Medveď útočí čoraz častejšie

17. júla 2023

V tomto roku sú médiá plné informácií o kontaktoch medveďa s človekom, či už vizuálnym alebo dokonca fyzickým. Niekoľko medveďov bolo usmrtených na cestách, ale došlo aj k útokom medveďov na človeka, naposledy v priestoroch farmy v Turčianskych Tepliciach. Niektoré synantropné medvede boli usmrtené zásahovým teamom.

Problematikou medveďa hnedého a jeho súžitia s človekom sa dlhodobo zaoberá skupina odborníkov, ktorú vedie Ing. Dušan Lukášik,CSc.. Je aj predmetom petície Mor ho, za záchranu lesa, vody a v procese klimatických zmien a odstránenie ohrozenia človeka v prírode (ďalej len Mor ho!)  Aj keď  sa petícia Mor ho! zaoberá lesom a vodou komplexne, našu debatu sme obmedzili na samostatnú problematiku medveďa, ktorá, ak sa má správne pochopiť, je sama o sebe pomerne zložitým problémom. Je to ale skutočne tak zložitou problematikou, je mojou prvou otázkou na Ing. Lukášika.

Populácia medveďa ako analytický problém je pomerne zložitou disciplínou. To je ale len jedna stránka problematiky. Tou druhou stránkou je, že riešenie je jednoduché. Na túto vlastnosť už upozorňoval Albert Einstein nasledovne

  1. Ak by som mal len jednu hodinu na záchranu života, strávil by som 55 minút analýzou problému a len päť minút riešením problému.                                                                                                                               
  2. Ak nevieš jednoducho vysvetliť problém, tak mu dostatočne nerozumieš.
  3. Väčšina základných myšlienok vedy sú v podstate jednoduché a ich významnou vlastnosťou je, že je ich možné popísať pochopiteľným spôsobom.

Čo tým ale chcel Einstein povedať?

U zložitých systémov je možné z vyjadrenia Einsteina tvrdiť, že až 90% práce spojených s nájdením riešenia u zložitých systémov predstavujú analytické práce. To, čo vo vyjadrení Einsteina nie je, je, že tieto analýzy musia byť urobené na overených experimentálnych údajoch, ktoré buď získate priamo z reálnej praxe meraním in situ t.j. na mieste alebo ich získate z laboratórnych meraní cez experiment. Presne tento moment vystihuje znalostná krivka, ktorá transformuje vedomosti získané procesmi základného výskumu na znalosti, t.j. platné praxou overené vedomosti. Zaujímavosťou tejto krivky je jej štatistika. Podľa pôvodnej publikácie Pierca a Robinsona Strategický manažment iba jedna zo 70tich vedomostí  sa v procesoch overovania aplikovaného výskumu a vývoja pretvorí na znalosť, t.j. použiteľnú pre prax. Tak situácia vyzerala v 70tych rokoch 20teho storočia. Koulopoulos v jeho Inovačnej Zóne z roku 2009 už uvádza, že iba jedna z 300 vedomostí nájde uplatnenie v praxi.

                                                                                                             Znalostná krivka

Tou druhou skutočnosťou je čas. V systémovej rovine máme na to populárny príklad – deväť žien za jeden mesiac dieťa neporodí. To vystihuje skutočnosť, že nie je možné preskakovať jednotlivé fázy výskumu a vývoja ak má produkt spĺňať kritériá kvality a ekonomiky. Zázraky sa dejú iba v médiách či na papieri, v reále výskum a vývoj či inovačný krok trvá roky, často desaťročia a dokonca aj viac ako sto rokov, čo je prípad tepelného čerpadla určeného pre vykurovanie priestorov.

Čo z týchto informácií vyplýva pre skúmanú problematiku populácie medveďa?

