Problémy s migrantmi už prerastajú cez hlavu

9. septembra 2015

Neprejde deň, aby nám naše mé­dia nestrpčovali život hrôzami, ktoré prežívajú utečenci vojnou sužovaných arabských krajín. Neprejde deň, aby sme cez internet nedostávali e-maily s neľudským odrezávaním hláv a zverstvami, páchanými zakukle­nými vyvrheľmi Islamského štátu, Moslimského bratstva či Boko Haram na domorodých obyvateľoch, ale aj na európskych zajatcoch. Kde-tu sa v te­levíziách, ale aj na internete objavujú videá, kde utečenci na plné ústa ho­voria o tom, ako sa v Európe necítia dobre, pričom doma sa im neviedlo zle. Oblečení sú vraj ako tuláci, nikto im nechce pomôcť a oni utekajú pred vojnou. V Rakúsku nemôžu týždenne prežiť zo 45 eur, pričom ubytovanie, jedlo, učiteľov nemčiny a ktovie čo všetko majú zadarmo. Stavajú pre nich kontajnerové mestečká a pomoc migrantom možno počítať v miliar­dách eur. Rovnako hororové výjavy vídame z Francúzska či Veľkej Bri­tánie, keď sa migranti za každú cenu usilujú dostať do Británie a prepadá­vajú kamióny a ich vodičov. Otrasné zábery prinášajú televízie zo stano­vých mestečiek, napr. z francúzskej „džungle“, kde stovky, možno tisícky migrantov žije na jednom veľkom smetisku, v Grécku či Taliansku spia pod holým nebom, nemajú čo jesť, v Rakúsku či Nemecku bez problé­mov „vybývali“ azylové domy a uro­bili z nich „kôlničky na drevo“. Ne­ďaleko rakúskych hraníc zomrelo 71 ľudí v mraziarenskej dodávke, ďalších našli na pokraji smrti v nákladnom aute, na Slovensku zase zadržali do­dávky plné utečencov, medzi ktorými sú malé deti. A to sú tí šťastnejší, ktorí sa neutopili v Stredozemnom mori, kde zomierajú po stovkách… O Ma­ďarsku či Srbsku ani nehovorím, pre­tože európski lídri vidia migrantov len v Grécku či Taliansku.

Áno, sú to hrôzostrašné zábery a hrôzostrašné správy. Spoločným menovateľom sú hrôzy vojny, ktoré v arabských štátoch rozpútali nezod­povedné vlády najbohatších štátov sveta. Práve tie na biede obyčajných ľudí bohatli, zvyšovali svoju život­nú úroveň a neustálymi dodávkami zbraní všetkým bojujúcim stranám, dodnes bohatnú. Bezvýchodiskovú situáciu ľudí v arabských štátoch vyu­žívajú kadejakí „podnikatelia“, samo­zvaní vodcovia kmeňov na rozpúta­vanie ďalších a ďalších lokálnych kon­fliktov, pred ktorými už ľudia nemajú kde ujsť. Problémy s migrantmi tak začínajú všetkým prerastať cez hla­vu. Ale čo s nimi máme my, čo s tým majú Česi, Maďari, Srbi? Ani jediný z týchto štátov sa nepodieľal na desta­bilizácii arabských štátov, tak prečo ich máme ratovať? A najväčší „gól“ si mnohí ani nevšimli. Keď Európa požiadala vojská NATO o pomoc pri riešení obrovskej vlny migrantov na hraniciach Schengenu, odpoveď bola jednoznačná. ONI s tým nema­jú nič spoločné! To naozaj už máme všetci vymyté mozgy a nehanbíme sa sami pred sebou? To aký pakt pod­porujeme aj našimi peniazmi, keď NATO namiesto pomoci európskym štátom pripravuje vojenské cvičenia v Čechách, na Slovensku, v Maďar­sku a pritom, rovno pred našimi oča­mi, demonštrujú svoju vojenskú silu a rinčia zbraňami po celej Európe? To koho zase zastrašujú a ktorá krajina je na rade, aby ju opäť destabilizovali a z pokojne žijúcich ľudí opäť urobili migrantov?

Iste, úbohým migrantom treba po­môcť, ale tým, že predstavitelia boha­tých štátov Európskej únie o pomoci budú iba hovoriť a nútiť všetkých naokolo, aby im pomáhali, sa prob­lém zrejme nevyrieši. A už vôbec sa nevyrieši, keď im európski lídri budú vytvárať podmienky, ktorými ich vyslovene pozývajú do svojich kra­jín či nejakými kvótami, ktoré chcú bývalým štátom východného bloku, dnes tým najchudobnejším, nanútiť najbohatšie štáty s najvyššou život­nou úrovňou na svete. Určite nie iba mňa zaráža nepochopiteľná ústre­tovosť európskych lídrov voči mig­rantom úplne odlišnej kultúry, ako je tá európska. Práve spôsob mysle­nia a života moslimov vzbudzuje vo všetkých štátoch Európy tie najväčšie obavy a na Slovensku obzvlášť, keď­že ani len malá časť migrantov, hoci sú ohrození vojnou, si nás nevybrala ako svoju cieľovú krajinu. Zrejme aj k nim sa doniesli správy, že u nás je to s blahobytom obyčajných ľudí horšie ako v Sýrii, Bangladéši či Afganistane. Veď dôchodky po odpracovaní cca 40 rokov sú tu len o niečo vyššie, ako to, čo dostávajú ako vreckové migran­ti. Keď zaplatia za bývanie, dôchod­com neostane ani len tých 45 eur na týždeň.

