Návrat po 33 rokoch

Legendárna tatranská hudobná skupina Fanatic opäť na scéne

Sychravá tretia októbrová sobota vo Vysokých Tatrách nenúkala veľa príležitostí na zmysluplné trávenie voľného času. Vymeniť teplo domova za chladné múry TKC v Tat­ranskej Lomnici – to si veru žiadalo značnú dávku odvahy i sebazaprenia. Domáci vedia, o čom to je… Napriek tomu ľudia prišli a o 19. h sa stali svedkami nevídaného come­backu legendárnej tatran­skej kapely Fanatic. Dnes už päťdesiatnici rozbalili novo zakúpené nástroje, zapojili zvukový aparát, oprášili staré skladby a dali koncert, ktorý doslova rozohrial prítomné publikum. Muzikanti museli pridávať hneď niekoľko skla­dieb, lebo nenásytní poslu­cháči neustále žiadali zopa­kovať ďalšie a ďalšie pesničky.

Poďme ale pekne po po­riadku. Mnohí z nás si pamä­tajú druhú polovicu 70-tych rokov. Napriek normalizácii, rôznym zákazom a príkazom aj tak prenikli do vtedajšie­ho Československa nahrávky špičkových svetových kapiel, ktoré výrazne ovplyvnili mla­dých slovenských muzikan­tov. Ani tatranskí chlapci ne­boli výnimkou. Štyria z nich už vo svojich 13-tich rokoch (boli vtedy šiestaci a siedmaci základnej školy!) založili ka­pelu a pomenovali ju Fanatic. A začali hrať. Ale nielen to. Zároveň skladať hudbu i tex­ty. Kapela Fanatic produko­vala výhradne vlastnú tvor­bu, čo bola v tejto dobe veľká vzácnosť i trúfalosť zároveň. „Nikdy sme nerobili nejakú angažovanú tvorbu,“ hovorí jeden zo zakladajúcich čle­nov Milan „Mavo“ Kontrík a pokračuje: „Vo vtedajšej dobe bola kultúra nasmero­vaná tak, že vlastná tvorba vtedajším mocipánom doslova vadila. Chceli mať všetko pod kontrolou, preto organizovali smutno slávne prehrávky pre kapely, rôzne kontroly na kon­certoch, atď. Išli sme si aj tak vlastnou cestou a nevzdali sa.“

 

Bútľavý strom, kto býva v ňom, často premýšľam.

Možno že chrúst, vyšlo mi z úst, spí aj nespí tam.

Pekný je deň a ten dutý kmeň, sa vôbec neteší.

Chrobák či vták či naopak to iste vyrieši.

Vták zobákom hrá na ten strom, cvrček cvrliká.

Do stromu blesk udrel a plesk, končí muzika.

Mravec, chrobák, vták aj zo­bák žijú vzájomne,

a ten strom čo dutinu má, nechce nájomné.

 

To je pre ilustráciu jeden z textov kapely Fanatic k pes­ničke Bútľavý strom. Je až na neuverenie, že skladateľ kapely Vilo Ferenčík zlo­žil hudbu a texty k vyše 200 vlastným skladbám! Napriek doslova rannému tínedžer­skému veku sa kapele poda­rilo v tejto dobe dosiahnuť veľké veci. „Dvakrát sme účinkovali v Československej televízii, v reláciách Lasto­vička či Televízny klub mla­dých,“ spomína frontman ka­pely Vilo Ferenčík a dodáva: „Viac možností presadiť sa v éteri v tom čase ani nebolo. Radi a veľa sme koncertova­li. Väčšinou v kluboch, ale napr. aj v Poľsku na futbalo­vom štadióne.“ Boli to pek­né roky. V roku 1982 chlapci ukončili stredné školy a nasledovala vojenčina. A to bol koniec Fanaticu. Muzikan­ti sa porozutekali na všetky strany. Kapela ukončila svoju činnosť.

Čo je v čom sa vidím? Čo je mojím zrkadlom?

V čom sú moje city?

Čo sa rovná mojím snom?

Hudbu robím vlastne,

nechcem robiť žiaden gýč.

Vkladám do nej svoje city,

som im vlastne pohonič. Hanbu robím stále,

je to pre mňa dobrozvyk.

Ľudia sa ma stránia,

som im vlastne protivník.

Trapas so mnou kráča,

ladí nám to obstojne.

Čo ty o tom môžeš vedieť,

veď si nebol na vojne.

(časť textu zo skladby Zrkadlo)

 

Prešlo 33 rokov. Na jar 2015 sa udialo niečo, čo Vilo Ferenčík popisuje takto: „Išiel som okolo hudobnín, bez aké­hokoľvek úmyslu. A povedal som si, že prečo nemám neja­kú slušnú gitaru. Tak som tam vošiel a kúpil si jednu z naj­lepších gitár, ktoré tam mali. A začal som hrať. Fakt ma už prestali baviť videá, filmy, po­čítač a zistil som, že práve hrať a tvoriť – toto má pre mňa skutočný zmysel. Oslovil som chalanov a tí ma nesklamali. Výsledkom je fakt, že sme opäť spolu.“

Obnovený Fanatic sa schá­dza už 5 mesiacov. V repertoári má zatiaľ 13 skladieb a pred sebou nové méty. „Čaká nás docvičiť veľa nových vecí, veď na papieri máme nachysta­ných 200 vlastných skladieb, mnohé sme nikdy nehrali, ďalšie počula len úzka skupi­na blízkych priateľov,“ hovorí basgitarista Mišo Labus a ďa­lej prezrádza: „Máme ambíciu urobiť jedno kvalitné CD a sa­mozrejme, účinkovať aj na ži­vých koncertoch.“

Dvaja zo štyroch základ­ných členov kapely pôsobia v Bratislave. Vďaka moder­ným technológiám dokážu spolu cvičiť aj na diaľku, ale samozrejme, chcú sa schá­dzať čo najviac. Momentálne zháňajú vhodnú miestnosť na skúšanie.

Prvý koncert po 33 ro­koch dopadol na výbornú. Ukázalo sa, že hudba i texty sú naozaj nadčasové. Nepo­čuli sme žiadne odrhovač­ky, žiadne kaleráby, žiadne prevzaté hity. Našej duši ulahodil pravý, rýdzi a nefal­šovaný tatranský big beat. Skupina Fanatic je naozaj späť. Teším sa na každé ich ďalšie vystúpenie. A verte mi, že vôbec nie som sám! Ján Bendík