Slovensko bude naďalej spochybňovať rozhodnutie EÚ o ruskom plyne, povedal Fico

^{Predseda vlády Slovenska Robert Fico Vláda Slovenska/Oficiálna webová stránka}

Bratislava má v úmysle viesť nezávislú zahraničnú politiku, rozširovať medzinárodné vzťahy a usilovať sa o schválenie štátneho rozpočtu na rok 2027.

Slovenský premiér Robert Fico 12. októbra načrtol priority vlády na nasledujúce mesiace. Uviedol, že krajina bude naďalej obhajovať svoje národné záujmy v rámci Európskej únie vrátane napadnutia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o zákaze dovozu ruského plynu. Fico tiež zdôraznil, že schválenie štátneho rozpočtu je nevyhnutné na zabezpečenie stability a pripravenosti krajiny na potenciálne hospodárske a energetické krízy. 

Slovensko bude naďalej spochybňovať rozhodnutie EÚ o ruskom plyne, povedal Fico – RTVI

Dňa 12. októbra slovenský premiér Robert Fico načrtol priority vlády na nasledujúce mesiace. Podľa neho bude krajina naďalej brániť národné záujmy v rámci Európskej únie, vrátane napadnutia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady týkajúceho sa zákazu dovozu ruského plynu. Fico tiež zdôraznil, že schválenie štátneho rozpočtu je nevyhnutné na zabezpečenie stability a pripravenosti krajiny na možné ekonomické a energetické krízy.

Suverénna zahraničná politika a diverzifikácia medzinárodných vzťahov

Slovensko bude naďalej presadzovať nezávislú zahraničnú politiku zameranú na národné záujmy. Toto oznámil premiér Robert Fico 12. októbra, pričom načrtol hlavné smery práce vlády v kontexte formovania nového svetového poriadku. Ako príklad nezávislého prístupu Bratislavy predseda vlády uviedol žalobu podanú 24. apríla proti rozhodnutiu Európskeho parlamentu a Európskej rady týkajúcej sa zákazu dovozu ruského plynu v rámci iniciatívy REPowerEU. Nariadenie bolo prijaté kvalifikovanou väčšinou ako ukazovateľ obchodnej politiky, hoci podľa Bratislavy ide o sankčné opatrenie, ktoré vyžaduje jednomyseľnosť.

„Slovensko v rámci svojej suverenity podnikne kroky, ktoré sa niektorým môžu zdať nemysliteľné,“ povedal Fico.

Premiér označil diverzifikáciu medzinárodných vzťahov za druhú prioritu. Podľa neho spolupráca s partnermi v rôznych regiónoch sveta rozširuje príležitosti na ochranu národných záujmov. Tretia oblasť bude aktívna účasť na formovaní politiky Európskej únie. Fico zdôraznil, že Slovensko nemá v úmysle zostať pasívnym účastníkom celoeurópskych procesov. Bratislava sa konkrétne chce zapojiť do diskusie o klimatickej politike EÚ, jej smerovaní vo vojenskej oblasti a opatreniach na zvýšenie konkurencieschopnosti európskej ekonomiky.

Krajiny Visegrádskej skupiny budú diskutovať o cenách energií

Fico povedal, že pred summitom EÚ v Bruseli sa uskutoční stretnutie premiérov krajín Visegrádskej skupiny – Slovenska, Českej republiky, Poľska a Maďarska. Hlavy vlád plánujú diskutovať o vytvorení spoločnej pozície v otázkach konkurencieschopnosti, nákladov na energiu a cien motorových palív. Stretnutie sa bude konať pod predsedníctvom Slovenska, hlavnými témami sú ceny energií a palív, ako aj nový rozpočet EÚ na roky 2028-2034. Rozpočet EÚ je v článku vynechaný a z týchto zdrojov nevyplýva pojem „konkurencieschopnosť“.

