JUDr. Štefan Harabin c/a SR – MV SR, o náhradu škody – odvolanie žalobcu proti rozsudku MS Bratislava IV

^{Foto: zvtv.sk}

Bratislave, 26.10.2025
Mestský súd

1zn. B1 – 22C/24/2022 Bratislava IV

Vec: JUDr. Štefan Harabin  c/a SR – MV SR, o náhradu škody – odvolanie žalobcu proti rozsudku MS Bratislava IV z 21.10.2025, č.k. B1 – 22C/24/2022-217, vo výrokoch I a III.

Vážený súd, proti označenému rozsudku podávame včas odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1, písm. b/, e/ až h/ CSP, pre jeho nepreskúmateľnosťou, zmätočnosti, nezákonnosť a svojvôľu ho navrhujeme zrušiť a vec vrátiť mestskému súdu, po komplexnom posúdení /aj vecnej stránky/ – lebo druhý- krát už musí meritórne rozhodnúť odvolací súd podľa § 390 CSP /I. ÚS 341/2025/ – na nové rozhodnutie.

1.Mestský súd v napadnutom rozhodnutí v jednotlivých bodoch konštatoval, že

32 – poverený príslušník PZ postupoval správne pri vyhlásení pátrania po žalobcovi, lebo žalobcovi nebolo možné doručiť uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré síce neskôr bolo ako nezákonné zrušené /§ 6 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z./, ale nie všetky úkony s ním spojené, boli podľa súdu nezákonné /sic!/, hoci opak je pravdou,

33 – pátranie po žalobcovi cez masovokomunikačné prostriedky vykonávané nebolo, lebo to uviedol „svedok“, za ktorého súd považoval príslušníka PZ konajúceho v tejto veci a ani v žiadosti o vyhlásení pátrania to vyznačené krížikom nebolo, hoci bolo ponechané slovo „ÁNO“, ktorý súhlas sa viazal k zverejneniu pátrania v HOP,

34 – síce došlo k neoprávnenému poskytnutiu osobných údajov žalovanou tretej osobe v rozpore s § 69d ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z., ale v rámci tohto trestného konania, nebolo vôbec zistené, že by došlo k zverejneniu osobných údajov žalovanou a ich poskytnutie verejnosti a samo osebe poskytnutie osobných údajov tretej osobe ešte nepreukazuje, že došlo na základe nesprávneho úradného postupu /ďalej aj „NÚP“/  OČTK aj k ich zverejneniu,

36 – uverejnené články na verejných portáloch sú z októbra 2021, teda už pol roka po odvolaní pátrania žalobcu, kedy už nebol obvinený, ale nie je zrejmé, že by táto informácia bola získaná z lustrácie v inf. systéme PATROS, ale na základe prezentácie samotného žalobcu v TV Markíza, keď žalobca nepredložil dôkaz, akým spôsobom boli informácie zverejnené v uvedených masovokomunikačných prostriedkoch /ďalej aj „MKP“/,

37 – z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že došlo k žalobcom tvrdenému NÚP pátraním žalobcu prostredníctvom MKP, resp. zverejnením jeho osobných údajov,

38 – nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdenou ujmou u žalobcu a nezákonným rozhodnutím /ďalej len „NR“/, lebo žalobca túto ujmu odvíjal od zverejnenej informácii o vyhlásení pátrania,

39 – súd nebol viazaný rozhodnutím o prerušení trestného konania voči nezistenému policajtovi a že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o existencii NR/NÚP, v dôsledku ktorých by žalobcovi mohla vzniknúť ujma,

40 – nebolo preukázaná, že by orgán verejnej moci žalovanej skutočne zverejnil osobné údaje žalobcu, resp. ich poskytol tretej osobe /pozn. žalobcu, ide o rozpor so záverom v b. 34, ale aj vyjadrením žalovanej, že údaje o žalobcovi poskytol novinárke M. Tódovej a

41 – žalobcom navrhnutý dôkaz spisom ČVS: UIS-262/OISZ-2021, ktorý sa týkal zisťovania páchateľa zverejnenia osobných údajov o žalobcovi, mestský súd nevykonal, lebo pripojenie spisu z iného konania v inej veci samo osebe nepredstavuje dôkazný prostriedok, keď žalobca neuviedol konkrétnu stranu tohto spisu ohľadne dôležitej skutočnosti a naviac vykonať dôkaz celým spisom by bolo jednak nadbytočné a jednak by tým súd zvýhodnil žalobcu oproti žalovanej.

