Liek alebo softvér?

10. apríla 2021

Náš operačný systém

moderna

Uznávajúc široký potenciál vedy mRNA sme sa rozhodli vytvoriť technologickú platformu mRNA, ktorá bude veľmi podobná operačnému systému v počítači. Je navrhnutý tak, aby ho bolo možné vzájomne prepojiť a hrať s rôznymi programami. V našom prípade je „program“ alebo „aplikácia“ našim liekom mRNA – jedinečnou sekvenciou mRNA, ktorá kóduje proteín.

Disponujeme špecializovaným tímom niekoľkých stoviek vedcov a inžinierov zameraných výlučne na pokrok v technológii platforiem spoločnosti Moderna. Sú organizované okolo kľúčových disciplín a integrovaným spôsobom pracujú na zdokonaľovaní poznatkov obklopujúcich vedu o mRNA a pri riešení výziev, ktoré sú pre vývoj liekov mRNA jedinečné. Niektoré z týchto disciplín zahŕňajú biológiu mRNA, chémiu, formulovanie a dodávanie, bioinformatiku a proteínové inžinierstvo.

Naše lieky mRNA – „softvér života“

Keď máme koncept nového lieku mRNA a začneme výskum, základné komponenty sú už na mieste.

Jedinou vecou, ​​ktorá sa mení z jedného potenciálneho lieku na mRNA na druhý, je kódujúca oblasť – skutočný genetický kód, ktorý dáva pokyn ribozómom na tvorbu proteínu. Využitie týchto sád inštrukcií dáva našim výskumným liekom mRNA softvérovú kvalitu. Máme tiež schopnosť kombinovať rôzne mRNA sekvencie kódujúce rôzne proteíny v jednom mRNA skúmanom lieku.

Využívame flexibilitu, ktorú poskytuje naša platforma, a základnú úlohu, ktorú mRNA hrá v syntéze bielkovín, pri sledovaní liekov mRNA pre široké spektrum chorôb.

V rámci daného spôsobu sú základné komponenty všeobecne rovnaké pre všetkých kandidátov na vývoj – formulácia, 5 ‚región a 3‘ región. Iba kódujúca oblasť sa líši podľa proteínu / proteínov, ktoré potenciálny liek smeruje k produkcii buniek.

Dozviete sa, ako nám náš výskumný modul a modul včasného vývoja umožňujú plne maximalizovať prísľub mRNA, aby sme zmysluplne zlepšili spôsob objavovania, vývoja a výroby liekov.

Prekonávanie kľúčových výziev

Používanie mRNA na výrobu liekov je komplexný podnik a vyžaduje prekonanie nových vedeckých a technických výziev. Musíme dostať mRNA do cieľového tkaniva a buniek a vyhnúť sa imunitnému systému. Ak sa spustí imunitný systém, výsledná reakcia môže obmedziť produkciu proteínov, a tým obmedziť terapeutický prínos liekov mRNA. Potrebujeme tiež ribozómy, aby sme si mysleli, že mRNA bola produkovaná prirodzene, aby mohli presne čítať pokyny na produkciu správneho proteínu. A musíme zabezpečiť, aby bunky exprimovali dostatok proteínu, aby mali požadovaný terapeutický účinok. 

Naše tímy multidisciplinárnej platformy úzko spolupracujú pri riešení týchto vedeckých a technických výziev. Táto intenzívna spolupráca medzi funkciami nám umožnila posunúť kľúčové aspekty našej platformy a urobiť významné kroky v dodávaní liekov mRNA pre pacientov.

Ako funguje mRNA vakcína – ľudskou rečou

mRNA je jednoducho povedané nosič genetickej inštrukcie. Ešte jednoduchšie povedané, je to návod, pomocou ktorého si naše telo dokáže vytvoriť jednu časť vírusu.

Konkrétne ide o ten charakteristický výbežok koronavírusu, ktorý je vidieť na každej jeho grafike alebo ilustrácii. Tento výbežok sa volá spike proteín a nachádza sa na obale koronavírusu a práve vďaka nemu dokáže tento vírus vstupovať do ľudských buniek.

