Krása ukrytá v slovenskej architektúre Dušana Samuela Jurkoviča
Dušan Samuel Jurkovič
Slovenský architekt, nábytkársky dizajnér, výtvarník a etnograf (Slovak Architect, Furniture Designer, Artist and Etnographer)
Básnik dreva: Dušan Jurkovič sa inšpiroval ľudovým umením a v architektúre vytvoril jedinečný štýl
Slovenský architekt Dušan Samuel Jurkovič zanechal po sebe významné diela nielen na našom území, ale aj v Českej republike či v Poľsku. Jeho stavby dodnes lákajú laickú verejnosť i odborníkov, stačí sa pozrieť na Mohylu M. R. Štefánika, či rozprávkový Libušín neďaleko hraníc alebo luhačovické kúpele, ktoré sú kapitolou samy osebe.
Jeho diela sa nedajú obísť bez pozornosti. Či už ste zavítali do Skalice, Brezovej pod Bradlom alebo kúsok za hranice do turistickej oblasti Pustevny na Radhošti, stavby, ktorých autorom je architekt Dušan Samuel Jurkovič, vás chytia za srdce.
Hral sa s farbami, ornamentmi, tvarmi, inšpirovala ho ľudová architektúra a niet sa čo čudovať, že niektorým jeho dielam sa hovorí „maľovaná rozprávka“ či „perníková chalúpka“.
Talentovaný architekt Dušan Samuel Jurkovič sa narodil v Turej Lúke pri Myjave v roku 1868. Netrvalo dlho a rodina sa presťahovala do Brezovej pod Bradlom, kde o niekoľko pár desiatok rokov postavil jednu zo svojich slávnych stavieb.
Po štúdiu na nižšom gymnáziu v Šoproni odišiel ako šestnásťročný do Viedne na Štátnu priemyselnú školu, a to napriek tomu, že nevedel po nemecky. Tu sa mu dostalo umelecko-teoretického vzdelania, „pričuchol“ k remeselným technikám i staviteľstvu a hoci školu nedokončil, získal cenné kontakty i vedomosti.
Ešte ako študent sa zúčastnil na výstave slovenských výšiviek v Martine, priestory vtedy vybudoval v duchu oravskej ľudovej architektúry Blažej Bulla z Martina. Jurkoviča jeho práca zaujala, rovnako ako i drevo ako stavebný materiál, nie nadarmo ho neskôr zvykli volať aj „básnik dreva“. Po škole u Blažeja Bullu chvíľu pracoval, až prišla ponuka zo Vsetína, z ateliéru Michala Urbánka.
„Jurkovič bol mladý, získaval u neho úplne prvé skúsenosti. A keďže Vsetín je kúsok od Pustevien, prišla zaujímavá pracovná ponuka na výstavbu výletných ubytovní v Pustevnách, vďaka čomu vznikli Maměnka a Libušín,“ rozpráva nám pri našej návšteve u susedov sprievodkyňa Veronika Jakobová.
Išlo o prvé stavby, pri ktorých sa Jurkovič vydal cestou inšpirovanou folklórom a ľudovým staviteľstvom, mimochodom, vychádzal aj z čičmianskej architektúry.
Komplex Pustevny slávnostne otvorili v roku 1899 a odvtedy bol častým cieľom turistov. Keď boli po vojne budovy v havarijnom stave a chceli ich zbúrať, Jurkovič zasiahol a namiesto likvidácie ich zrekonštruovali. Ďalšie opravy sa urobili koncom 20. storočia a v tomto období bol areál vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Keď Libušín v roku 2014 vyhorel, zaplakal…
Slovanská vzájomnosť
Často ani na Slovensku nepočujete rozprávať o našej krajine a obyvateľoch s takou láskou ako v Luhačoviciach, z ktorých si českí a slovenskí buditelia na začiatku dvadsiateho storočia urobili miesto stretávania. Pod slovanské cítenie sa iste podpísala aj blízkosť hraníc a spoločná história, ale medzi Moravanmi a Slovákmi bolo vždy silné puto. Nuž a vďaka nášmu vychýrenému umelcovi sú originálnym a ľahko zapamätateľným miestom na liečbu i relax.
Keď sa na začiatku dvadsiateho storočia lekár František Veselý rozhodol Luhačovice premeniť na kúpeľný skvost, nemali zažiariť len liečebným poslaním, ale stať sa zázemím a spoločenským strediskom slovanských národov. A to sa mu podarilo!
