Pripomenuli sme si vpád okupačných vojsk

Na Námestí sv. Egídia, pri pamät­nej tabuli Jozefa Bonka, sa v piatok konala pietna spomienka, venovaná obetiam okupácie v roku 1968, kto­rú zorganizovalo Svetové združe­nie bývalých čs. politických väzňov (SZČPV). Slovensko a Česko si pri­pomenulo 47. výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Českosloven­ska, ktoré sa udialo v noci z 20. na 21. augusta.

Verejnosť v priebehu prvého týž­dňa po vpáde vojsk vyjadrovala silný odpor voči okupácii a bilan­cia nesúhlasu bola alarmujúca – 90 mŕtvych, 302 ťažko zranených, 532 ľahko zranených a 172 internova­ných, zadržaných a unesených. Po­pradským námestím okupačné voj­ská prechádzali 21. augusta o 13. h na tankoch č. 622 a 628. Ľudia v uli­ciach miest okupačným konvojom kládli odpor a spojenecké vojská, tak ako v iných mestách, aj v Popra­de sa snažili streľbou odpor potlačiť. Zasiahnutý do brucha bol mladuč­ký, 19-ročný Jozef Bonk, ktorý zra­neniam na mieste podľahol. „Spo­mienky sa vynárajú každodenne. Dnešný deň je strašný. Už z utorka na stredu išli okolo nás tanky. Všetko to mám v pamäti. Pri prechode tan­kov som mala strach o deti. Bolo to ešte horšie, keď nám na obed ozná­mili. čo sa stalo. Neverili sme. Jožko nebol ani doma, ani v Poprade, bol na týždňovej robote v Krajnej Poľa­ne. Ťažko sme sa dostali do Popradu a strašnej správe sme nechceli veriť. Išla som do nemocnice do Spišskej Soboty s mamkou. Nechceli nám ho ukázať, ale trvali sme na tom, lebo sme nemohli uveriť, že je to on. Márnica bola strašná, v tom čase ju opravovali. Ležal iba na nosidlách, mal rozstrihnutý sveter a na bru­chu leukoplastom prelepenú ranu. Presvedčili sme sa, že to bol on. Celé roky sme museli mlčať, pretože ho označili za kontrarevolucionára,“ so slzami v očiach smutne spomína sestra Jozefa Bonka Anna Malá, rod. Bonková.

V tom čase si Jozef Bonk kúpil v papiernictve zápalky. Začala streľba a pred streľ­bou sa chcel ukryť v opra­vovni písacích strojov, keď ho medzi dverami zachytila guľka a prestrelila mu pe­čeň. Pani Anna Malá to ne­praje zažiť nikomu, pretože sú to spomienky veľmi ťažké a bolestivé.

Pri okupovaní mesta Pop-rad bolo 6 osôb ťažko a 8 ľah­ko zranených osôb. „V tom čase som bol našťastie v Poľ­sku. Keby som tam nebol na prázdninách pri babke, mož­no by som bol medzi obeťa­mi, lebo z mojich spolužiakov, ktorí mali v tom čase 11 – 12 rokov, boli dvaja poranení, Jožo Klein bol postrelený do nohy… Ale dôvod, prečo túto spomienku organizuje Svetové združenie je ten, že pôvodne tu bola rozbitá tabuľa z roku 1968. Tú súdruhovia nechali rozbiť a hodili ju do smetné­ho koša. Pani Malá, sestra nebohého Jozefa Bonka, sa na nás obrátila, aby sme ten­to pomník obnovili a v roku 2002 sa nám to podarilo. Naj­prv boli výhrady, že to je veľmi veľké, nepáčil sa im text, vraj je príliš expresívny. I napriek všetkým výhradám sme tam dali aj štatistiku obetí. V tom čase sa hovorilo o 90-tich mŕt­vych, dnes už je to vraj 108. Ak to bude hodnoverné, bude­me sa ju snažiť aktualizovať,“ spomínal jeden z organizáto­rov pietnej spomienky Fran­tišek Bednár zo SZČPV.

Pri pamätníku na námestí sa zišli všetci tí, ktorí si prišli uc­tiť obete tejto smutnej udalos­ti položením kvetov a vencov. V zastúpení Jeho excelencie veľvyslanca Španielskeho krá­ľovstva Félixa Valdésa položil veniec k pamätníku Kazimír Krivoš a ďalší, medzi ktorý­mi nechýbali vedúci referátu orálnej histórie Ústavu pamäti národa Mgr. Eduard Stano, ThLic., prvý zástupca primá­tora mesta Poprad Igor Wzoš, starosta obce Hôrka Ing. Vladimír Boška, za SZČPV František Bednár, poslanec NR SR MUDr. Viliam Novot­ný, predsedníčka strany Šanca Eva Babitzová, zástupcovia Konfederácie politických väz­ňov Slovenska, organizácie Politickí väzni Zväz protiko­munistického odboja, Slo­venského zväzu vojenských táborov nútených prác – PTP a zástupcovia občianskeho združenia Pre mesto, predse­da Ing. Ondrej Kavka a JUDr. Jozef Hrobák. Z dôvodu pra­covných povinností zaslal ďa­kovný a pozdravný list chargé d’affaires a. i. Veľvyslanectva Poľskej republiky v Bratislave Piotr Samerek. K prítomným sa prihovorili Mgr. Eduard Stano, František Bednár, kan­didát na predsedu SZBPV Ing. Imrich Body a Eva Babitzová. Pietnu spomienku ukončili hymny Slovenskej a Českej re­publiky. (pks)