Anna Hogenová 2. diel: Starí sa budú báť mladých a za svoj vek sa hanbiť

19. februára 2022

Povrchná, placatá a nezdravá – taká je podľa filozofky Anny Hogenovej dnešná doba, v ktorej vládne zhubná vôľa presadiť sa akýmkoľvek spôsobom všade. Ľuďom chýba kultivovanosť, sú vzdelávaní len pre pragmatickú úlohu na trhu, a spoločnosť vzývajúca istoty je si pritom úplne neistá sama sebou. 

Anna Hogenová k tomu v predchádzajúcej časti nášho rozhovoru uviedla: „Byť si v živote istý nejde nikdy, pretože život je pohyb po ceste, na ktorej vstupujete do situácií, ktoré nami nie sú vybrané, ale sme do nich vrhnutí. Situácia je vždy otvorená – to znamená, že nikdy nemôžeme naplánovať a vypočítať, ako situácia dopadne. Ale dnešný digitálny svet nám hovorí, že to je možné, že sa všetko môže vypočítať. Pritom nám celý svet ukazuje, že obrovská potreba istoty vedie k poznaniu, že je všetko neisté – a z toho sa rodí rakovina strachu, ktorá je ničotou, v ktorej sa nemáte čoho chytiť. To je dnes naša Európa a celý západný svet.“

Martina : Keď sa pozriem na ďalšiu kategóriu, s ktorou veľmi zdatne žonglujeme, tak myslím, že sa radi chválime tým, zámená za posledných 30 rokov, akú slobodnú spoločnosť sme vybudovali. Ale je to, o čom hovoríme, vzhľad k nejakej slobode, alebo už sme cestou zabudli, čo to vlastne sloboda je? A má Orwell pravdu vo svojej vete: „Sloboda je otroctvo“, a my sme si nevšimli, že si kujeme putá otrokov?

Anna Hogenová : Áno, presne tak. Sloboda ako poznaná nutnosť, ktorú nás učili, je od Spinozy a potom od Marxa – naozaj nie je pravou slobodou. Sloboda je slobodou k tomu, čo nás zakladá. A k tomu si človek musí dôjsť zase rozhovorom, ktorý je aj bolesťou, otrasom, a tento rozhovor musí byť v napätí, ktorý tvorí podmienku sebapoznania, pokiaľ človek nežije z vlastného prameňa, ale z podsunutého.

Martina : V tom prípade máme všetci akoby jednotnú potrebu slobody? Ale tak to nie je.

Anna Hogenová : Tak to nie je.

Martina : Vo svetle toho, čo ste teraz povedali, by jedna z najhlúpejších (dovolím si to povedať) teórií bola, že sloboda jedného končí tam, kde začína sloboda iného, ​​pretože to nemôže byť pravda. Potom totiž sloboda tieto hranice nemá.

Anna Hogenová : Má hranice. Pretože, keď žijem z vlastného prameňa, ktorý v sebe celý život vykutávam v otrasoch a v pokoji, a zase v otrasoch a v pokoji, tak v tomto vlastnom prameni mám aj druhých ľudí. Mám tam nielen seba, svoje ego, ale je tam aj svet. Je tam štvorina, ktorá na tomto svete je.

Politik loví ľudí marketingovými ťahmi, aby ho volili. Svet je postavený na klamstve.

Martina : Štvorina, to znamená: hore, dole, vpravo a vľavo.

Anna Hogenová : Áno. Hore sú nebeskí, ako hovoria filozofi, dole sú smrteľníci, napravo je krajina, naľavo je svet. A táto štvorina sa neustále pohybuje, tieto štyri časti sa v sebe zrkadlia, a toto zrkadlenie je niečím, z čoho pri veciach vzniká ich správna miera, ktorá je tiež ich podstatou.

Martina : To ste mi to uľahčili.

Anna Hogenová : Počkajte, ja vám to vysvetlím. Keď kvietok rastie, tak môže rásť len tým smerom, aby stretla svetlo, aby tam bol vzduch. A môže rásť z miesta, kde má živiny, a tak sa v podstate rastúci kvietok dostáva do rozhovoru s touto štvorinou. Rastie hore k nebeským, rastie zo zeme, kde sme my, ľudia, ako smrteľníci, a okolo je svet, ktorý je so zemou v stretnutí. A rast je niečím, čo je výsledkom neustáleho zrkadlenia, neustálych rozhovorov, ktoré má kvet s vetrom, ktorý prichádza so svetlom, ktoré prichádza, alebo neprichádza, či má dosť vody, a tak ďalej. Toto všetko sa neustále mení, a tomu hovoríme zrkadlenie.