Na pomoc si prizval už vtedy pomerne známeho slovenského architekta Dušana Jurkoviča. Rodák z Turej Lúky, ktorá je dnes súčasťou Myjavy, prišiel na svet v roku 1868 do aktívnej rodiny. Jeho dedko Samuel Jurkovič založil Spolok gazdovský v Sobotišti, prvé úverové družstvo v Európe. Jurkovičov otec patril k známym vlastencom, matka bola znalkyňou ľudového umenia.
Po štúdiu na Gymnáziu v Šoporni a Štátnej priemyselnej škole vo Viedni sa vrátil domov, ale dlho sa u rodičov neohrial. „Pozvali ho do Vsetína, do ateliéru Michala Urbánka. Tam získaval prvé skúsenosti. Pochádzam zo Vsetína, takže viem, že sa tam zachovali stavby nielen po Urbánkovi, ale aj po Jurkovičovi,“ priznáva naša sprievodkyňa Veronika Jakobová. „Pretože Vsetín je blízko Pustevní, dostal zákazku na výstavbu výletných ubytovní,“ opisuje. Vďaka tomu vznikli v rokoch 1897 až 1899 Maměnka a Libušín, Jurkovičove objekty v štýle ľudovej architektúry Valašska a Kysúc.
Vyštvala ho závisť
Sotva prekročil tridsiatku, unikátne stavby rodáka od Myjavy si už získali priaznivcov. Záujem o jeho talent prejavili dve kúpeľné mestá. „Jedným boli Teplice nad Bečvou, druhým Luhačovice. Pretože sa k nám chodil jeho otec liečiť, tak si Jurkovič od malička vytváral k Luhačoviciam vzťah. Ako hrdý Slovák vedel, že slovenskú kultúru možno v uhorských krajoch zachovať len v spojení s českým kultúrnym dianím. Vybral si teda Luhačovice,“ vysvetľuje Veronika Jakobová.
Plány doktora Františka Veselého a Dušana Jurkoviča sa formovali v brnianskom umeleckom klube a pokračovali aj v kúpeľnom meste, ktoré Veselého tak nadchlo. V luhačovických liečivých prameňoch videl veľký potenciál a očarila ho aj miestna neporušená krajina. Vytvoril akciovú spoločnosť, ktorá kúpele odkúpila a pustila sa do ich obnovy. František Veselý sa stal jej prvým riaditeľom. Koncom roku 1901 sa pustil do práce aj Dušan Jurkovič a nasledujúci rok kúpele slávnostne otvorili.
Ich spolupráca trvala síce len dva roky, ale za ten čas dokázal slovenský architekt vtisnúť Luhačoviciam svoj nezameniteľný rukopis. Zisky však neboli také, ako si akcionári predstavovali. Hľadali príčiny a dôvody, prečo sa Jurkoviča zbaviť. Nechceli investovať do jeho nápadov a pod pochybnosti akcionárov sa podpísali aj českí architekti, ktorí závideli Jurkovičovi monopol na prestížne kúpele. Jeho štýl hodnotili ako nedostatočne umelecký, šírili fámy o architektovej slabej erudovanosti. Mnohé zo svojich projektov už nedokončil, ale aj tak v kúpeľnom meste na juhovýchode Moravy zostali po ňom originálne secesné diela ako Jurkovičov dom, Vila Jastrabie, Vila Chalúpka, Slnečné kúpele či Hudobný pavilón.
Maľovaná rozprávka
Pôvodne na mieste najhonosnejšej budovy v Luhačoviciach, akou slávny Jurkovičov dom bezpochyby je, stáli dva nesúrodé objekty. Jeden z nich – Janov dom – dal postaviť v roku 1822 gróf Jan Nepomuk Serényi, potomok uhorského šľachtického rodu, ktorý kúpele spravoval tristo rokov. Slovenský architekt ho komplet prestaval a dnes neexistuje návštevník Luhačovíc, ktorý by sa nešiel pokochať krásou Jurkovičovho domu.
Janov dom Jurkovič nadstavil o dve poschodia. „Keď sa pozriete, najzaujímavejšie je druhé poschodie, kde vidíte drevenú konštrukciu, ktorá je čiastočne priznaná a čiastočne skrytá drevenými doskami,“ ukazuje sprievodkyňa na objekt, ktorý slovenský architekt zjednotil a vytvoril prekrásne farebné a bohato zdobené dielo, ktoré upúta na prvý pohľad. „Malovanou pohádkou“, ako kúpeľný dom už vtedy začali hostia nazývať, je exteriér aj interiér a stal sa dominantou kúpeľov, ktorú už pred desaťročiami vyhľadávala náročná smotánka.