Myslím si, že pri analýzach musíme v prvom rade zistiť, ako populácia medveďa fungovala v minulosti, pochopiť, ako bol zorganizovaný spôsob manažmentu populácie medveďa spoločnosťou no a potom zistiť, za akých podmienok došlo k zmene a čo je príčinou zmeny chovania sa medveďa pri súžití s človekom. V systémovej rovine sú princípy tie isté, ako ich skúmal Collins, ktorý sa snažil zistiť, čo spôsobuje, že zhruba 13 spoločností v modernej histórii firiem dosahuje trvalo nadštandardné výsledky. A práve jedným z dvoch kritérií je, že zistil, že tieto spoločnosti používajú správne praxou overené špičkové technológie. Inými slovami, vyhnú sa často nákladnému výskumu a vývoju prevodu vedomostí na znalosti. Ak sa teda vrátim k nami debatovanej problematike medveďa, tak táto záležitosť je súčasťou lesníckych vied a aj preto sú významné pre túto problematiku overené zistenia obhospodarovania populácie medveďa lesníckou vedou uplatňovanou v praxi dlhodobo. Tou druhou podmienkou úspechu spoločností, ktoré analyzoval Collins je, že vždy vznikajú v týchto podnikoch neformálne štruktúry, ktoré mimo riadiacu štruktúru definujú nielen stratégiu podniku, ale podieľajú sa na aplikovanom výskume a vývoji či už produktu alebo technológie, čo významne urýchľuje proces zavedenia výrobku nielen do výroby ale aj na trh. Nuž a takýto team sa mi podarilo zostaviť aj na problematiku populácie medveďa v SR.

Môžeš nám predstaviť aspoň jadro riešiteľského kolektívu?

Iste. Celá záležitosť ohľadom analýzy populácie medveďa hnedého vznikla ako reakcia na mediálne podnety primátora mesta Vysokých Tatier pána Ing. Jána  Mokoša. Debatoval som s Ing. Jánom Slivinským, ktorý sa podujal na komunikáciu s políciou mesta Vysoké Tatry a zaistil od nich overené údaje ohľadom kontaktov medzi medveďmi a človekom. Tieto údaje najprv spracoval biológ pán Ing. Stanislav Bystriansky a takto pripravené podklady a údaje som podrobil systémovej analýze. Tú by som ale nevedel spraviť tak detailne, keby mi neposkytol Ing. Milan Koreň, CSc. podklady zachycujúce históriu vývoja populácie medveďa na Slovensku od konca 19teho storočia. Kým nemáte pomerne rozsiahle podklady, nie je jednoduché správne interpretovať získané údaje. K tomu následne prispel Ing. Ján Ďurík, ktorý spracoval základný populačný model pre populáciu obsahujúcu dvoch samcov a tri samice a Ing. Ján Nôžka, ktorý objasnil autoregulačné funkcie populácie medveďa v uzatvorenom areáli. Nuž a právnu rovinu riešil JUDr. Magura a legislatívnu rovinu Ing. Filip Kuffa.

Je to pomerne široký kolektív. Aké systémové nástroje umožnili analyzovať problematiku medveďa?

Posun v chápaní živých systémov nastal, keď fyzici alebo skôr systémoví vedci vypracovali model, ktorým sú popísané živé systémy, nazývaný komplexný adaptívny systém. Ak ku populácii medveďa pristupujete ako k systému, ktorý sa svojim chovaním adaptuje na podmienky, v ktorých žije, je to potom človek, ktorý svojimi opatreniami vymedzuje existenciu medveďa v súžití s človekom a teda človek určuje aj pre populáciu medveďa podmienky jeho života. Je to celkom iné chápanie problematiky ako je jednoduchý model príčiny a následku, používaný MŽP a jeho organizáciami. K tomu je ale nutné poznať neurobiológiu cicavcov, ich fyziológiu, zaoberať sa neurčitosťou ako zákonom prírody a samozrejme aplikovať štatistickú matematiku a z nej odvodiť riziká, ktoré sprevádzajú tak populáciu medveďa, ako biosféru, v ktorej medveď žije a samozrejme aj riziká spojené s civilizáciou človeka a spoločnosti.

Zdá sa, že je toho hodne, čo musí analytik ovládať, kým dospeje k riešeniu a formulácii záverov vhodných pre prax.