Vďaka tomuto návodu, ktorý sa nachádza v mRNA vakcíne, si naše telo dokáže samo vytvoriť túto časť vírusu. Imunitný systém ho následne rozpozná ako cudzí prvok v našom tele a spustí obrannú reakciu – začne tvoriť protilátky a T-bunky. Vďaka tomuto „tréningu“, ktoré si telo vyskúša na týchto neškodných spike proteínoch, sa staneme odolnými voči skutočnému koronavírusu.

mRNA vakcíny predstavujú nový typ vakcín, čo je možno jedným z dôvodov, prečo majú niektorí ľudia z tejto technológie obavy. mRNA vakcíny však nie sú úplne nové, v skutočnosti sa skúmajú už niekoľko rokov v súvislosti s inými ochoreniami a boli už opakovane použité v klinických skúšaniach.

Na princípe mRNA sú založené vakcíny od spoločnosti Pfizer/BioNTech a Moderna, ktoré už získali registráciu v EÚ. Registrácia vakcíny proti COVID-19 v Európskej únii zaručuje, že vakcína spĺňa také isté vysoké štandardy na bezpečnosť, kvalitu a účinnosť, čo sa potvrdzuje v praxi pri očkovaní, ktoré už prebieha v mnohých krajinách sveta.

Zdroj: Ministerstvo zdravotníctva SR

Ako je to s bezpečnosťou mRNA vakcín? Primum non nocere.

Ivan Vorčák

Analogicky:
Očkovanie by nemalo spôsobiť u očkovaných ( a hlavne tých zdravých) neskoré vedľajšie účinky.

Je totiž obrovský rozdiel, keď liek spôsobuje v 1% vážne nežiaduce účinky, a keď by teoreticky v 1% spôsobovala vážne nežiaduce účinky vakcína. Inak povedané, keby bola na 99% bezpečná. Liekom liečime totiž iba chorých, ktorí predstavujú iba zlomok tých, ktorí by sa dali zaočkovať pri plošnom očkovaní.
Na vakcínu s hore uvedenou letalitou musia byť preto kladené oveľa vyššie bezpečnostné požiadavky.

Hipokratov odkaz je aktuálny práve dnes:
Primum non nocere, secundum cavere, tertium sanare, čo vo voľnom preklade znamená:
Primárne neublížiť, potom byť obozretný a až potom liečiť.

Tak sa pozrime na to, ako dlho bol teda vznik nežiadúcich účinkov reálne pozorovaný.
Testovanie mRNA vakcín na veľkom počte účastníkov štúdie prebiehalo uprostred pandémie a čas pri vývoji sa musel šetriť okrem iného aj na dĺžke dôležitej fázy III testovania vakcíny.
Pozrime sa na štúdiu zaoberajúcu sa mRNA vakcínou, napr. od firmy Pfizer (odkaz na dáta tu, strana 33-38 ). Štúdia začala naberať probantov 27. júla 2020 a tzv. cut off deň pre posúdenie bezpečnosti bol 14.11.2020. V zhrnutí štúdie je veta: ´´Safety over a median of 2 months was similar to that of other viral vaccines. ´´ Takže štúdia publikovaná 10.12.2020 uvádza, že medián doby posudzovania bezpečnosti vakcíny bol dva mesiace? Tak to je sila! OK, medzičasom nejaký ten mesiac zasa ubehol, ale predsa je to u nového typu vakcíny málo.

To je naopak dostatočne dlhý čas na pozorovanie vzniku alergickej reakcie, opuchu v mieste vpichu, resp. teploty. Ale o to tu predsa vôbec nejde. Neskoré účinky sú definované tým, že nastupujú neskoro. A teda nemôžeme ich nástup, resp. absenciu ich nástupu sledovať, a teda ich ani vyhodnocovať v takto krátkom intervale. Ani tehotenský test si žena nerobí na druhý deň, pretože vie, že taký výsledok by jej bol na nič. Výroky expertov s tromi titulmi pred a s tromi titulmi za menom konštatujúce dobrý bezpečnostný profil vakcíny sa tak na základe hore uvedeného nemôžu týkať prípadných neskorých nežiaducich účinkov. K výroku, že vakcína je bezpečná, by ale malo predsa patriť aj posúdenie jej neskorých efektov.
Takéto tvrdenia ignorujú prirodzené obavy ľudí, sú prejavom ich nepochopenia a akurát zahmlievajú reálnu situáciu. Čo som týmto chcel povedať? Neskoré účinky sa dajú vyvrátiť iba dlhodobým pozorovaním, a ničím iným.

