Demokracia ako nové náboženstvo

3. mája 2026

RÝCHLOKURZ DÔLEŽITÝCH POJMOV KAŽDODENNÉHO ŽIVOTA

Na rozdiel od odborných a vedeckých médií je otázna kompetencia sociálnych médií k problematike
spoločenských javov. Médiá i demokracia sú odbornou oblasťou humanitnej inteligencie, no inteligencia zo sciences – prírodných a technických vied, vedecky vyškolená, ktorá rieši tak sofistikované problémy, že o ich sofistikovanosti sa humanitným školovancom ani nesníva, žiaľ, nezdvíha pohľad na spoločenské problémy. Navyše kritický vzdelanec uviedol, že humanitná inteligencia vytesnila prírodovedcov a technických vedcov z oblasti analýzy spoločenských javov.

Či je to dobré pre spoločnosť, analyzoval už v roku 1959 fyzik profesor C. P. Snow, ktorý bol žiakom
autora teórie atómu Rutheforda ako aj úspešný novelista a to na prednáške pred akademickým senátom na univerzite Cambridge vo Veľkej Británii (Snow 1959). Cambridge pripravuje kádre do najvyššej politiky VB. Snow poukázal jednak na dichotómiu – rozštiepenie inteligencie na sciencies (prírodné a technické vedy) a humanities (humanitné disciplíny) a uviedol, že humanitná inteligencia nie je vedecky vyškolená a nevie, čo veda ponúka aj na riešenie problémov spoločnosti a pre riadenie spoločnosti.

Na to upozornil aj vedec svetovej úrovne Slovák profesor Aurel Stodola z ETH Zűrich, autor novej vedeckej a technickej disciplíny plynové turbíny (Stodola 2025), poukázal na metodologickú vyspelosť inžinierskej činnosti: „… keby inžiniersky duch prenikol do zákonodarstva, svet by s úžasom zistil, koľko sa dá uskutočniť z toho, čo sa prv zdalo byť priamo utopisticky neuskutočniteľné. A to preto, že inžinier nenarába len s kovovým, ale i s ľudským materiálom“. To je, žiaľ, terra incognita pre našu inteligenciu.

Ani jedna z oboch vetví inteligencie však nemá celostné vzdelanie, ktoré požadoval už Komenský.
Univerzity neposkytujú pansofické, t. j. celostné vzdelanie, ktoré požadoval už Komenský v roku 1651 v
Blatnom Potoku v spise Schola Pansofica (Škola pansofická, Škola vševedecká). Osvietenstvo odmietlo celostné vzdelanie. Teda aj osvietenstvo, nech vystupovalo akokoľvek otvorene, slobodne, racionálne, antikonšpiračne, sa zrodilo nie vo vlastnej réžii, ale v réžii slobodomurárskej sekty, uviedol filozof (Sivák
2022). V tejto štúdii prezentujem analýzu pojmu a politického systému demokracie z pohľadu prírodovedca a technického vedca, teda pohľad bádateľa zo sciences, ktorý priniesol v svojej výskumnej oblasti nové poznatky do pokladnice celosvetovej vedy o čom svedčí vyše 90 vedeckých prác, z toho vyše 20 karentovaných štúdií a vyše 130 citácií a ohlasov, prevažne v zahraničí.

Demokracia je rozšírený a adorovaný pojem i politický systém v euro-americkom konglomeráte ako
niečo sväté, nedotknuteľné, ako najlepší systém na riadenie spoločnosti, podobne ako Marx pretláčal
v záujme globálneho parazita (GP) nedefinovaný komunizmus. Po Marxovom vybájenom proletariáte
v polohe genocídneho boha Jahveho (Černý 1992) je vraj Popperova „Otvorená spoločnosť“, v ktorej
adoroval partokraciu/demokraciu ako záruku rozvoja otvorenej spoločnosti, v skutočnosti je to ďalšia
náhrada genocídneho thanatokratického boha Jahveho. Samotný pôvodom viedensky jahvista, tento ideológ prezentovaný ako „filozof“ K. Popper bol intolerantný, jeho evidentná intolerancia a pogromizmus, návod na diktatúru jediného správneho názoru vyjadruje jeho požiadavka „netolerancia ku kritikom neoliberalizmu musí byť rovnaká, ako netolerancia nacistov k jahvistom alebo väčšia“.