V podstate máte dve možnosti. Pokračovať v overených postupoch alebo testovať v evolučnom ponímaní nové možnosti. Žiaľ, MŽP pristúpilo k revolučnému kroku bez primeraného overovania zmien a teda nutne museli zrútiť systém a vyvolať anarchiu. Nijak ináč sa súčasný stav v populácii medveďa hnedého nedá charakterizovať. Napriek tomu, že MŽP vynaložilo viac ako desať miliónov € na rôzne projekty spojené s medveďom. Napríklad neurčitosť, t.j. nikto nevie povedať kedy, kde a ktorý medveď zaútočí na človeka alebo jeho majetok v podobe hospodárskych zvierat či včiel hovorí, že labka team nevie v prevencii ochrániť ani majetok, ani zdravie a ani život občana. Tým je samozrejme pošliapané poslanie ústavy a navyše sa javí, že vynaložené spoločenské zdroje na zriadenie a prevádzku zásahového teamu medveďa, ak to budete vyhodnocovať podľa zdravého rozumu, tak spĺňajú kritériá nehospodárneho nakladania s verejnými zdrojmi. A za to by mal niekto niesť zodpovednosť.

Prečo je od roku 2008 a ďalej aj verejnosťou a médiami vnímaná zmena chovania medveďa?

Na túto otázku nájdete kopec vyjadrení, často zjednodušujúcich až insitných vysvetlení. Dovtedy, kým nepochopíte modernú neurobiológiu cicavcov a na ňu nadviazanú psychológiu a nepremietnete tieto vedomosti do historických dát, nemáte ako pochopiť príčiny zmien chovania sa populácie medveďa v súčasnosti. V prvom rade je nutné z modernej neurobiológie Panskeppa, Damasia, Schorea  a ďalších vedieť, že medveď má sedem základných inštinktov, z ktorých sú pre nás zaujímavé hlavne inštinkt strachu, inštinkt paniky, inštinkt reprodukčný a inštinkt starostlivosti. Nad touto základnou, geneticky vrodenou vrstvou, existuje ešte jedna vrstva emócií, ktorú ale medveď získava učením. Jej určenie a zmysel je, že reguluje príslušné inštinkty vo vrodenej vrstve. Je to presne táto regulačná vrstva emócií, ktorá umožňuje medveďovi sa adaptovať na podmienky v ktorých existuje a zároveň ak sa podmienky zmenia, tak sa zmeneným podmienkam prispôsobí aj regulačná vrstva emócií.

Znie to zaujímavo, ale príliš abstraktne. Môžeš to priblížiť tak, aby sme videli praktickú stránku veci?

Pomerne cenný materiál predstavuje historický exkurz do vývoja populácie medveďa hnedého spracovaný Milanom Koreňom. Redukcia medveďa hnedého v SR začiatkom dvadsiateho storočia na cca 20 až 30 ks znamenala, že v regulačnej vrstve sa vytvorili emócie, ktoré regulovali chovanie medveďa a jeho inštinkty strachu a paniky. Keď medveď zacítil pach človeka, tak vedel, že mu hrozí nebezpečenstvo a utekal preč z takého miesta. To bol dôvod, prečo medveď žil v uzatvorenom areáli lesa, vyhýbal sa turistickým chodníkom, chatám, extra a intravilánom obcí a nemal dostup potravín na poliach. A už vonkoncom nebehal po dedinách a mestách, čo je dnes bežný jav. Ak náhodou došlo k vizuálnemu stretu medveďa s človekom, u medveďa sa aktivoval dokonca inštinkt paniky. Ľudovo povedané potentoval sa. Až do naštudovania problematiky neurobiológie som bral tieto príhody ako súčasť poľovníckej latiny. Kto si ale preštuduje dielo Stephena Porgesa v kombinácii s prácami Petra Levina zistí, že systém, ktorý konzervuje energiu v organizme a smeruje ju do záchrany života spôsobí, že obmedzí nepotrebné funkcie pre okamžité prežitie organizmu. Spracovanie potravy je jedným z procesov, ktoré spotrebováva časť energie s cieľom vytvoriť novú. Na okamžité prežitie ale organizmu nepomôže budúca energia. Preto dochádza k defekácii a ušetrená energia sa spotrebuje na záchranu života organizmu. Z redukcie populácie medveďa mali zostávajúce medvede pri strete s človekom taký strach, že aktivovali inštinkt paniky, proste vedeli, že im ide o život. Táto informácia sa prenášala medzi generáciami medveďov učením. Medvedice učili medvieďatá, že sa musia človeka báť a že keď natrafia na pachovú stopu človeka, musia z takéhoto priestoru uniknúť. Pachová stopa človeka sa stala železnou obručou, ktorá uväznila medveďa v biotopoch, ktoré boli pre medveďa vhodné na život. Tam je hodnota aj práce profesora Pauleho, ktorý cez DNA vzorky pomerne presne vymedzil vhodný areál pre život medveďa. Bombieri uvádza 1 288 000 ha. Podobne cenné zistenie z DNA analýzy profesora Pauleho je aj stanovenie, že v populácii medveďa v SR máme pomer dvoch samcov a tri samice. To zas umožnilo vypracovať Ing. Ďuríkovi základný biologický model rastu populácie. Nuž a práve pochopenie funkcií inštinktov u samca reprodukčných, inštinktu starostlivosti a strachu u samíc, umožňuje interpretovať chovanie sa populácie medveďa v uzatvorenom areáli a pochopiť dve autoregulačné funkcie.  

