Na Slovensku a u Slovanských národov chýbajú EMÓCIE spolunažívania.
Na Slovensku a u Slovanských národov chýbajú EMÓCIE spolunažívania.
ČLOVEK je 5 ELEMENT.
ČLOVEK je LÁSKA.
ĽUDÍ je len 1 %.
Je nás maximálne 1.000.000.000 na celej Zemi GAIi.
Preto nás chcú zabiť, MY sme pre nich VÍRUS.
Preto šírme VÍRUS LÁSKA
Slovania od pradávna vedeli o osudovom význame mena.
Všetky mená s vysvetlením ich významu TU:
A POVEDAL VELES: OTVOR KÔŠ PIESNÍ! ROZMOTAJ KLBKO! LEBO SKONČIL SA ČAS MLČANIA A PRIŠIEL ČAS SLOV!
Hoci sa to mnohým ani nezdá nejako obzvlášť dôležité, do dnešných slovanských jazykov sú úmyselne zanesené mnohé výrazy, ktorých úlohou je ukryť pôvodné významy slov. Výnimkou nie sú ani mená.
Nepriatelia védickej kultúry lživo označili naše tradície – odovzdávanie skúseností Predkov – za svätokrádež, a začali nám tvrdiť, že história Slovanov sa začala až našim pokrstením. Ale slovo hisTÓRia znamená „prevzaté z Tóry“, t.j. judského písma, ktoré sa v preklade nazýva Starý zákon. Z tejto logiky vychádza, že „hisTORik“ je nasledovník starozákonnej tradície.
Dnešní historici starostlivo taja, že už tisícročia pred násilným pokrstením našich zemí boli všetci Slovania gramotní. Zamlčiava sa, že slovanská runica a uzlíkové písmo sa stali základom písma Etruskov, Grékov, Egypťanov, Číňanov a ďalších národov. Historici nehovoria ani o tom, že sanskrit vznikol z ruského uzlíkového písma a je založený na pravidlách pravopisu slovanskej runice. Keď už sme pri uzlíkovom písme, tak uzlíky sú znaky obrazného písma Slovanov a predstavujú prvopočiatočnú formu všetkých písomných znakov. Čítajú sa zľava doprava, t.j. „posoloň“ a znamenajú: „Rodový strom“, „Tri svety: Jav, Nav, Prav“, „Slnko – Dažbog“, „Živel Ohňa“, „Živel Vody“, „Živel Vzduchu“, „Živel Zeme“.
V tejto súvislosti sa ešte zmieňme o vtákovi – Finistovi Jasnom Sokolovi. On stelesňuje Rusko, t.j. pravlasť Slovanov, zrodenú z Prvopočiatočného Ohňa. Finist vykladá „koščuny“, t.j. hovorí o skutočných dejinách, nie hisTÓRii. Aby sa mohla navrátiť Védická kultúra, je nesmierne dôležité vrátiť pravdivý zmysel ruských, staroslovienskych slov.
