Pre tento svet existuje riešenie – a všetci vieme, aké je…
…ale stále to odkladáme. Vždy nájdeme nejaký dôvod, prečo sa tým riešením nezaoberať. Aby sme si vysvetlili, prečo „sa to nedá“. V mnohých prípadoch strávime hodiny tvorivej energie presviedčaním samých seba, že „to jednoducho nie je možné“.
Vidíte, svet a vesmír sa presunuli do kvantovej reality. No, nie úplne „presunuli“, vždy boli v kvantovej realite, ale my sme si povedali, že to nie je miesto, kam my ľudia patríme.
„Nie,“ hovoríme si, „veci dokážeme robiť a vidieť iba v trojrozmerných segmentoch a lineárnych progresiách alebo regresiách.“
Vykukujeme z našich malých väzení a premýšľame, aký asi musí byť ten väčší svet, kozmos, vesmír. Tento „iný svet“.
Zatiaľ čo sa tu a teraz na planéte Zem ponárame do tejto abstrakcie/rozptýlenia, ktoré v súčasnosti nadobúda podobu Trumpa, Muska, Zalenského, Putina. Kto z nich má pravdu? Kto zachráni svet? Kto koho ho zničí? Hovorí niekto z nich pravdu? Čo prinesie zajtrajšok?
Denne nás to hádže na všetky strany; nádeje sa zvyšujú, nádeje sa strácajú.
Pokiaľ ide o dlhodobý horizont, sme vyzývaní, aby sme verili, že buď skorumpované a kolabujúce „demokratické“ modely status quo, alebo super pokročilé technokracie založené na umelej inteligencii – budú „odpoveďou“. Pritom je úplne jasné, že obe smerujú k tomu istému veľkému dystopickému cintorínu.
Presná podoba, akú má táto márnica nadobudnúť, do značnej miery závisí od pokračujúcej existencie izraelského vojnového kabinetu a jeho podporovateľov zo City of London.
Kedysi dávno mnohí považovali Palestínu a Izrael za „Svätú zem“. Pre kresťanov to nieslo určitý prísľub a aj pre moslimov a Židov. Tento prísľub sa obrátil naruby a stal sa zárukou udržiavania masakru nevinných.
Kamkoľvek sa pozrieme, „vodcovia“ sa ukázali byť jednoducho len tými, ktorí hrajú svoju úlohu. Úlohu, ktorú mali zohrať ako cenu za to, že sa stali hovorcami Veľkého resetu/Nového svetového poriadku.
Vieme, čo je zle; je čoraz ťažšie to nerobiť. Napriek tomu tvrdohlavo popierame, že s tým môžeme niečo urobiť. Po celej planéte počuť globalizovaný, nesúhlasný zbor: „Je to hrozné, ale naozaj nemôžem nič urobiť, aby som túto situáciu zmenil.“
Možno sa to nehovorí vždy, ale zostáva ako prevládajúca myšlienka. Myšlienka, ktorá dominuje psychike veľkej časti ľudstva.
Čo sa tu deje?
Možno by pomohlo uvedomiť si toto: keď v noci hľadíme na obrovskú nebeskú klenbu s jej veľkolepými galaxiami, hmlovinami, jednotlivými hviezdami, planétami a meteormi – myslíme si, že vidíme niečo vzdialené – pričom v skutočnosti sa pozeráme na seba.
My, mikrokozmy, sme svedkami makrokozmických buniek, žliaz, nervov, elektrónov, pozitrónov a neutrónov, ktoré premieňajú naše telá a nebeské telesá na dynamické organizmy, ktorými sú.
Sme svedkami buniek a neurónov našich elektricky nabitých mozgov v neustále sa trblietajúcich planétach a hviezdach, ktoré sa tak plynulo pohybujú pozdĺž osudových línií svojich dynamických obežných dráh.
Myslíme si, že vidíme „vesmír“, tajomný vesmír, ktorý je tak ďaleko za hranicami nášho chápania a reality tu na Zemi.
Ale v strede nášho tela sa nachádza solar plexus; bod, v ktorom sme priamo spojení so slnkom. Lúče prichádzajúce zo slnka ovplyvňujú aj naše žľazy a nervové bunky a stimulujú aktiváciu životne dôležitých ochranných hormónov.
Potom neviditeľné sily hviezd a planét nenápadne ovplyvňujú naše správanie na podvedomej úrovni. Naše astrologické spojenie.
Ako sa Mesiac blíži k svojej plnej fáze, vody v našich telách sú k nemu magneticky priťahované a naše éterické telo je ťahané nahor.
Sme spojení neviditeľnými vláknami elektromagnetickej energie so všetkými prvkami vesmíru. Naše milióny buniek sú, každá jedna, „individuálne“. Sú to inteligentné vnímajúce bytosti samy o sebe, miniatúrne mozgy posielajúce správy do neokortexu, ktoré nám pomáhajú vzťahovať sa k fyzickému prostrediu a prispôsobovať sa mu.
