Ochutnávka Slovenska v Poprade sa podarila

Talianske počasie, rekord v návštevnosti, kvalitná hudba, dobrá káva, rušiče škodlivého žiarenia, sladké medovníky, deťmi obsypané preliezačky, tancujúci dôchodcovia, tradičná keramika, prútikári, korenia, čaje, syry či šperky od výmyslu sveta… Štvrtý ročník festivalu Made in Slovakia sa naozaj podaril a organizátori ani návštevníci neskrývali spokojnosť. Do budúcna si však vzali aj niekoľko praktických ponaučení… Popradské Námestie sv. Egídia od stredy do soboty minulého týždňa lemovali stánky plné originálnych a viac či menej tradičných slovenských výrobkov. Ak ste pri obzeraní voňavej koženej obuvi či výroby mydiel v priamom prenose vyhladli, zahryznúť ste si mohli do priamo, pred vašimi očami vyzdobeného medovníka, na grile pripravenej klobásky či chutnej pečienky. „Sme radi, že prišlo takmer deväťdesiat vystavovateľov a spoločne vytvorili naozaj pestrú zmes výrobkov od domáceho vína, bio sirupov, kožených opaskov, zaujímavých rastlín, varešiek, suvenírov či ľano- vých košieľ až po vyrezávané sochy a originálny patchwork. Navštívil nás prezident Andrej Kiska, festival otvoril primátor Popradu Jozef Švagerko, prišli starostovia a primátori okolitých miest i množstvo iných, zaujímavých ľudí. Nechýbala talianska komunita, ktorá si počas festivalu Viva Italia „vychutnala“ nie veľmi priaznivé, pre naše mesto ale charakteristické, nevľúdne tatranské počasie,“ neskrý- val spokojnosť Ing. Ondrej Kavka, predseda združenia Pre mesto, ktoré festival s pomocou sponzorov a mesta Poprad, organizovalo.

Lokálna príslušnosť zaväzuje ku kvalite

Takmer ručne vyrobené cestoviny v stánku ponúkla aj Popradčanka Dagmar Dvořáková, ktorá sa s priateľkou a štyrmi zamestnancami do výroby pustila len začiatkom tohto roka. V konkurencii zahraničných výrobcov je podľa nej veľmi ťažké presadiť sa. „Pre obchodníkov je dôležitá cena, pre nás bola dôležitá kvalita a ľudia chcú to, aj to.” Hoci účasť na festivale Made in Slovakia dlho zvažovali, je rada, že tu svoje výrobky nakoniec prezentovali. “Keď od vás nakupujú známi, priatelia a susedia, máte hneď spätnú väzbu. Dobré pochvália a na negatívne upozornia. Ako pred chvíľou, prišiel pán, že mu naše cestoviny chutia, ale lepšie by bolo robiť ich kratšie. Tak to zvážime,” usmievala sa sympatická majiteľka  účtovníckej firmy. “Keď budeme všetci viac nakupovať slovenské, lokálne vyrobené produkty, ich výrobcovia budú mať na pleciach väčšiu zodpovednosť za ich kvalitu. Ak vás zákazníci poznajú, nemôžete im predať len tak hocičo,” zdôraznila. Podľa Rastislava Neupauera, konateľa spoločnosti, ktorá sa už 20 rokov zaoberá výrobou mäsových výrobkov, súčasná doba praje malým, lokálnym výrobcom. „Ľudia sa na základe skúseností, pod tlakom médií a  vďaka trendom na trhu vracajú späť k slovenským výrobkom a  vyhľadávajú vyššiu kvalitu, ktorá pochádza odtiaľto. Tento jav registrujeme už asi päť rokov, kedy ľudia po prvej vlne zahraničných mäsových výrobkov sami vyhľadávajú to tradičné, slovenské a  sú ochotní akceptovať aj vyššiu cenu,“ zdôraznil Neupauper, ktorý výrobu prevzal po svojom dedovi. Stánok má na festivale Made in Slovakia každý rok. „Je to miesto, kde sa môžeme bližšie stretnúť so zákazníkom, porozprávať sa o našich výrobkoch, vysvetliť, ochutnať…“ Na Made in Slovakia však zažiarili aj netradično-tradičné kabelky z pravej kože Martiny Kubičkovej-Sabovej. „Kožiarsky priemysel na Slovensku takmer vyhynul, dnes sa už poriadna koža nevyrába, takže som ju musela hľadať v zahraničí. Kože som nakúpila v Taliansku, navrhla model kabelky, ktorý spĺňa potreby súčasnej ženy a šijem ich ručne doma. Pracujem na tom necelý rok a pred štyrmi mesiacmi som spustila svoju prezentáciu na internete,“ priblížila svoje začiatky dizajnérka, pre ktorú je popradský festival možnosť ako získať prvé klientky a predstaviť im svoj produkt. Aj ostatní vystavovatelia odchádzali z festivalu spokojní, hoci dojem návštevníkov trošku kazila skutočnosť, že niektorí svoje stánky zbalili už v piatok a v sobotu ich už kúpychtiví zákazníci na námestí hľadali márne. Do poslednej chvíle ste si však ešte v  sobotu v  noci na námestí mohli dať tradičný Knižkov hot-dog.