Ak som správne pochopila, dostávame sa k jadru problematiky zmeny chovania populácie medveďa.

Uzatvorený areál medveďa spôsobil, že limitované zdroje redukovali počet mláďat v jednom vrhu na jedno až dve mláďatá a navyše, medvedice sa boli ochotné páriť len každý druhý rok po odchovaní pestúnov a ich osamostatnení. Boli však konfrontované so silným reprodukčným inštinktom samca a tak spolu s mláďatami unikali pred samcom. Ale lesníci či poľovníci nachádzali pozostatky mláďat a zistili, že medvede zabíjajú mláďatá. Inými slovami inštinkt strachu medvedice z pachovej stopy prevládol nad inštinktom starostlivosti o mláďatá. Medvedica radšej obetovala svoje mláďatá, akoby vystavila svoj život riziku pri prekročení pachovej stopy človeka. Práve tieto dve autoregulačné funkcie redukujú ročný biologický prírastok cca 30% pre pomer samcov a samíc 2:3 na približne 10%. No a týchto 10% predstavoval regulačný odlov človekom, čo udržiavalo pomerne stabilnú populáciu medveďa s priestorom na život cca 3000 až 5000 ha na jedného medveďa navyše v jemu vhodnom areáli.

Čo teda zmenilo chovanie populácie medveďa?

Údaje z polície z mesta Vysokých Tatier hovoria, že od roku 2008 medveď začal vchádzať do kontaktu s človekom, čo signalizuje, že začal tolerovať pachovú stopu človeka. Ing. Nôžka hovorí, že na Poľane to bolo skôr, niekedy okolo roku 2002. Počet kontaktov medveďa s človekom v lokalite Vysokých Tatier sa za roky 2008 až 2019 zdvojnásobuje raz za tri roky. Podobne je pozorovaný aj nárast agresívnych útokov medveďa na človeka. Postupným utlmením regulačného lovu až jeho zákazom, medvedice zistili, že ochránia svoje medvieďatá pred medveďom ak vojdú do pachovej stopy človeka. Tým došlo k prelomeniu uzatvoreného areálu. To podstatné ale je, že medvieďatá už neboli učené, že pachová stopa človeka znamená smrteľné nebezpečenstvo a regulačný nástroj pre plachého medveďa zo začiatku 20teho storočia sa začal z populácie medveďa vytrácať. Medveď dorastie v troch až štyroch rokoch a teda tu už máme niekoľko generácií medveďov, ktoré sa človeka neboja. V prípade stretu sú schopné na človeka zaútočiť, presne tak, ako to zaznamenala kamera v Kamenistej doline, kde možno trojročný alebo štvorročný medveď zrazu zahájil útok na amatérskeho filmára. Pri útoku dospelého samca už človek nemá šancu a výsledkom je buď ťažké ublíženie na zdraví alebo smrť. Je to už len vec náhody – medvede primárne útočia na tvár. To, čo sa ale stalo zároveň je, že medvede získali prístup k poľnohospodárskym plodinám a teda to predstavuje pre populáciu medveďa neobmedzený zdroj potravy. Výsledkom je, že v jednom vrhu sú tri až štyri mladé medvede, ojedinele boli zaznamenané vrhy s piatimi mladými medveďmi. No a tou druhou skutočnosťou je, že medvedice sú ochotné páriť sa každý rok, popri mladých medvieďatách vodia už aj pestúnov z predchádzajúceho vrhu. Tým zanikli dve rozhodujúce autoregulačné funkcie. Výsledkom je neuveriteľný nárast populácie medveďa na Slovensku a reakcia vidiečanov – preventívna sebaobrana. Nakoniec farmár z Turčianskych Teplíc to vyjadril jasne: zabije každého medveďa, ktorý sa odváži prísť do areálu farmy. Štát zlyhal a zlyhal katastrofálne.