Ale v skutočnosti je to rozhovor bez slov, a z toho vzniká kvetina, ktorá je potom pre nás, ako pre človeka, nesmierne krásna. A my si môžeme uvedomiť, že krása kvetu je výsledkom zrkadlenia tých nebeských, ľudí, ktorí sú smrteľní, zeme, sveta a všetkého, čo sa medzi kvetinou a štvorinou deje. A toto zrkadlenie je to, čo sa nedá vidieť očami, čo veda nemôže riadiť. Ona chce všetko riadiť. To nejde. Tu musíme svetu dovoliť, aby si šiel vlastnou cestou, ale musíme o tom vedieť. To práve dnes chýba, pretože technologický svet chce všetko riadiť. To je marketing v politike, na trhu, v kultúre, marketing všade. Keď sa volí prezident, koľko stoja marketingové aktivity? V Amerike, u nás, a tak ďalej. Ako je možné, že človeka napadlo, že toto je správna cesta?

Martina : Ako je to možné?

Anna Hogenová : Človek, ktorý chce byť prezidentom, je lovcom, lovcom ľudí, ktorí ho potom volia. Veď je to nechutné, nemorálne, nesprávne, nepravdivé. Vládnuť má ten najlepší, ten aristón a nie ten, kto vládne cez obrovské peniaze, a marketingové psychologizujúce klamy, ktoré majú človeka donútiť voliť iba tohto jedinca. Svet je totiž postavený na klamstve, na tomto druhu klamstva, ktorému sa kedysi hovorilo sofistika.

Človek bude čím ďalej viac roztrúsený do mnohých predstáv, ktoré o sebe v sebe nosí, až sa sám sebe úplne stratí v duševnom svete

Martina : Ale povedzte mi, čo s tým, čo bude ďalej, keď to budeme prehlbovať, keď túto lož budeme ďalej žiť, a budeme umelo stanovovať pravidlá? Kde končí sloboda jedného, ​​a začína sloboda iného? V prípade pravdivého žitia by sa pravidlá utvorili spontánne zo štvoriny, ale takto musí byť umelo vykolíkovaný postoj. Čo sa bude diať ďalej? Neviem, možno ma opravíte, ale zatiaľ v spoločnosti nie je sila, vôľa, tendencia toto stanovisko začať meniť, pretože máme lož pod kožou, a dosť sa nám to páči. Už sme prijali toľko nových slov a nových pojmov, a rozmetali sme staré hodnoty. Čo s tým môže byť ďalej?

Anna Hogenová : Nejde to. To nemôže byť nič dobré. Jediná cesta je naozaj sa vrátiť. A teraz sa budem opakovať, pretože sme sa dostali do bodu, v akom sme už raz boli, keď sme sa takto rozprávali. Čo sa stane? Človek bude čoraz viac roztrúsený do mnohých predstáv, ktoré o sebe v sebe nosí, ktoré mu niektoré systémy v ňom samom podčiarkujú, až sa sebe človek v duševnom svete úplne stratí. A takto to všetko skončí.

Martina : Au.

Anna Hogenová : Mám pocit, že takto nejako to bude. Ale je to iba môj pocit, a veľa ľudí, väčšina, so mnou nikdy nebude súhlasiť. Ale ak človek nebude žiť z vlastného základu, a sloboda je slobodou na to, čo nás zakladá, tak bude vždy len predmetom manipulácie, ktorá je skrytá v supponovaní, v podsúvaní začiatkov, ktoré nie sú bytným základom. Ale niekomu tento začiatok vyhovuje pre jeho treba zištné ciele. Čiže človek sa musí vrátiť k sebe samému.

Niektorí politici v čase, keď bol prezident Zeman v nemocnici, zabudli na pietu, pretože im išlo o to dostať sa rýchlo k funkciám

Martina : Pani profesorka, keď nás niekto takto počúva, tak chápem, že ak si tento rozhovor – ktorý prepíšeme, ako to vždy robíme – neprečíta, takže sa treba môže lepšie sústrediť, tak si pod množstvom týchto vecí, pretože trebárs nemá trénovanú myseľ v týchto filozofických kategóriách, nič nepredstaví. Poviete mi, na čom si človek dnes a denne môže uvedomiť to podsunuté, manipuláciu a zmätenie pojmov? To, že to, čo pokladá za slobodu, slobodou nie je? Na čom si to môže uvedomiť?

