Tip na výlet: Múzeum tatranskej kinematografie a fotografie

Dnešný tip na výlet nás za­vedie do Starého Smokovca. Vedeli ste, že tu v lete otvorili nové múzeum?

Vysoké Tatry ponúkajú nielen zážitky z vysokohorských túr, ale nájdeme tu aj veľa iných atrakcií a zau­jímavostí. K nim pribudla pred letom nová – v Starom Smokovci otvorili jedineč­né múzeum, ktoré vzniklo z iniciatívy svitskej nezisko­vej organizácie Pro Meliori, v spolupráci s Leonardom Weinczillerom. Múzeum sa zameriava na históriu tat­ranského filmu a fotografie. Sídli vo vile Alica, postave­nej v roku 1889. A nájdete tu skutočne aj unikáty.

Najstarší exemplár sa datuje do roku 1895 a ide o cestovný fotografický prí­stroj doskový značky Emil Wünsche aj so statívom. Ďalšou „lahôdkou“ je napr. premietačka detských filmov z rokov 1908 – 1925, ktorú vyrobila firma GBN Bavaria. Premietačka fungovala na ručný pohon. Zdrojom svet­la bol plameň z petrolejky a dym odvádzal von komín­ček, ktorý na aparáte pôsobí až bizardne.

A majú tu aj historickú premietačku, ktorá sa viaže k histórii najmladšieho mesta pod Tatrami – Svitu. Vyrobená
bola špeciálne pre firmu Baťa. Múzeu ju venovali Šterbákovci zo Svitu, ktorí ju našli na pôjde domu, do ktorého sa
prisťahovali. „Ako sme zistili, vyrobená bola v roku 1937 vofirme Suchánek v Brne,“ po­vedal nám spoluzakladateľ múzea a zároveň riaditeľ Pro Meliori Ing. Michal Macha­la. Premietačka sa používala zrejme na výchovné a vzdelá­vacie aktivity v Baťovej škole práce. Jej druhým poslaním mohlo byť premietanie reklamných spotov vo výkla­doch Baťových predajní. Dochovalo sa k nej dokonca šesť filmov. Pri pátraní po jej histórii, v spolupráci s pře­rovským múzeom a Meoptou Přerov, ktorá znárodnila po oslobodení firmu Suchánek, sa zistilo, že je pravdepodob­ne jediným exponátom vystaveným v múzeu. „Na svoju dobu bola veľmi revolučná,“ doplnil M. Machala. „Nevie­me, koľko sa ich vyrobilo, ale pre firmu Suchánek to zrej­me bola vtedy lukratívna objednávka.“

Návštevníci tu nájdu rôzne historické fotoaparáty, kame­ry a premietačky od najstar­ších čias z 19. storočia až po súčasnosť. Zaujímavosťou je určite to, že si môžu niektoré predmety aj vyskúšať. Takým je napr. prehliadačka Meo­skop, ktorá už v 60-tych ro­koch minulého storočia zobrazovala 3D fotografiu! Bolo to pomocou kotúčikov s dvo­jicami malinkých diapozití­vov, z ktorých sa niekoľko za­chovalo. A najťažšie je zohnať kotúčiky práve s tematikou Tatier. Mnohí z nás si Meoskop ešte pamätajú a možno aj majú niekde doma.

Vo vile Alica spolu vysta­vujú okolo 60 exemplárov rôznych historických amatér­skych i profesionálnych fo­toaparátov a mnoho ďalších exponátov. Do tisícok sa však rátajú fotografie, fotografické knihy, historické pohľadnice. „Expozíciu sme tematicky roz­delili do dvoch okruhov – prvý je venovaný osobnostiam tat­ranskej kinematografie a fo­tografie a druhý vývoju tat­ranskej fotografie a techniky,“ hovorí Ing. M. Machala. Do galérie osobností zatiaľ zara­dili Karola Divalda st. (1830- 1897), fotografa, vydavateľa pohľadníc, ktorý vytvoril stovky tatranských fo­tografií. Založil aj svetlotlačia­renskú dielňu, v tom čase jedi­nú svojho druhu v strednej Eu­rópe. V múzeu majú tiež azda jediný výtlačok Divaldovej fo­tografickej kni­hy so vzácnymi zábermi Tatier, ktorú digitali­zujú, aby bola prístupná viace­rým záujemcom. Vzácne originály jeho fotografií a pohľadníc sa podarilo zohnať na rôznych aukciách.

Svoje miesto tu má aj foto­graf a filmár Juraj Weincziller (1937-1995), o ktorom horo­lezci s úsmevom hovorievali, že je „najlepší kameraman medzi horolezcami a najlepší horolezec medzi kameraman­mi.“ Pôsobil o. i. aj v česko­slovenskej televízii, kde sa za­meral na spravodajstvo z Ta­tier a zásahy Horskej služby TANAPu. Jeho syn Leonard, ktorý dnes patrí k dobrovoľ­ným pracovníkom múzea, venoval múzeu exponáty a fotografie z jeho pozosta­losti. A treťou osobnosťou je fotograf, horolezec, záchra­nár a lyžiar zo Svitu Milan Le­gutky (1938-2009). Svoj prvý fotoaparát dostal od brata Michala v sedemnástich ro­koch a viaže sa k nemu zaujímavá príhoda. Brat ho na­šiel v tatranskej kosodrevine pri chodníku nad Zamkov­ského chatou. Až keď sa ne­podarilo vypátrať majiteľa, daroval ho Milanovi, ktorý ho začal používať a fotogra­fická vášeň a láska k Tatrám v ňom zostala po celý život. Viac sa návštevníci dozvedia priamo v múzeu, kde môžu vidieť aj originály fotografií všetkých troch fotografov.

Víziou pracovníkov mú­zea je vytvoriť kompletnú galériu osobností tatranskej fotografie a kinematografie. V pláne majú aj organizo­vanie rôznych tematických prednášok a besied, hlavne v zimnom období. Nachys­taná je už premietačka na premietanie filmov k téme. V októbri je pripravená vý­stava Tatry na starých po­hľadniciach, v novembri Tatry ako motív poštovej známky a v decembri si za­spomíname na 20. výročie úmrtia Juraja Weinzillera. Všetko sa samozrejme od­víja aj od financií, nakoľko zakladateľom je nezisková organizácia a prakticky všet­ci zainteresovaní okolo mú­zea to robia skôr zo záujmu a nadšenia. Priestory na pre­vádzku múzea získalo Pro Meliori vo verejnej súťaži na obdobie troch rokov za sym­bolické jedno euro ročne.

Denne sem príde 15 až 30 návštevníkov, čo je úspech, keďže múzeum ešte nie je veľmi známe. Za vstupné 1,50 eura si tu môžete po­zrieť exponáty a porozprá­vať sa s ľuďmi, ktorí tu majú službu od utorka do nedele od 10.30 do 17-tej hodiny. V múzeu dostanete aj rôzne suveníry, medzi nimi napr. DVD s dosiaľ nikdy nepubli­kovaným filmom Juraja We­inzillera Lomnický štít.

Eva Potočná

Foto: Karol Nowak