My Slováci sme iní ako Anglosasi, ktorí si koloniálne sprivatizovali celú Európsku úniu
Bezpečnosť Slovenskej republiky v priestore Európskej únie a NATO
Vážený pán rektor, vážené dámy páni, milí študenti.
Mimoriadne si cením pozvanie v smere predstavenia môjho pohľadu právnika a trestného sudcu na význam bezpečnosti v spoločnosti v rôznych oblastiach jej fungovania. Nemožno chrániť a tvoriť bezpečnú spoločnosť iba doma. Musíme sa v mnohom súčasne sústrediť aj na zahraničnú politiku a medzinárodné vzťahy. Hneď v úvode zdôrazňujem, že rešpektovanie medzinárodného práva je jedinou zárukou existencie slovenského národa a suverenity nášho štátu. Nie sme veľmoc, sme normálny štát, ktorý je rovnako ako ostatné závislý na dobrých vzájomných ekonomických a politických vzťahoch. Do značnej miery sme, žiaľ, riadení mocnosťami z nadnárodnej úrovne. Vyslovujem pozitívne, presvedčenie že iba dočasne. Ak bývaš v sklenenom dome, nehádž do susedov kamene. Vlastnú bezpečnosť nemožno stavať proti inému. To je presný opak bezpečnosti.
Medzinárodná situácia nás ovplyvňuje oveľa viac ako si bežne uvedomujeme. Slovensko nepotrebuje od nikoho súhlas na to, aby presadzovalo, opakujem presadzovalo vlastné životne dôležité záujmy. Zahraničnú politiku musíme začať tvoriť aj mimo rámca Európskej únie. Hovorím o nových obchodných, ekonomických a kultúrnych vzťahoch s ostatnými štátmi sveta. Vzhľadom na zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu v EÚ, sa potreba týchto vzťahov stane pre súčasné členské štáty EÚ prvoradou úlohou. Spolupráca medzi štátmi v Európe sa začínala na základe spoločného záujmu ekonomicky spolupracovať. V roku 1952 vzniklo z iniciatívy vtedajšieho ministra zahraničia Francúzska Roberta Schumana a neskôr aj Jeana Monetta Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ, ktoré vydržalo až do roku 2000. Cieľom bolo v zmysle tzv. Schumanovho plánu, aby spoločný trh s oceľou, uhlím, koksom, železnou rudou a šrotom a hospodárska spolupráca zabránili ďalšej európskej vojne. Neskôr z toho vznikla Európska únia. Tá postupne priberala nových členov a vyvinula sa až do dnešnej podoby.
Čo sa však radikálne zmenilo? Vplyvom najmä Spojených štátov amerických, NATO a Veľkej Británie sa EÚ dostala do úplnej závislosti politického riadenia. Dnes je aj v plnom rozsahu ekonomicky závislá na dodávkach plynu a pomoci najmä od USA. Ako sa to stalo? Vrcholné politické vedenie USA malo dlhodobý záujem udržať si dominantné postavenie vo svete, ako mocnosť, ktorej sa musia pod hrozbou násilia podriadiť všetky ostatné štáty. Znie to veľmi zle, ale cieľom USA je vyžmýkať z Európy, čo sa len dá, aby oni sami vydržali aspoň o trochu dlhšie. Odchádzajúci svetový dolár už ich neuživí. Krach je neodvratný. USA neponúka nikomu priateľstvo, partnerstvo a vždy iba porušuje sľuby a záväzky. Cítia sa stále pánmi sveta a osud ostatných národov ich nezaujíma. Nádeje, ktoré sme očakávali od vstupu Slovenska do EÚ v máji 2004 sa postupne rozplynuli. Netvrdím, že všetko bolo od začiatku úplne zle. Niečo sme získali a niečo sme stratili. V skutočnosti sme stratili omnoho viac, ako sme získali. Pozatvárali naše podniky, významné odvetvia a dovážajú ich tovar na náš trh. Stali sme sa montážnou dielňou namiesto vyspelého priemyslu, ktorý sme mali. Nedovolili nám čestnú konkurenciu. Mnohé naše výrobky boli a sú na podstatne vyššej úrovni kvality.
Faktom zostáva, že EÚ už nie je vysneným spoločným ekonomickým zázrakom, postaveným na princípoch rovnosti, demokracie, spolupráce, jednoty a priestoru práva. Plánovite sa žiaľ zmenila na diktatúru. EÚ nerešpektuje medzinárodné právo, diktátorský vnucuje prijímanie ilegálnych migrantov, nefungujúcu zelenú politiku, politické presadzovanie LGBTI ako nejakú povinnosť štátov EÚ, podporuje otvorenú vojnu, nezmyselnú a vymyslenú nenávisť proti Ruskej federácii, ničí vlastnú kultúru, zbavuje sa zdrojov energie a ekonomicky a sociálne upadá. EÚ ešte k tomu chce trestať za iný názor, taká EÚ je pre nás neprijateľná. Ako vyše 40 ročný trestný sudca musím zopakovať základné fakty, ktoré nás oprávňujú kedykoľvek z EÚ odísť a právne zaväzujú nerešpektovať ani jeden jej protiprávny akt. EÚ nie je štát. Nie je ani náš spoločný štát. Nám nie je v ničom nadriadená. Celkom naopak. My sme suverénny štát. Za zahraničnú politiku sme zodpovední iba my sami. Spoločná zodpovednosť v EÚ neexistuje. Zahraničná politika je v našej výlučnej kompetencii. Treba čítať platné zmluvy o EÚ. My sme súhlasili s tým, aby úradníčkovia v Bruseli mohli dočasne a iba v obmedzenom rozsahu pracovať v záujme nášho spoločného blaha. Keď to Brusel nerobí, súhlas môžeme kedykoľvek odvolať. Zmluvy to priamo umožňujú. Nad suverénnym štátom vo svete nestojí už nikto. Všetko je iba v našich rukách a v našich rozhodnutiach. EÚ je len a len jedna z mnohých medzinárodných organizácií. A to riadne nepodarená. Žili sme aj bez nej a verte mi, mnohí naši občania si dnes želajú… viac vo videu:
Zanechajte nám komentár