A nezmení to ani argument o vysokom počte pacientov zahrnutých v štúdiách.
Zmení to iba čas.
A ten nemáme.
Uznávam.

Konkrétna štúdia našťastie pokračuje, a to, či neskoré účinky budú, alebo nie, sa uvidí. A bolo by fajn, aby štúdia neskončila ani po dvoch rokoch. Navyše medzičasom vakcínou už boli zaočkované milióny ľudí vo viacerých krajinách vyspelého sveta, takže dát bude naozaj dosť.

Iný príklad, ktorý by nás mal nútiť k obozretnosti bolo čkovanie proti prasačej chrípke z roku 2009.
Jedna z použitých vakcín bola vakcína Pandemrix. (odkaz na diskusiu v nemeckej telvízii tu, 47 min.)
Zaočkovalo sa vtedy touto EMA schválenou a v štúdii testovanou vakcínou 30 miliónov ľudí.
Až časom začali hlavne vo Fínsku a Švédsku pozorovať vyšší výskyt narkolepsie – choroby, kedy iba tak z ničoho nič zaspíte. No a do roku 2015 bolo potvrdených 1300 prípadov narkolepsie u očkovaných. Dôvod? Náhoda!
Vzniknuté protilátky z očkovania proti chrípke mali pravdepodobne skríženú reakciu s receptormi pre hypokretin v spánkovom centre v mozgu.
Presný patofyziologický mechanizmus sa ešte len skúma (odkaz tu) a musí byť definitívne potvrdený, ale to nie je podstatné.

Má byť týmto dokumentovaný princíp: Zriedkavé príčiny sa pri testovaní nemusia odhaliť.
Ja viem, že by sa nám hodilo mať vakcínu a 1300 ľudí z 30 miliónov nie je až tak veľa, ale je podľa mňa na diskusiu, či očkovať rýchlo plošne alebo cielene – napríklad iba rizikové skupiny pacientov a rizikové povolania.
Pri rozhodovaní, či sa zaočkovať, alebo nie by som preto u konkrétneho človeka preferoval prístup individualizovanej medicíny a nie nekriticky štatistický prístup EBM (medicíny založenej na dôkazoch).

Vysvetlím na ďalšom príklade.
V prípade klasických detských ochorení, proti ktorým sa očkuje, vôbec nevieme, ktoré dieťa sa nakazí, ochorenia môžu byť pre deti, ktoré sa očkujú, veľmi nebezpečné a mali by sa preto očkovať všetky deti, ktoré sú toho schopné. Pri koronavíruse sa už naopak hlavné rizikové skupiny s vysokou letalitou spôsobujúce kolaps zdravotníctva vykryštalizovali. A je teda možné očkovať cielene. Ak sa medzičasom ukáže, že aj ľudia, čo napr. prekonali koronavírus takmer bezpríznakovo, predsa len trpia vo vysokej miere nejakou formou trvalých následkov, je nutné nové zváženie risk/benefit. Naozaj nedá sa do budúcna vylúčiť, že koronavírus bude mutovať nielen do infekčnejších, ale aj agresívnejších variant.

Na druhej strane je fajn, že nemusíme čakať až na koniec napr. hore uvedenej štúdie, pretože by sa mnohí jej konca ani nedočkali. Každá palica má dva konce. Tak isto ako je niekomu trvanie fázy III. testovania príliš krátke, namietajú niektorí, že bolo naopak nezodpovedné v roku 2020 nevyrábať vakcínu vo veľkom a neposkytovať ju vysoko ohrozeným skupinám aj bez absolvovania fázy III., keď bola vakcína vytvorená už na jar.
Každý vníma mieru rizika inak. Je to úplne normálne. Každý má inak vysoké riziko nakazenia a miera letality je u každého iná.

Ideálne by očkovanie nemalo spôsobiť vedľajšie účinky hlavne mladým ľuďom. Nielen preto, že u nich je riziko/benefit niekde inde, ale preto, že pred sebou majú o pár dekád života viac.
A keďže štátny systém reaguje s latenciou a prehnane, je namieste si položiť otázku: Kto sa na Slovensku kriticky zaoberá posúdením bezpečnosti vakcíny? Odpovedzte si sami.

