Ponožky v sandáloch

Dobrý dizajn nefunguje na masy. Od detstva vyrastáme so zlým dizajnom v podobe napríklad školských učebníc. Nečudo, že keď sa potom človek stretne s dobrým dizaj­nom, často ho odmietne, lebo naň nie je zvyknutý – poveda­la ilustrátorka a grafická dizaj­nérka Michaela Chmeličková v rozhovore pre Denník N.

Dizajn je pritom našim kaž­dodenným sprievodcom. Ob­klopuje nás na ulici, v práci, doma i napríklad na záchode. Sami si vyberieme, čo si oble­čieme, sami sa rozhodneme, ako si zariadime byt. Podobu veľkého množstva vecí, ktoré nás obklopujú, si sami navrh­núť nemôžeme, no napriek tomu formujú náš život a to ako vnímame a hľadíme na veci okolo nás.

Pred pätnástimi rokmi sa moja kamarátka a jej sestra obliekali ako gotičky. Silný make-up, čierne vlasy a nech­ty, kombinácie čipky, čiernej a červenej kože, piercing, veľa ťažkých šperkov. Samozrej­me, vyčnievali z radu ako nie­čo nevídané. Babky sa zhro­zene prežehnávali, dedkovia potajomky túžili a slintali. Mno­ho ľudí tieto dievčatá zaška­tuľkovalo ako feťáčky, ženy ľahších mravov a delikventky, hoci opak bol pravdou. Vzde­lané študentky sa starali sami o seba, žili s dedkom a raz za pár mesiacov navštevovali svojich rodičov, žijúcich v Ne­mecku. Práve odtiaľ si nosili rôzne módne vychytávky, kto­ré u nás šokovali ulicu do takej miery, že im dokonca zakázali vstup do niektorých pohostins-kých zariadení.

Časy sa zmenili. Kým pred dvadsiatimi rokmi si na dievča s vyholenou hlavou ukazovali deti a na kúpalisku ho zo žens-kej šatne vyháňali prezliecť sa do mužskej, dnes piercing, ru­žové vlasy či výrazné tetovanie už ani ľudí v menších mestách nešokuje. Aj tí skôr narodení si už zvykajú na dvojice rovna­kého pohlavia, držiace sa za ruky a postupne zovšednieva aj černoch na ulici. Viacerí z nás majú v rodine cudzinca a spolu s ním prijímame jeho zvyky, štýl i spôsob života.

Iné boli aj drevenice na stre­che jedného z panelákov ko­šického sídliska Furča. Strávili tam na konzervatívne Slovens-ko naozaj dlhé dva roky, ale ďalších desať rokov obyvatelia činžiaka už neodhlasovali. Nie kvôli statike či nejakým tech­nickým problémom, ktoré by spôsobovali. Argument bez­platnej údržby strechy či pozi­tívnej publicity doma i v zahra­ničí prevážil prozaický fakt, že obyvatelia ostatných bytoviek si z paneláka s drevenicami robili posmech…

Dobrý dizajn síce nefungu­je na masy, no veci sa, či sa nám to páči alebo nie, jedno­ducho menia spolu so svetom okolo nás. Veď, keď si môj skôr narodený kamarát obuje do letných sandálov ponožky do pol lýtok, jeho tridsaťročná dcéra pohoršene gúľa oča­mi, aký je nemoderný. Keď si ich však vyzuje a v sandá­loch obutých naboso navš-tívi svoju takmer 90-ročnú mamu, tá len zalomí ruka­mi: „A kde máš ponožky? Veď prechladneš!“ (pvč)