Medvede za normálnych okolností v zime spia, či hibernujú. Prečo sú v zime zvlášť od februára viditeľné stopy v snehu po medveďovi?

Taký štandardný názor je, že kvôli klimatickej zmene a teda teplým zimám sa medveď budí. U Partykovej ale nájdete popis fyziológie cicavcov a v nej aj medveďa, ktorý má celkom iný základ. Cicavce majú v zásade dva základné spôsoby získavania energie. Sacharidový a tukový. Po zaľahnutí na zimný spánok dochádza do 48 hodín k produkcii bunkového hormónu cholecytokinín, ktorý potláča fyziologický pocit hladu. Získavanie energie sa prepne do tukového režimu a medveď čerpá energiu zo zásob tuku. Čerpá ich dovtedy, kým má zásoby. Po ich vyčerpaní sa produkcia hormónu zastaví a medveď dostane fyziologický signál hladu, ktorý ho vyháňa z brlohu. Presne takto funguje aj Veľký pôst popísaný v Biblii napr. u sv. Lukáša. Svätý Duch vzal Ježiša na púšť a tam ho 40 dní hladoval a tam ho diabol pokúšal. Vtedy nič nejedol. Keď vyhladol, tak sa vrátili. Je zrejmé, že posledná veta je nelogická kým nepoznáte výsledky vedy vo fyziológii cicavcov. Tieto okruhy majú všetky cicavce spoločné. V tomto prípade vyjadrenia, že je to teplá zima a nie hlad, čo vyháňa medveďa z brlohu počas zimy pokladám za lesnícke poviedky.

Aké kroky ste podnikli v minulosti a aké kroky idete podnikať dnes?

Potom, ako prokurátorka z Popradu odmietla moje podanie ohľadom škôd v lesoch, vysvetlil mi právnik, že potrebujeme presvedčiť verejnosť o našej pravde. V tejto súvislosti ma napadá vyjadrenie generála Alojza Lorenca, že už aj z takej banality akou je lykožrút, je politika. Problém lykožrúta je problémom narátať do päť. To v minulosti vedel každý truľo, dnes je z toho politika a škody o akých sa nám nesnívalo. V podstate majú rozsah útoku na štát. Listami som informoval o týchto škodách predsedu vlády v tom čase Petra Pellegrínyho, predsedu NR SR Andreja Danka, ako aj všetkých poslancov. Následne sme vypísali petíciu MOR HO! Žiaľ, neurobili s tým nič. Dnes už máme viac ako 33 000 podpisov a verím, že petíciu dotiahneme úspešne do počtu tak, aby sme ju mohli prerokovať v pléne NR SR. Na druhej strane poslanec Ing. Filip Kuffa pri rozprave k novele zákona 543/2002 Z.z., ktorej obsah bol prevod pozemkov v NP pod MŽP, podstatnú časť našich riešení predniesol a sú zaprotokolované v rozprave. Tá časť, ktorá je kritická a podložená faktami nadobudla svoju právnu formu a je použiteľná pre OČTK. Nuž a nakoniec sme podali spolu s pánom poslancom Filipom Kuffom aj podnet na generálnu prokuratúru. Po odmietnutí vyšetrovateľom, pán poslanec podal sťažnosť, ktorú odmietol zas dozorujúci prokurátor.