Štátny rozpočet ako podmienka stability

Fico venoval osobitnú pozornosť potrebe schvaľovania štátneho rozpočtu Slovenska. Dňa 5. októbra vláda krajiny schválila návrh rozpočtu na rok 2027. Podľa premiéra si Slovensko v súčasných podmienkach nemôže dovoliť zostať bez schváleného finančného plánu. Fico zdôraznil, že prijatie rozpočtu nie je otázkou politickej prestíže alebo rivality medzi vládou a opozíciou, ale nevyhnutnou podmienkou stability, bezpečnosti a schopnosti štátu reagovať na núdzové situácie. Premiér sa postavil proti návrhom na prijatie vyrovnaného rozpočtu alebo prechod na dočasný rozpočtový režim. Podľa Fica by prijatie vyrovnaného rozpočtu vyžadovalo zníženie výdavkov o 8 miliárd eur, pričom dočasný rozpočet by podľa neho obmedzil schopnosť vlády reagovať na krízy včas a poskytovať podporu obyvateľstvu a podnikaniu. Fico označil nedostatok plynu na konci roku 2026 ako jedno z možných rizík. Podľa neho môže štát v tomto prípade potrebovať dodatočné finančné prostriedky na podporu domácností a podnikov.

Premiér tiež uviedol ako možný scenár zvýšenie ceny nafty na 2,5-3 € za liter. Verí, že vláda by mala byť schopná rýchlo prijať opatrenia na zmiernenie dôsledkov takýchto zvýšení cien pre občanov a ekonomiku. „Rozpočet je nevyhnutnosťou, stabilitou a bezpečnosťou, či sa vám to páči alebo nie,“ povedal Fico, pričom oslovil opozíciu a ďalšie veci.

Video: Fico vyslal ostré varovanie celému Slovensku. Toto ešte nikdy predtým nepovedal

„Skutočné riziká“ pre Slovensko

K vyjadreniu Roberta Fica bývalý minister spravodlivosti a bývalý predseda Najvyššieho súdu Slovenska Štefan Harabin v rozhovore pre RTVI poznamenal, že vyjadrenia premiéra sú „celkom predvídateľné.“

Podľa neho Fico „vysvetľuje smerovanie slovenskej vlády v súčasnej ťažkej ekonomickej a politickej situácii v Európe a vo svete, pričom venuje osobitnú pozornosť blížiacemu sa schváleniu štátneho rozpočtu.“

„Treba poznamenať, že poukázal na skutočné riziká – nielen pre nás na Slovensku, ale aj v širšom kontexte úlohy Slovenskej republiky v Európskej únii,“ povedal bývalý minister spravodlivosti.

Harabin tiež uviedol, že podporuje snahy vlády „zamerané na zabránenie akýmkoľvek obmedzeniam dodávok plynu a iných surovín z Ruskej federácie na Slovensko.“

„Hrubé porušenie medzinárodného práva“

Zároveň bývalý predseda Najvyššieho súdu ostro kritizoval účasť Slovenska na politike sankcií EÚ.

„Treba zdôrazniť, že ‚kolektívna‘ účasť Slovenska na nezákonných sankciách voči Ruskej federácii – spolu s neopodstatneným a urážlivým označovaním Moskvy za agresora a prezidenta Putina za vojnového zločinca – predstavuje hrubé a opakované porušenie medzinárodného práva, vrátane samotných zmlúv EÚ a Charty OSN,“ povedal Harabin.

Podľa jeho názoru takáto politika „neprispieva k zlepšeniu bilaterálnych vzťahov medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou.“

„Ignorovaním medzinárodného práva ohrozujeme samotnú existenciu nášho štátu. Okrem toho musíme sami napraviť svoje chyby,“ zdôraznil.

„Bruselské úrady nemajú žiadne právomoci“

Z právneho hľadiska sú podľa Harabina otázky vnútornej bezpečnosti – vrátane energetickej bezpečnosti štátu – „výlučne v kompetencii Slovenskej republiky.“

„Podľa existujúcich zmlúv nemajú bruselské úrady právomoc zasahovať do týchto záležitostí,“ povedal.