Na stole je množstvo teoretických možností, ako by vakcína mohla negatívne ovplyvniť rovnováhu ľudského tela.
Môžeme sa tu teraz baviť o tom, či existuje riziko prehnanej reakcie pri opakovanom infekte, resp. autoimunitnej reakcie, resp. modifikácie fenotypu, resp. genotypu napríklad nepriamo formou napr. metylácie a ovplyvnením expresie génov.
A vynechajme na tomto mieste v tomto momente konšpiračne pôsobiace úvahy o včlenení RNA do DNA. Vynechajme aj úvahy o selekčnom tlaku, ktorému môže byť vírus očkovaním vystavený alebo o tom, či zaočkovaní chránia iba seba, alebo aj ostatných.
Alebo môžeme rovno tieto všetky veci zhrnúť zo stola a povedať, že sú to iba špekulácie a nezmysly.
Alebo ako uvádza biochemik Čekan, citujem: „Zatiaľ sú fakty také, že je zaočkovaných 10 miliónov ľudí s úplne minimálnym počtom vedľajších účinkov. O dlhodobých môžeme len špekulovať, a to seriózni vedci nikdy nerobia.“
No tak áno, môžeme to všetko označiť za špekulácie, ale potom by sme museli mať aspoň nejaké dlhodobejšie dáta o tom, že to tak nie je, a že k ničomu takému, za napr. 2-3 roky používania vakcíny, nedošlo.
A tieto dáta nemáme. Skúmala sa bezpečnosť, ako uvádzam hore, rádovo pár mesiacov. Kto vlastne nesie dôkazné bremeno? Vedci s novou vakcínou, ktorá má byť bezpečná alebo kritici prekotného plošného očkovania?

Lineárna monokauzálna predstava spravidla biochemikov, ktorí vám presne popíšu pôsobenie a dopady vysoko modifikovanej mRNA (odkaz napr. tu) v ľudskom tele má potenciál naraziť na komplexnosť ľudského tela, plného spätných väzieb a procesov, o ktorých dnes ešte ani nemáme potuchu.

Mňa osobne viac presvedčí úprimná argumentácia, že máme štát v kríze, a teda ak nechceme, aby sa to tu rozpadlo ako domček z kariet, tak asi budeme musieť akceptovať nejaké to riziko a dúfať, že budeme mať šťastie a nič sa nestane. Respektíve by pomohla napr. edukačná kampaň osvetľujúca frekvenciu trvalých následkov po prekonanej ľahkej forme infekcie koronavírusom, ak takéto v relevantnej miere existujú. Alebo by mohla pomôcť informačná kampaň, že rozhodnutie sa nezaočkovať vakcínou (t.č. bez dlhodobých dát) bude pravdepodobne prakticky predstavovať rozhodnutie zmieriť sa s nutnosťou prekonania infekcie.
Predložiť ale dnes dáta o dlhodobej bezpečnosti vakcíny dnes nikto naozaj nemôže, pretože neexistujú, tak sa netvárme, že ich máme.
Suma sumárom, viac než bezpečnosť vakcíny mi robí starosti nekritickosť odbornej verejnosti k absencii dlhodobých dát o nej.

Naďalej platí disclaimer z predchádzajúceho článku (odkaz tu):

Tento článok si nevyhradzuje ako primárny cieľ 100% vyváženosť, ale má byť skôr doplnením spektra v médiách dostupných informácií. Tým v rámci zachovania čo možno najväčšej vyváženosti priamo odkazujem na oficiálne vyjadrenia z tlačovej konferencie EMA, farmaceutických firiem a všetky doterajšie a budúce vyjadrenia ministerstva a ministra zdravotníctva SR.
Tento článok tiež nemá byť odporučením, či sa dať, alebo nedať zaočkovať. Ak sa ako laik neviete sami rozhodnúť, s rozhodnutím by vám mal pomôcť napr. váš praktický lekár.