„SVAROG JE BOH NÁŠ A NIE INÍ BOHOVIA, ALE BEZ SVAROGA MY NEMÁME NIČ, OKREM SMRTI…. A GRÉCI CHCÚ NÁS POKRSTIŤ, ABY SME ZABUDLI NA NAŠICH BOHOV A TAK SA OBRÁTILI K NIM, ABY ZODRALI NÁS DAŇOU, PODOBNE AKO PASTIEROV, SCHÁDZAJÚCICH SA V SKÝTE. NEDOVOĽTE VLKOM POCHYTAŤ JAHŇATÁ, KTORÉ SÚ DEŤMI SLNKA!… GRÉCI NEPOZNAJÚ NAŠICH BOHOV A HOVORIA O NÁS ZLE A Z NEVEDOMOSTI. ALE MY MÁME MENO SLÁVY…. MAJÚC PREKRÁSNY VENIEC NAŠEJ VIERY, NESMIEME PRIJÍMAŤ CUDZIU!“
Naši Predkovia boli Slovania. Nenazývali tak seba len preto, že boli slávnym Rodom, ale viac kvôli tomu, že žili v súhlase so Zákonmi Prarodiča, ktorého nikdy nič neprosili, len slávili. Starosloviensky názov pre kresťana bol „кресть-ян-ин“, Slovan sa povedal „Слав-ян-ин“. My dnes síce povieme Slovan (výsledok „práce“ tvarov na našom jazyku), ale máme báseň SLÁVY DCÉRA – hoci význam výrazu nám uniká. Takže výraz „kresťan“ má korene „kríž“, „jan“ a „in“. Nedajte sa pomýliť, že dnešná ruština používa v podstate ten istý výraz vo význame „roľník“. Výraz Slovan má korene „Slav“, „jan“ a „in“. „Jan“ znamená pozitívnu stranu príťažlivosti Najvyššieho, t.j. duchovný život; „In“ je negatívna strana, t.j. svetský život, samoľúbosť, ktorej sa príde zrieknuť kvôli poznaniu dobra a zla, ak chceme nadobudnúť Múdrosť Trojjediného Boha (Svaroga, Dažboga a Perúna – t.j. Svedomia, Svetla a Vôle). Prosiť niečo od Prarodiča znamenalo podozrievať Ho z nedbanlivosti či lajdáckosti, či by vôbec niečo pre nás inak urobil. Pravdivo veriaci absolútne dôveruje svojmu Nebeskému Otcovi, lebo Najvyšší určite vie, čo človek potrebuje, čo mu práve On zosiela zo svojej bezhraničnej lásky. Slovania si vždy uvedomovali, že skutočná Viera nemôže navádzať na predstavu vtiahnutia Najvyššieho do rozmeru ľudských činností. Na to, aby sme sa utvrdili v tom, že Slovania odvodili svoj názov od Slávy stačí pozrieť na niektoré slovanské mená, do základu ktorých vošiel koreň „Slav“ ako základný význam. Napríklad: Bohu-slav, Budi-slav, Bole-slav, Breti-slav, Vladi-slav, Vse-slav, Viače-slav, Hori-slav, Zde-slav, Ľubo-slav, Miro-slav, Rado-slav, Rasti-slav, Zby-slav, Sveto-slav, Jaro-slav a iné. V letopise Nestora je uvedených 130 slovanských mien, z ktorých 103 má tento istý koreň. Napríklad: Slavomír, Slaviata, Slavomil, Slaventa, Slavibor, Slavič, Slavnik, Slavín, Slavo, Slavoboj, Slavoľub a iné.
Keď vediaci rodičia chceli mať dieťa s mimoriadnymi vlastnosťami, tak sa snažili, aby pritiahli do zhmotnenia živatmu so zodpovedajúcimi kvalitami a osudom. Toto sa dosahovalo nielen zvláštnymi obradmi, ale aj náležitým výberom mena dieťaťa. Zvuk každého mena obsahuje jedinečnú frekvenciu zvukovej vibrácie, preto sa v dieťati zhmotnila len taká živatma, ktorá mala podobnú vibráciu. Živatma, poznajúca svoju osudovú kvalitu vie, akým menom ju nazvú po zhmotnení. To znamená, že nie meno vplýva na osud človeka, ale s pomocou mena je pritiahnutá k zhmotneniu živatma so zodpovedajúcou osudovou kvalitou a vlastnosťami.
Dieťa vo veku 12 liet (rokov) prechádza obradom Menorečenia a dostáva dospelé mená. Pri obrade sa rituálnym mečom – okrem vyslovovania určitých formuliek – presekáva energetický kanál na Eden a znova sa nastoľuje spojenie s Rodnou Zemou, t. j. Zemou odkiaľ prišli naši Predkovia. V okamihu preseknutia energetického kanálu sa ukážu dva ohnivé Runové nápisy – mená toho, kto prechádza obradom. Jedno meno je občinné a druhé Večné, t. j. inak tajné. Večné meno je meno, ktoré máme od prvej materializácie a nesmie sa povedať vôbec nikomu. Používajú ho napríklad aj charakterníci pri vstupe do bojového tranzu a pod.
