Okrem exponátov múzea uvidíte aj dravcov

Sokoliari kráľa Svätopluka z Banskej Bystrice počas letnej sezóny ozvláštňujú prehliad­ky Múzea Červený Kláštor, národnej kultúrnej pamiatky kláštora Kartuziánov. V mú­zeu pôsobia prvý rok a pri­nášajú radosť a poznanie nielen deťom, ale i dospelým. Majestátnosť dravých vtákov od nepamäti fascinovala ľudí a človek sa snažil ich neuveri­teľné lovecké schopnosti vyu­žiť v svoj prospech. Sokoliar­ska skupina kráľa Svätopluka má štyroch stálych členov a zhruba 16 detských dob­rovoľníkov, ktorí počas škol­ského roka pravidelne navštevujú krúžok. Sokoliarstvo bolo späté s lovom, ktoré má na Slovensku 400-ročnú tradí­ciu. Medzi ich hlavné činnosti patrí predstavenie chovu a lovu dravých vtákov. „Záujemcom predstavujeme, ako žijú drav­ce vo voľnej prírode, ako lovia. Sokoliarstvo vzniklo hlavne pre lov a získavanie obživy. Kedysi dávno patrilo k bežnej súčasti života. V kolíske sokoliarstva, v Mongolsku, sa každý jeden človek venoval sokoliarstvu a s tým súvisel aj chov,“ vy­svetľuje sokoliar Filip Bielik.

Sezóna sokoliarom začína už v apríli a končí koncom októbra. Medzi ľuďmi patria k vyhľadávaným atrakciám. „Ľudia majú záujem a chodia na naše predstavenia hlavne vtedy, keď si to môžu aj sami vyskúšať. Cvičený vták priletí aj k cudziemu človeku, sadne na rukavicu a pokiaľ nemajú väčší rešpekt, páči sa im to,“ s úsmevom hovorí Filip Bielik.

Vycvičiť dravca je individuálne a záleží od povahy a dru­hu chovaného vtáka. Skupina má v súčasnosti desať opere­ných miláčikov. Odchované jedince získavajú pre výcvik od chovateľov a nepochádzajú z voľnej prírody. Dravce mu­sia odkúpiť, alebo ich získajú darom od tých, ktorí ich od­chovajú od rodičovského páru vo voliérach. „Výcvik začína odberom mláďaťa od rodičov v jednom až jeden a pol me­siaci života. Vtedy je už dravec vychovaný do svojej veľkosti, je už operený a má všetko, ako dospelý vták. Niektoré dravce, napríklad sovy, ťažšie chápu. Hovorí sa síce, že sova je sym­bol múdrosti, ale skutočnosť je iná. Odobrať ich od rodičov je potrebné ešte skôr, pretože sa dokážu naviazať na človeka ako k rodičovi a berú nás, ako mamu a je to pre ne prirodze­né, že chodia za nami,“ smeje sa sokoliar. Mať takýto koní­ček si vyžaduje od sokoliarov každodennú opateru. O drav­ce sa starajú rovnako, ako kaž­dý iný chovateľ, ktorý má zvie­racieho miláčika. V súčasnosti pracujú a chovajú najväčšieho dravca, orla stepného, ktorého získali od chovateľa z Nemec­ka. Má iba dva a pol mesiaca a učí sa lietať. Ďalšími milá­čikmi skupiny sú sokol rároh a sokol myšiar, tri sovy, pla­mienka driemavá, sova lesná a sova snežná. No a samozrej­me krkavce čierne a myšiak harrisov. „Podľa toho čo chcem od dravca a čo od neho vyža­dujem, volím pre výcvik taký druh, ktorý to dokáže najlepšie. Najradšej mám krkavce čierne. Sú moje obľúbené a kvôli nim som aj začal so sokoliarstvom. Mal som sen mať krkavca a cvičiť ho. Nakoniec sa mi to aj podarilo. Ľahko sa cvičí aj mexický dravec a sokol rároh,“ konštatuje Filip. Sokol rároh má na vystúpení vždy veľký úspech pre jeho rýchly let.

