Pri šálke čaju Popradský so strojným kadetom Martinom Kalužákom

26. augusta 2015

Popradčan Martin Kalužák ešte pred pár rokmi pracoval ako redak­tor v košickej pobočke Rádia Regina v Slovenskom rozhlase. Prišiel však okamih, kedy si uvedomil, že pot-rebuje zmenu. Novinárčina je síce zaujímavé povolanie, predsa začal cítiť rutinu a stereotyp. Vymeniť mikrofón za more ho motivovala najmä možnosť cestovať, vidieť svet a aj zaujímavá práca s technologic­ky vyspelými zariadeniami na lodi. Začal preto študovať na námornej škole, ktorej výsledkom sú dôstoj­nícke skúšky a certifikát námorného strojného dôstojníka.

M. Kalužák sa plaví na kontajne­rových lodiach. Jeho posledná trasa viedla z Číny do Mexika, na západ­né pobrežie Južnej Ameriky a späť. „Pracujem ako strojný kadet, preto väčšinu času trávim v lodnej strojov­ni, kde obsluhujeme všetky zariade­nia, zabezpečujúce plynulú plavbu,“ začína fascinujúce rozprávanie mladý námorník. Obyčaj­ný pracovný deň na mori trvá osem hodín, ale často je treba ťahať aj dlhšie. V prístave a pri ma­névrovaní pri vjazde a výjazde z prístavu robia chlapi aj v noci. Voľný čas po práci každý trávi podľa svojho gusta. Členo­via posádky posedávajú na palube, opaľujú sa, pozerajú na more. Číta­jú, cvičia, alebo napríklad plávajú v lodnom bazéne.

„Samozrejme, že spoznávanie sveta je súčasťou života námorníka. Moja spoločnosť má lode, plávajúce väčšinou v oblasti Ázie, Severnej a Južnej Ameriky i južnej Afriky. Ak stojíme v prístave dlhšie, môžeme ísť do mesta, obzrieť si centrum a historické pamiatky, prípadne niečo nakúpiť. Mne sa najviac páčilo v Sin­gapure a Číne. Exoti­ka na každom kroku, ochotní a príjemní ľudia, možnosť naživo sa stretnúť s odlišnou kultúrou ako je tá naša, európska.“

Slovákov M. Ka­lužák na mori veľa nestretol, hoci v poslednom čase ich počet rastie, pretože otvorili ná­mornú školu v Bratislave. „V našej spoločnosti sú dôstojníkmi predo­všetkým Poliaci, Nemci, Ukrajinci a Rusi. Stretol som sa však už i s Etióp­čanom a Angličanmi. Kým dôstojní­ci sú spravidla Európania, mužstvo tvoria námorníci z tichomorských ostrovov Kiribati alebo Filipínci. Práca s nimi je síce špecifická, ale sú to usmievaví a príjemní ľudia, čo pozitívne ovplyvňuje „spoločenskú“ atmosféru na lodi,“ priznáva veselo.

Na lodi platia prísne bezpečnost­né predpisy a obmedzenia. Osobit­ne v strojovni, kde sa nachádzajú aj stovky ton vysoko horľavých ma­teriálov a látok. A samozrejme, je tu more. Voda je silný živel, ktorý nikdy nesmú podceniť. Loď a po­sádka sú na oceáne v podstate sami, prípadná pomoc zvonka môže byť vzdialená stovky až tisíce kilomet­rov. Hoci Martin vyhrotenú, život ohrozujúcu situáciu ešte nezažil, nepríjemná bola napríklad plavba cez tajfún v okolí Taiwanu. Loď sa výrazne kolísala, v kajute všetko lietalo a posádka v noci nemohla riadne spať, pretože aj ľudí na poste­li prehadzovalo tak ako sa nakláňala samotná loď.

„Morskú chorobu som na­šťastie nemal, čo súvisí aj s tým, že plávam na veľkých lodiach, ktoré sa za normál­nych okolností výrazne neko­líšu. Horšie sú však na mori napríklad problémy so zuba­mi. Na lodi, samozrejme, nie je zubár a tak bolesti človek jednoducho musí pretrpieť,“ vysvetľuje.