V čom vidíš problém, že ste neuspeli s podaním?

Prokurátor formuloval svoj právny názor, čo je štandardný postup. Pokiaľ by ale rešpektoval zákon prírody, neurčitosť, nemohol by akceptovať, že činnosť zásahového teamu je riešením problému, tak ako to tvrdí MŽP. V podstate svojim rozhodnutím čelil problému spojenému s ďalším zákonom prírody a tým je štatistická matematika. Oba zákony prírody sa naplnili útokom medveďa na farme v Turčianskych Tepliciach a v podstate znegovali právny názor prokurátora. My sme nemali inú možnosť len čakať. Darmo sme postúpili kompletný materiál na výbor NR SR pre poľnohospodárstvo a životné prostredie. Vlani síce rokovali o problematike medveďa, predseda NR SR Boris Kollár síce žiadal razantné riešenie, ale uznesenia výboru majú len odporúčací charakter a aj keď boli prijaté aj zásluhou poslanca pána Ing. Jána Mičovského, CSc dobré uznesenia, prax ukazuje, že nič z toho sa nenaplnilo. Pokiaľ by sa páni poslanci reálne zaoberali problematikou, tak by boli podporili návrh poslanca Filipa Kuffu pri novele §29 zákona 543/2002, ktorý chcel do zákona doplniť vypracovanie záväzných vyhlášok pre každé biotické a abiotické riziko, čo by už bolo záväzné pre MŽP. Tento návrh neprešiel ani prvým čítaním a tak je možné pokladať poslancov vo výbore za obyčajných oportunistov na čele s jeho predsedom.

Je ešte nejaké riešenie?

Určite. Momentálne pracujeme na ďalšom podaní na generálnu prokuratúru, kde budeme žiadať, aby bola preskúmaná zákonnosť postupu vyšetrovateľky, ktorá odmietla vyšetriť navrhované úkony. Budeme žiadať aj preverenie zákonnosti rozhodnutia dozorujúceho prokurátora, kde argumentujeme, že jeho právny názor nerešpektuje zákony prírody. Tie sú súčasťou transcendentnej časti zdrojov práva, tak ako ich definuje docent Koudelka v svojej monografii, a ako také ich človek nemá ako zmeniť. V podstate sa dozorujúci prokurátor svojim výrokom postavil do role, že vie meniť zákony prírody. Následok je útok medveďa na občana našej republiky, či pomerne časté strety s motorovými vozidlami. Medvede v súčasnosti svojou prítomnosťou vytvárajú hrozby a v podstate terorizujú obyvateľov vidieka a turistov, čo je sprevádzané znížením návštevnosti turisticky atraktívnych častí našich lesov a hôr.  Z medveďa sa jednoducho stala biologická zbraň. Aj ja osobne som znížil svoj pobyt v lesoch, necítim sa bezpečne. Ak chcem športovať, tak radšej idem na kolieskové korčule v meste, ako na vychádzku do lesa, či výstup na vrchol hory.

Ste optimista a myslíte si že vaše podanie uspeje?

Masívna podpora petície MOR HO! občanmi nás zaväzuje. Nakoniec čestným predsedom sa stal aj pán Vladimír Strmeň, člen partizánskej brigády Pomstiteľ z Povstania. Nové a nové podpísané hárky prichádzajú. Možno môj postoj vystihujú dvaja velikáni vedy. Max Plank poznamenal:

Nové vedecké pravdy sa neprijímajú ani tak na základe faktov, ktorými presvedčíte oponentov ukázaním svetla na konci tunela, ale skôr vtedy, keď oponenti prípadne zomrú a nová generácia vedcov prijme navrhované riešenia a osvojí si ich.

