, že geneticky vrodené inštinkty, majú alebo nemajú emocionálnu zložku. Panksepp tvrdí, že experimenty s nepodmienenou aktiváciou strachu u mláďat poskytujú dôkazy, že sedem geneticky vrodených základných inštinktov primárnej regulačnej roviny nesie aj vrodený emocionálny náboj a preto nazýva túto neurobiológiu ako afektívna neurobiológia.
Tu je aj jadro našej dlhoročnej diskusie s Jozefom. Jozef je propagátor pozitívnej psychológie. Ja mu tvrdím, že pochopením toho, že pozitívny prístup k riešeniu problému nestačí na to, aby sa človeka začal tak chovať. Proste človek a jeho nevedomé procesy sú ďaleko silnejšie ako vedomé chápanie javu. Vidno to na fajčení, darmo majú fajčiari na krabičke napísané, že fajčenie zabíja, fajčiar nielen že cigarety kúpi, ale ich aj vyfajčí. Na vedomej úrovni chápe že fajčením cigariet zabíja sám seba, na nevedomej úrovni sily závislosti prevládajú. Ak ale lekár stanoví diagnózu vedúci k smrti a dôsledkom sú vyfajčené cigarety, pre časť postihnutých je to tak silná emocionálne nabitá informácia, že sú schopní prestať fajčiť zo dňa na deň.
Je až na neuverenie, že vysvetlenie problému zmeny chovania medveďa je v špičkovej neurobiológii a psychológii. Nuž a v tom je ďalšia rovina prínosu k poznaniu, čo sa stalo a čo sa deje. Aj preto bolo možné následne pomerne jednoducho vyargumentovať populačný a regulačný model, ako novú časť, ktorou sme doplnili rizikový model. Na naše prekvapenie, rizikový model z roku 2020 sme nemuseli meniť, je plne v súlade s novými informáciami, skôr ho nové informácie potvrdili.
Čo teda navrhuje vaša partia, aké je vecné riešenie problému? Môžeme vaše riešenie popísať ako progresívne ľavicové alebo pravicovo konzervatívne, či dokonca priam fašistické? Ako by si ho charakterizoval ty cez okuliare politiky?
Politici pokladajú konzervatívny prístup div že nie spiatočnícky a furt tu rozprávajú o akomsi progresivizme a ten stotožňujú s ľavicovou politikou. Osobne si myslím, že tým, že neovládajú zákony prírody, tak to miešajú v rovine pojmov, ktoré stratili obsah a používajú slová, ktorej už ľudia nerozumejú. Darmo budú viesť intelektuáli debatu medzi sebou, kde forma bude ohromná, len obsahu už nebudeš rozumieť. Neviem si predstaviť, kto normálny vydrží počúvať takúto debatu. Ak si vezmeš medveďa, tak naši predkovia prišli na to, ako zabezpečiť populáciu medveďa, ktorá sa reprodukuje sama v prírode, neobťažuje človeka a hlavne plní svoju rolu vrcholového predátora a tým zabezpečuje biodiverzitu našej prírody o akej sa v EU môže iba snívať. Naši predkovia dokázali aby populácia medveďa plnila rolu dobra. Nevedeli úplne analyticky presne vysvetliť, ako to funguje v biológii medveďa, ale vedeli, čo majú spraviť v praktickej rovine aby sa populácia medveďa reprodukovala bez strachu o to, aby sme o medveďa prišli ale zároveň, aby bol občan v bezpečí. To, čo sa deje od prijatia zákona 543/2002 Z.z. s populáciou medveďa deje možno popísať ako vedomú sabotáž. Táto sabotáž sa deje tak v ekonomickej rovine ako aj v biologickej rovine, kedy z rovnovážneho stavu 500 až 600 medveďov došlo k ukončeniu regulačného odlovu, explózii populácie medveďa do tej miery, že stratil regulačnú funkciu afektu strachu z človeka a medveď nielen že sa prestal báť človeka, ale podobne ako u iných populácií aj v našej populácii sa začínajú objavovať jedince, ktoré sú schopné chápať človeka ako korisť. Igor Papp popisuje na FB tragickú situáciu Na jame v Demänovskej doline ako lov medveďa na človeka. Podobne ju vidí aj skúsený poľovník Ing. Paľo Bolješik. Ak teda abstrahuješ od politiky, tak naše riešenie je založené na overenom riešení našich predkov, teda na znalosti. Môžeš to nazvať akokoľvek, sú to znalosti, ktoré fungovali. Našim prínosom je, že cez modernú neurobiológiu sme vysvetlili, ako existovala populácia medveďa hnedého na Slovensku do roku 2000, čo sa vlastne udialo, že sa zmenila populácia medveďa na biologickú zbraň namierenú na občana vidieka a na turistu no a čo je potrebné znova spraviť, aby sa obnovila rovnováha v biotopoch a obnovilo súžitie medveďa s človekom bez toho, aby medveď na človeka neútočil.