V súčasnosti v samom srdci Luhačovíc pri kúpeľnej kolonáde obdivujeme dokonalú kópiu Jurkovičovho domu. Budovu rekonštruovali podľa dobových fotografií a projektov na začiatku milénia. „Plánovalo sa investovať 150 miliónov českých korún. Čerpalo sa z fondov Európskej únie, nemalou čiastkou prispela aj akciová spoločnosť Lázně Luhačovice. Lenže potom sa rozhodli zachrániť aj pôvodné trámové stropy a investovali ešte ďalších desať miliónov,“ vysvetľuje naša spoločníčka, ktorej nadšenie pre Jurkovičov dom sa prenáša aj na návštevníka. Múry budovy zdobia kvetinové vzory, do ktorých architekt zakomponoval svoju obľúbenú kvetinu – aníz.
Kúpeľní hostia, ktorí do Jurkovičovho domu chodia najmä na predĺžené víkendy, si môžu dopriať kúpeľ v pôvodnej zlatej vani. Kedysi ich bolo osemdesiat, ale na väčšine sa prejavil zub času. Navyše, dnes máme modernejšie a úspornejšie. Ale kto chce, môže si vyskúšať uhličitý kúpeľ práve v legendárnej mosadznej vani natretej zlatou farbou. Spoločnosť jej robia kusy nábytku, ktoré boli v liečebnej časti hotela súčasťou zariadenia ešte v Jurkovičových časoch.
Slnečné kúpele a vzduchoplavba
Kúpele bez plavárne? Podobná otázka vzbudila v Jurkovičovi chuť vybudovať kúpalisko, kde by hostia mohli príjemne relaxovať, obklopení jeho architektonickým umením. Jedna z prvých stavieb, ktoré v Luhačoviciach naprojektoval, boli teda Slnečné kúpele s bazénom aj prezliekacími kabínkami, ktoré nemali dvere, len biele závesy.
Aj dnes tu na vás dýchne atmosféra zo začiatku dvadsiateho storočia.
K luhačovickým kúpeľom sa totiž viaže aj „vzduchoplavba“, súbor cvičení vonku, ktoré inicioval a viedol Jan Svozil. Prepracovaný systém zdravotného telocviku pripomínajúci plávanie vo vzduchu sa stal spoločenskou udalosťou. Spočiatku ho však cvičili len muži. Fotografie sporo odetých pánov v prúžkovaných plavkách dnes vyvolávajú úsmev. Humor však k tomuto cvičeniu patril, svedčí o tom aj vzduchoplavecká hymna v hanáčtine „Já mám gatě, to só gatě, to só gatě my“.
Na veselé cvičenie sa rád chodil pozerať Leoš Janáček, a aj dnes si vzduchoplavbu v Luhačoviciach pri rôznych kultúrnych podujatiach domáci radi pripomenú.
Nedostal už šancu
„Akoby ste počuli tlmený šum obrovského orchestra, z ktorého len sólové nástroje tú vtipnú, bôľom trhanú melódiu života prezrádzajú,“ opísal kúpeľnú spoločnosť na promenáde počas slnečného dňa vo svojom fejtóne Moje Luhačovice Leoš Janáček. Už pred vyše sto rokmi bolo v tejto oáze krásy a zdravia radosť tvoriť.
„Hovorí sa, že keby Jurkovič mohol realizovať všetky svoje plány, stali by sa Luhačovice unikátnym urbanistickým celkom, ktorý by nemal v Európe obdobu. Akcionári nemali pochopenie pre jeho štýl, mali strach z jeho nápadov,“ pripomenie Veronika. Nedostal šancu dokončiť svoje dielo, tlak akcionárov i konkurencie bol priveľký.
Jurkovičovým posledným počinom bola Vila Jastrabie. Druhé poschodie je trochu menej zdobené ako na Jurkovičovovom dome. Budova opäť zaujme farebnosťou, zdobením aj symetriou, ale nepôsobí tak rozprávkovo.
Malé jazierko s dreveným mostom z jednej strany a Jurkovičov drevený altánok Hudobný pavilón z druhej strany vytvárajú spolu so zeleňou v kúpeľnom parku romantické zákutie.
Áno, keby ho nechali pracovať, mohli byť Luhačovice ešte viac Jurkovičove. O zápis na Zoznam svetového dedičstva UNESCO však usilujú aj pre ojedinelý mix rôznych architektonických štýlov, medzi ktorými najvýraznejšie pôsobí práve ľudová secesia známeho Slováka. V spojení s liečivými prameňmi sú dodnes slovanským rajom.
Zanechajte nám komentár