Prečo nosili Americkí Indiáni dlhé vlasy? Malo to hlbší význam, než si myslíte

Premýšľali ste niekedy, prečo pôvodní Američania nosili dlhé vlasy? Je to pomerne jednoduché: „Vlasy sú zakončením nervového systému.“

„Vlasy sú zakončením ľudského nervového systému, dajú sa popísať ako exteriorizované nervy, typ vysoko špecializovaných hmatových buniek alebo receptorov, ktoré sú schopné prenášať obrovské množstvo dôležitých informácií do mozgu, limbického systému a neokortexu.“

Pravdou je, že členovia nespočetných dávnych kultúr verili, že dlhé vlasy majú zvláštny dôležitý význam. A aj napriek tomu, že niektoré z týchto kultúr delili tisíce kilometrov, nachádza sa medzi nimi množstvo podobností. Vlasy boli považované za predĺženie duše a dôkazom tejto viery sú tradície, ktoré mnohí pôvodní Američania dodržiavajú až do dnešných dní.

Indiáni z kmeňa Navaho napríklad strihali deťom vlasy iba v deň ich prvých narodenín, a potom už nikdy viac.

Avšak dĺžka vlasov sa v rôznych dávnych kultúrach líšila, a značne sa odlišovala od toho, čo poznáme dnes.

Pre veľa z nás majú vlasy iba štylistický význam – vďaka nim vyzeráme lepšie, niekedy mladšie, niekedy staršie, v závislosti od ich dĺžky, farby a tvaru. Avšak pre pôvodných Američanov nemali vlasy vôbec štylistický význam, ich význam ďaleko presahoval to, čo je väčšina z nás dnes schopná chápať.

V niektorých kultúrach vlasy symbolizovali nielen predĺženie duše, ale aj fyzickú silu a mužnosť – tieto kultúry verili, že cnosti a vlastnosti človeka sú sústredené v jeho vlasoch a nechtoch.

Niektorí ale hovoria, že vlasy o nás vypovedajú oveľa viac, a na oveľa hlbšej úrovni. Niekto si myslí, že tým, že si ostriháme vlasy, strácame kus sami seba.

Podľa pôvodných Američanov je tiež množstvo tradičných spôsobov, akými môžete vlasy nosiť.

Niektoré tieto spôsoby sú vhodné na ceremónie, náboženské obrady a tance.  Pre pôvodných Američanov napríklad zapletené vlasy vyjadrovali spojitosť s nekonečnom, a naopak ponechanie vlasov voľne symbolizovalo voľné plynutie života.

Ak sa pozrieme do Americkej histórie, pôvodní Američania a hlavne vojna, ktorá sa odohrávala vo Vietname, nám odhalia fascinujúce detaily.

Oproti tomu v čo mnohí veria, vlasy môžu mať oveľa väčšiu rolu než len príslušenstvo.

A hoci „vlasy“ sú predmetom osobného vkusu, môžeme sa od pôvodných Američanov a toho, ako vlasy nosili mnohé naučiť.

Počas vojny vo Vietname hľadala Americká armáda talentovaných mladých stopárov, ktorí by sa dokázali nepozorovane pohybovať zložitým nepriateľským terénom. Zvláštne jednotky americkej armády preto vyslali svojich odborníkov do indiánskych rezervácií po celej krajine, kde našli viac ako dosť odvážnych mladých mužov, ktorí sa skvele hodili na tieto úlohy.

Počas rukovania starostlivo skúmali ich schopnosti a rýchlo zistili, že sú pre tieto úlohy ideálnymi kandidátmi.

Čoskoro potom, čo títo muži narukovali, a potom čo prešli nespočetnými rituálmi týkajúcimi sa prijatia do armády, ich schopnosti pre ktoré boli vybraní ako by zmizli. Odborníci boli zmätení, a začali hľadať odpovede na tieto otázky u niektorých starších z indiánskych kmeňov. Tí bez váhania odpovedali, že akonáhle títo mladí muži dostali armádny strih, už nedokázali vnímať svoje okolie tak, ako predtým. Ich takmer nadprirodzené schopnosti a intuícia zmizli.

Neskôr bolo prijatých ešte viac adeptov z radov pôvodných Američanov, a odborníci sa rozhodli podrobiť ich skúškam, aby zistili či má dĺžka ich vlasov niečo spoločné s ich schopnosťami.

Regrúti boli zhromaždení, pričom im boli ich dlhé vlasy ponechané, a podrobení radu testov v rôznych disciplínach. Potom boli proti sebe postavení „stopári“ s dlhými vlasmi a stopári s krátkymi vlasmi a výskumníci zistili, že muži s dlhými vlasmi majú niečo ako „šiesty zmysel“, intuíciu oveľa spoľahlivejšie, než muži s krátkymi vlasmi.

Ako vtedy zapísal C Young., „Vlasy sú zakončením ľudského nervového systému, dajú sa popísať ako exteriorizované nervy, typ vysoko špecializovaných hmatových buniek alebo receptorov, ktoré sú schopné prenášať obrovské množstvo dôležitých informácií do mozgu, limbického systému a neokortexu.“

zdroj