Martin je Popradčan a Tat­ry i hory všeobecne mu na mori chýbajú. Ako jedným dychom dodáva, aj moria a oceány ponúkajú ohromu­júcu scenériu. Človek si uve­domí svoje miesto na svete a má súčasne možnosť uva­žovať aj o veciach, ktoré by mu možno na pevnine ani nenapadli…

  1. Kalužák pracuje v me­dzinárodnom kolektíve, na cudzincov je zvyknutý. Ako teda vníma súčasný humbug okolo prijímania migrantov na Slovensku a v Európe?

„Všetci sme ľudia a z vlastnej histórie si predsa ešte pamätá­me ako naši ľudia odchádzali, či utekali za hranice za lepším. Európa je naozaj kontinent s dobrými životnými podmien­kami a tak by sme mali byť voči týmto utečencom solidár­ni. Možno v budúcnosti bude­me my, Európania, potrebovať rovnakú mieru solidarity od iných. Okrem toho si myslím, že stret kultúr, etník a rôznych spôsobov života je obohacujú­ci pre obe strany. Takže áno, myslím si, že by sme týchto ľudí mali prijať a ponúknuť im možnosť života v normálnych podmienkach.“ P. Vargová

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Spravodajstvo

Pripomenuli sme si vpád okupačných vojsk

Na Námestí sv. Egídia, pri pamät­nej tabuli Jozefa Bonka, sa v piatok konala pietna spomienka, venovaná obetiam okupácie v roku ...

Nasledujúci článok

Názor

Ponožky v sandáloch

Dobrý dizajn nefunguje na masy. Od detstva vyrastáme so zlým dizajnom v podobe napríklad školských učebníc. Nečudo, že keď sa ...
Názor

Revolúcia? Áno, ale aká...

Posledný geopolitický vývoj v globálnom merítku je akosi tehotný „revolúciami“. Najčastejšie tými farebnými. Potrebné je ozrejmiť si samotný pojem a ...
Názor

Kam to spejeme?

Neverím vlastným očiam a ušiam, čo sa to za ostatný čas deje na Slovensku. Už dávno viem, že Slovensko je ...
Názor

Nie je kapitalista ako kapitalista (a už vôbec nie na Slovensku)

Už tridsať rokov nám tu ktosi „buduje“ jediný perspektívny kapitalizmus, ktorý je pre nás vraj oveľa výhodnejší, ako bola bývalá ...
Názor

Vylúčená je väčšina a nie, že vylúčení sú Cigáni - Rómovia !

Keď si “ táto naša“ vylúčená – segregovaná „rómska“ menšina tzv. “vybýva” dom, ergo v skutočnosti ho zdevastuje až tak, ...
Názor

Čo bolo skutočnou príčinou invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Č-SSR v roku 1968?

Dalo sa jej nejako zabrániť? Aby sme lepšie chápali isté dejinné  udalosti a súvislosti k ním vedúce, a teda aj  ...
Názor

Sme národ pokrytcov

Zo dňa na deň sa mi čoraz častejšie potvrdzuje, že Slováci sa zbláznili, resp. majú hlavy mainstremom tak vygumované, že ...
Názor

VERUM EST IPSUM FACTUM - to čo sa stalo, je pravda

V tradičnej teórii medzinárodných vzťahov (IR – International relations) sa k štátom pristupuje z empirického hľadiska pomocou metód a terminológií, ...
Názor

A ako je to v skutočnosti? - kauza zbitých rómskych detí ?

Kto ma pozná, vie že som zásadne proti akémukoľvek násiliu, všeobecne, a o to viac keď sa páše na deťoch.Rovnako ...
NázorSpravodajstvo

Radačovský o protestoch v Belgicku: Obyvatelia štátu, ktorý sa hrdí svojimi demokratickými princípmi, rozbíjali sklá výkladov....

Obyvatelia štátu, ktorý sa hrdí svojimi demokratickými princípmi, rozbíjali sklá výkladov, rabovali a kradli v obchodoch v záujme akéhosi práva ...
M.R. Štefánik
Názor

Milan Rastislav Štefánik milovaný a zatracovaný

21. júla uplynie od jeho narodenia 140 rokov. Na otázku, kto je najvýznamnejšou osobnosťou slovenských dejín, väčšina Slovákov povie: Štefánik. ...