No a celému popisu zložitých systémov dal zakladateľ ekologickej ekonómie E.F. Schumacher poznámku: Každý inteligentný blázon môže urobiť niečo väčšie, zložitejšie a silnejšie. Vyžaduje si to množstvo odvahy vybrať sa opačným smerom.

No a my tú odvahu máme. Čerpáme ju z odkazu našich predkov a aj preto sme dali petícii názov MOR HO!, nech si už o tom názve myslí minister Ján Budaj čokoľvek. Realita je, že petícia prináša nádej tak ako časopis Mor ho prinášal nádej ľuďom v Povstaní.

Ing. Dušanom Lukášikom CSc., honors.sk sa zhovárala Janka Hriňáková,

srdečne ďakujeme

Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN: SK80 7500 0000 0040 1415 4359

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Pozvánky

Pozvánka do Pribyliny: ZORE NAD KRIVÁŇOM

ZORE NAD KRIVÁŇOM – športovo-kultúrno-duchovné podujatie v Pribyline a na Kriváni Milí priaznivci, ponúkame vám možnosť navštíviť Pribylinu od piatka ...

Nasledujúci článok

NÁZOR

Ruské podmienky a nároky treba brať vážne – Peter Marček

Rusko je v mnohých smeroch úžasná krajina Má panenskú prírodu, ľudí neskazených technickými vymoženosťami, disponuje obrovským množstvom nerastného bohatstva a ...
MOR HO!

OČKOVANÍ POTREBUJÚ POMOC

Z VAKCÍN SA STALA PRE OČKOVANÝCH RUSKÁ RULETA RACIONÁLNA VIERA PREDSTAVUJE RIEŠENIE PROBLÉMU Vláda sa uzniesla o vytvorení komisie, ktorá zhodnotí spôsob ...
MOR HO!

Občan ako nevoľník

lustračný obrázok: Pixabay Časť I. Ing. Dušan Lukášik CSc. Moje analýzy z rokov 1999 až 2002 viedli k záveru, že občan bude zbavený slobody v rozhodovaní ...
MOR HO!Spravodajstvo

Les, lesníctvo a dielo profesora Štefana Korpeľa

Foto: Ľubomír Schmida V pomerne rozsiahlej diskusii sme s Ing. Dušanom Lukášikom, CSc. rozobrali hodnotový systém vychádzajúci z kresťanskej viery očistenej o nános náboženstva. ...
MOR HO!

Občan ako nevoľník - Časť VI.

Ing. Dušan Lukášik CSc. Prinesie odkaz predkov MOR HO! nádej pre občanov SR? Aj keď stále nemáme odpoveď na otázku, prečo 1 600 000 ...
MOR HO!

PARTIZÁNSKY POZDRAV MOR HO! ZAZNIE SPOZA KAŽDÉHO STROMU V LESE OPORTUNISTI A  MAJITELIA PRAVDY

Exminister MŽP, dnes nezaradený poslanec Ján Budaj sa „spravodlivo“ rozhorčil v svojom statuse na Facebooku zo strašenia migrantami, Sorosom, cez opatrenia počas ...
MOR HO!

Občan ako nevoľník - Časť III.

arte.sky.it Nástroje inflácie a rizík spojených s kapitálovým trhom umožnili, aby slovenský občan cez dlhopisy FNM sprivatizoval veľkú dlhopisovú nulu. Majetok občana ...
MOR HO!NÁZOR

Nekompetentným prístupom zmenili medvede na biologickú zbraň – Dušan Lukášik

V tomto roku sú médiá plné informácií o kontaktoch medveďa s človekom, či už vizuálnym alebo dokonca fyzickým. Niekoľko medveďov ...
MOR HO!

Občan ako nevoľník - Časť II.

Prečo sa ty so mnou vadíš, ty moje milé zlé ja?  Rozprávka O troch grošoch pre dospelých si vyžaduje kopec znalostí ...
MOR HO!

Les ako obnoviteľný zdroj ekologických funkcií a energie

foto: Ľubomír Schmida Hry okolo vymenovania riaditeľa TANAP Petícia MOR HO! a dnešok Po nástupe novej vlády akoby skončila nepísaná ...