Je strašne zvláštne, že aj mnoho veľmi inteligentných intelektuálov a premýšľavých ľudí úplne ignoruje napríklad potláčanie slobody, potláčanie slobody slova, a považujú za čestný boj proti dezinformáciám iba to, že umlčí niekoho iného. Ale nechcem vám nič podsúvať. Poviete mi, na akých veciach si dnes a denne uvedomujete, že sme trstinou, ktorá sa nechá unášať riekou lží?

Anna Hogenová : Poviem vám jeden prípad. Trošku mi to nejde cez ústa, pretože viem, že kvôli tomu dostanem, ale poviem to. Nech si myslí človek o prezidentovi Zemanovi čokoľvek, tak nie je možné, aby sa v dobe, v ktorej leží v nemocnici, a nevie sa dňa ani hodiny, opustil staroveký, stredoveký a dúfam, ešte aj trochu v novoveku platný princíp piety, ktorá znamená, že sa nebudem správať tak, ako naši politici, na ktorých vidieť, ako sa budú prať o miesta predsedov, podpredsedov a ministrov. Chceli to urýchliť preto, aby do toho mohli vstúpiť. Šialene zabudli na Sofoklovu Antigonu, ktorá pochovala aj Eteokla, ktorý bol zradcom Théb. Ona, ktorá žila v Thébach, a mala si brať za manžela syna Kreonta, vedela, že tu je niečo hlbšie, podstatnejšie, niečo, pred čím človek umlká, a nemusí mať žiadne slová, zradcu Eteokla pochovala.

Martina : Môžeme ísť aj do novšej histórie. Keď Přemyslovci vyvraždili Vršovcov, tak ich potom pochovali s poctami, pretože to bol síce mocenský súboj, ale, ako hovorí kronikár, mali úctu k posledným veciam človeka.

Anna Hogenová : A teraz mi poviete, kde bola v posledných týždňoch úcta tohto druhu, keď sme pozorovali, že sa naši politici správajú ako zbesilci, ktorí sa boja, že prídu o to, na čo sa trasú.

Martina : O čom to vypovedá? Úcta nebola. Tým pádom nie je pokora, pokora pred smrťou, pred večnosťou. Čo všetko to signalizuje?

Anna Hogenová : Signalizuje to vyprázdnenie hodnotových systémov, o ktorých sa neustále melie, že sú základom demokracie. Veď oni ani nevedia, čo demokracia je.

Demokracia je slobodou toho, čo nás zakladá, ktorá sa ukazuje v možnosti sa pýtať, a kedy za otázku nedostanem ranu zozadu

Martina : Čo je pre vás demokracia? Čo teraz žijeme?

Anna Hogenová : Demokracia je iba slobodou toho, čo nás zakladá. A táto sloboda sa ukazuje v možnosti sa pýtať, a kedy za otázku nedostanem okamžite zozadu ranu. U nás sa za otázky, ktoré niekomu vadí, nedávajú rany spredu, ale iba zozadu. A preto sa ľudia boja.

Martina: Dostanete ranu zozadu. A ešte navyše takzvaná súčasná demokratická diskusia velí zničiť každého, kto má iný názor ako ja. Ako ste to teraz povedali, trest nasleduje už za otázku.

Anna Hogenová : Nie za otázku, za odvahu s touto otázkou vystúpiť.

Martina : Čo to teda je, čo to žijeme, keď to nie je demokracia?

Anna Hogenová : Je to skrytý spôsob totality. Je to krutosť, o ktorej už vedela Hannah Arendtová. Keď bola dopisovateľkou newyorských Timesov v Jeruzaleme v rokoch 60 a 62, tak tam pred súdom sedel Adolf Eichmann.

Martina : A ona napísala knihu Eichmann v Jeruzaleme.

Anna Hogenová : Výborne. A ona píše, že moderné zlo sa skoro nedá rozoznať od toho, čomu sa hovorí dobro. V tom je najväčšia hrôza dnešnej doby.

Martina : Pretože je technokratická.

Anna Hogenová : Pretože je technokratická, nemá hĺbku, je povrchná, placatá, vyprázdnená. Dobro a zlo, vojna a mier sa skoro nedajú rozoznať.

Martina : „Vojna je mier“ – Orwell.

Anna Hogenová : Áno, presne tak.

Legalita sú zákony, a legitímnosť svedomia. Medzi tými sa vzdelaný človek celý život potáca.

Martina : A Eichmann sa obhajoval tým, že bol iba výkonný úradník, akurát že položky boli zhodou okolností ľudia.