Príjemcovia sú trestuhodne vedení do omylu: Čo sa nehovorí o novej vakcíne proti koronavírusu od spoločnosti Pfizer

Bill Gates aktívne financuje a propaguje nové nevyskúšané vakcíny, ktoré nás majú aspoň potenciálne ochrániť pred príšernou smrťou spôsobenou novým koronavírusom a údajne nám majú umožniť obnoviť trochu „normálny“ život. Farmaceutický gigant Pfizer teraz oznámil vynikajúce výsledky v počiatočných testoch na ľuďoch. Používajú experimentálnu technológiu známu ako gene editing, čo znamená úpravu génov mRNA, čo sa vo vakcínach nikdy predtým nepoužilo. Predtým, ako sa unáhlime k očkovaniam v nádeji na imunitu, mali by sme vedieť viac o tejto radikálnej experimentálnej technológii a jej nedostatkov presnosti.

Finančný svet nabral balistické obrátky 9. novembra, keď farmaceutický gigant Pfizer a jeho nemecký partner BioNTech v tlačovej správe spoločnosti oznámili, že vyvinuli vakcínu proti Covid19, ktorá bola „90%“ účinná. Kontroverzný americký šéf NIAID Tony Fauci sa s touto novinkou ponáhľal do správ a EÚ oznámila, že kúpila 300 miliónov dávok nákladnej novej vakcíny. Ak veríte finančným trhom, pandémia je  minulosťou.

Podozrivé udalosti

Zdá sa však, že Albert Bourla, generálny riaditeľ spoločnosti Pfizer, nezdieľa dôveru svojich vlastných tvrdení. V deň, keď jeho spoločnosť vydala tlačovú správu o navrhovaných pokusoch s vakcínami, predal 62% svojich akcií v spoločnosti Pfizer, čím dosiahol miliónový zisk z transakcie. Objednávku predaja urobil v auguste špeciálnou možnosťou, aby sa nejavila ako „insider predaj“, avšak načasoval ju tesne po voľbách v USA a médiá hlavného prúdu nelegitímne vyhlásili zvoleného prezidenta Joe Bidena. Z vystúpení sa zdá, že Bourla mal načasovanie svojej tlačovej správy v ten istý deň celkom jasný konflikt záujmov.

Bourla klamal a v tlači poprel, že by jeho spoločnosť dostala od Trumpovej administratívy akékoľvek prostriedky na vývoj vakcíny, keď vyšlo najavo, že v lete uzavreli kontrakt na dodanie 100 miliónov dávok pre vládu USA. K podozrivým činom spoločnosti Pfizer ďalej prispel fakt, že spoločnosť najskôr informovala tím Joe Bidena a nie príslušné vládne agentúry USA.

Ale to nie je zďaleka jediná vec, ktorá vzbudzuje alarm na toľko propagovanom oznámení spoločnosti Pfizer.

Nemecký partner

Spoločnosť Pfizer, ktorá je známa produktom Viagra a iných liekov, uzavrela partnerstvo s malou nemeckou spoločnosťou v meste Mainz BioNTech, ktorá vyvinula radikálnu mRNA techniku použitú na výrobu novej vakcíny. Spoločnosť BioNTech bola založená iba v roku 2008. Spoločnosť BioNTech podpísala dohodu s nadáciou Bill & Melinda Gates Foundation v septembri 2019, tesne pred oznámením nového koronavírusu v Číne vo Wuhane a tesne predtým, ako spoločnosť BioNTech debutovala na trhoch s akciami. Dohoda zahŕňala spoluprácu na vývoji nových techník mRNA na liečbu rakoviny a HIV. Je zvláštne, že tlačová správa „Nadácia Gates vidí potenciál spoločnosti BioNTech, ktorá môže dramaticky znížiť globálny stav HIV a tuberkulózy “ z 5. septembra 2019 bola teraz odstránená.