2. Na základe vyššie uvedených prima facie chybných, rozporuplných, zmätočných a protiústavných záverov mestský súd žalobu o náhradu škody, spôsobenej žalobcovi nezákonným uznesením o vznesení obvinenia žalobcovi z 9.12.2020, ktoré bolo 24.5.2021 zrušené a  nesprávnym úradným postupom žalovanou, pri vyhlasovaní pátrania po žalobcovi, v súvislosti s ktorým boli zverejnené všetky jeho osobné údaje, zamietol ako nedôvodnú.
3. Žalobca preto dospel k záveru, že mestský súd vyložil podmienky pre priznanie náhrady ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z. chybným /formalistickým/ spôsobom, ktorým de facto vylúčil zodpovednosť štátu za škodu bez toho, že by sa dôsledne zaoberal všetkými pre vec významnými okolnosťami a predpokladmi pre jej vznik.
4. Medzi zásady spravodlivého procesu, vyplývajúcich z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, patrí aj povinnosť súdu správne zohľadniť dopad niektorého ústavou zaručeného práva alebo slobody na posudzovanú vec. Vlastné skutkové a na ne nadväzujúce právne závery mestského súdu, ktoré sú obsiahnuté v odôvodnení jeho rozsudku, nesmú byť prejavom svojvôle, ani nesmú slúžiť k odôvodneniu zjavnej nespravodlivosti.
5. Právny základ žaloby žalobcu treba hľadať nielen v čl. 46 ods. 3 ústavy – kde je zakotvené právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánom verejnej moci alebo správy – ale aj vo všeobecnej rovine v čl. 1 ods. 1 ústavy, teda v ústavnom princípe materiálneho právneho štátu, ktorým SR je. Ak má štát byť skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť absolútnu objektívnu zodpovednosť vo výsledku za konanie svojich orgánov, či za konanie, ktorým štátne orgány alebo orgány verejnej moci a správy priamo zasahujú do základných práv jednotlivca. Aj pri dôslednom rešpektovaní prezumpcie neviny predstavuje trestné stíhanie významný zásah do súkromného, rodinného, osobného a sociálneho života trestne stíhaného a negatívne sa dotýka jeho cti, dobrej povesti i mena a je samo osebe spôsobilé vyvolať vznik nemajetkovej ujmy tak, ako to žalobca prezentoval v priebehu celého konania. Taký zásah je o to intenzívnejší, ak sa následne preukáže, že sa skutok, z ktorého bol jednotlivec obvinený nestal, prípadne nebol trestným činom/prečinom, alebo ak sa celé trestné konanie vedie voči jednotlivcovi úskočne /dolus malus/ tak, ako to bolo aj v tomto prípade.
6. Z maximy čl. 13 ods. 4 ústavy vyplýva, že pri aplikácii zákona o zodpovednosti štátu č. 514/2003 Z.z. sú orgány verejnej moci/správy povinné šetriť podstatu a zmysel základného práva na náhradu škody zaručeného v čl. 46 ods. 3 ústavy. Je preto nevyhnutné v každom prípade dbať o to, aby rozhodnutím súdu fakticky nedošlo k vyprázdneniu dotknutého ústavného práva pri jeho zákonnom vymedzení /4Cdo 125/2019/.
7. Žalobcovi nezostáva než len dodať, že ak súd prehliada skutočnosti nasvedčujúce splneniu podmienok zodpovednosti štátu za škodu v materiálnom slova zmysle a súčasne interpretuje tento zákon spôsobom, ktorý priznanie náhrady škody fakticky vylučuje, porušuje nielen právo jednotlivca zakotvené v čl. 46 ods. 3 ústavy a princíp obsiahnutý v čl. 13 ods. 4 ústavy, ale zasahuje rovnako aj žalobcovo právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