Rekordná návštevnosť na koncerte No Name

Kultúrny program ani tohto roku nesklamal. Deti šantili s Dorotkou z Fidorkova, bláznili sa v  bublinách na vode, hlavičky lámali pri krásnych drevených hračkárskych hlavolamoch výrobcu bábok z Moravy. Malé detské ihrisko v centre bolo plné šantiacich drobcov, rodičia diškurovali na okolitých lavičkách, alebo obzerali obrazy akademického maliara Igora Pančuka. Vyťažený bol i drevený kolotoč v dolnej časti námestia. Rodičov však mrzela napríklad cena balónov, keď za niektoré predajcovia pýtali aj päť eur. Návštevnosť vrcholila najmä večer, keď sa na pódiu striedali slovenské kapely. V stredu festival odpálili mladí popradskí hudobníci z punk -rockovej skupiny Head´n´Heel. Vo štvrtok milovníkov naozaj kvalitnej hudby potešil špičkový koncert chlapcov z Lavagance, v piatok priestor medzi kostolmi zlomil rekord v počte ľudí, ktorí si prišli pozrieť a  vypočuť v  súčasnosti viac v  Čechách ako na Slovensku vystupujúcu skupinu No Name a v sobotu bol veľmi milou a  sympatickou čerešničkou na torte spevák Samo Tomeček, účinkujúci aj v známej a obľúbenej relácii Milujem Slovensko, so svojou kapelou. Pod vežou hodujúcich festivalových návštevníkov po večeroch bavila bratislavská kapelka Prešporskí junáci, ktorí k nám pod Tatry priniesli trošku toho povestného, pravého, rockového undergroundu a viaceré miestne dievky sa aj vďaka nim vracali domov až v skorých ranných hodinách. A  na pódiu svoje umenie predviedli i Tri tvorivé tvory, traja zabávači, ktorí improvizovali a bavili divákov na základe nápadov, vychádzajúcich z publika. Nuž, príjemne bolo minulý týždeň v centre Popradu. Dobre sa cítil starší nemecký hudobný fajnšmeker od Stuttgartu, ktorému sa chlapíci z Lavagance páčili natoľko, že sa v rozhovore so spevákom Marekom Rakovickým pri podpisovaní cédečka “pozabudol” takmer dvadsať minút. Príjemne sa cítil aj Angličan Eric Whilcher z Radio Tatras International, ktorého tešia najmä plne obsadené pravidelné lety Londýn – Poprad. Anglicky hovoriacich turistov nebolo možné v  centre mesta jednoducho prehliadnuť. A  príjemne sa iste cítili i všetci fanúšikovia skupiny No Name, ktorí si na trávnikoch rozložili deky, občerstvenie a po pár tónoch už veselo hopsali s rukami nad hlavou, spievajúc chronicky známe texty, priamo pod pódiom. Ľudia tancovali na historickom múre kostola, v oknách okolitých meštianskych domov i vzadu za pódiom. A  Samo Tomeček? Dobre vyzeral, výborne spieval, veselo tancoval a navyše bol veľmi milý. Poslucháčov si hneď získal svojou prirodzenosťou a šarmom. Kto chcel tancoval, kto nechcel, spieval a  všetci, čo tam boli, sa zhodli na tom, že to bol výborný koncert  na horúci sobotný večer pod Tatrami.

Sto ľudí, sto chutí

Niekomu chýbalo viac remeselníkov, iní by radi videli niektoré detské atrakcie zdarma, či lepšie riešené parkovanie v centre mesta. Tradičné slovenské halušky s omáčkou bolognese či arabiata jedným pripadali ako urážka slovenského národného jedla, iným ako výborný nápad ako stvorený pre stánok s názvom „talianska kuchyňa inšpirovaná Slovenskom“. Sto ľudí, sto chutí a  nápadom sa medze nekladú. Veď aj my Slováci si na pizzu bežne dávame slaninu či bryndzu a nie všetkým Talianom je to iste po chuti. Že ľudia naozaj hodovali a  každý si vybral tú svoju srdcu blízku pochúťku, dokazovali aj denne preplnené smetné koše. Malé, mestské, pouličné koše kapacitne nestíhali (možno treba pouvažovať o ich výmene), plastové vrecia usporiadateľov pravidelne vymieňali dobrovoľníci z mládežníckeho parlamentu, no i  tak sa našlo množstvo ľudí, ktorí najradšej odpadky jednoducho odhodia na zem. Veď niekto to pozbiera… Štvrtý ročník festivalu Made in Slovakia je za nami. Hoci sa stáva tradíciou a pevnou súčasťou Popradského kultúrneho leta, množstvo návštevníkov naň zablúdilo stále iba náhodou. „To už sa koná štvrtý rok? Vôbec sme o  tom nevedeli,“ vyjadrili sa viacerí ľudia z  Liptova, Spiša či spoza Magury. Väčšia a  plánovanejšia propagácia festivalu by teda v budúcnosti mestu i celému regiónu určite pomohla. Petra Vargová