https://www.tartaria.sk/dedicstvo-predkov/kultura-a-tradicie/11-obrad-menorecenia?fbclid=IwAR0oCS9V8sIcUay6HqxImh_2a3QYnRdGb6LIvWonEg47L8GxHiAGcQLuHyc
Vo védickej slovanskej kultúre je meno človeka neodmysliteľne spojené s jeho osudom a úrovňou evolučného vývoja. Ak varna (éterické telo, t.j. úroveň evolučného vývoja človeka v spoločnosti; „var“: farba éterického tela) narodeného dieťaťa zodpovedá duchovnému, tak jeho meno má dva korene. Jeden z koreňov je zvyčajne „Slav“ – t.j. sláviaci, alebo „Ľubo“ – ľúbiaci. Napríklad: „Bohuslav“ – sláviaci Boha, „Dobroslav“ – sláviaci dobro, „Ľubomír“ – ľúbiaci mier, „Ľubomyseľ“ – obľubujúci myslenie a pod. meno z dvoch koreňov hovorí o tom, že človek je dvakrát rodený (t.j. rodený v tele aj v Duchu).
Ak varna zodpovedá víťazovi, tak dieťa dostane dvojkoreňové meno, ktoré má korene „mir“, „vlad“ a pod. Príklad: „Branimír“ – bojujúci za mier, „Tvorimír“ – tvoriaci mier, „Vladimír“ – vládnuci mierom, ak varna zodpovedá vesovi, tak meno má iba jeden koreň, a ak smerdovi, tak jednoduchý názov alebo prezývka.
Kresťania po uchvátení moci v slovanských zemiach najmä preto zakázali dávať slovanským deťom slovanské mená, aby ukryli skutočnú úroveň evolučného vývoja človeka. V dokumentoch oficiálnej kresťanskej cirkvi môžeme ešte dnes zistiť, že uvádza 150 „povolených“ mien, ale iba 14 z nich je slovanských. „Povolené“ mená boli: Boris, Vadim, Vladimír, Vladislav, Vsevolod, Viačeslav, Gleb, Rastislav, Viera, Zlaťa, Ľubov, Ľudmila, Nadežda, Svetlana. Ostatné mená sú najmä židovské, potom grécke, rímske a od iných národov. Takže väčšina používaných mien nie je dnes slovanských.
Keďže Slovania dávajú mená nielen v súvislosti so zodpovedajúcimi mravnými vlastnosťami človeka, ale aj so zodpovedajúcou varnou znamená to, že ľudia sa líšia skutočnou úrovňou evolučného vývoja na štyri varny: vedúni, víťazi, vesi a smerdi. Čo tieto kategórie znamenajú?
VEDÚNI – tí, ktorí poznajú Múdrosť, t.j. sú schopní udržiavať pod kontrolou um a zmysly, vyznačujú sa trpezlivosťou a prostotou, čistotou, poznaním, pravdivosťou, vierou vo védickú Múdrosť, odovzdanosťou Prarodičovi atď. Oni sú tí, ktorí odovzdávajú Védické poznanie, sú svätovysluhovačmi, vykonávajú obrady a rituály.
VÍŤAZI – tí, ktorí sa vyznačujú cnosťou, silou, Vierou vo Védickú Múdrosť, odvahou v boji, rozhodnosťou, šľachetnosťou a umením viesť iných. Hoci sa aj učia Védické spisy, nikdy nevystupujú v roli kazateľov a učiteľov. Ich povinnosť je bojovať za spravodlivosť.