Anna Hogenová : Áno, presne tak, že to bola iba zhoda okolností. Legalita a legitímnosť, ako nás to učí Levinas. Legalita sú zákony, a legitímnosť je svedomie. Dnešný človek, ak je kultivovaný, vzdelaný, a nie iba technologicky vzdelaný, ako tomu dosť často je, musí žiť v napätí medzi zákonmi a medzi svedomím. Hovorí sa tomu diarchia , „di“ znamená „dva“, a  arché, teda „dva počiatky“, jeden počiatok sú zákony-legalita, druhý začiatok je svedomie-legitimita, a v tomto napätí medzi týmito dvoma počiatkami sa musí človek, ktorý je politikom, otcom, matkou, učiteľom, každý, kto je trošku vzdelaný, potácať, pretože musí neustále hľadať to, čo je pravé, neskryté. To pravé, neskryté nie je jednoducho dané, ako nejaký zákon, jednoduchá rovnica. Je to niečo, čo človek musí neustále hľadať, cizelovať, vyhmatávať, stretávať, a znova strácať. Človek musí mať v sebe obrovský hlad po neskrytej pravde.

Martina : Ale mnoho ľudí povie: „Kde by som na to bral čas? A s kým by som to riešil? V práci, kde sa baví o kerkách a o tom, ako triedi odpad?“ Ako to robíte vy? Pretože vy tento hlad zjavne máte, ale trúfam si povedať, že ani v akademickom prostredí už mnoho sputnikov pre túto diskusiu nenachádzate.

Anna Hogenová : To je pravda, ale medzi študentmi áno. Tí tomu rozumie veľmi dobre. Tento hlad, pokiaľ v človeku nie je, tak sa človek premenil iba na číslo. A spomeňte si na čísla z koncentráku.

Človek sa nesmie stať prostriedkom na účely politikov alebo bánk. Človek je vznešená bytosť, nie iba dve skrutkovice DNA.

Martina : Premenil sa?

Anna Hogenová : Na číslo, len na predmet. Taký človek je predmetom, nie je bytosťou, ktorá môže pri pohľade na hviezdne nebo nado mnou žasnúť a cítiť vznešenosť, ktorá je pre noc typická. Deň je iba krásny, ale noc je vznešená. Keď sa otvoríte hviezdnemu nebu v noci, ste sama, a prichádza k vám hlboká vlna niečoho, čo neviete pomenovať, a to vzniká z rozdielu medzi 165 cm napríklad mojej výšky, keď stojím vonku, a šialenou nekonečnou diaľavou, kde sú hviezdy a krásne nočné ticho. V tejto chvíli k vám prichádza tento nepomer, kedy vy, ako mrňavá ľudská bytosť do seba môžete pojať všetky diaľavy, ktoré vo vás prebúdzajú absolútno, ktoré už v nás je, a to z nás robí človeka.

Človek je bytosť, ktorá pozná absolútne, akurát ho v sebe nestretne, keď sa pozerá na seba, a keď o sebe premýšľa. A potom zrazu cítite, že dostávate seba samého darom. Toto je stará myšlienka od Kierkegaarda, Kanta, Hegela, to nachádzate u Platóna, všade, že človek je bytosťou, ktorá sa nemôže stať prostriedkom na účely nejakých politikov alebo bánk. Človek je bytosť, ktorá je vznešená, generositas, človek nie sú iba dve skrutkovice, ktoré rozsekáme na báze, kde sú len štyri elementy.

Martina : Pani profesorka, koľko takých ľudí, akých teraz popisujete, na súčasnom svete je?

Anna Hogenová : Málo, ale sú.

Martina : Je v tom nádej? Alebo je to partia na vymretie?

Anna Hogenová : Pravdepodobne asi partia na vymretie.

Martina : A ako im pomôcť? Nechcem sa pasovať do človeka, ktorý by bol schopný stretnutí so sebou samou. To nie je zadarmo, to je práca dnes a denne, a pokiaľ ju človek neodvádza, nemôže očakávať, že tieto veci prídu samy. Digitálne myslenie nás splošťuje, či som správne pochopila, tak vytvára ľudí, ktorí nemôžu posúvať svet v duchovnom zmysle slova, ďalej a vyššie. Je to tak?

Anna Hogenová : Je to tak, bohužiaľ.

Veda je dnes slúžkou matematických plánov, ktoré nám vytvárajú budúcnosť, pretože sa jej bojíme, a chceme si ju urobiť tak, aby pre nás bola istá

Martina : Ako na tom pracovať? Máte to v opise práce, ste filozofka. Majú sa ľudia schádzať, hľadať, pýtať sa, a nie sa navzájom uisťovať, že už sú krásnymi bytosťami?

