Aj taká je forma globalizácie
Začnem citátom od I. Davida, europoslanca:
„EU schválila dohodu o volném obchodu s Mercosurem. Itálie po ústupcích zemědělské lobby souhlasila. Nová zóna volného obchodu, která zahrnuje přes 700 milionů lidí, má posílit obchod a průmysl, ale nadále čelí odporu zemědělců a ochránců životního prostředí. Navzdory masivním protestům zemědělců a deklarovanému odporu jednotlivých členských států schválila kvalifikovaná většina členských států EU 9. ledna 2026 dohodu o volném obchodu Mercosuru, čímž se připravila cesta k jejímu podpisu.“
Mercosur, bol pôvodne spoločný trh juhu, bol regionálnou obchodnou dohodou (pásmo voľného obchodu) medzi juhoamerickými krajinami. Z citátu vyplýva, že sa rozšíril aj na EÚ.
Teda ide o globalizáciu.
Takúto definíciu nájde čitateľ na internete:
„Globalizácia je proces rastúceho prepojenia a vzájomnej závislosti národov, spoločností a ekonomík po celom svete, zahŕňajúci obchod, kapitál, ľudí, informácie a technológie, čím sa svet stáva „globálnou dedinou“ s otvorenými hranicami a prepojenými trhmi. Tento proces zrýchlil v posledných desaťročiach a prináša príležitosti (nižšie ceny, väčší výber), ale aj výzvy (strata pracovných miest, tlak na mzdy)“.
Definíciu si treba dobre prečítať.
Čo sa dnes odohráva vo svete, sú prevratné zmeny. Problém s Mercosurom treba hodnotiť odbornejšie a širšie a to práve vychádzajúc z hlbšieho objasnenia pojmu globalizácie.
Globalizácia ozaj preniká „všetkými pórmi“ do života národov, alebo inak, stáva sa každodennou realitou, či až samozrejmosťou a politici si neuvedomujú jej extrémne protirečivé prejavy a hlavne dôsledky.
A práve to plodí na jednej strane svojich zbožňovateľov a propagátorov, a na druhej strane svojich odporcov a kritikov, o čom som už v Reminiscenciách písal. Nemôžeme sa uspokojiť povrchným, zúženým či nejako skresleným obsahom. Už sú o globalizácii odborné knihy, kde by čitateľ zistil vedecky poctivý dostatočne hlboký a komplexný prístup k objasneniu príčinných súvislostí, určujúcich prvkov obsahu a foriem prejavu procesu globalizácie.
Dnes je naozaj potreba (Trumpova politika) objektívneho poznania, lebo ako denne vidíme prevratné a zároveň rozporuplné globalizačné premeny, ktoré sa lavínovite šíria celou našou planétou, je zo dňa na deň akútnejšia. Globalizačné trendy v sebe skrývajú, v duchu definície, na jednej strane obrovský produktívny potenciál odkrývajúci priam netušené možnosti ľudsky dôstojného rozvoja civilizácie, no na druhej strane prinášajú nebývalé hrozby a riziká ohrozujúce samotnú jej existenciu.
Miera tej rozpornosti v globalizačných trendoch sa nebezpečne vyostrila, dosahuje už kritickú úroveň a stáva sa doslova civilizačným rázcestím, na ktorom sa musí ľudstvo, vodcovia rozhodnúť, ktorým smerom sa vydáme.
Z povedaného mi vyplývajú závažné tvrdenia, závery, ktoré svedčia o tom že globalizácia vstúpila do kritického štádia.
Najkoncentrovanejšie sa to prejavuje v tom, že napriek ohromnej expanzii výdobytkov technologickej revolúcie v podobe umelej inteligencie, ktorá odkrýva nebývalé možnosti zväčšovania produkčnej sily spoločnosti sa vytvárajú reálne predpoklady oslobodzovania človeka od diktátu obmedzenosti zdrojov, prebieha v čoraz vyhranenejšej podobe a čoraz bezprostrednejšie v celoplanetárnych súvislostiach proces „odľudštenia“ ekonomiky a jej rastúceho odcudzenia tak vo vzťahu k človeku ako aj k prírode.
Tento všeobecný rozpor má konkrétnejšie podoby v rade ďalších rozporov.
Na prvom mieste musím uviesť rozpor obsiahnutý v globálnom zhodnocovaní kapitálu, čo robí aj Merkosur. Globálna ekonomika, či podnik na jednej strane vo svojom strategickom plánovaní a reálnom fungovaní nekompromisne kalkuluje a využíva doslova celoplanetárny priestor, jeho podmienky a faktory, no na druhej strane zhodnocovanie svojho kapitálu dôsledne podriaďuje len svojim partikulárnym ziskovým kritériám a egoistickým záujmom bez ohľadu na širšie ekonomické, sociálne a ekologické dôsledky v lokálnom, regionálnom a celoplanetárnom operačnom priestore jej pôsobenia.
To vedie k bezohľadnému odľudšteniu:
- využívania predovšetkým ľudských zdrojov
- k deštrukcii sociálnej sféry (nebudú peniaze na penzie)
- ku koristníckemu využívaniu prírodných zdrojov
- k devastácii životného prostredia
- k deformáciám charakteru a smerovania technologických inovácií, teda AI, ktoré sa spredmetňujú aj do fixného kapitálu.
Čoraz sofistikovanejšie rozpracovávaná, no svojou podstatou úzko zisková, krátkozraká a sploštená racionalita globálnej ekonomiky (podniku) sa dostáva do čoraz hlbšieho rozporu s fundamentálnou civilizačnou racionalitou našej planéty.
Nebolo dôsledkom globalizácie aj zničenie a sprivatizovanie našich podnikov? Tlmáč, ktoré vyrobili najväčší elektromotor na svete?
Charakter súčasnej globalizácie, plnej rozporov, vypovedá vlastne aj o tom, myslím si, že paradigma dnešnej spoločnosti sa prežila a ak sa globalizácia nemá obrátiť proti samotnej civilizácii, vyžaduje novú. Denne vidíme, že sa nerešpektuje teória zahraničného obchodu, ba širšie, nerešpektuje sa paradigma ekonómie. Príde nová. Menia sa princípy, hodnoty a normy, teda etika.
Pripravená je na to EÚ, ktorá ide podpísať dohodu s Mercosurom?
Záver
Teda aspoň v jadre uvediem, že z hľadiska globalizácie by sme si mali uvedomiť kľúčové obdobia a udalosti.
V rokoch 1870 – 1914 bola, povedal by som prvá vlna globalizácie. Totiž technický pokrok v doprave (lode, železnice) a obchodné dohody znížili bariéry obchodu. Slováci na lodiach odchádzali za prácou do Ameriky. Veľká vysťahovalecká vlna. Globálne využitie pracovnej sily. Ba aj velikán Tesla odišiel do Ameriky.
Významné sú 60. roky 20. storočia. V tom čase americké firmy expandujú do Európy, začína sa medzikultúrna výmena, vzniká moderná globalizácia v obchode.
Ale ozaj nemôžeme zanedbať 80. roky 20. storočia. Pripomeniem politiku Reagan-Thatcherová (deregulácia) ale aj rozvoj japonskej ekonomiky zintenzívňujú ekonomickú globalizáciu a konkurenciu.
Ozaj si musíme uvedomiť vážnosť 90. rokov a začiatok 21. storočia. Čo sa udialo – nástup internetu a digitalizácie urýchľuje informačnú a finančnú globalizáciu na čele s Rothchildovcami. V tomto storočí nastal rozvoj umelej inteligencie najmä v Číne.
Bratislava 16/1/2026
Zanechajte nám komentár