Prírodné inšpirácie v galérii
V polovici septembra sa v Tatranskej galérií konala vernisáž výstavy Prírodné inšpirácie Mikuláša Jacečka a Emílie Rudincovej. V Artclube galérie sú vystavené fotoobrazy Mikuláša Jacečka a šperky Emílie Rudincovej, s ktorou autor dlhodobo spolupracuje. Výsledkom spolupráce sú viaceré zrealizované projekty a jedným z nich je i výstava v Tatranskej galérii.
Mikuláš Jacečko je rodákom z Habury. Žije a tvorí vo Vinnom, v zemplínskej vinohradníckej oblasti a fotografuje už 60 rokov. Meditačnej dekoratívnej fotografii sa začal venovať v seniorskom veku ako 50-ročný a v Poprade vys-tavuje prvýkrát. „Poprad poznám, chodím sa už 40 rokov liečiť do Tatier. Inšpirujem sa aj Zemplínom, ale aj Tatrami. Tatry mi zachránili život, som s nimi spojený a sú mojim druhým domovom. Pred 40 rokmi ma do Tatier iba doviezli, nedokázal som dôjsť. Mal som veľké zdravotné problémy a po niekoľkých mesiacoch pobytu v Tatrách sa to začalo zlepšovať. Odvtedy som tu ako doma,“ hovorí Mikuláš Jacečko. Vystavuje od roku 1995, doposiaľ na viac ako šesťdesiatich samostatných výstavách na Slovensku, v Poľsku, v Maďarsku a v Taliansku. V roku 1998 vystavoval v Kanade a od roku 2000 sú jeho fotoobrazy kresťanských symbolov stálou výzdobou Pápežského ústavu svätých Cyrila a Metoda v Ríme. Jeho diela sú zastúpené v zbierkach galérií a múzeí. „Nepovažujem sa za fotografa, považujem sa za maliara, ktorý nemá talent na maľovanie, tak fotografuje. Moje obrázky sú ako maľby. Fotím len prírodu, krajinu, symboly. Ľudí sa bojím fotografovať. Fotografovať ľudí, na to musíš byť majster a za majstra sa nepovažujem,“ hovorí skromne umelec Mikuláš Jacečko.
Fotoobrazy tvorí v tematických cykloch ako Zemplínske meditácie, Tatry môj druhý domov, Kresťanské symboly. Zrkadlenia a iné. Jeho diela zachytávajú nevšedný pohľad na prírodu či krajinu. Umelecký spracované fotografie lahodia oku i duši. Navodzujú sniví a vábivý pohľad na krásy prírody. I zdanlivo obyčajné kompozície jeho oko dokáže premeniť na umelecký, duši lahodiaci obraz. Vyštudoval v Prahe stavebné inžinierstvo a špecializoval sa na mosty a tunely. Neskôr pracoval v Žiline, kde sa zaoberal statikou a únavou materiálov. „Žiaľ, nemohol som v tejto strategickej oblasti pracovať. Môj brat bol politický väzeň a musel som presedlať do kultúry, do múzejníctva. Študoval som v Brne muzeológiu. Mal som dve profesie,“ prezrádza autor fotoobrazov. V roku 2000 mu Matica slovenská udelila zlatú Pamätnú medailu sv. Cyrila a Metoda za ochranu slovenského národného dedičstva. V roku 2005 mu občianske združenie Zemplínska spoločnosť udelilo medailu Zemplínčan roka. Mesto Vysoké Tatry umiestnilo na svojom území stále výstavy diel z tatranskou tematikou. V obci Vinné, kde fotograf žije a tvorí, je spoluzakladateľom Vinianského obecného múzea a galérie. „Nie som typ človeka, ktorý by bol učiteľom. Nikdy som sa žiadnej fotografickej súťaže nezúčastnil. Myslím si, a tak to aj osobne cítim, že dôležité je mať myšlienku. Fotografia musí mať myšlienku a až potom je technická stránka veci. Niekto zdôrazňuje, že fotografia má byť ostrá, taká a onaká. Pre mňa je dôležité zachytiť obraz mojimi očami, čo tam vidím – mať myšlienku,“ s úsmevom dodáva autor.
Na výstave sú vystavené unikátne fotografie Tatier pred veternou kalamitou, ktorá navždy zmenila pohľad na Tatry. „V čase veternej katastrofy som tu nebol. Prišiel som a viac som plakal ako fotil. V Tatrách som mal stromy, ktoré mali mená. Chodil som sa im vyžalovať. Mal som kamene, ktoré boli mojimi lavičkami a zrazu nebolo nič. Teraz Tatry dostávajú novú tvár. Je to zaujímavé oblečenie, nevšedná krása. Nie sú to tie Tatry spred 11 rokov. Myslím si, že príroda má úžasnú silu a Tatry budú ešte krajšie,“ s úsmevom dodáva Mikuláš Jacečko.
Fotoobrazy vkusne dotvára výstava šperkov Emílie Rudincovej z Michaloviec. „S pánom Jacečkom spolupracujem od roku 2007. Minulého roka sme vydali kalendár, kde sú jeho fotografie dotvorené mojimi šperkami. A prečo on? Lebo ma inšpiruje, jeho obrazy ma inšpirujú,“ hovorí výtvarníčka, módna návrhárka, dizajnérka a grafička Emília Rudincová. Jej nádherné dielka v podobe šperkov sú nápadné a pripomínajú niečo, čo vzišlo z prírody. Sú prekvapivo jednoduché a pri bližšom pohľade do detailu prepracované. Ich krása spočíva v línii tvarov prírodných materiálov. „Pracujem prevažne s prírodnými materiálmi. V mojich šperkoch je zakomponovaná aj keramika, aj sklo, minerály, polodrahokamy, v podstate iba cín je iná surovina. Výroba šperku je individuálna a záleží, ako som momentálne naladená. Keď sa cítim výborne, je to rýchlejšie a aj v šperku sa to odráža. Nikdy nerobím šperky, keď nemám na to náladu,“ hovorí dizajnérka Emília Rudincová. Vzťah k materiálom začala uplatňovať na hodváb, keramiku, ovčie rúno, sklo, minerály, cín a striebro. Jej precíznosť a kreativita pri majstrovskom zhotovovaní šatiek, šálov, šiat, úžitkového a bytového textilu, náhrdelníkov, príveskov, brošní a ďalších módnych doplnkov je predmetom obdivu a záujmu rôznych vekových skupín. Je lektorkou tvorivých dielni a vedie kurzy tiffany techniky, keramiky a plstenia. „Pri výrobe šperkov musí mať človek fantáziu. Som vyštudovaná výtvarníčka, čiže cit pre vyvážené línie som získala. Od jednoduchých šperkov sa dá prejsť k náročnejším a náročnejším technikám,“ hovorí Emília. V rovnaký deň sa tiež konala tvorivá dielňa Tiffany alebo maľované cínom, ktorú zorganizovala pre Popradčanky. Šperky Emílie Rudincovej možno nie sú vhodné pre každú ženu, ale tie, ktoré sa cítia jedinečné, svojou originalitou určite upútajú. Výstava je predajná a potrvá do 20. októbra. (pks)
Zanechajte nám komentár