Anna Hogenová : Krásna otázka. Veľmi krásna otázka. Tento rozhovor je dôkazom toho, že je možné niečo robiť. Taký rozhovor, ktorý je skutočný, musí v sebe mať napätie, ktoré človeka prebúdza zo somnolencie, z driemoty novovekého mýtu, v ktorom je človek pohrúžený, a ktorý znie, že technológia všetko vyrieši. To je moderný mýtus, ktorý nie je pravdivý. Technologický spôsob myslenia je iba supponovaný, podraďovaný pod niečo, čo je účinné, čo je systém, norma, ktorá už bola kontrolovaná, a je správna, je to orthotes. 1 a 1 sú 2, 3 x 3 je 9 – to je v podstate zvyk. Orthotes, že tisíc na nultou je jedna, vám nikto, žiadny matematik, nevysvetlí tak, aby ste to videli vnútorným zrakom rozumu, pretože to nejde, to sa musí vypočítať. Ten technologický svet všetko vypočítava, plánuje, kontroluje, kontroluje kontrolu, a myslí si, že týmto spôsobom získa istotu, a bude pánom snáď aj vesmíru.

Martina : Je to obyčajný a fádny výrok, že čokoľvek bez lásky je zlé? Veda bez lásky je krutosť?

Anna Hogenová : No, to by som sa trošku možno bála. Ale viem, že veda je dnes slúžkou týchto matematických plánov, ktoré nám vytvárajú budúcnosť, pretože sa budúcnosti bojíme, a chceme si ju urobiť tak, aby pre nás bola istá, takže pravú budúcnosť k sebe vôbec nepustíme.

Martina : Zo strachu.

Anna Hogenová : Zo strachu, presne tak. Pre istotu.

Dnes sa myslí tak, že každého, kto sa nehodí do mocenských vlákien, treba zničiť. Predtým sa sekala hlava, teraz sa človek zosmiešni.

Martina : Pretože keby sme to k sebe pustili, tak zistíme, že nemáme nič.

Anna Hogenová : Presne tak.

Martina : A možno zistím, že náš celý doterajší život bol omyl, pretože stojí na klamstve.

Anna Hogenová : Stojí na klamstve.

Martina : A to nemôžeme dopustiť, takže je potrebné všetkých, ktorí by v nás toto zistenie prebúdzali, umlčať, zahanbiť.

Anna Hogenová : Umlčať, zahanbiť, zblamovať – to je moderná krutosť. Každý, kto sa nehodí do mocenských vlákien súvislostí, ako sa dnes v digitalite hovorí, toho musíte zničiť. Predtým sa sekala hlava, dnes sa daný človek zosmiešni. Hovorí sa tomu banalizácia, a to je krutosť, ktorá je typická pre dnešnú dobu, v ktorej žijeme.

Martina : Pani profesorka, keď to veľmi zjednoduším, tak dôjdeme k tomu, s čím ste začali, že nenávisť sa rodí zo strachu. Teraz sme opäť povedali, že cestu k sebapoznaniu nám zahradzuje strach.

Anna Hogenová : Áno, presne.

Starostlivosť o dušu je prípravou na smrť

Martina : Čo s tým robiť? Keby sme boli u nejakého kouča, tak nám povie: „Buďte pozitívni.“

Anna Hogenová : To sú kecy. Pozrite, ešte pred tým, než to rozvediem tak, ako si prajete, vám poviem, že to, o čom celú dobu hovorím, nie je nič iné, než starodávna stará grécka starostlivosť o dušu, Epimeleia tés psychés, čo nie je nič iné, než rozhovor so sebou samým, v ktorom je na začiatku bytie, a na konci tiež bytie. Musí tam byť bytie, možnosť, že som, z toho musím vychádzať.

A zase, k tomuto bytiu mám dospieť. Starostlivosť o dušu je rozhovorom so sebou samým, v ktorom človek musí mať odvahu pustiť k sebe to, čoho sa bojí. To sú tí besi a besíci. A základom je tam smrť. Musíme k sebe pustiť smrť, inak sa nikdy nepremeníme. Preto všetci starí, ale aj slovutní fenomenológovia hovoria, že starostlivosť o dušu je propedeutikou na smrť, je prípravou na ňu. Človek sa musí pripravovať na smrť, musí v sebe istým spôsobom už smrť akoby vykonať.