Ak som to dobre pochopil, pôvodný rizikový model ste nemenili, ale došlo k doplneniu o populačný model a o model regulačný. Súčasťou populačného modelu je aj stanovenie počtu medveďov, čo je nekonečná téma v politických diskusiách. Poďme teda in medias res. Koľko máme medveďov?
Vyzbierali sme všetky možné publikované údaje z rôznych zdrojov, od historických údajov, ktoré spracoval Ing. Milan Koreň, CSc., materiál sme doplnili o modely, ktoré vypracoval Ing. Jaroslav Ďurík a pán Emil Rakyta, zohľadnili sme štatistiky sčítania zveri a teda aj medveďov lesníkmi a poľovníkmi. Venovali sme sa analýze dynamiky nárastu populácie od roku 2008 a samozrejme sme sa venovali aj analýzam DNA a z nich odvodeného stavu populácie medveďa k príslušnému termínu. Ak ale vezmeš, že rizikový model hovorí, že prekročením počtu 1000 ks medveďov sa dostáva SR do pásma rizík, kedy už medveď bude na človeka útočiť, môžem konštatovať, že ktokoľvek počítal medvede, vždy napočítal hodnotu vyššiu ako 1000 ks. Nuž a z toho vyplýva aj realita regulácie medveďa na počet, kedy vzniká rovnováha v prírode a to je pri počte približne 400 až 650 ks na ploche cca 1 150 000 ha.
Koľko máme teda medveďov? Myslíš si, že máš dôveryhodný a overený súbor faktov, ktoré umožňujú urobiť relevantný výpočet, na ktorý sa dá spoľahnúť?
Za div, že nie svätý grál počtu medveďov pokladajú ochranári DNA analýzu. Tak som sa do nej začítal. Profesor Paule stanovil počet medveďov na hodnotu 1 256 (+/-) 233 ks s poznámkou, že v tomto počte nie sú mláďatá z roku 2014. Naše údaje umožňujú ale stanoviť dostatočne presne prírastok v roku 2014. Analýza overených údajov zabezpečených políciou z lokality vo Vysokých Tatrách hovorí jasne, populácia sa zdvojnásobuje v tempe raz za tri roky. Nezávislé potvrdenie tejto dynamiky sme dostali z populácie medveďa na Poľane, kde nárast cez spočítanie bol medziročne 31%. Ak pri rizikách berieš princíp opatrnosti, potom musíš za stav populácie zistený prof. Paulem brať hornú hranicu, t.j. 1 256 + 233 ks = 1 489 ks a k tomu pripočítať ročný prírastok 30% , t.j. 447 ks mláďat. Pre rok 2014 teda z DNA analýzy dostaneš 1 936 ks. Ak sa pozrieš do tabuľky počtov získaných sčítaním, zistíš číslo 2 062 ks. To je rozdiel 126 ks, iba 6% odlišnej od hodnoty získanú sčítaním. Všimni si, použil som štyri nezávisle získané informácie:
- DNA analýzu profesora Pauleho
- Ročný prírastok medveďov v lokalite Poľany a Podpoľania získaný sčítaním
- Dynamiku rastu kontaktov medveď – človek z lokality Vysoké Tatry
- Sčítanie medveďov v roku 2014 štandardnými metódami
Už len tieto štyri nezávislé informácie, kde dve sú použité pre výpočet a iné dve pre ich overenie sú dostatočné na určenie stavu populácie v roku 2014. Ak sme sledovali nárast areálu výskytu medveďa, tak tento mení svoju charakteristiku v roku 2018, t.j. môžeme interpretovať túto skutočnosť tak, že v roku 2018 bola dokončená transformácia medveďa z populácie plachej na populáciu dravú, t.j. zanikla funkcia pachovej stopy človeka ako regulátora afektu strachu medveďa.