Spoločnosť nemôže byť uzavretá, lebo by sa odstrihla od vývoja, no nemôže byť ani úplne otvorená, pretože by sa vystavila rôznym rozkladným silám, ako napríklad dnes zažívame cielený rozklad Európy –
afroislamskou imigráciou, buzerantským homosexuálnym šialenstvom tzv. LGBTI+, pavedeckým zeleným
šialenstvom a podobne. Projekt otvorenej spoločnosti je preto sionistický projekt rozkladu spoločnosti, ktorý rozklad je naprogramovaný v sionistickom manuáli „Protokoly sionskych mudrcov“ (Helebrandt 1991) a ktorý analyzoval súdny znalec pred súdom v Berne v roku 1935 (Fleishchauer 1997). V západnej civilizácii sa myšlienka kontraevolúcie (teda sily, ktorá brzdí ľudský rast, poznanie, jednotu alebo duchovný vývoj) objavuje opakovane, ale vždy v inej terminológii. Odhaľujem to v novej knihe s názvom „Mravná devastácia spoločnosti“.

Navyše sily GP presadili demokraciu ako konceptuálny a ideologický politický systém do ústav atlantických štátov. Inteligencia, žiaľ, neanalyzuje nielen tento pojem prevzatý nekriticky z gréčtiny a
prekladaný ako vláda ľudu, ale ani podstatu politického systému demokracie. Ničiteľ ČSFR, potomok jahvistických imigrantov z Haliče, teda zrejme informovaný jahvista, ekonomický šarlatán a antinárodohospodár s koncepciou riadenia a likvidácie národov pomocou dlhového diktátu (Sýs, Spáčil 2010), bývalý pracovník Prognostického ústavu ČSAV, podvodný profesor (Andrey 1996), neskorší premiér a prezident ČR na konferencii v Bratislave dňa 6.11.2019 uviedol: „… vo všetkých národných entitách, vo všetkých ríšach, úniách, impériách nikdy v histórii ľudstva nebola nijaká demokracia. A nemôže byť ani teraz. To je absolútne zásadná politická téza: nadnárodný, supernacionálny útvar vylučuje demokraciu“ (Repka 2025). O tom, kto politický systém demokracie vytvoril a či je možná, neuviedol ani slovo.

Autor románu „1984“ G. Orwell uviedol: „Demokraciu nikto nedefinoval a všetci sa boja ju definovať“
(in Johnson 1999). Mimoriadne rozhľadený a vzdelaný intelektuál J. Michálek v diskusii so mnou
v internetovom rádiu Infovojna (2019) uviedol: „Demokracia neexistuje a čo neexistuje, nemožno definovať“ (Michálek 1991; in Dudáš 2019). Autor knihy „Mantra „demokracie“ a liberalizmu“ J. Dubovský uviedol na začiatku knihy výstižné mottá:

Motto 1: „Demokracia je forma bez obsahu“, Berďajev;

Motto 2: „Demokracia je vláda menšiny nad nevedomou väčšinou, maskovaná voľbami zmanipulovanej nevedomej väčšiny, ako sofistikovaný systém despocie a tyranie“, Dudáš;

Motto 3: „“Demokracia“ je ilúzia stvorená na udržanie vášho otroctva“, Makow;

Motto 4: „Prvý demokratický štát bola Sodoma a Gomora“, Dudáš (Dubovský 2022).

Český kritický autor uviedol: „Neoliberální demokracie je ve skutečnosti obyčejný fašismus!“ (Hájek
2024).

Pokúsme sa zapojiť zdravý sedliacky rozum do problému politického systému s názvom „demokracia“.
Odpoveď na otázku, či „demokracia“ je skutočne vládou ľudu, poskytuje elementárna úvaha o politickom mechanizme výberu vládnucich síl. Výber vládnucich síl sa robí voľbami. A kto nekandiduje na kandidátnych listinách, nemôže byť zvolený na vládnutie. Kandiduje ľud vo voľbách? Nie a teda nemôže byť zvolený a keďže nie je zvolený, nemôže vládnuť. Teda demokracia nie je vládou ľudu.

A aký politický systém sa skrýva pod pojmom „demokracia“? Odpoveď nám poskytne opäť mechanizmus výberu síl na vládnutie. Ten, kto kandiduje vo voľbách, môže zvíťaziť a vládnuť. A kto kandiduje vo voľbách? Predsa rôzne partaje-strany, hnutia, teda vládne partokracia, a systém falošne označovaný ako „demokracia“ je de facto partokracia.

