Ľudia sú na úteku od seba samého – Anna Hogenová

Anna Hogenová, filozofka a fenomenologička v relácii „Váš rozhovor“ a jej filozófia bytia s nádychom vianočnej atmosféry

Vianoce skrývajú vznešenosť a tajomno súvisiace s obdarovávaním spojené s Ježiškom. Obdarovávanie je prejavom lásky, ktorá sa rozpúšťa do tých druhých a ľudia pociťujú to tajomstvo ako niečo, čo ich zbližuje. A to je práve ten adventný čas, kedy sa na jeho príchod čaká a v tom je to čaro. Je tam tajomstvo… hovorí Anna Hogenová

Je to čakanie na dobro, o ktorom sa vie, že je a že príde a to mystérium pociťujú všetci bez rozdielu vierovyznania, alebo neveriaci.

Anna Hogenová: Je to pocit, ktorý cítime v tej posvätnej noci, kedy je ticho a nebo je plné hviezd, a ten človek odrazu cíti, nie že je nejaký výnimočný, to nie, ale cíti, že sa mu otvára nebo a že dostáva seba samého darom… a je súčasťou celého bytia.

Anna: Čo je to láska? Ak toho druhého máte radi viac, ako seba samého, tak potom sami seba vzhliadate v tom druhom a to je tá láska. Takže to vaše bytie sa rozloží do tých ostatných a vy tam v tých druhých, ktorých máte takýmto spôsobom radi, stretávate seba samého a odrazu ste v tých druhých a oni sú vo vás. Takže žiadna samota.

Milovať, znamená chcieť niekomu druhému dobro, pokiaľ zameriavame dobro na seba, inak je to sebaláska, alebo egoizmus, sebectvo. Pokiaľ lásku zameriavame dobro na niekoho iného, život, na svet, tak je to láska, ktorá v človeku každým úkonom rastie.

Anna: Láska je vlastne dávanie seba tomu druhému. Je to vlastne obeť… Keď toho druhého máte radšej ako seba samého, tak ako sa píše v biblii, že máte mať toho druhého radi ako seba samého, ale vy ho máte radi viac, tak ten zázrak sa deje tým, že sa nestratíte v tej láske. Aj keby ten milovaný vás nechcel. Ale tým, že ho máte radšej nech seba samého, tam máte dvakrát svoje vlastné bytie. A keď má človek veľmi veľa bytia, tak je šťastný…

Vedie sa v našej spoločnosti boj o našu pozornosť? Ako je to možné chápať?

Anna: Je to jednoduché. Ten, kto tú pozornosť získa, vybojuje si ju, tak zrazu má pocit, že veľmi intenzívne jest. Existuje tak, že tí druhí sú prinútení sa ne neho pozerať, akceptovať ho, poslúchať… Teda, ak sa ľudia potrebujú potvrdzovať týmto spôsobom, tak sú to vlastne ľudia, ktorí sú tak trochu na úteku od seba samého. Je tam slabo až ťažko skrývané zúfalstvo, že ma niekto nemá rád, že som sama, že potrebujem, aby ma ten druhý potvrdzoval v jeho pohľade na mňa. To je vlastne princíp tej líšky hovoriacej svojmu princovi, keď hovorí, ochoč si ma. Je to túžba po prijatí tým druhým. Ľuďom chýba ten hlboký prežitok dobrého vo vzťahu k tým ostatným. Je to prejavom sebestraty… viac v rozhovore, ktorý si určite nenechajte ujsť:

„Tvárime sa, že sme silní, pretože sme slabí.“ — Paulo Coelho.

^{Rádio Universum}