Dom na polceste podáva pomocnú ruku už pätnásť rokov

V svojich začiatkoch Dom na polceste poskytoval do­mov všetkým, ktorí to potrebovali. Mužom, týraným ženám s deťmi či narkoma­nom. Nebolo však možné pracovať so všetkými. Ne­skôr sa vyprofilovali a dnes poskytujú domov mladým mužom z detských domovov, ktorí po dovŕšení 18 rokov musia detské domovy opus­tiť a ostávajú na ulici. Nikto sa o nich nestará a nezaují­ma. Mnoho dnes už kolegov a spolupracovníkov prišli v začiatkoch ako klienti do Domu na polceste. „Priamo v Dome na polceste máme dnes 19 mladých mužov a ešte máme prenajaté byty, v kto­rých býva ďalších 9 chalanov, kde ich jemne monitorujeme a sledujeme, ako sa im darí,“ povedal Stanislav Gurka.

V Dome na polceste majú nulový prah pre prijatie no­vých chlapcov. Veľmi ťažko sa podľa riaditeľa Gurku pra­cuje s chlapcami, ktorí majú psychické poruchy a nikde ich nechcú prijať. Často ostá­vajú na ulici. „V našom do­move je prijatý ten, kto potre­buje pomoc a je na ulici. Dô­ležité je, aby sme mali voľné miesto. Máme našu internú podmienku, ktorú sme si sta­novili na 30 rokov, že do tridsiatky môžu u nás ostať, po­tom by už mali byť sebestač­ní a mali by sa vedieť o seba a svoju rodinu, ak sa pre ňu rozhodnú, postarať,“ vysvetlil Stanislav Gurka. Momentál­ne sa však aj u nich nájdu vý­nimky a v domove žije aj 54- ročný muž, ktorý potreboval pomoc. Začal úspešne absti­novať a už rok žije vo Veľkom Slavkove. Hlavnou prioritou po prijatí do nového domova je aklimatizovať ich, musia sa začať starať sami o seba, na­učia sa základné hygienické návyky, vybavia si doklady či dávky v hmotnej núdzi. „Potom to ďalšie, čo od nich vyžadujeme, aby si osvojili pracovné návyky a na tento účel máme zriadené prevádz­ky. Ide o stavebnú činnosť, kde sa učia stavebné pomocné práce. Naučia sa každé ráno vstať, ísť do práce a venovať sa činnosti určitý čas. To im pomáha neskôr nájsť si inú prácu a zaradiť sa do života,“ povedala Jana Pindrochová z Domu na polceste.

V Dome na polceste sa snažia tých klientov, ktorí na to majú, viesť aj k vzde­laniu a mnohým sa podarilo zmaturovať, či vyštudovať vysokú školu. „Tým, u kto­rých vidíme, že majú poten­ciál vzdelávať sa, pomôžeme a usmerníme ich, aby sa po­sunuli. Máme tu ale aj takých, ktorí nemajú ukončené ani základné vzdelanie, avšak ni­koho do ničoho netlačíme,“ dodala Jana Pindrochová. Tí, ktorí vyštudovali a majú vy­sokoškolské vzdelanie, sú už v Dome na polceste zamest­nancami. Niektorí si založili rodiny a žijú usporiadaným rodinným životom.

Vo Veľkom Slavkove žijú klienti z celého Slovenska. Vážia si každý finančný alebo vecný dar, aj vo forme potra­vín, pretože sú naň odkáza­ní a aspoň na pár mesiacov im uľahčí život. Minimálny finančný osoh je aj zo sta­vebnej činnosti a ich práca je ich najlepšou reklamou. „Oslovujú nás ľudia, ktorí sa dozvedeli, že naši chlapci ich susedom napríklad zatepli­li dom a boli spokojní s ich prácou, alebo zrekonštruovali dom, či opravili strechu. Veľ­mi si vážim majstrov, ktorí sú ochotní našich chlapcov popri svojej práci, v čase voľ­na, niečomu priučiť. Spoznali sme ich a prejavili toľko so­ciálneho cítenia, že bez nich by sme to nemohli dotiahnuť tak ďaleko,“ uviedol Stanislav Gurka. Privítajú akúkoľvek pomoc odborníkov, ktorí by chceli remeslu priučiť aj pár chlapcov z Domu na polceste vo Veľkom Slavkove. (pks)