Poprad – naše sväté mesto

Ako som už minule spo­mínal, po dlhšom čase som sa vrátil do Popradu. Som tu už vyše mesiaca a pozorne sledujem dianie okolo seba – najmä v centre mesta. Veď práve to je výkladnou skri­ňou každého mesta.

Toto leto sa mi podarilo dohnať zameškané návštevy kostola. Cítil som voči ro­dičom akýsi dlh, nesplnený sľub. Najmä otec by bol rád… Predstavte si, že som ani ne­musel pritom kostol vyhľadať a zájsť tam. Minimálne raz za týždeň som potrebnú dáv­ku duchovnej potravy dostal priamo na námestí v Poprade. Spolu s popradskými bezdomovcami som sa stal pravidelným návštevníkom a dovolím si tvrdiť aj fanúši­kom niečoho, čo ani neviem nazvať. Skúsim vám to teda opísať.

V oddychovej zóne popradského centra, pri fontáne, bola rozložená zvuková apa­ratúra. Hrala hudobná sku­pina. Po zahratí pár piesní, ktoré som v živote nepočul, sa mikrofónu chopil vždy nejaký muž, ktorý rozprával svoj životný príbeh. Ako sa ocitol na okraji spoločnosti, zápasil s alkoholom a inými neduhmi a až biblia a vie­ra vo všemohúceho ho pri­viedla na rovné chodníčky. Niekedy „kazateľ“ zašiel aj ďalej a oboznamoval okolo­idúcich so zázrakmi, ktoré prežil, alebo ktoré prežil nie­kto iný a on o tom vie. Po­tom sa opäť veselo spievalo, rozdávali sa letáky, predávali sa knihy, CD, DVD a iné štu­dijné materiály.

Vypočul som si toho veľmi veľa a rovnako, ako keď som chodieval do kostola, neza­pamätal som si nič. Boli to hodnotné myšlienky.

Minulý týždeň mala moja vnučka vystúpenie v rámci Popradského kultúrneho leta. Tešil som sa, že ju uvidím tancovať na ozajstnom pódiu. Kráčajúc na plánované vystú­penie v dostatočnom predsti­hu ma mesto opäť nesklama­lo a cestou som dostal zásah veľmi kvalitnej duchovnej potravy. Dokonca som si za­pamätal aj to, že podľa pasto­ra Goeczeho (muž s mikrofó­nom), všetci zhoríme v pekle, ak nezačneme poriadne veriť. Už si ale presne nepamätám čomu… Že to bol pastor Goecze, som sa dozvedel z letáku, ktorý sa povaľoval na zemi. Aj počas sledovania progra­mu na pódiu som mal mož­nosť dosť zreteľne počúvať pastorove slová. Darmo, mali kvalitnejšiu aparatúru.

Veľmi som sa tešil na Dni sv. Egídia. Bolo to skvelé podujatie, ktoré organizo­valo mesto Poprad spolu s rímskokatolíckou cirkvou. Nerozumel som síce tomu, ako môže organizátor mesto Poprad realizovať akciu pod záštitou mesta Poprad (t. j. samého seba), ale povedal som si, že to vari nie je podstatné. Chválim organizátorov, že odvážne a veľmi šikovne nám horúceho 30. augusta premietli film Krídla Via­noc. Aspoň na chvíľu sme sa mohli ochladiť. To teplo bolo toto leto ozaj výnimočné!

Som rád, že žijem v meste, kde človek nemusí chodiť do kostola, ale v podstate kostol príde za ním. A to či chcete – alebo nechcete. Za predchá­dzajúceho vedenia mesta by sa niečo také naozaj nemohlo stať… Ing. Igor Zvon