8. Mestský súd v zmysle uvedených ústavných princípov vôbec nepostupoval – žiaľ, zrejme to ani nevedel, preto to ani nezobral za predmet svojich úvah – keď legitimizoval ústavou a zákonom charakterizované nezákonné a neprijateľné konanie OČTK voči žalobcovi. Tým vlastne poskytol štátnej brutalite plášť práva len preto, že konajúcej sudkyni chýba sociálna empatia. Veď ako inak pochopiť jej obhajobu niektorých úkonov a postupov OČTK voči žalobcovi po vznesení obvinenia, ako ich zákonný postup /viď bod 32 rozsudku/, aj keď uznesenie o vznesení obvinenia bolo po vyše pol roku zrušené ako nezákonné. Tým úmyselne porušila ústavný princíp prezumpcie neviny v civilnom konaní, napriek tomu, že v skončenom trestnom konaní tento princíp rešpektovaný bol.
9. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti /zákonnosti/ začatia /vedenia/ trestného stíhania bol a je neskorší výsledok trestného konania /I. ÚS 320/2016, 4MCdo 15/2009/, lebo ide o absolútnu zodpovednosť za výsledok, teda bez liberácie. Preto ak vo výsledku bolo celé trestné konanie považované za nezákonné, za také treba považovať všetky úkony OČTK vykonané počas tohto procesu, teda aj vyhlásenie pátrania po žalobcovi. Veď voči jednotlivcovi, ktorý sa nedopustil vo výsledku spáchania trestného činu/prečinu, nesmelo byť vyhlásené pátranie ako po obvinenom, hovorí jednoduchá logika, či zdravý rozum.
10. Mestský súd zo žiadosti o vyhlásenie pátrania vyvodil vo vzťahu k súhlasu so zverejnením pátrania v HOP chybný skutkový záver /bod 33 vyššie/, čiže tento dôkaz deformoval v prospech žalovanej. Totiž podľa predlohy „súhlas k zverejneniu v TV treba označiť krížikom, ak súhlas riaditeľ žiadajúceho útvaru nedá, prečiarkne „ÁNO“ a spracovateľ priloží záznam s dôvodom nedania súhlasu“. ÁNO prečiarknuté nebolo, preto spracovateľ neprikladal k žiadosti záznam s dôvodom nedania súhlasu, takže a contrario platí, že bol daný súhlas k zverejneniu pátrania po žalobcovi. Veď to v priebehu konania preukázané bolo, napr. otázkou novinárky M. Tódovej hovorcovi KR PZ, reláciou TV Markíza, a správami v 4 internetových zdrojoch /netky. Sk, TV noviny. Sk, hlavné správy a HD/, ako aj začatím trestného stíhania pre prečin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. b/ TZ, zatiaľ voči neznámemu príslušníkovi PZ, v dôsledku čoho je trestné konanie prerušené. Inak aj súdom vytvorené spojenie „riaditeľ nemohol nedať súhlas so zverejnením v TV “ logicky znamená, že súhlas dal.
11. Mestský súd tiež na žalobcu uvalil nerozumné /svojvoľné/ dôkazné bremeno jednak v tom, že údajne nepredložil dôkaz o tom, akým spôsobom boli informácie o jeho osobných údajoch zverejnené v MKP/bod 36 vyššie/, hoci táto skutočnosť bola vo verejnom priestore všeobecne známa a preukázaná, čo vyplýva z vyššie uvedeného bodu 10, a podobne je tak aj ohľadom existencii nezákonného rozhodnutia, či NÚP /bod 39/,  ohľadom zverejnenia osobných údajov žalobcu na mieste prístupnom verejnosti /bod 40 vyššie/.
12. Žalobca na záver zhrňuje, že splnil všetky zákonné podmienky – NR/NÚP, vznik nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi nimi – pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, takže je len úlohou súdu – inak aj krajského –  aby mu priznal žalobou uplatnený nárok, vrátane úrokov z omeškania /viď III. ÚS 443/2022/ a náhrady trov konania.
13. Toto podanie sa doručí súdu elektronicky aj osobne do podateľne.

S úctou.

JUDr. Elena Lalíková

advokátka

Podbrezovská 34

831 06 Bratislava

AUTOR: Zem&Vek