Ľud v „demokracii“ vládne tak ako vládol za panovania KSČ a vozil sa v autách T-613 – tiež pomocou
svojich zástupcov. Otázkou je kto, kedy, kde a za akým účelom navrhol a zaviedol politický systém partokracie. Demaskovať podstatu politického systému „demokracie“ sa rurálnej inteligencii bielych na Západe ani u nás nepodarilo. Je to jej bonsaj mysenia, absencia kritického myslenia a kognitívna impotencia.

Tieto otázky zodpovedal americký kritický autor v sérii štúdií pod názvom Democracy, the Most Dangerous Religion (Demokracia, najnebezpečnejšie náboženstvo) (Romanoff 2022). Tvrdí, že tento systém zaviedla úžernícka jahvistická mafia z London City, aby mohla postaviť do vedenia štátu nekompetentných ľudí z ulice, aby ich mohla ovládať peniazmi, dámami veselými v rozkroku – štetkami, zastrašovaním, vydieraním a podobne.

„Demokracia“ je nástroj konceptuálnej a ideologickej moci genocídneho politického sionizmu, je dobre
organizovaný a riadený podvod a krycí názov pre de facto neoliberálny fašizmus. „Demokracia“ umožňuje, aby sa do riadiacich štruktúr štátu dostali sociopati a psychopati. Korupcia je jeden zo základov politiky „demokracie“. Dokazuje to aj nedávno publikovaný prípad Epsteinových spisov. Vládne nám fininterna a hominterna, ako zdokumentoval americko-ruský autor a pracovník výzvedných služieb Klimov v knihe Boží národ (Klimov 2023).

Systematická analýza o „umení“ vládnuť neexistuje. A dodnes neexistuje ani formálne vzdelanie pre
životnú dráhu politika, čo reprezentuje civilizačný kolaps politického systému, či skôr antisystému
„demokracie“. Neexistujú ani objektívne meradlá pre výkon politikov. Navyše, v politologickom myslení
niet čo nové vymyslieť (Mrkos 2012, s. 80, 140). Zo sociológie sa vyčlenila politológia. Paradigmou univerzity je bádať a vyučovať na základe bádania (Tháles z Milétu, Wilhelm von Humboldt). Keďže v politologickom myslení niet čo nové vymyslieť, teda niet čo bádať, tak politológia nemá miesto na univerzitnej pôde. Navyše politológia nie je veda, nespĺňa ani jeden z piatich atribútov najpresnejšej definície vedy:

1) vedecké závery a pokrok musia byť založené na empirických údajoch;

2) musia byť potvrdené v reprodukovateľnej forme;

3) musí byť možný matematický popis javov;

4) nesmie obsahovať vnútorné protirečenia;

5) musí umožniť predikciu s možnosťou nových objavov“ (Wagner 2007). Politológovia sú novodobí kňazi novodobého náboženstva „demokracie“.

V skutočnosti politológovia sú pokračovateľmi veštcov z Delf (Dudáš 2011).
Uvedené fakty dokazujú, že politologické katedry, ktoré to neodhaľujú, ale naopak adorujú, sú novodobé náboženské semináre a politológovia sú novodobí kňazi novodobého náboženstva „demokracie“. Zachovanie štátu negarantuje monarchia, aristokracia ani tzv. demokracia, ale výhradne etická úroveň a inteligentné, rozumné princípy. Najlepšie princípy vládnutia sú sloboda, bezpečnosť, blahobyt – vysoký štandard prežitia pre väčšinu obyvateľstva, humanita, tolerantnosť k humanitným prejavom, spravodlivosť, rovnosť pred spravodlivými zákonmi.

Etika je normou, podľa ktorej je potrebné všetko porovnávať. Etika je súbor dobrovoľne prijatých pravidiel na zabezpečenie dosiahnutia najvyššej hodnoty – humánneho bytia človeka. Etika – to sú pravidlá, ktoré sme dobrovoľne prijali sami pre seba a o ktorých veríme, že ak ich dodržíme, tak sa budeme mať v živote dobre. Každá forma vlády je dobrá, pokiaľ usiluje o spoločné blaho, a nie iba o blaho niekoľkých jednotlivcov. Je možná, keď sa výber robí podľa spôsobilosti – činnej kompetencie, meritokracie a etickej úrovne (Mrkos 2012, s. 80, 103, 140; Dudáš 2023).

