V Pekingu bolo podpísané memorandum o projekte Sila Sibíri 2 medzi Ruskom, Mongolskom a Čínou
V Pekingu sa konali trojstranné stretnutia medzi Ruskom, Mongolskom a Čínou: bolo podpísané memorandum o projekte Sila Sibíri 2
Siedme trojstranné stretnutie prezidentov Ruska, Číny a Mongolska sa konalo vo Veľkej sieni ľudových zhromaždení v Pekingu. Zúčastnili sa ho delegácie zo všetkých strán na čele s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a mongolským prezidentom Uchnaaginom Churelsuchom. Mongolsko sa nachádza medzi Ruskom a Čínou a je strategickým tranzitným bodom pre Peking aj Moskvu. Mongolsko má tiež významné prírodné zdroje.
V ruskej delegácii boli aj minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, podpredseda vlády Alexander Novak, zástupca vedúceho prezidentskej administratívy Maxim Oreškin, prezidentský asistent Jurij Ušakov, prezidentov hovorca Dmitrij Peskov, veľvyslanec v Číne Igor Morgulov, minister prírodných zdrojov a životného prostredia Alexander Kozlov, minister hospodárskeho rozvoja Maxim Rešetnikov, generálny riaditeľ Gazpromu Alexej Miller a generálny riaditeľ Rosnefti Igor Sečin.
Tieto tri krajiny spolupracujú v mnohých oblastiach, predovšetkým v energetickom sektore. Hlavným projektom je výstavba plynovodu Sojuz Vostok do Číny cez Mongolsko ako rozšírenie plynovodu Sila Sibíri 2.
Projekt sa vyvíjal už niekoľko rokov, ale podľa generálneho riaditeľa Gazpromu bolo na stretnutiach podpísané právne záväzné memorandum o výstavbe plynovodu Sila Sibíri 2 z Ruska do Číny a tranzitného plynovodu Sojuz Vostok cez Mongolsko.
Memorandum o plynovode Sila Sibíri – 2
Miller povedal: „Na základe verejného vyhlásenia lídrov troch krajín – Ruska, Číny a Mongolska – bolo dnes podpísané právne záväzné memorandum o výstavbe plynovodu Sila Sibíri 2 a tranzitného plynovodu Union East cez Mongolsko. Tento projekt umožní dodávky 50 miliárd kubických metrov plynu z Ruska cez Mongolsko ročne.“ Očakáva sa, že Rusko bude podľa novej dohody dodávať plyn 30 rokov.
Okrem toho sa dosiahla dodatočná dohoda o zvýšení exportu plynu prostredníctvom existujúceho plynovodu Sila Sibíri 1. „Počas návštevy boli podpísané aj obchodné dohody medzi spoločnosťami Gazprom a CNPC [Čínska národná ropná spoločnosť], najmä o zvýšení dodávok plynu do Číny prostredníctvom plynovodu Sila Sibíri z 38 miliárd kubických metrov plynu ročne na 44 miliárd kubických metrov plynu ročne a o zvýšení objemu dodávok plynu prostredníctvom projektu Ďaleký východ,“ povedal Miller.
Pokiaľ ide o obchodné otázky, Alexey Miller sľúbil, že podrobnosti poskytne neskôr, pričom prezradil iba to, že v súčasnosti sú dodávky prostredníctvom spoločnosti Power of Siberia – 1 hradené na 50 % v rubľoch a na 50 % v juanoch.
Strata Európy – zisk Číny
„Čisto geograficky bude cena plynu pre Čínu vždy nižšia,“ povedal Miller. Vysvetlil, že plyn sa do Číny dodáva z polí vo východnej Sibíri a do Európy z polí v západnej Sibíri.
„Ložiská v západnej Sibíri sa nachádzajú oveľa ďalej ako polia vo východnej Sibíri od hraníc Ruska a Číny alebo Ruska a Mongolska. V súlade s tým sú prepravné náklady na dodávku plynu na čínsky trh výrazne nižšie,“ dodal.
Rusko začalo vyvážať plyn do Číny prostredníctvom plynovodu Sila Sibíri v roku 2019 na základe dlhodobej zmluvy medzi Gazpromom a CNPC. Od roku 2020 export prekročil ročné zmluvné záväzky. V roku 2024 Rusko vyviezlo prostredníctvom plynovodu 31,12 miliardy kubických metrov plynu a 1. decembra 2024, mesiac pred plánovaným termínom, boli denné dodávky dosiahnuté na maximálnu zmluvnú úroveň (38 miliárd kubických metrov na ročnej báze). Za prvých osem mesiacov roku 2025 Gazprom zvýšil export plynu do Číny o 28 %.
Na trojstrannom stretnutí sa diskutovalo aj o ďalšom posilňovaní a rozvoji partnerstva medzi krajinami, praktickej spolupráci, ako aj o globálnych a regionálnych otázkach a spolupráci na multilaterálnych platformách.
Začiatkom tohto roka Mongolsko podpísalo dočasnú dohodu o voľnom obchode s Eurázijskou hospodárskou úniou, ktorej najväčším členom je Rusko. To podnietilo značné investície do dopravnej infraštruktúry v Rusku, Mongolsku a Číne, keďže sa očakáva výrazný nárast tranzitného obchodu medzi Mongolskom a Eurázijskou hospodárskou úniou, ako aj medzi Eurázijskou hospodárskou úniou a Čínou cez Mongolsko.
Zanechajte nám komentár