Problémy s migrantmi už prerastajú cez hlavu

Neprejde deň, aby nám naše mé­dia nestrpčovali život hrôzami, ktoré prežívajú utečenci vojnou sužovaných arabských krajín. Neprejde deň, aby sme cez internet nedostávali e-maily s neľudským odrezávaním hláv a zverstvami, páchanými zakukle­nými vyvrheľmi Islamského štátu, Moslimského bratstva či Boko Haram na domorodých obyvateľoch, ale aj na európskych zajatcoch. Kde-tu sa v te­levíziách, ale aj na internete objavujú videá, kde utečenci na plné ústa ho­voria o tom, ako sa v Európe necítia dobre, pričom doma sa im neviedlo zle. Oblečení sú vraj ako tuláci, nikto im nechce pomôcť a oni utekajú pred vojnou. V Rakúsku nemôžu týždenne prežiť zo 45 eur, pričom ubytovanie, jedlo, učiteľov nemčiny a ktovie čo všetko majú zadarmo. Stavajú pre nich kontajnerové mestečká a pomoc migrantom možno počítať v miliar­dách eur. Rovnako hororové výjavy vídame z Francúzska či Veľkej Bri­tánie, keď sa migranti za každú cenu usilujú dostať do Británie a prepadá­vajú kamióny a ich vodičov. Otrasné zábery prinášajú televízie zo stano­vých mestečiek, napr. z francúzskej „džungle“, kde stovky, možno tisícky migrantov žije na jednom veľkom smetisku, v Grécku či Taliansku spia pod holým nebom, nemajú čo jesť, v Rakúsku či Nemecku bez problé­mov „vybývali“ azylové domy a uro­bili z nich „kôlničky na drevo“. Ne­ďaleko rakúskych hraníc zomrelo 71 ľudí v mraziarenskej dodávke, ďalších našli na pokraji smrti v nákladnom aute, na Slovensku zase zadržali do­dávky plné utečencov, medzi ktorými sú malé deti. A to sú tí šťastnejší, ktorí sa neutopili v Stredozemnom mori, kde zomierajú po stovkách… O Ma­ďarsku či Srbsku ani nehovorím, pre­tože európski lídri vidia migrantov len v Grécku či Taliansku.

Áno, sú to hrôzostrašné zábery a hrôzostrašné správy. Spoločným menovateľom sú hrôzy vojny, ktoré v arabských štátoch rozpútali nezod­povedné vlády najbohatších štátov sveta. Práve tie na biede obyčajných ľudí bohatli, zvyšovali svoju život­nú úroveň a neustálymi dodávkami zbraní všetkým bojujúcim stranám, dodnes bohatnú. Bezvýchodiskovú situáciu ľudí v arabských štátoch vyu­žívajú kadejakí „podnikatelia“, samo­zvaní vodcovia kmeňov na rozpúta­vanie ďalších a ďalších lokálnych kon­fliktov, pred ktorými už ľudia nemajú kde ujsť. Problémy s migrantmi tak začínajú všetkým prerastať cez hla­vu. Ale čo s nimi máme my, čo s tým majú Česi, Maďari, Srbi? Ani jediný z týchto štátov sa nepodieľal na desta­bilizácii arabských štátov, tak prečo ich máme ratovať? A najväčší „gól“ si mnohí ani nevšimli. Keď Európa požiadala vojská NATO o pomoc pri riešení obrovskej vlny migrantov na hraniciach Schengenu, odpoveď bola jednoznačná. ONI s tým nema­jú nič spoločné! To naozaj už máme všetci vymyté mozgy a nehanbíme sa sami pred sebou? To aký pakt pod­porujeme aj našimi peniazmi, keď NATO namiesto pomoci európskym štátom pripravuje vojenské cvičenia v Čechách, na Slovensku, v Maďar­sku a pritom, rovno pred našimi oča­mi, demonštrujú svoju vojenskú silu a rinčia zbraňami po celej Európe? To koho zase zastrašujú a ktorá krajina je na rade, aby ju opäť destabilizovali a z pokojne žijúcich ľudí opäť urobili migrantov?

