Dokonalý pohľad na demokraciu – Emil Páleš

Polybius – Veľkosť Ríma – Rimania dokonale vyvážili tri typy vlády:

• monarchia
• aristokracia
• demokracia

Žiadna z nich nie je dostatočne dobrá, pretože každá z nich skĺzne do nejakej úchylky, monarchia skĺzne do tyranie, aristokracia sa zmení na oligarchiu a demokracia končí v chaose, vo vláde davu.

Náš systém má byť založený len na demokracii

Aténska demokracia bola založená na tom, že sa všetci poznali a volili si tak ľudí o ktorých vedeli kto sú. My dnes nemáme tušenie, koho volíme, nepoznáme tých ľudí, namiesto toho poznáme len propagandu.

Zneužitie demokracie bolo kedysi volených funkcionárov riešené ostrakizovaním a vyhnanstvo aj na 10 rokov mimo štát. Dnes volení nenesú zodpovednosť za svoje prešľapy

Kedysi nemohol voliť a ani byť zvolený hocikto a všetci, mohol byť len zvolený slobodný človek, nie otroci, nie závislí ľudia. Dnes je to bez rozdielu kvality, môže byť zvolený každý a každý môže voliť.

Zmyslom nášho systému bolo nájsť väčšiu pravdu. Ako to urobiť, ako zapojiť všetkých, aby kvantita neprehlasovala Kvalitu?

Slobodné duchovné stavy

Ako skĺbiť potrebu hierargického rozmeru spoločnosti s rovnosťou, tak aby sme obom princípom urobili zadosť?

Rozvrstvenie spoločnosti na viaceré stavy odjakživa odzrkadľovalo skutočnosť, že ľudia nie sú rovnakí. A nie sú si ani rovní, čo do vnútornej dôstojnosti. Rovní sme si potenciálne, no nie aktuálne. Každý dostal iskru ducha a má možnosť ju rozvíjať, ale čo kto zo seba urobil, v tom sú obrovské rozdiely. Každý stojíme v rebríčku duchovného vývoja na inom stupni zrelosti. Zasvätenci ako predvoj nosia v sebe formy vedomia, ktoré sa stanú všeľudskou kultúrou až v budúcich vývojových epochách.

Na druhej strane, časť ľudstva vždy ešte len dobieha súčasný vývoj, pretože všeobecne zastali na stupni duševných vývojových období a duchovný politológ si otázku správnej štátotvorby pokladá asi takto: „Aká forma spoločnosti je priaznivá pre maximálny mravný pokrok a rozvoj duší na všetkých stupňoch vývoja?“

Súčasné demokracie stavajú na falošnom predpoklade, že všetci ľudia sú rovnakí a že je pre nich vhodný aj rovnaký právny systém. Ale formálnym prehlásením ľudí za rovných a slobodných sa nič nezmení na ich skutočnom stupni vnútornej slobody a dôstojnosti. Zjednotený právny systém sa musí prispôsobiť priemernému, či dokonca podpriemernému človeku. Ten istý rozsah slobôd nie je vhodný pre nadpriemerného ako aj podpriemerného človeka. Pre ušľachtilejších ľudí je príliš úzky a obmedzujúci. Zbytočne ich zaťažuje byrokraciou a brzdí ich tvorivú iniciatívu a potenciál. Tie isté možnosti však už vystavujú slabocha pokušeniu zneužiť ich a primitíva domotivujú. Pre nich je to priveľká sloboda, ktorá im škodí.

V súčasnosti sú všetky mravné kategórie poprehadzované a znivelizované do jednej roviny. Inteligentný a svedomitý človek je prehlasovaný bezmyšlienkovitými lajdákmi. Bezcharakterní ľudia majú prístup do najvyšších úradov, ktoré by mali byť vyhradené len čestným, tak ako kedysi šľachticom. Ľudia, ktorým sa nechce pracovať ani vzdelávať sa dožadujú rovnakých práv s ostatnými.

Michaelska doba

Sme v období, kedy ľudia pociťujú inšpiráciu a vnuknutie budovať demokraciu a slobodný systém. Ale dnes žijeme len karikatúru toho pojmu slobody. Zabúdame že sloboda a zodpovednosť sú tá istá strana jednej mince a práva sú neoddeliteľné od povinností.

Deklarácia ľudských práv bez deklarácie ľudských záväzkov, je logicky nezmysel.

Ak máme všetci právo na bývanie, zamestnanie, vzdelanie, zdravotnú a inú starostlivosť, tak komu pripadne povinnosť nám všetky tieto veci zabezpečiť?

Nemusí náhodou jedno a to isté spoločenstvo, ktoré chce pre seba vytvoriť nejaké vymoženosti a práva, prevziať na seba aj záväzky s tým spojené?

Ľuďom sa dnes nahovára a oni tomu aj pomaly veria, že majú práva bez záväzkov. Jedna skupina sa dožaduje práv na úkor inej a taká nespravodlivosť vedie k vojne a nie k mieru. Všetky vymoženosti a práva sú spojené s určitou kultúrnou úrovňou. Spoločenstvo vandalov, ktorí si zakaždým zničia lavičky v parku, ich nebudú mať, ani ak príjmu deklaráciu, že majú na tie lavičky „právo“.

Ak sa moslimovia hromadne sťahujú do Európy kvôli životnej úrovni, ale pritom odmietajú európske kultúrne hodnoty, chcú užívať plody niečoho, čo pod ich pričinením práve zaniká… viac vo videu

Ľudia sú demokrati vtedy keď demokracia prosperuje

HraJ, zdroj: YouTube