Mňa šokuje, že na polstránke uvádzaš presvedčivé argumenty o stave populácie a pritom rokovanie, ktoré viedol s Európskou komisiou minister Taraba a generálna riaditeľka Fabriciusová, komentoval predseda výboru NR SR Ing. Huliak, že výstupom rokovania bolo, že sa ide znova sčítavať populácia medveďa. Čo si o tom myslíš?
To vážne (?), spýtala by sa moja trojročná vnučka. Byť ministrom, tak ak by mi vo februári 2024 dal podriadený také podklady, ktoré neumožňujú konať efektívne vo veci medveďa v Bruseli, tak by som si robil poriadky v rezorte. Neprešiel možno ani mesiac od rokovania v Bruseli a mal si tu zabitie v Demänovskej doline a päť zranených v centre Liptovského Mikuláša. Od polovice roku 2020 disponuje MŽP rizikovým modelom, ktorý sa len potvrdzuje, ale MŽP sa tvári, že ho nemá a hlavne nekoná. Aj preto sme podali podnet s Filipom Kuffom, dnešným štátnym tajomníkom MŽP, na Generálnu prokuratúru. Však tu dochádza k zanedbaniu si svojich povinností pri výkone verejnej funkcie, ktorú zo zákona každý musí vykonávať tak, že spĺňa kritérium profesionality a nestrannosti. Na všetkých funkciách verejnej sféry. Ak si myslíš, že podklady z februára 2024, spracované pre ministra spĺňali takéto kritérium, potom by výsledok rokovania musel byť iný. Predsa nemôže byť zákon 543/2002 Z.z. nad princípom ústavy, t.j. nemôže byť medveď chránený vyššie ako občan. Však je to na smiech takáto interpretácia smernice, pán Wiezik ani nevie, ako komicky to znie. Podľa môjho názoru, infantilné riadenie MŽP je zakorenené v rezorte a kým sa neprebuduje na profesionálne riadený rezort, dovtedy budú ohromné problémy v spoločnosti. Problém lykožrúta je napočítať do päť. Nemám zatiaľ informáciu, že GR Ing. Fabriciusová pozastavila Usmernenie zo dňa 26.mája 2020, ktoré narušuje hierarchické usporiadanie lesa a zachováva reprodukciu lykožrúta, t.j. priamo škodí ekologickým systémom lesa a navyše sa to vydáva za ochranu prírody. Typická forma liberálneho fašizmu. A vraj progres. A už vonkoncom nie je známe, aby podala podnet na autora tohto nezmyslu. Reči o tom, že za rozpadom smrečín je klimatická zmena je proste názor, ktorý je len na zakrytie ohromného útoku na štát cez ekológiu lesa.
Predsa to musí mať dopad na ekonomiku spoločnosti. Čo je známe ohľadom tejto problematiky?
Určite, len nečakaj, že niekto tvorí ekonomické modely ekologických systémov. Ak si predstavíš, že spoločenská hodnota medveďa hnedého bola vyčíslená na 5 000 € na jedného medveďa, tak logika hovorí, že túto hodnotu môže mať medveď iba v stave, kedy nenarúša biosféru, t.j. do počtu maximálne 650 ks. Celkom 3 250 000 €. Ak medveďa odstránime z prírody, ekonomická strata bude maximálne 3,25 mil.€. Vyšší počet medveďov už vytvára škody a tie sa akumulujú. Ak by si od roku 2002 spočítal všetky mzdové náklady, škody na majetku ( priame a nepriame v podobe ušlých tržieb), zdraví a životoch občanov, náklady spojené s projektami, náklady spojené so sčítaním medveďov už dávno tieto náklady prevýšili hodnotu medveďa a teda z medveďa sa stalo pasívum. Ak ale povýšiš formu nad obsah, nepotrebuješ ekonomické rozbory a stačia ti emocionálne ladené videá. To, čo bolo sľubované vo voľbách, minimálne v kuloári, bola profesionalita pri výkone funkcií. Možno sa mýlim. Medveď a mŕtvi a zranení to ale silne pripomínajú. Zatiaľ máme krčmové reči a politické opatrenia v štýle baroko naoko.