Martina : To znamená, že tým, čo sa nám v živote stalo, sme ju vytesnili? Vytesnili sme ju z detí, nechodia na pohreby, pretože ich predsa nebudeme stresovať?

Anna Hogenová : Presne tak.

Martina : Predsa si majú pamätať babičku, keď bola živá. Babička vyvanula, babička jednoducho nie je. To je znamenie toho, že si sami zabraňujeme stretnúť sa s pravdou?

Anna Hogenová : Áno.

Martina : Stretnúť sa s konečnosťou a s presahom seba samého?

Anna Hogenová : Áno, presne tak. Toto je najväčšia chyba vôbec.

Dnešní mladí aktivisti sú hneď starí, takže si myslia, že všetkému rozumejú. Ale nerozumejú ničomu.

Martina : Ale keď pozorujem dnešných aktivistov, tak oni to zase naskrutkujú veľmi technicky, takže namiesto chvíľky poézie, ktorá bola skôr, keď povedali, že nám lásku k poézii vytetujú do mozgu, dnes budú pravidelné rozhovory o smrti.

Anna Hogenová : Tým to úplne zabijú.

Martina : Netvrdím, že sa to chystá, ale…

Anna Hogenová : Takto sa to vždy chystá. Keď je problém, tak sa urobí komisia, ktorá dlho ide o problém, ktorý sa stal napríklad medzi politikmi, až to prevane do iného problému, a zase komisie, a tak ďalej. Akonáhle sa tieto veci plánujú týmto spôsobom, tak to je presne Gestell , ktorý ničí hlboké ľudské pramene, ktoré by mohli v mladých vytrysknúť, mohli by opäť počuť všetky zvony sveta. Ale oni nemôžu, pretože už, ako to hovorí pekne Heidegger, nie sú takí starí, aby mohli byť vôbec mladí. Nie sú mladí, hneď sú starí, a hneď bojujú za ekológiu, a neviem čo.

Martina : Pretože oni hneď vedia.

Anna Hogenová : Vedia najlepšie, čo sa má na planéte robiť. Prečo to vedia? Pretože strašne veľa vecí nevedia, preto si myslia, že to vedia. Keby to vedeli, tak toto nikdy nebudú robiť.

Martina : Hovorili ste, že mnohí vaši študenti tomu rozumejú.

Anna Hogenová : Áno, tí sú vynikajúci.

Mladí ľudia, ktorí vychádzajú z univerzít, sú presvedčení, že to, čo si myslia, je jediná možná pravda. To je nová totalita.

Martina : Ale na Západe, na západných univerzitách je bežné, že študenti tiež vedia, a vedia, že niektorí profesori sa fatálne mýlia, a preto ich treba z univerzít vyhnať. Čo sa zhusta deje.

Anna Hogenová : Áno.

Martina : Zničiť sochy nie je barbarstvo, ale prejav slobodnej vôle k old fashion man, a podobne.

Anna Hogenová : Áno.

Martina : Keď čítam napríklad knihy Bena Shapira, alebo skúsenosti psychológa Jordana Petersona, tak z nich je zjavné, že na amerických univerzitách, alebo univerzitách západnej Európy, stihli uraziť cestu k totalitarizmu ešte rýchlejšie ako u nás. Poviete mi, kde teda brať, pretože títo mladí, títo absolventi mnohých humanitných odborov, už prichádzajú na univerzitu s odpoveďami. Prichádzajú sa iba utvrdiť v tom, že to, čo budú vzápätí kázať, je správne. A s tými viesť diskusiu, ktorá povedie k sebapoznaniu, k poznaniu sveta, a poznaniu toho, kam kráčame, asi bude veľmi ťažké.

Anna Hogenová : Toto je druh totality, ktorá sa rozrastá po svete, a je šialene nebezpečná. A málokto to vidí, pretože nie je úplne presne pomenovaná, a tak vystupuje pod rôznymi názvami, a vždy ide o to imperiálne falére, čo je lož, lesť, ktorá má pomôcť na ceste k moci. To, o čom ste hovorili, je strašne nebezpečná vec. Hrozne nebezpečná vec.

Martina : Ale je masová.

Anna Hogenová : Je masová. Je už aj u nás, tu. Poznám to zo svojej vlastnej praxe.

S mladými neomarxistami sa nedá diskutovať. A že toto niekto nechal vyrásť, je najväčším nebezpečenstvom.

Martina : Je to trend. A na mnohé tieto deti sa človek ani nemôže hnevať, pretože ony sú naozaj vnútorne presvedčení, že každým výdychom páchajú dobro.