Ešte máme v živej pamäti migráciu našich Rómov, keď pre nich museli chodiť vládnym špeciálom a doviezli nám ich späť rovnako, ako rumunských Rómov de­portovali z Francúzska. Eu­rópska únia bude radšej do rómskej problematiky cez eu­rofondy futrovať miliardy, len nech zostanú doma. Žiaľ, ani po stáročiach nie sme schop­ní ich plnohodnotne zaradiť do spoločnosti a už nám tu chcú poslať ďalších, ktorí už o pár rokov budú chcieť stavať mešity a v „búrkach“ budú chodiť aj Slovenky, len aby sme neurazili ich nábo­ženské cítenie. Veď predsa vi­díme, čo multikulturalizmus spôsobil v západnej Európe.

A nakoniec, postkomunis­tické štáty sa nevedia postarať ani o svojich vlastných obča­nov, tak kto od nás očakáva, že sa dokážeme postarať o ti­sícky migrantov? Dokonca sa o jedinú ženu nedokážu postarať ani dva štáty – tak, ako to prezentovala ktorási TV, keď mladej matke troch detí, Češke, žijúcej na Sloven­sku, odkázanej na invalidný vozík, bez nôh a prstov na rukách, nemá kto dať invalid­ný dôchodok – ani Česká, ani Slovenská republika. Mesač­ne žije z cca 96 eur, z toho 70 zaplatí profesionálnej rodine, ktorá sa stará o deti! A to je len jeden, jediný prípad a pri­tom sú ich len na Slovensku tisíce. Rodín s malými deťmi, ktoré sa vďaka tomu, že rodi­čia prišli o prácu, resp. vďaka exekúciám či tragédiám do­stali až na samé dno a pomá­hajú im len obyčajní ľudia, ktorí sa s nimi podelia aj o to málo, čo majú. Štát totiž na nich kašle, lebo naše záko­ny nepoznajú výnimky. Len vtedy, ak sa týkajú najväčších podvodníkov a migrantov. Všetci sa musia o seba posta­rať sami, aj keď nemajú ako.

Určite by sme ani my ne­mali problém pomôcť mig­rantom, keby sme mali takú životnú úroveň, akú majú štá­ty západnej Európy. Ale keď u nás tisíce ľudí živorí, z čoho a prečo vlastne máme pomá­hať cudzím? Ľ. Rešovská

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

KultúraSpravodajstvo

Minister Draxler otvoril šk. rok v Kežmarku

Prázdniny sa skončili a opäť začala škola. Slávnostné otvorenie školského roka v Základnej škole na Hradnom námestí v Kežmarku si ...

Nasledujúci článok

Názor

Pri šálke čaju Popradský s Martinom Balogom, šéfom rady pre priestorové plánovanie mesta Poprad

V apríli tohto roku schválili poslanci mestského zastupiteľstva mes­ta Poprad začiatok procesu preskú­mania územného plánu mesta. Občanov mohli do konca ...
NázorSpravodajstvo

Radačovský o protestoch v Belgicku: Obyvatelia štátu, ktorý sa hrdí svojimi demokratickými princípmi, rozbíjali sklá výkladov....

Obyvatelia štátu, ktorý sa hrdí svojimi demokratickými princípmi, rozbíjali sklá výkladov, rabovali a kradli v obchodoch v záujme akéhosi práva ...
M.R. Štefánik
Názor

Milan Rastislav Štefánik milovaný a zatracovaný

21. júla uplynie od jeho narodenia 140 rokov. Na otázku, kto je najvýznamnejšou osobnosťou slovenských dejín, väčšina Slovákov povie: Štefánik. ...
Názor

A ako je to v skutočnosti? - kauza zbitých rómskych detí ?

Kto ma pozná, vie že som zásadne proti akémukoľvek násiliu, všeobecne, a o to viac keď sa páše na deťoch.Rovnako ...
Názor

Kam to spejeme?

Neverím vlastným očiam a ušiam, čo sa to za ostatný čas deje na Slovensku. Už dávno viem, že Slovensko je ...
Názor

Sme národ pokrytcov

Zo dňa na deň sa mi čoraz častejšie potvrdzuje, že Slováci sa zbláznili, resp. majú hlavy mainstremom tak vygumované, že ...
Názor

Nie je kapitalista ako kapitalista (a už vôbec nie na Slovensku)

Už tridsať rokov nám tu ktosi „buduje“ jediný perspektívny kapitalizmus, ktorý je pre nás vraj oveľa výhodnejší, ako bola bývalá ...
genocída 2020
Aktualizované 21.10. 02:16
Názor

Premiérovi

Vážený pán Matovič, prosím, dajte obyvateľom SR návod na použitie, ako majú prežiť v týchto krutých časoch, ktoré nám pripravujete ...
Názor

VERUM EST IPSUM FACTUM - to čo sa stalo, je pravda

V tradičnej teórii medzinárodných vzťahov (IR – International relations) sa k štátom pristupuje z empirického hľadiska pomocou metód a terminológií, ...
Názor

Revolúcia? Áno, ale aká...

Posledný geopolitický vývoj v globálnom merítku je akosi tehotný „revolúciami“. Najčastejšie tými farebnými. Potrebné je ozrejmiť si samotný pojem a ...
Názor

Čo bolo skutočnou príčinou invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Č-SSR v roku 1968?

Dalo sa jej nejako zabrániť? Aby sme lepšie chápali isté dejinné  udalosti a súvislosti k ním vedúce, a teda aj  ...