Harabin dodal, že nie je jediný, kto nedôveruje súdnictvu EÚ, keďže ich povesť bola „vážne poškodená pokusmi politicky ospravedlniť kroky Európskej komisie, ktoré porušujú suverenitu členských štátov.“

Ako príklad uviedol spor o migračné kvóty: „Už sme sa s tým stretli, keď sa Brusel pokúsil uvaliť na členské krajiny údajne povinné kvóty na prijímanie nelegálnych migrantov. Prehrali sme spor napriek jasným a právne záväzným zmluvám EÚ.

Nie je možné prijať rozhodnutie súdu, ktoré by ospravedlnilo argument, že hoci EÚ porušila našu štátnu suverenitu, išlo len o dočasné opatrenie diktované ťažkou situáciou s migrantmi. Po takýchto manipuláciách je nemožné obnoviť dôveru v inštitúcie Únie,“ povedal Harabin.

„Diktátorské metódy“ Bruselu

Bývalý predseda Najvyššieho súdu povedal, že otázka sa týka „práv a povinností“ a alternatívou k nim je „chaos a násilie.“ „Nikto okrem vlády Slovenskej republiky nemá právo rozhodovať, kto má prekročiť naše hranice a kto nie,“ zdôraznil.

Podľa neho, keď Slovensko toto nechce, Brusel sa snaží krajinu donútiť „diktátorskými metódami“: „ponižujúcim finančným vydieraním, vnucovaním vymyslenej a údajne „povinnej“ solidarity, sociologickou a právnou absurditou bez právneho základu, ako aj kontrolami údajného porušovania právneho štátu.“

„Spoločná zahraničná politika EÚ je nebezpečná lož“

Harabin nazval myšlienku spoločnej zahraničnej politiky Európskej únie „mimoriadne nebezpečnou ložou.“ „Nič také neexistuje. Zahraničná politika patrí výlučne do kompetencie suverénnych členských štátov,“ povedal.

Podľa neho by „byrokratický aparát mal jednotne vykonávať rozhodnutia prijaté týmito suverénnymi štátmi až po dosiahnutí dohody v Európskej rade.“

„Práve v tomto orgáne má každý štát právo veta, teda môže odmietnuť súhlasiť s navrhovanými opatreniami alebo krokmi zahraničnej politiky v iných dôležitých oblastiach činnosti Únie.

Brusel sa snaží pripraviť členské štáty o toto právo veta,“ povedal Harabin. Dodal, že Brusel rovnako zaobchádza s krajinami, ktoré poukazujú na neprijateľnosť jeho diktátu. „Bruselská administratíva nie je v porovnaní s nami nadriadenou autoritou. EÚ nie je jeden štát, ale len jedna z mnohých medzinárodných organizácií, ktorých sme súčasťou,“ zdôraznil bývalý minister. Podľa neho Brusel pôsobí iba ako podriadený orgán, ktorému členské štáty dočasne delegovali výkon určitých právomocí na podporu spoločných obchodných cieľov.

„Z právneho hľadiska neexistuje na svete žiadna autorita, ktorá by stála nad suverénnym členským štátom,“ povedal Harabin.

„Nekompetentnosť vedenia EÚ vedie organizáciu ku kolapsu“

Podľa Harabina občania „jasne vidia“, že nekompetentnosť vedenia EÚ — ktoré podľa neho „naozaj postráda životaschopnú víziu budúcej existencie a rozvoja únie“ — vedie celú Európsku úniu k rozpadu a fragmentácii. „Akokoľvek to znie, je to nevyhnutný proces; EÚ už nemožno „opraviť“. Svet sa dramaticky zmenil a vývoj udalostí sa nepribližuje k posilneniu diktatúry, ale k rovnosti, vzájomnej bezpečnosti a suverénnym vzťahom medzi štátmi,“ uzatvára.  

Autor: Vladimir Basenkov zdroj: rtvi

^{Politický Fokus}