Anna Hogenová : Presne. Ale ony si nemyslia, že páchajú dobro, ony sú jediným dobrom. To si o sebe myslia.

Martina : Ale kde došlo k tomuto fatálnemu omylu, k tejto hypnóze? Kto na nich hodil Májin závoj, cez ktorý nemožno vidieť svet? Tiež ho máme, ale minulé skúsenosti, možno roky, ho trochu potrhali, takže občas zahliadneme.

Anna Hogenová : Áno, občas zahliadneme. To je hrozne ťažká otázka a som niekedy naozaj šťastná, že som už tak stará, keď to vidím. S týmito mladými neomarxistickými jedincami sa vôbec diskutovať nedá. A to, že toto niekto nechal takto vyrásť, bez vnútornej pokory, bez toho, že by istoty, ktorými títo mladí oplývajú, boli istotami ich vlastného sebapoznania, je pre súčasnú planétu najnebezpečnejšie. Všetko je to podsunuté. Musím úplne otvorene povedať: Nie je nič nebezpečnejšie, ani ten covid. Toto je najnebezpečnejšie.

Martina : Najnebezpečnejšie, pretože to povedie k úplnému duchovnému vyprázdneniu?

Anna Hogenová : Už je toho tu veľmi veľa. Je to duchovné vyprázdnenie, a povedie to k úplnej deštrukcii.

Bude to takto: Starí sa budú báť mladých a budú sa hanbiť, že sú starí. Medzi mladými bude strach, kto z nich sa dostane k moci. Ženy budú proti mužom, rodiny budú niečím, čo je prežitok.

Martina : Človek človeku vlkom, na mnohom vyššou úrovňou, ktorú si nevieme predstaviť?

Anna Hogenová : Poviem vám, ako to bude. Starí sa budú báť mladých a budú sa hanbiť, že sú starí. Medzi mladými bude strach, kto z nich sa dostane k tej moci. Ženy budú proti mužom, rodiny budú niečím, čo je prežité, pretože sme liberálni. Zrazu sa všetko anihiluje. A z toho mám strašný strach.

Martina : A hydra bude kráčať mestom, a všetci sa jej budú klaňať? Apokalypsa?

Anna Hogenová : Ona nebude vidieť. Táto hydra nie je vidieť. To je práve to, že človek, ktorý je vychovaný v istote, v certitude, ju musí vidieť, ale neomarxizmus sa raz volá „sociológia“, za druhé „politológia“, za tretie „kritické myslenie“, a po štvrté niečo iné.

Martina : Prežili ste kus života v minulom režime.

Anna Hogenová : Poznám marxizmus, preto to viem.

Martina : V totalitnej dobe. Keď teraz pozorujete svet okolo seba, poviete si občas: „Páni, tak toto dôverne poznám?“ A po 89 som dúfala…

Anna Hogenová : …že sa už nikdy neobjaví. Áno.

Nové odbory, ktoré vznikajú na univerzitách, sú vyprázdnené, šialené a zúfalé

Martina : Čo vlastne bolo nebezpečnejšie? To, čo poznáte pred rokom 89, alebo súčasná rafinovanosť?

Anna Hogenová : Rafinovanosť súčasného je ďaleko nebezpečnejšia, je to, čo sa nedá rozpoznať. Veľa ľudí, dobrých a krásnych ľudí, vašich priateľov, vám povie: „Prosím ťa, čo to melieš za hlúposti?“, a vy stíchnete.

Martina : Nie je s kým, nie je o čom?

Anna Hogenová : Môžete sa o tom baviť s množstvom ľudí, ale veľa ľudí pre to vôbec nemá tykadlá, pretože nepotrebuje zlo vidieť, položiť si naňho ruku, ako pred rokom 89 v čase marxizmu, kde to bolo všetkým jasné.

Martina : Hitler.

Anna Hogenová : Hitler tiež, jasne.

Martina : Studená vojna. Vieme, kto je zlý.

Anna Hogenová : Studená vojna. Presne. Ale teraz sa to nerozozná.

Martina : Toto zlo je ako vírus, ktorý sme vyškolili očkovaním?

Anna Hogenová : Toto zlo je trošku ako vírus, ktorý sme, kto vie ako, dostali medzi seba.

Martina : Musím povedať, keď ste si povzdychli nad absolventmi mnohých humanitných odborov, že som sa pozerala na odbory na univerzitách, alebo na katedry, ktoré vznikajú. A hovorím si, že keby som niečo také študovala, tak by som sa asi tiež musela vyšinúť, pretože som narazila napríklad na centrum pre štúdiá komiksu.

