Pomáhať a chrániť

Len nedávno sa pozornosť slovenskej verejnosti, najmä tej športovej, upriamila na „celosvetovú” udalosť – pre­teky, Okolo Slovenska. Pre menej znalých, išlo o cyklis­tické preteky, ktoré obsaho­vali päť etáp. Viedli zo Šiah cez Telgárt do Popradu a nás-ledne cez Nové mesto nad Váhom do Bratislavy. O tom, že v poli porazených sa ocit­nem aj ja, som netušil. Čo sa vlastne stalo?

Druhá etapa viedla z Tel­gártu do Popradu, kde okolo 13.30 h cyklistický peletón prechádzal Kežmarkom. Zho-dou okolností som sa ako vodič dodávky nachádzal na hlavnej ceste tesne pred Kežmarkom, keď v tom sa v protismere vysokou rýchlos­ťou vyrútila policajná Škoda Superb a len-len že sme sa nezrazili. Prednú ľavú časť dodávky minula o milimetre. Celá posádka sme s osta­li bez slov a asi všetci sme premýšľali, čo sa mohlo stať. Z nemého úžasu nás nevy­trhli ani mihajúce sa farby na cyklistických dresoch prvého peletónu. To sme ešte netu­šili čo nás čaká. Po vjazde do Kežmarku sme pokračo­vali po hlavnej ceste, kde pri budove Tatraľanu sa situácia zopakovala, tentokrát policajt sedel na motorke. To, čo sa stalo potom, mi opäť vyrazilo dych. Keď sa policajt dostal na úroveň dodávky, päsťou odbil spätné zrkadlo dodáv­ky. A zase sme ani nevnímali okoloidúcich cyklistov. Vo­zidlo som zastavil, zapol som výstražné svetlá a zavolal na linku 158. Oznámil som, že sa stala dopravná nehoda, pretože, ak je škoda aj jedno euro, ale účastníkom je poli­cajt, ide o dopravnú nehodu. Policajt na operačnom stre­disku mi oznámil, že mám počkať na kolegu z ,,neho­dovky”, pretože pri Lidli v Kežmarku sa stala dopravná nehoda a bolo tam zraze­né dieťa. Zhodou okolností niekoľko desiatok metrov od nás. Vzhľadom k tomu, že ,,nehodovka” ani do pol hodiny neprišla a mal som stretnutie s obchodným part­nerom, odišiel som a opravu vzal na svoje plecia.

Čo dodať na záver? Stal som sa svedkom toho, že ten, čo má pomáhať a chrá­niť, robí úplný opak. Úmy­selne zničil cudzí majetok. Dôvod jeho konania sa už nikdy nedozviem. Arogan­cia? Pocit nadradenosti? Ego? Neviem! Každopádne, dotyčný za to potrestaný ni­kdy nebude. Koľko je v tejto spoločnosti takých, ktorí do­stali moc s tým, aby obča­nom slúžili. Nemám na mysli len policajtov, ale aj politikov, úradníkov a iných verejných funkcionárov. Koľkí sú pocti­ví a koľkí v tomto štáte môžu konať čokoľvek s úmyslom vlastného obohatenia, aro­gancie a dešpektu bez aké­hokoľvek trestu. Daniel Bardy, Poprad