VESI – tí, ktorí sa zaoberajú poľnohospodárstvom, trhovníctvom, chovom kráv. Krava sa považuje za jednu z matiek človeka, pretože ho kŕmi svojim mliekom. Preto je podľa slovanských zákonov zabíjanie týchto zvierat považované za zločin. Ako kráľ má povinnosť obraňovať svojich poddaných, tak vesi sú povinní brániť kravy. Keď zviera zomrie násilnou smrťou, tak jeho vývoj sa pozastavuje. Musí sa znova narodiť v takom istom tele a prežiť celý svoj život do úplného konca vrátane zážitku prirodzenej smrti, nadobudnúť plnú skúsenosť daného zhmotnenia. Okrem toho, vrah a jeho obeť sa na úrovni Prírody, stávajú jedným organizmom, preto sú od seba neoddeliteľní. Dá sa to porovnať s rôznymi bytosťami vnútri ľudského tela. Napríklad ak lymfocyt škodí červenej krvinke, tak prináša škodu celému organizmu, to znamená aj samému sebe. Ak sa spomaľuje vývoj obete, tak sa spomaľuje aj vývoj celej Prírody, čo znamená aj vývoj vraha. A podľa zákonov reťazca príčiny a účinku celá zodpovednosť za hriech za vykonané skutky leží na vrahovi, vytvára mu osud ako v tomto, tak aj v nasledujúcom živote.
Védická spoločnosť sa nezameriava na industrializáciu a urbanizmus. Slovania vždy vedeli, že žiť sa dá šťastne majúc zem a pestovať na nej zrno a chovať kravy. Za vypestované dary si vymenia čo potrebujú a to im stačí. Preto bohatstvo vesov netvoria peniaze, ale kravy, zrno, mlieko a maslo. To neznamená, že nemôžu na sebe nosiť drahocennosti, krásne odevy a zlato, ktoré dostávajú výmenou za svoje poľnohospodárske produkty.
SMERDI – sú tí, ktorí slúžia trom ostatným varnám, lebo nemajú náklonnosť k mysliteľskej, vojenskej a trhovej činnosti, a následkom toho sú spokojní so svojim položením. Vedia ako sa správne stravovať, spať, brániť sa a rozmnožovať sa. Možno sa to zdá primitívne, ale kľúčové slovo je, že vedia ako to robiť správne. Hoci to napríklad nie sú profesionálni vojaci, vždy slúžia v domobrane, a teda vedia aj ako efektívne bojovať. Vždy sú to zodpovední a starostliví otcovia rodín, teda skutočne starostlivé hlavy rodín. V dnešnej dobe väčšina z nás nedosahuje ani do úrovne smerdov, hoci snahy či potenciál máme aj smerom k vyšším varnám. Je to daň Noci Svaroga.
Povinnosti všetkých štyroch várn sú: nespôsobovať škodu, pravdivosť, čistota a sebaovládanie. Príslušnosť k jednej z várn závisí od individuálnych prirodzených vlastností a náklonností človeka, presvedčivosti smerovania k tomu životnému cieľu, ktorý si pred sebou stanovil.
V súlade s príslušnosťou k varne sa dávajú mená. Ak človek patrí do varny svätoslúžiteľa, tak jeho meno musí pozostávať zo slov, ktoré označujú blaho, oslavu Najvyššieho, radosť, lásku, poznanie. Ak ide o varnu vojaka, tak meno musí obsahovať slová, ktoré označujú poriadok, vládu, obranu, boj, vojenskú silu. Mená remeselníkov a poľnohospodárov musia označovať bohatstvo, tvorivé budovanie, domácke založenie, druh činnosti; a u sluhov to je úslužnosť, črta charakteru, vonkajší znak. Poľahky zistíte, ktoré z dnes prosperujúcich povolaní nespadajú ani do jednej varny. Áno, je to tak. Zaniknú spolu s technokratickou civilizáciou, lebo paraziti nikdy neboli prirodzenou súčasťou slovanskej občiny.
VIAC TU:
https://www.tartaria.sk/dedicstvo-predkov/kultura-a-tradicie/17-mena-slovanov?fbclid=IwAR1ESzXJ6zcHvdAl6n-87gtg3RhjKRPQqNgla4FOJIrBZPi43hOX0fOuXKA
TARTARIA
Zanechajte nám komentár