Máš nejaké podklady alebo výskum, na základe ktorého je možné podoprieť takéto stanovisko?
O tom hovoria fakty. Vezmi si, že keď vznikne v lese problém a buď les vyschne kvôli lykožrútovi alebo vznikne polom, narastie teplota v takejto časti o 3 až 4 °C v relatívne krátkom čase, povedzme do roka. Otázka je, aký je príspevok zmeny lokálneho albeda a aký je príspevok nárastu emisií CO2 v atmosfére. Overený Strahlerov geofyzikálny model distribúcie energií hovorí, že zmena albeda spôsobuje 98%tný nárast teploty a emisie 2%. Proste živé dospelé stromy majú chladiaci výkon každý od 2 do 18 kW podľa toho, aká je k dispozícii energia a či je k dispozícii dostatok vody. Logickou otázkou je, prečo nedochádza k rastu teploty v živom lese hneď vedľa polomu, hoci aj tam emisie vzrástli za rok o 2 ppm. Preťažby o rozsahu 23 mil. m3 za decénium 2009 až 2019 znížili chladiaci výkon lesa o hodnotu približne výkonu 400 našich elektrizačných sústav a spôsobil nárast teploty zhruba o 1 °C , t.j. má 40 až 50 % tný podiel na raste priemernej teploty v prostredí, tak ako ho monitoruje SHMÚ. Argumentuje sa, že preťažby sú dôsledkom lykožrútovej kalamity. Ale zákon jasne hovorí, že o kalamitné ťažby sa majú znížiť plánované ťažby. Proste nesmú sa znížiť ekologické služby lesa. A to je to, čo sa stalo.
V lokalite Gargana na juhu Talianska cca 1 200 km na juh vzdušnou čiarou sa nachádza bukovo dubový les, tak ako ho poznáme v SR. Ale priemerná teplota na Gargane je o 5°C vyššie ako v SR. Podľa našich odborníkov, ktorí tvrdia, že sú to klimatické zmeny, ktoré spôsobujú problém, by tam už les nemal byť. A on je. Proste les má úžasnú adaptačnú schopnosť a dovtedy, kým ho človek nenaruší, dovtedy sa cez adaptačné mechanizmy vie sám reprodukovať. Navyše, ak človek vie správne do lesa zasiahnuť, tak vnesenou energiou stabilizuje lesné štruktúry – pomáha lesu. Pojem bez zásah je pojmom, ktorý je možné použiť na prales s jeho vyvinutými štruktúrami a výlučne na jeho endogénne procesy. Akonáhle sa objavia aj v pralese exogénne procesy, je potrebné riziko eliminovať zásahom dokonca aj v pralese. Chýbajú proste vykonávacie vyhlášky, ktoré popíšu riziká a ich záväzné riešenie. Len škoda na ekologických systémoch lesa je dnes cca 23 mld. € za decénium 2009 až 2019 v cenách z roku 2008 , dnes možno 30 mld. €
Celý problém smrekových lesov je v ponechaní polomu o objeme 600 000 m3 v TANAPe, kde vyletené roje lykožrúta boli až 500 násobne vyššie ako je stav kalamity. Takéto roje už lesníci nemali ako riešiť ak im naleteli na les. Problém je, že efektívnymi opatreniami lykožrúta neutlmili a problémom je aj Usmernenie GR MŽP z mája 2020, ktoré zabezpečilo reprodukciu lykožrúta. Všetci, ktorí aplikovali do praxe túto smernicu z titulu funkcie, by mali byť konfrontovaní so škodou, čo napáchala v pôsobnosti ich úradu a podľa výšky škôd by mali byť aj riešení OČTK. Nekompromisne, ináč tu poriadok nebude. Ako môže rast o 1°C zmeniť bioregulačný mechanizmus lykožrúta v smrekovom lese je záhadou. Ale ak zameníte príčinu s