BioNTech má tiež dohodu s jedným z najväčších čínskych výrobcov liekov, spoločnosťou Shanghai Fosun Pharmaceutical Co., Ltd. (ďalej len „Fosun Pharma“), o vývoji verzie svojej vakcíny mRNA proti novému koronavírusu pre čínsky trh. Ai-Min Hui, prezident globálneho výskumu a vývoja spoločnosti Fosun Pharma, vo svojom augustovom vyhlásení uviedol: „Dávkovanie prvého čínskeho subjektu pomocou BNT162b1 predstavuje míľnik globálneho programu spoločného rozvoja v Číne. Úzko spolupracujeme s BioNTech a regulačnými orgánmi na vyhodnotení bezpečnosti a účinnosti BNT162b1 a ďalších kandidátov vakcín mRNA …“

To znamená, že rovnaká nemecká biotechnologická spoločnosť stojí za vakcínami pre Čínu, ako aj USA a EÚ. Vakcína je chŕlená k prípadnému schváleniu v alarmujúco krátkom čase.

Orgány USA a EÚ a pravdepodobne aj Číňania upustili od štandardných testov na zvieratách s použitím fretiek alebo myší a prešli priamo k ľudským „morčatám“. Testy na ľuďoch sa začali koncom júla a začiatkom augusta 2020. Tri mesiace sú na testovanie novej vakcíny neslýchané. Niekoľko rokov je normou. Z dôvodu globálnej paniky vyvolanej Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) nad koronavírusom bola opatrnosť úplne vyhodená do vetra. Všetci výrobcovia vakcín majú zákonné odškodnenie, čo znamená, že nemôžu byť žalovaní, ak ľudia zomrú alebo budú zmrzačení z dôvodu novej vakcíny. Najznepokojúcejším faktom na novej vakcíne upravujúcej gény Pfizer-BioNTech je to, že mRNA upravujúca gény pre aplikáciu ľudských vakcín ešte nikdy predtým nebola schválená. Pozoruhodné je, že dvojročné recenzné hodnotenia testov na myšiach kŕmených geneticky modifikovanou kukuricou postriekanou Roundupom bohatým na glyfosáty od firmy Monsanto neskôr preukázali rakovinové nádory po deviatich mesiacoch a tiež poškodenia pečene a iných orgánov. Skoršie testy spoločnosti Monsanto sa totižto skončili po troch mesiacoch a tvrdili, že sú neškodné. Podobná situácia existuje aj v prípade vakcín mRNA upravujúcich gény, ktoré sú unáhlené po menej ako 90 dňoch testovania na ľuďoch.

„Výslovne experimentálne“

Dr. Michael Yeadon v nedávnom komentári na verejnej sociálnej sieti odpovedal kolegovi vo Veľkej Británii : „Všetky vakcíny proti vírusu SARS-COV-2 sú podľa definície nepreskúmané. Žiadna z kandidátskych vakcín nie je … vo vývoji viac ako pár mesiacov. “ Yeadon potom vyhlásil: „Ak je akákoľvek takáto očkovacia látka schválená na použitie za akýchkoľvek okolností, ktoré nie sú VYSLOVENE experimentálne, domnievam sa, že príjemcovia sú vedení do omylu v trestnom rozsahu. Je to preto, lebo je presne nula dobrovoľníkov … pre ktorých je dostupných viac ako niekoľko mesiacov informácií o bezpečnosti po podaní poslednej dávky.

Yeadon je dobre kvalifikovaný vyslovovať takúto kritiku. Ako poznamenáva vo svojom komentári: „Mám vysokoškolské vzdelanie v odbore biochémie a toxikológie a výskum na farmakológii. Strávil som 32 rokov vo farmaceutickom výskume a vývoji, hlavne v nových liekoch na poruchy pľúc a kože. Bol som Vice Presidentom Pfizer & CEO …. biotechnológie, ktoré som založil (Ziarco – získal Novartis). Mám vedomosti o výskume a vývoji v oblasti novej medicíny. “

Ľudské pokusné myši?

Vakcína Pfizer-BioNTech je experimentálna a zďaleka nie je zaručene bezpečná, a to napriek skutočnosti, že spoločnosť Pfizer, EÚ a notoricky známy Dr. Tony Fauci sa zdajú byť pripravení na jej rozšírenie ešte pred koncom roka pre stovky miliónov ľudí.

Experimentálna technológia je založená na pomerne novej génovej manipulácii známej ako úprava génov. V hlavnom článku časopisu New York Council on Foreign Relations o zahraničných vzťahoch z roku 2018 Bill Gates propagoval novú technológiu CRISPR na úpravu génov ako schopnú „transformovať globálny vývoj“. Poznamenal, že jeho Gatesova nadácia už desaťročie financuje vývoj v oblasti úpravy génov pre vakcíny a ďalšie aplikácie.