Iste, úbohým migrantom treba po­môcť, ale tým, že predstavitelia boha­tých štátov Európskej únie o pomoci budú iba hovoriť a nútiť všetkých naokolo, aby im pomáhali, sa prob­lém zrejme nevyrieši. A už vôbec sa nevyrieši, keď im európski lídri budú vytvárať podmienky, ktorými ich vyslovene pozývajú do svojich kra­jín či nejakými kvótami, ktoré chcú bývalým štátom východného bloku, dnes tým najchudobnejším, nanútiť najbohatšie štáty s najvyššou život­nou úrovňou na svete. Určite nie iba mňa zaráža nepochopiteľná ústre­tovosť európskych lídrov voči mig­rantom úplne odlišnej kultúry, ako je tá európska. Práve spôsob mysle­nia a života moslimov vzbudzuje vo všetkých štátoch Európy tie najväčšie obavy a na Slovensku obzvlášť, keď­že ani len malá časť migrantov, hoci sú ohrození vojnou, si nás nevybrala ako svoju cieľovú krajinu. Zrejme aj k nim sa doniesli správy, že u nás je to s blahobytom obyčajných ľudí horšie ako v Sýrii, Bangladéši či Afganistane. Veď dôchodky po odpracovaní cca 40 rokov sú tu len o niečo vyššie, ako to, čo dostávajú ako vreckové migran­ti. Keď zaplatia za bývanie, dôchod­com neostane ani len tých 45 eur na týždeň.

Ešte máme v živej pamäti migráciu našich Rómov, keď pre nich museli chodiť vládnym špeciálom a doviezli nám ich späť rovnako, ako rumunských Rómov de­portovali z Francúzska. Eu­rópska únia bude radšej do rómskej problematiky cez eu­rofondy futrovať miliardy, len nech zostanú doma. Žiaľ, ani po stáročiach nie sme schop­ní ich plnohodnotne zaradiť do spoločnosti a už nám tu chcú poslať ďalších, ktorí už o pár rokov budú chcieť stavať mešity a v „búrkach“ budú chodiť aj Slovenky, len aby sme neurazili ich nábo­ženské cítenie. Veď predsa vi­díme, čo multikulturalizmus spôsobil v západnej Európe.

A nakoniec, postkomunis­tické štáty sa nevedia postarať ani o svojich vlastných obča­nov, tak kto od nás očakáva, že sa dokážeme postarať o ti­sícky migrantov? Dokonca sa o jedinú ženu nedokážu postarať ani dva štáty – tak, ako to prezentovala ktorási TV, keď mladej matke troch detí, Češke, žijúcej na Sloven­sku, odkázanej na invalidný vozík, bez nôh a prstov na rukách, nemá kto dať invalid­ný dôchodok – ani Česká, ani Slovenská republika. Mesač­ne žije z cca 96 eur, z toho 70 zaplatí profesionálnej rodine, ktorá sa stará o deti! A to je len jeden, jediný prípad a pri­tom sú ich len na Slovensku tisíce. Rodín s malými deťmi, ktoré sa vďaka tomu, že rodi­čia prišli o prácu, resp. vďaka exekúciám či tragédiám do­stali až na samé dno a pomá­hajú im len obyčajní ľudia, ktorí sa s nimi podelia aj o to málo, čo majú. Štát totiž na nich kašle, lebo naše záko­ny nepoznajú výnimky. Len vtedy, ak sa týkajú najväčších podvodníkov a migrantov. Všetci sa musia o seba posta­rať sami, aj keď nemajú ako.

Určite by sme ani my ne­mali problém pomôcť mig­rantom, keby sme mali takú životnú úroveň, akú majú štá­ty západnej Európy. Ale keď u nás tisíce ľudí živorí, z čoho a prečo vlastne máme pomá­hať cudzím? Ľ. Rešovská