Každý dravec si vyžaduje iný prístup a samozrejme lás­ku, bez toho by to nešlo. Práca s dravcom je hlavne o zod­povednosti. Človek si nemô­že dovoliť vypustiť ani jeden deň v týždni bez toho, aby nešiel sa svojim zverencom. Medzi každodennú starost­livosť patrí tak, ako napríklad u psa venčenie, lietanie, kŕmenie, musí dostať čistú vodu. V zime je to rovnaké. U niektorých druhov lovná sezóna začína v septembri. Členovia skupiny môžu lo­viť aj v lese, ale na to sú pot-rebné poľovnícke povolenia v revíre a sokoliarske skúšky. „Určite je to náročný koníček, hlavne časovo a finančne, ale pri takejto záľube nepozeráme čo a koľko to stojí. Čokoľvek robíte zo srdcom, nepozerá­te ani na zisk, ani na straty,“ prezrádza Filip. Dravce sa kŕmia surovým mäsom, čo je pre ne prirodzené, pretože v prírode lovia malé hlodavce alebo menšiu zver. Sokoliar im musí potravu prispôsobiť. Tých, ktorí lovia iné vtáky, chovajú iba kuracím, holu­bím či prepeličím mäsom. Dravcom, ktoré lovia srstnatú zver, zabezpečujú myši, zajace a iné menšie hraboše. Sú vtá­ky, ktoré lovia ryby, tie kŕmia predovšetkým rybami, ale aj iným druhom mäsa. Krkavce čierne sú všežravce a tie zože­rú podľa chovateľa všetko.

„Krkavec je bystrý a inte­ligentný vták, rýchle pochopí čo má robiť a vie, že si zaslúži maškrtu. To ho motivuje byť poslušný a splniť úlohu čím skôr. Je strašne pažravý a robí to hlavne preto. Treba si dávať pozor hlavne pri vystúpeniach. Vyložene jediným pohľadom zmapuje, kto v publiku alebo na nádvorí niečo je a je schop­ný mu to zobrať. Stane sa, že ukradne dieťaťu lízanku alebo niečo iné. Jednoducho vie, že deti môže ľahko prekabátiť,“ smeje sa Filip. Občas si ale aj dravce povedia „dosť“ a ule­tia. Stáva sa to aj vtedy, keď sú vystrašení z veľkého množstva ľudí, hlavne u mladších jedin­cov. Napríklad uletel sokol a trištvrte roka sa staral sám o seba, kým ho sokoliari našli. Bol to zázrak. Sokoliari bežne v praxi využívajú telemetriu. Vysielačka sa dravcovi pripne na chrbát alebo chvost a pod­ľa signálu ho vedia vystopo­vať. Veľa ľudí má pred drav­cami rešpekt a boja sa, že ich môže vták svojím zobákom napadnúť.

„Dbáme na bezpečnosť a zámerne vyberáme vtáky, ktoré majú pokojnú povahu. Na vystúpenia nepoužívame orly skalné, sú agresívne a nie je pre nich problém zabiť die­ťa. Na vystúpenia sa skvelo hodí orol stepný, je veľký, ale je pokojný. Samozrejme, ak by sa vták cítil ohrozený a bol zahnaný do kúta a chcel mu niekto ublížiť, bránil by sa. Dravec by skôr uletel, ale mo­hol by aj zaútočiť,“ vysvetľuje bezpečnosť na vystúpeniach mladý sokoliar. O svojich miláčikov sa musia starať aj po zdravotnej stránke. Základom je kvalitná potrava, dobré a čisté podmienky vo voliérach, ktoré sa musia pra­videlne čistiť a dezinfikovať. Ak by mal dravec zanedbané hygienické podmienky, osla­buje sa mu imunitný systém. Dvakrát ročne sa posiela trus na veterinárny rozbor, aby sa vylúčili parazity, červy. Ak by sa v truse niečo vyskytlo, kla­sicky sa odčervujú. (pks)

Sova vidí rovnako dobre cez deň ako v noci a vie, že je príliš pomalá. Cez deň by nič neulovila a mohla by sa sama stať
korisťou iného denného dravca. Je pre ňu nevýhodné, aby lietala cez deň. Zrak sovy je čiernobiely, ďalekozraký a v tme vidí lepšie kontrasty. Jej sluch je osemkrát lepší ako u človeka. Ušné dierky má asimetricky uložené, aby zachytila zvuk z každej strany. Tvár sovy má tvar taniera z peria, keď k nim prichádza zvuk, tak ho zachytáva ako do lievika. Jej perie je veľmi jemné a pri lete ich nepočuť. Oči má veľké a okolo nich nemá svaly na otáčanie buliev, teda pozerá sa iba jedným smerom. Preto točí viac hlavou, ktorú dokáže otočiť až o 270 stupňov, čo je trištvtina kruhu.