Potom naše srdcia bijú do rytmu nejakej neviditeľnej kozmickej entity, bez ktorej by sme neexistovali.
Keď to všetko spojíme, človek zistí, ako sme neoddeliteľne spojení s tou istou silou, ktorá dala vzniknúť vesmíru. Ktorá vynašla život.
Starovekí mudrci si túto skutočnosť uvedomili a zaviedli príslovie „ako hore, tak dole“, aby vyjadrili fakt, že naše zloženie odzrkadľuje zloženie vesmíru. Naše vrodené sily sú zrkadlovými energiami tých, ktoré sa prejavujú v celom vesmíre.
Stále pochybujete o potenciáli energií, ktoré prúdia vláknami vašich žíl?
Teraz, keď si si to uvedomil, naozaj si myslíš, že si v podstate bezmocný? Že nie je tvojou úlohou ovplyvňovať priebeh udalostí, ktoré zmenia svet k lepšiemu?
Prijali ste bezvýhradne proces indoktrinácie, ktorá nám hovorí, že nemáme žiadne spojenie so zdrojom večného života?
Nikdy ste nespochybnili lož, že máme iba lineárnu, trojrozmernú úroveň vedomia – a preto nemôžeme byť vnútorne prepojení jeden s druhým a s prírodným prostredím, biosférou a vesmírom?
Nájdu sa takí, ktorí toto čítajú a prijmú tento holizmus. Túto kvantovú realitu. Ale pre tých, ktorí nie, chcem vám dať ochutnať hlbšiu pravdu, ktorej úmyselné potlačenie priviedlo našu planétu a našu úžasne rozmanitú ľudskú rodinu na samý okraj medziľudskej vojny.
Nemohla by byť väčšia tragédia. Žiadna absurdnejšia hlúposť.
A to len preto, že sme tak dlho tak vehementne popierali našu vrodenú božskosť – a namiesto toho sme sa postavili na stranu úplne iracionálneho tunelového videnia, že sme segmentovaní, oddelení a v podstate v rozpore so zdrojom života – a teda aj navzájom. A preto nemôžeme urobiť nič, aby sme zmenili súčasnú trajektóriu sveta; aby sme ovplyvnili výsledok udalostí, o ktorých sme boli presvedčení, že sú mimo našej kontroly.
„Pozerať sa“ a dúfať/modliť sa za spasiteľa, ktorý napraví šialenstvo, ktorému sme dovolili, aby sa stalo dominantným, je forma choroby. Nahlodáva naše krvinky a vyčerpáva všetok zmysel a dôvod bytia.
Na tejto planéte dnes nežije ani jeden z nás – človek – ktorý by nevedel, že musíme podniknúť kroky na zosúladenie našich životov s transformačnými energiami, ktoré búrajú múry našich vlastných väzení mysle.
V nás je nepotlačiteľný inštinkt – životná sila – ktorá nikdy neprestane požadovať, aby sme nasledovali jej volanie – a ktorá nás nikdy nenecháva bez vedenia. Ale veľké množstvo z nás sa uzavrelo a zablokovalo priechod tohto posolstva.
Práve toto „odmietnutie vedomia“ dnes trhá svet na kusy. To dusí životnú silu.
Majte odvahu odložiť vrstvy nevedomosti a tvrdohlavosti, ktoré zakrývajú pravdu o tom, kým skutočne ste – a dorazíte na miesto, o ktorom ste hlboko vo vnútri vždy vedeli, že je vaším skutočným domovom. Vaším pôvodným východiskovým bodom a vaším konečným osudom. To Najvyššie Jadro, okolo ktorého sa všetko točí a ktoré v minulých eónoch dalo vzniknúť (našej) existencii.
Iba úctou k tejto sile môžeme objaviť svoju podstatu a pochopiť, že naša podstata a podstata vesmíru nie sú oddelené – ale jedno.
Toto nie je vymyslený sen – je to základný holistický zákon, ktorý nemožno zmeniť – iba potlačiť.
Tento pohyb vpred a nahor je však nezastaviteľnou súčasťou existencie. Jeho dynamika je naším skutočným stavom bytia.
Práca s ňou nás oslobodzuje, jej potláčanie nás ničí.
Toto je nekompromisná pravda, ktorej všetci čelia. Chopme sa jej – kým ešte máme príležitosť na osobné a kolektívne konanie.
Odporúčané ďalšie čítanie: Biologická a sociálna evolúcia prostredníctvom stretov a súdržnosti
Julian Rose je jedným z prvých priekopníkov ekologického poľnohospodárstva v Spojenom kráľovstve, spisovateľom, medzinárodným aktivistom a moderátorom. Informácie o Julianovej uznávanej knihe nájdete na webovej stránke www.julianrose.info.
Zanechajte nám komentár