Európa sa nezvratne dusí a rozpadáva – JUDr. Štefan Harabin
Európa sa vnútorne dusí a nezadržateľne naberá na intenzite rozpadu. Neohrozuje ju Čína, ani Ruská federácia, ale jej vlastná cesta k tyranii, vyhrážkam a k zákazom všetkých foriem demokracie. Pôvodné prehlasované demokratické hodnoty sú nespornou minulosťou. Únia svojou vinou a militarizmom opustila mierové riešenia vo svete. Ani raz sa reálne nepokúsila o vlastnú politiku mieru. Prestala byť „svetovým hráčom“. Vedome premárnila príležitostí na rokovania o mierovom usporiadaní medzinárodných vzťahov.
JUDr. Štefan Harabin: S Petrom Bielikom bez cenzúry o všetkom.
Zrazu dnes Európe veľmi chýba vojna. Aspoň studená. Potrebuje aj naďalej spoločného nepriateľa. Preorientovala sa natoľko, že bez nepriateľa nebude jednota Európy možná. Teraz, keď Rusko prestáva byť pre USA nepriateľom, Európska únia sa politicky, ale ani ekonomicky už neudrží. O mieri v Bruseli sa už nehovorí. Vojna, to je to jediné, čo EÚ drží ešte pokope. Ak si uvedomíme túto nespornú pravdu, núka sa záver, že zostávať v takejto EÚ bude pre nás, ako objektívne pre jeden zo slabších členských štátov, katastrofou. Ekonomickou a sociálnou. Nové USA zjavne zo scény Európy odišli. Pokiaľ doteraz štáty Európy vehementne podporovali Ukrajinu materiálne a finančne, tak zrazu nepremyslene a tupo chcú od Ukrajiny všetky peniaze späť. Európa sa dokonca panicky postavila proti novej politike USA, proti jej otvorenej kritike nedostatku demokracie, kritike ilegálnej migrácie a korupcie. Zle sa to počúva tým, ktorí z toho potichu dlhé roky profitovali.
Európa chce viesť vojnu proti Ruskej federácii hoci aj sama. Minimálne chce na Ukrajine dosiahnuť aspoň prímerie, aby po čase znovu mohla začať rozkladať Rusko. Ukrajina nemôže byť ospravedlnením pre paniku a agresivitu Európy. Podstatou falošného presvedčenia veľkej časti západnej verejnosti je fakt, že Ruská federácia len tak, z ničoho nič sa rozhodla a napadla úbohú Ukrajinu. To je vedomá lož. Všetko má svoje príčiny. Ukrajina od roku 2014, huckaná a financovaná starou administratívou USA, zabíjala civilné ruské obyvateľstvo východných častí vlastného štátu. Tieto oblasti sa preto rozhodli, že nechcú viac patriť pod kyjevský fašistický režim. V riadnych referendách rozhodli o svojej samostatnosti a následne požiadali o začlenenie do sústavy Ruska. Až potom, keď sa stali oficiálne, de jure súčasťou Ruska, im na pomoc vojensky prišla armáda Ruskej federácie.
Márne sú plány na rozdelenie zbytkov Ukrajiny medzi niektorých susedov. USA dobre vedia, že Ukrajinu aj tak prenechajú Rusku, bez akýchkoľvek, hoci dnes nahlas požadovaných náhrad. Čím skôr, tým lepšie. Potrebujú sa Ukrajiny zbaviť. Doma majú práce vyše hlavy. Nakoniec treba povedať, že prezident Trump a Putin očividne chcú trvalé mierové a ekonomické usporiadanie sveta tak, aby vydržalo dlhé, dlhé desaťročia. A to nielen v Európe.