Záver:
Tvrdenie, že demokracia je vláda ľudu, je v rozpore so skutočnosťou, je to lož, teda nepravdivé tvrdenie a prestavuje absenciu kritického myslenia, absenciu logickej analýzy, kognitívnu impotenciu intelektuálnu paralýzu, aj keď sa zaštiťuje tvrdeniami o zastupiteľskej či priamej demokracii. Navyše ľud nie je pripravený na to, aby vedel rozhodovať. Keby bol pripravený, stačilo by mu dať informácie, aby vo voľbách správe rozhodol. A to sa nedeje.

Už v roku 1929 francúzsky kritický autor J. Benda písal o zrade humanitnej inteligencie (Benda 1929). Uvedené fakty navrhujú, že jahvistická inteligencia vymedzila inteligencii bielych piesoček, na ktorom sa môže hrať a navyše aj pravidlá tejto hry. A ona to otrocky až na mikroskopické výnimky plní.

Autor: Doc. Ing. Ján Dudáš, CSc., DrSc.

..

Literatúra
Andrey, Ladislav (1996). Profesor Václav Klaus a bída ducha, Necenzurované noviny č. 12/1996.
Benda, Julien, (1929). Zrada vzdělanců, Praha, Melantrich a.s. 1929, s. 230.
Černý, Václav (1983). Paměti 1945- 1972, Praha, Atlantis1992, s. 672, ISBN 80-7108-036-5.
Dudáš, Ján (2011). Absurdity vysokých škôl a inteligencie na Slovensku – Z vývoja európskych vysokých škôl, vedy a inteligencie, Bratislava, Vydavateľstvo SSS 2011, s. 364, ISBN 978-80-8061-456-0.
Dudáš, Ján, (2019). Škola života – Pohľady za horizont, Bratislava, Eko-konzult 2019, s. 16, ISBN 978-80-8079-283-1.
Dudáš, Ján (2023). DOKEDY NÁM BUDÚ VLÁDNUŤ NEKOMPETENTNÍ?, Kežmarok, Toden 2023, s. 312, ISBN 978-80-8223-18-5.
Fleischhauer, Ulrich (1935). Pravé Protokoly sionských mudrců – Znalecký posudek, vypracovaný z pověření soudního dvora č. V v Bernu, Erfurt, U. Bodung-Verlag 1935 – www.spiknutí-proti-cirkvi-a- lidtsvu.com, 1997, s. 398.
Hájek, Petr (2024). https://cz24.news/, 14.11.2024.
Helebrandt, Robert, (1991). Kniežatá zloby – Protokoly sionskych mudrcov, Bratislava, AGRES 1991, s. 68, ISBN 80-85406-04-7
Johnson, Paul (1999). Nepřátelé společnosti, Řevnice, Rozmluvy 1999, s. 243, ISBN 80-85336-35-9.
Klimov, Grigorij Petrovič (2000). Boží národ. Lipovany, Ariadné o. z. 2023, s. 552, ISBN 978-80-69029-10-1.
Michálek, Juraj (1991). DVA ROKY PO TOM… O stave občianskej spoločnosti v ČSFR 1989 – 1991, Bratislava, Samizdat 1991, s. 24.
Mrkos, B. J., Mehler, Ha. A. (2012). Umenie vládnuť, Martin, Centrum prosperity s. r. o. 2012, s. 368, ISBN80 -968819-5-7.Repka, V. (2025). Literárny týždenník č. 39 – 40/2025, s. 5.
Romanoff, Larry (2022). Democracy, the Most Dangerous Religion, https://www.unz.com/author/larry-
romanoff/, 2022.
Sivák, Jozef, PhD. CSc. Osobná informácia, Bratislava 2022.
Snow, C. P. (1959). in http:/en.wikipedia.org/wiki/The-Two-Cultures.
Stodola, Aurel (1932). Úvahy o svetonázore z pohľadu inžiniera, Dlžín, Izkona 2025, s. 240, ISBN 978-80-69189-00-3. Sýs, Karel, Spáčil, Dušan (2010). Svědectví po 21 letech, Praha, Futura 2010, s. 209 – 222, ISBN 978-80-87090-42-8).
Wagner, Fridrich, (2007). Is truth still of value?, europhysics news, No.