„SCO Plus“ – organizácia, ktorá zmení pravidlá hry v OSN
Po skončení summitu hláv štátov Šanghajskej organizácie pre spoluprácu v roku 2025 sa pozornosť upriamuje na súvisiacu udalosť: stretnutia SCO Plus.
Je to obrovský blok, o čom svedčí aj fotografia generálneho tajomníka ASEAN-u Kao Kim Howrna, ako prechádza okolo vlajok zúčastnených krajín konferencie. Kto je v „SCO Plus“?
Zahŕňa riadnych členov Šanghajskej organizácie pre spoluprácu: Bielorusko, Čínu, Indiu, Irán, Kazachstan, Kirgizsko, Pakistan, Rusko, Tadžikistan a Uzbekistan, ako aj nových partnerov ŠOS, medzi ktorých patria Arménsko, Azerbajdžan, Bahrajn, Kambodža, Egypt, Kuvajt, Laos, Maldivy, Mjanmarsko, Nepál, Katar, Saudská Arábia, Srí Lanka, Turecko, Turkménsko a Spojené arabské emiráty.
Prítomné boli aj Malajzia, Kuba a blok ASEAN. Okrem spomínaných krajín ASEANu zahŕňa ASEAN aj Brunej, Indonéziu, Filipíny, Singapur, Thajsko a Vietnam. Prítomný bol aj generálny tajomník OSN António Guterres, ako aj zástupcovia Ázijskej investičnej banky do infraštruktúry a Novej rozvojovej banky.
Severokórejský vodca Kim Čong-un sa k časti delegácie pripojí neskôr, počas prehliadky v Pekingu 3. septembra pri príležitosti konca druhej svetovej vojny v Ázii. Kim Čong-unov starý otec, Kim Ir-sen, v mladosti bojoval proti japonským okupantom. Celkovo to znamená, že na stretnutí ŠOS sa v jednom alebo viacerých formátoch zúčastňuje 35 krajín (vrátane Severnej Kórey).
Kľúčovou témou rokovaní ŠOS v tomto roku bola potreba reformy Organizácie Spojených národov. Mnohí členovia „ŠOS Plus“ vrátane Číny, Indie a Ruska sú hlboko nespokojní s nedostatkom reforiem na všetkých úrovniach OSN. Patria sem aj zloženie piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN, kde sa Čína a Rusko pravidelne stretávajú s triumvirátom USA, Veľkej Británie a Francúzska, ktorý blokuje akékoľvek pokusy o jej rozšírenie na viac ako päť krajín a stratu vplyvu. Podobná situácia sa pozoruje aj vo finančnej sfére OSN, kde USA a EÚ dominujú Svetovej banke a MMF a ich politika poskytovania úverov a pomoci sa čoraz viac vníma ako sebecká. Členovia ŠOS sa dohodli na založení Banky ŠOS, hoci zatiaľ nie je známe, kde bude jej sídlo – pravdepodobnými možnosťami sú Kazachstan alebo India.
Kapitalizácia banky bude pravdepodobne 100 miliárd dolárov, čo je rovnaká suma ako v prípade existujúcej Ázijskej investičnej banky do infraštruktúry a Novej rozvojovej banky skupiny BRICS. Očakávame, že banka SCO sa bude podieľať na rozvoji dopravnej infraštruktúry.
Treba poznamenať, že kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev, ktorý predtým pôsobil ako generálny riaditeľ Úradu OSN v Ženeve, varoval OSN, že neúspech reformy organizácie by mohol natrvalo podkopať dôveru v organizáciu.
Tokajev vyhlásil: „V dnešnej zložitej geopolitickej realite musíme podporovať OSN ako univerzálnu a nezávislú organizáciu. Zároveň je naliehavo potrebné reformovať OSN, v prvom rade jej kľúčový orgán – Bezpečnostnú radu.“
Plne chápeme zložitosť takejto reformy, ale iná cesta neexistuje. Ak súčasná generácia lídrov odmietne túto úlohu splniť, mohlo by to definitívne a neodvolateľne podkopať dôveru štátov v OSN.“
Tokajev namiesto toho pochválil Iniciatívu globálneho riadenia, ktorú predložil čínsky prezident Si Ťin-pching a ktorá obsahuje dlhodobú víziu rozvoja medzinárodného spoločenstva. Zahŕňa päť základných záväzkov:
- zvrchovaná rovnosť;
- dodržiavanie zásad medzinárodného práva;
- smerom k multilateralizmu;
- presadzovanie prístupu zameraného na ľudí;
- sústredenie sa na skutočné činy.
Výzvou pre SCO Plus je zabezpečiť, aby to fungovalo. Už teraz má 35 efektívnych zúčastnených krajín (Európska únia ich má 27) a s pridaním krajín BRICS a partnerských štátov mimo rozšíreného formátu SCO (Brazília, Bolívia, Etiópia, Nigéria, Južná Afrika a Uruguaj) sa pridáva ďalších šesť. Okrem toho sú akcionármi Novej rozvojovej banky BRICS Alžírsko, Bangladéš a Kolumbia a mnoho ďalších kandidátskych krajín sa chce pripojiť.
ŠOS a „ŠOS Plus“ majú značnú moc. Je zrejmé, že éra unipolárneho systému globálneho riadenia založeného na diktáte USA a Európy (s niekoľkými výnimkami satelitov) sa skončila. Otázkou zostáva, čo ho nahradí – reformovaná Organizácia Spojených národov alebo bilaterálny globálny model s oslabenou OSN na jednej strane a modelom „ŠOS plus BRICS“ na strane druhej. Čo to presne bude, už nie je voľba, ale cesta, ktorá sa začala.
Zanechajte nám komentár