Je však technológia na oddeľovanie a spájanie ľudských génov taká bezpečná, že sa oplatí riskovať novú experimentálnu vakcínu, ktorá sa nikdy predtým nepoužila na človeka? Napriek tomu, čo tvrdí Bill Gates, vedecká odpoveď je nie, nie je dokázané, že je tak bezpečná.

V recenzovanom článku v časopise Trends in Genetics z októbra 2020 autori dospeli k záveru, že „rozsah možných molekulárnych udalostí vyplývajúcich z úpravy génov bol podcenený a technológia zostáva nepredvídateľná na cieľovom mieste a mimo neho.“

Dr. Romeo Quijano, bývalý profesor farmakológie a toxikológie na lekárskej fakulte na filipínskej univerzite v Manile, upozornil na niektoré riziká experimentálnej úpravy génov pri aplikácii na ľudské vakcíny. Quijano varuje pred „nebezpečenstvom, že vakcína môže skutočne „zvýšiť “ patogenitu vírusu alebo zvýšiť jeho agresivitu a to pravdepodobne v dôsledku zosilnenia závislého od protilátky (ADE), ako sa to stalo pri predchádzajúcich štúdiách o testovacích vakcínach na zvieratách. Ak by sa také niečo malo stať pri veľkom ľudskom pokuse, výsledok by mohol byť katastrofálny.  Tento závažný nepriaznivý účinok nemusí byť možné zistiť ani v klinickom skúšaní, najmä vo vysoko zaujatých klinických skúškach, ktoré sú spojené s konfliktmi záujmov očkovacích spoločností. Aj keď sa zistí závažná nežiaduca udalosť, zvyčajne sa to zametie pod koberec. “Cituje prípad iného kandidáta Gatesovej mRNA vakcíny spoločnosti Moderna, kde „traja z 15 ľudských experimentálnych subjektov v skupine s vysokou dávkou utrpeli vážne a medicínsky významné príznaky. Moderna však dospela k záveru, že vakcína bola „všeobecne bezpečná a dobre znášaná“, čo poslušne hlásili médiá ovládané spoločnosťami, ktoré zakrývajú skutočné nebezpečenstvo … “

Poznamenáva: “Exogénna mRNA je vo svojej podstate imunitne stimulačná a táto vlastnosť mRNA by mohla byť prospešná alebo škodlivá. Môže poskytovať aktivitu prísadám, môže inhibovať expresiu antigénu a negatívne ovplyvňovať imunitnú reakciu. Paradoxné účinky vrodenej imunitnej citlivosti na rôzne formáty mRNA vakcín nie sú úplne pochopené. “ Quijano dodáva: „Vakcína na báze mRNA môže tiež indukovať silné reakcie na interferón typu I, ktoré sú spojené nielen so zápalom, ale tiež potenciálne s autoimunitou … a môžu podporovať zrážanie krvi a tvorbu patologických trombov.“

Quijano v rozsiahle zdokumentovanom článku píše: „Okrem iných nebezpečenstiev by vírus navádzané vakcíny mohli podstúpiť rekombináciu s prirodzene sa vyskytujúcimi vírusmi a produkovať hybridné vírusy, ktoré by mohli mať nežiaduce vlastnosti ovplyvňujúce prenos alebo virulenciu. Možné výsledky rekombinácie sú prakticky nemožné kvantifikovať presne, dané existujúcimi nástrojmi a vedomosťami. Riziká sú však reálne, čoho príkladom je výskyt mutantných typov vírusov, zvýšená patogenita a neočakávané závažné nežiaduce udalosti (vrátane úmrtia) po chaotických hromadných vakcinačných kampaniach a predchádzajúcich neúspešných pokusoch vo vývoji chimérických vakcín využívajúcich technológie genetického inžinierstva.“