Európska renesancia. Sen mnohých stále optimistických, ale i časti realistických politikov. Skrátka, zachrániť čo sa dá. Renesancia, resp. obnova však nie je možná, ak sa neudejú rázne obnovenia zmlúv, vzťahov a medzinárodného renomé EÚ. Ak hovoríme o obnove Zmluvy o EÚ a Zmluvy o fungovaní EÚ, ktoré sú si navzájom rovné a platia spoločne, tak hlavným ich nedostatkom je zbytočná komplikovanosť, nejasné financovanie, úplná absencia ochoty plniť pôvodné v nich ukotvené ciele a nakoniec, absolútne nerovné postavenie členských štátov navzájom. To znamená len jedno. Riadia a rozhodujú iba silní. Vytvára sa prirodzený priestor pre mohutnú vnútornú a vonkajšiu korupciu a pozornosť sa sústreďuje na centralizovanie rozhodovania do Bruselu. Arogantne, namiesto bezpodmienečného rešpektovania suverénneho rozhodovania členských štátov v najvyššom orgáne Únie, v Európskej rade. > JUDr. Štefan Harabin: Záver. Treba vytvoriť úplne novú a podstatne zjednodušenú zmluvu o vzájomných vzťahoch a mierovej spolupráci. Poďme ďalej. Vychádzajúc zo základného celosvetovo platného, právne záväzného dokumentu, Charty OSN, je nutné dôsledne rešpektovať rovnosť všetkých štátov navzájom a to bez rozdielu ich ekonomickej alebo vojenskej sily, bez rozdielu počtu ich obyvateľov a bez rozdielu ich vlastnej civilizačnej kultúry. Ak majú v obnovenej Európe existovať spoločné orgány, tak každý štát tam musí byť zastúpený na rovnakej úrovni. S rovnakým počtom zástupcov a hlasov pri hlasovaní. Ak sa niektorému štátu zdá táto podmienka nereálna a nemajú ochotu ju rešpektovať, nech sa do nového európskeho spoločenstva spolupráce ani nepokúšajú vojsť. Stačí, ak nás bude nejakých sedem, desať, či šestnásť, ale spoľahlivých a oddaných novým pomerom vo svete.
Akú povesť, dobré, či zlé meno má Európa vo svete? Nebudem radšej hovoriť o histórii, pretože počnúc kolonizáciou, otroctvom, inkvizíciou, nevoľníctvom, všemožnými, a v nedávnej dobe, najničivejšími vojnami, rozoberaním týchto aspektov, by sme sa nikam nedostali. Staré myslenie treba ukončiť. Musí sa definitívne skončiť miešanie sa členských štátov do vnútorných záležitostí iných suverénnych štátov. Štáty musia bezpodmienečne rešpektovať platné medzinárodné právo. Musí sa skončiť činnosť západných politických mimovládnych organizácií, ktoré sú v zjavne riadené a financované tajnými službami s cieľom oslabovania, či dokonca zvrhávania nepohodlných legitímnych vlád. Musí prestať organizovaná ilegálna migrácia, musia prestať tiež akési údajne spoločné stanoviská v otázkach medzinárodných vzťahov za celé európske spoločenstvo. Každý štát je zodpovedný výlučne iba sám za seba. EÚ predsa nie je žiaden spoločný štát. Hovorím to preto, že Európska komisia si nedovolene prisvojila funkcie, ktoré jej nepatria a meniť to nechce. Zahraničná politika a medzinárodné vzťahy sú významnou súčasťou suverenity štátu. A v rámci OSN sú všetky uznané členské štáty štátmi nepochybne suverénnymi a rovnými.
Nový vietor starú Európu desí. Vinou hlúpych a slepých politikov zaostala za vývojom. Boja sa rozumných dohôd medzi Ruskou federáciou a USA. Nevedia ako sa majú zachovať. Nutné je pochopiť, že vo svete sa pripravujú podstatne väčšie, celosvetové projekty. Pozitívne sa treba zapájať do nového diania. Vidieť svoju úlohu v novom svete, pripravovať sa na nástup mohutného rozvoja nových technológií a už dnes hľadať vhodné možnosti spolupráce Slovenska s ostatným svetom. Naša budúcnosť preto vôbec nie je v tom stať sa nejakým papierovým svetovým hráčom, ale byť v prvom rade normálnym, mierovým, spoľahlivým a perspektívnym národným štátom pre vlastných občanov.
Zanechajte nám komentár