Anna Hogenová : Je to zúfalstvo.

Martina : Právna klinika ombudsmanskej praxe, jednosemestrálny odbor. A z toho prosím potom vznikajú bakalárske, či magisterské práce. Našla som jednu, ktorá ma obzvlášť dostala, a to „Súvislosť medzi osobnosťou majiteľa a behaviorálnym profilom jeho mačky“, či „Legitimizácia vegánstva v priateľskom vzťahu.“

Anna Hogenová : Presne tak. Toto sú presne šialenosti, ktoré vznikajú z tohto myslenia, ktorému chýba bytný základ, akceptácia bytného základu, keď si človek necháva podsúvať istoty, ktoré sú iba správnosťami, ako je to v digitálnom myslení. Je to vyprázdnený svet, zúfalosť. Úplná zúfalosť.

kupredudominulosti.cz

Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN:SK80 7500 0000 0040 1415 4359

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Spravodajstvo

SVETOVÝ TREND

Exminister zdravotníctva Českej republiky Prymula, ktorý ako jeden zo stáda odborníkov zavliekol do svojej krajiny českej (a tým prispel k ...

Nasledujúci článok

FILOZOFIA BYTIA

Anna Hogenová 3. diel: Na Vianoce sa v ľuďoch vždy znova a naposledy rodí posvätno

V čase vianočnom dostáva život iný rytmus, keď človek často viac rozjíma nielen o svojich blízkych, ale aj o sebe ...
FILOZOFIA BYTIA

Každý chce byť šťastný, ale kadiaľ vedie cesta ku šťastiu?

Emil Páleš: Čo je pokrok? pred 2500 rokmi v talianskom mestečku Elea žili filozofovia zvaní ELEATI, ktorí mali zvláštnu náuku ...
FILOZOFIA BYTIA

Petr Robejšek: V dnešnej politike existuje snaha koncentrovať moc a vrátiť sa späť k diktatúre

„Keď sa pozriem aj na našich politikov, tak sa často správajú, ako by ich pozícia v parlamente bola dedičná, a ...
FILOZOFIA BYTIA

Cestou z nastupujúcej krízy je vytvárať alternatívnu spoločnosť, ktorá nahradí súčasný nefunkčný systém

Ak máte pocit, že sa celý svet zbláznil a vlády, bez ohľadu na farbu, nám salámovou metódou ukrajujú slobodu a ...
FILOZOFIA BYTIA

Nemusím byť len digitálnym otrokom? 

Anna Hogenová, VŠ učiteľka a filozofka v rozhovore: Čo by sa mali dospelí naučiť? Kompetencie, ktoré sú vhodné pre človeka ...
FILOZOFIA BYTIA

Buďme verní sami sebe

,,Omyly sú to najdôležitejšie, čo v živote dostávame.” – Anna Hogenová, filozofka a fenomenologička Rada sa vracia do detstva, do Příbrami. K ...
FILOZOFIA BYTIA

HOVORY O DUŠI

Pjér la Šé’z: „Duša je nepostrádateľným fenoménom, ktorý do života vnáša zmysel“ klinický psychológ, psychoterapeut, spisovateľ, herec a hudobník Petr ...
FILOZOFIA BYTIA

LABYRINT: Spiritualita - Tibor Eliot Rostas

Témou najnovšieho dielu bude mystika, spiritualita a náboženstvo, život po živote, rozšírené stavy vedomia ako kľúč k pochopeniu, kto sme.
FILOZOFIA BYTIA

Anna Hogenová 4. diel: Roky 2022 a 23 prinesú slzy. Ale napriek tomu to skončí v pokoji. Je potrebné nenechať sa zlomiť

Keď sa láme rok, potrebujeme nádej, ale z čoho ju čerpať, keď vonkajší svet dotiera neradostnými správami?  Filozofka Anna Hogenová ...
FILOZOFIA BYTIA

Posledný BOJ

Nastal čas poslednej bitky medzi dobrom a zlom. Tí, ktorí sú skutočne zjednotení so srdcom Božím, zvíťazia. Buďte bdelí! Bitka je na vás ...
FILOZOFIA BYTIA

Totalitarizmus, ktorý sa blíži, má oveľa horšie karty, než mali komunisti a fašisti

Tiež ste si všimli javu, ktorý nás pozvoľna a nenápadne opradol sieťami? Len náhodne prečítam niekoľko titulkov z poslednej doby: Nová ...