Tony Fauci

Bill Gates, tvorcovia vakcín mRNA vrátane Pfizer / BioNTech a Moderna, ich blízki spojenci ako Dr. Tony Fauci z NIAID zjavne hrajú rýchlo a voľne s ľudskými životmi v ich zhone, aby dostali tieto experimentálne vakcíny do nášho tela. Rovnaký Dr. Fauci a jeho NIAID vlastnia patent na vakcínu proti horúčke dengue známej ako Dengvaxia, ktorú predáva Sanofi-Pasteur a od roku 2016 ju Tedrosova WHO propaguje ako „zásadnú“ vakcínu. Robert F. Kennedy ml. poznamenali, že Fauci a NIAID „z klinických štúdií vedeli, že existuje problém s paradoxnou imunitnou reakciou“, ale aj tak ju dali niekoľkým stotisíc filipínskym deťom. Odhadovalo sa, že až 600 očkovaných detí zomrelo skôr, ako vláda očkovanie zastavila.

Očividne osvedčený preventívny princíp – ak existujú vážne pochybnosti, nerobiť to – Fauci, Pfizer / BioNTech a ďalší ho ignorujú, keď sa ponáhľajú schváliť novú vakcínu mRNA pre koronavírusy. Technológia Messenger RNA ešte musí dokázať, či dokáže vyrobiť schválený liek, nieto ešte vakcínu.

O autorovi: F. William Engdahl je strategic risk konzultantom a lektorom. Je absolventom politického štúdia na Princetonskej univerzite a je úspešným autorom v oblasti ropy a geopolitiky, výhradne pre online časopis „New Eastern Outlook“.

OZ Pán Občan


Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Za zrkadlom

KRESŤANSKÝ EGREGOR

Čo je egregor už naši čitatelia vedia dávno. Zopakujme si iba tú dôležitú vec, že vzniká koncentráciou psychickej energie do ...

Nasledujúci článok

Za zrkadlom

Čo je Babylonská veža?

Podľa slávneho podobenstva v Genesis bola babylonská veža konštrukciou navrhnutou tak, aby bola dostatočne vysoká, aby sa dostala až k nebesiam. To bolo ...
NázorSpravodajstvo

NAJVIAC a NAJLEPŠIA pravda pre celé ľudstvo!

Najlepšiedokumenty, ktoré prebudia celý svet Vážení priatelia, chcem vám poskytnúť vzrušujúci prehľad o mimoriadne účinných rozhovoroch a dokumentoch, ktoré plánujem ...
Názor

List z Izraela

Milý Benjamin, Sledujem vaše videá a informačný bulletin od začiatku „scamdemic“ (podvodnej pandémie) a považujem ich za mimoriadne presné. Som ...
Názor

Cirkus v podaní Matelka a jeho sekty pokračuje s pomocou Sulíka a prezidentky. ZSSK totálne zaspala.

gabo126, Matelko, Škola volá, Živno-ničenie To, čo predvádza súčasná nová – minulá vláda, je niečo neuveriteľné. Preráža čím ďalej hlbšie a hlbšie politické ...
Názor

Vírus náboženstva: Starodávna vojna s ľudským vedomím

Takže si si myslel, že chceš osvetu? Myslel si si, že život bude celý sladučko broskyňový a plynulý, keď sa závoje ...
Názor

Digitálny detoxing od preťaženia informáciami a EMF

Rev. Kat Carroll Je ťažké uveriť, že pred 50 rokmi sme používali pevné linky s telefónmi, ktoré ste museli vytočiť ...
Názor

Z KALUŽE DO BLATA

Zlé čerpanie eurofondov sme vymenili za žiadne čerpanie. Bohužiaľ, naši aktuálni koaliční politici najprv kritizovali a teraz sú ešte horší ...
Názor

Dôvody, prečo sa Trump môže vrátiť ako prezident

David Sorensen  V posledných mesiacoch to bola horská dráha pre mnohých z nás. Najmä vlastenci po celom svete, ktorí chápu, ako ...
Názor

Existuje nádej do budúcnosti? Ánoooo s množstvom esencií!

Okrem zdieľania dôležitých informácií je mojou úlohou dať ľudstvu NÁDEJ na úžasnú budúcnosť pre nás a našich milovaných. Nádej je kľúčom ...
Názor

DRUHÁ SVETOVÁ VOJNA: KTO JU FINANCOVAL? WALL STREET?

Odpoveď, kto ju začal, je nám známa už viac ako šesťdesiat rokov. Postarala sa o ňu propaganda žonglérov v prekrúcaní ...