následkom, potom aj takýto nezmysel je tým povestným názorom o ktorom je potrebné diskutovať, lebo však potrebujeme sa vyviniť. V susednom Rakúsku sa vedú súdne spory a trestá sa šírenie lykožrúta. U nás lykožrúta nariaďujú Usmernením úradníci MŽP. Tu je aj zodpovednosť redaktorov a moderátorov v médiách, zvlášť verejnoprávnych. Predsa musia vedieť rozhodnúť, koho si do diskusie vezmú a hlavne, nemôžu poskytnúť priestor pre šírenie bludov. Nemožno si pluralitu názorov zameniť za neznalosť zákonov prírody. Bez ohľadu na tituly, ktorými osoba disponuje. Ak neovládate zákony prírody, nič sa nedeje, proste v danom obore ste sa nevzdelal. Ak ale ako nevzdelaný v obore idete diskutovať do verejného priestoru, nuž jediné čo môžete časom spôsobiť, že ľudia zistia, že nerozumiete problému a že ste vlastne hlupák. Bežne to zisťujú nevedomé procesy tým, že posudzujú vyslané emócie a obsah slova – cez nevedomé procesy. Ak obsah slova nesúhlasí s vyslanými emóciami, tak ten nesúhlas nevedomé procesy spoľahlivo vyhodnotia a vznikne stav nedôvery. Politici, čo uverili v seba, stratia rýchlo dôveru a z potenciálnej osobnosti sa stávajú karikatúrou samým sebe. Nerozumiem ministerke rezortu kultúry. Však keď len vezme relácie týkajúce sa ochrany prírody, tak iné konštatovanie ako to, že mnohí redaktori v reláciách vytvárajú priestor pre bludy v podobe prekrútených zákonov prírody. Nuž a za profesionalitu relácie zodpovedá redaktor a za organizáciu zodpovedá generálny riaditeľ. A profesionalita v RTVS proste chýba. Prečo nepoužije zákon 55/2017 Z.z. a nerobí potrebné opatrenia, nevedno.
Vláda prišla s legislatívnou iniciatívou podľa ktorej bude možné odloviť oprávnenými osobami medveďa, ak vojde do vzdialenosti 500 metrov od zastavaného územia obce. Je ústavný zákon s takýmto zámerom riešením?
Keď si spomenieš, že dnes už rodičia majú problém pustiť samé deti do školy, či do záhrady sa hrať, tak tento problém to môže vyriešiť. Fakt je ale ten, že ak sa medveď rozhodne vbehnúť do intravilánu obce a začne útočiť, museli by v pohotovosti čakať strelci, aby útočiaceho medveďa eliminovali ešte pred tým, ako narobí škody na zdraví či majetku. Však zásahový team má základňu v Liptovskom Mikuláši a trvalo 9 dní, kým eliminovali medveďa, ktorý v pár minútach dokonca v centre mesta útočil a zranil päť osôb. Z princípu problému, t.j. aktivovaného zákona prírody pod pojmom neurčitosť, takýto zákon rieši malú časť problému. Uvedomíš si to vtedy, keď sa spýtaš, kde medveď útočí na človeka. Nuž a to je v lesoch. To bol prípad vo Fačkovom sedle v roku 2018, to bol prípad v Liptovskej Lúžnej a to bol prípad Na jame v Demänovskej doline. Proste kým obnovením funkcie regulácie afektu strachu pachovou stopou človeka nedosiahneš cielenú reguláciu chovania sa medveďa ako populácie, aj keby si zredukoval stav na 600 ks, aj tak budú medvede útočiť na človeka a spôsobovať zranenia. Je dobre, že sa otvorí spoločenská debata. Zatiaľ ale počúvame krčmové reči, ktoré majú hodne ďaleko od riešenia problému.
Zanechajte nám komentár