Blahobyt nás ohlupuje, úpadok a núdza oživujú základné inštinkty sebazáchovy – Petr Robejšek 3. diel
„Politika sa stala biznisom. Tí, ktorí idú do politiky, sú ako priemerne nadaní podnikatelia, ktorí nie sú schopní rozširovať svoj kapitál podnikaním ako ekonomicky činné osoby. Preto používajú kapitál daňových poplatníkov ako svoj vlastný na rozmnožovanie vlastných výhod,“ hovorí politológ a ekonóm Petr Robejšek
„My sa musíme postarať sami, a musíme to urobiť zdola,“ hovorí nekompromisne Petr Robejšek s tým, že voľby už nemajú skutočný význam, pretože v súčasnej podobe vedú len k striedaniu osôb, nie k zmene systému. V predchádzajúcej časti nášho rozhovoru náš hosť tiež popísal, prečo podľa neho súčasná opozícia nemá silu ani odvahu vykonať skutočné zmeny a vysvetlil, ako sa politika stala len ďalším druhom podnikania. Naznačil ale aj cestu: Praktické kroky na obnovu spoločnosti prostredníctvom lokálnych iniciatív, a každodennú angažovanosť jednotlivcov. V dnešnom pokračovaní spoločne preberieme, aké konkrétne možnosti zmeny nám zostávajú v rámci Európskej únie, a či vôbec možno úspešne vykonať zásadné zmeny zdola.
Spájanie opozičných síl je len pokusom prekonať vlastnú slabosť
Martina: Vy ste v jednom rozhovore povedali, že nemáme opozíciu, že máme len strany, ktoré momentálne nie sú pri moci. Napriek tomu tu vzniká tendencia, aby malé strany opozíciu vytvárali. V druhej polovici marca prebehla v médiách správa, že parlamentné opozičné hnutie Sloboda a priama demokracia, teda SPD bude v jesenných snemovných voľbách kandidovať spoločne so Slobodnými, Trikolorou a stranou Právo Rešpekt Odbornosť, teda PRO. Potom tu máme, ako už ste spomínali, stranu STAČILO. Vznikajú tu skrátka subjekty, o ktorých je počuť. Myslíte si, že majú šancu? Alebo sa znova oblúkom vrátime k tomu, že systém sa nedá zmeniť výmenou ľudí?
Peter Robejšek: Áno, presne tak. Ja vôbec nechcem byť zlomyseľný alebo ironický, ale to, čo tieto strany plánujú, je rovnaký stav zlepenca ako SPOLU. Je to iba pokus prekonať vlastnú slabosť tým, že sa spojíme. Samozrejme, keď to bolo legitímne na druhej strane, tak je to legitímne aj na tejto strane. Ale ja sa hlavne pýtam: Je to účinné? A môžem len opakovať, že SPD mala 10 až 11 percent, a teraz majú, myslím 7, alebo tak nejako, a s tými, čo by sa k nim pridali, dajme tomu 10. Čo dokážu? Čo dokážu proti ÁNO, ktoré zásadne odmieta spolupracovať – aspoň doteraz to tak bolo – s SPD, a síce z jednoduchého dôvodu, že spolupráca s takouto stranou by takú veľkú stranu, ako je ÁNO, nútila k tomu, aby robila skutočné zmeny. Ale robiť skutočné zmeny by rušilo vzťahy potenciálnej vlády s tými, ktorí sú silní vonku, a kazilo by to predstavy členov tejto veľkej strany o tom, čo si vlastne od politiky sľubujú, a prečo v nej sú.
Ja tu navrhujem trošku ironickú, ale povedal by som, že nie úplne nepresnú definíciu toho, kto idú – sú výnimky, ja ich poznám, ale je ich strašne málo – do politiky. To sú vlastne ľudia, ktorí majú priemerné, až podpriemerné podnikateľské schopnosti. Vstup do politiky už nie je podmienený ideologicky, aby sme si to úplne vyjasnili – my to vieme, nemusíme si to hovoriť, ale aby to poslucháči zaregistrovali – to znamená, že tí, ktorí idú do politiky, idú v mojich očiach do politiky ako priemerne nadaní podnikatelia, ktorí ale nie sú schopní rozširovať svoj kapitál. Buď nemajú kapitál, alebo nechcú riskovať, alebo to jednoducho nevedia, čo je asi najčastejší spôsob. A preto idú do politiky, kde môžu používať kapitál, ktorý platíme my, daňoví poplatníci, ako ich vlastný kapitál na to, aby rozmnožovali svoje vlastné výhody.
Je mi ľúto, ale ja nevidím – až na pár výnimiek – nikoho, kto by v politike bol preto, aby neslúžil v prvom rade sebe, a nepoužíval politiku ako formu politického podnikania. Politika sa stala biznisom. Politika ľudí generácie Tomáša Garrigua Masaryka samozrejme nikdy nezabudla na seba, ale v prvom rade to bola politika ľudí, ktorí mali nejakú ideu, nejakú myšlienku, ktorú dlhodobo sledovali, ktoré boli ochotní sa obetovať bez ohľadu na to, či im to prinesie výhody alebo nevýhody. To už dnes neexistuje. Teraz nechcem povedať, že to je iba u nás, je to všade v Európe. A tento typ politického podnikateľa, ktorý iba opisuje to, že aj politika sa stala, aj idey sa stali, aj riadenie štátu sa stalo iba biznisom, ako všetko vo svete. Moderný kapitalizmus je biznis, iba ekonomizácia čohokoľvek. Takže títo politici samozrejme odmietajú urobiť niečo také, ako sú skutočné zmeny, pretože skutočné zmeny by rušili ich kruhy, ich záujmy.
Riadenie štátu ako firmy prinieslo profit len politikom, nie občanom
viac v rozhovore:
Zanechajte nám komentár